Vieden

Vieden
Vieden
Vieden je hlavným mestom a súcasne jednou z deviatich spolkových krajín Rakúska. Je
sídlom prezidenta, spolkovej vlády a najvyšších orgánov republiky a vlády spolkovej
krajiny Viedne. Napriek svojej okrajovej polohe je kultúrnym, vedeckým, politickým a
duchovným centrom krajiny. Mesto sa rozkladá z väcšej casti na pravom brehu Dunaja
a na západe hranicí s Viedenským lesom.
S rozlohou 415 km2 a obvodom 133 km patrí Vieden k stredne velkým metropolám.
Má približne 1 616 000 obyvatelov. Mesto je rozdelené na 23 okresov a je usporiadané
okolo historického jadra vo dvoch kruhoch. Moderné mesto vyrastá od 2 pol. 50 rokoch
19. storocia po odstránení hradieb, ktoré chránili vnútorné mesto a na ich mieste bola
vybudovaná 4 km dlhá trieda Ringstrasse. Tu je väcšina dôležitých a zaujímavých
budov; nádherná budova opery, cisársky palác Hofburg, neogotická mestská radnica, v
gréckom štýle vystavaná budova parlamentu, Burgtheater a Musikverein, sídlo
viedenského filharmonického orchestru. V centre mesta je katedrála sv. Štefana
(Stephansdom), najznámejší gotický kostol zo 14. a 15. storocia, dalej múzem histórie
kultúry, múzeum prírodných vied a univerzita. Nápadne starú zástavbu Viedne si
všimne aj laik a štatistici to potvrdia: spomedzi miliónových miest sveta má Vieden
najvyššie percento bytov starších ako 70 rokov. Vo Viedni sídli mnoho medzinárodných
organizácii: UNIDO (Organizácia pre priemyselný rozvoj), IAEO (Medzinárodná
organizácia pre atómovú energiu), ICEM (Komisia pre európske vystahovalectvo), OPEC
(Organizácia krajín vyvážajúcich ropu).
Vieden patrí k najvýznamnejším kultúrnym centrám sveta a je miestom stretnutí
zahranicných umelcov, najmä hudobníkov a vedcov. V žiadnom inom meste nežilo tolko
skladatelov a nie je tolko komorných orchestrov, súborov a chórov ako vo Viedni. Vo
vyše 100 štátnych a súkromných múzeách a približne 120 galériách je vystavené
množstvo vzácnych exponátov. Vo Viedni sa nachádza jedna z najvýznamnejších
obrazových zbierok Európy - Brueghelova zbierka.
Slávny súbor Wiener Sängerknaben (Viedenský chlapcenský spevácky zbor) založil v r.
1498 Maximilián I. Najväcšiu slávu dosahoval súbor v case viedenskej klasiky, ked
Mozart, Haydn a Beethoven komponovali nenapodobitelné omše. Clenom súboru bol v
rokoch 1740-1749 Joseph Haydn a v rokoch 1808-1813 Franz Schubert. V súcasnosti
má súbor štyri chóry. Vieden ako jedna z mála sa môže pochválit nádhernými
gotickými a barokovými kostolmi, velkým množstvom palácov z 17. a 18.
storocia, rohlahlími budovami v historizujúcich slohoch z 2. polovice 19. storocia, ako
napr. opera, parlament, radnica, prírodovedné a umeleckohistorické múzeum.
Vieden sa môže pochválit približne 360 kilometrami znackovaných cyklistických
chodníkov
Strucné dejiny Viedne:
5000 rokov pred n. l. - prvé stopy ludského osídlenia
2000 rokov pred n. l - Indogermáni sa usadzujú na severozápadných lesnatých
pahorkoch
r. 800 pred n. l. - Kelti sa usadili na mieste dnešného námestia Hoher Markt
okolo r. 100 - Rimania zakladajú pohranicné vojenské opevnenie Vindobona
na
obranu proti Germánom, ktorí sídlili na severnej strane Dunaja. Okolo vojenskej osady
vzniklo civilné mesto. Spociatku patril tábor provincii Noricum, po r. 103 provincii
Panónia superior.
okolo r. 170 - osídlenie bolo v markomanských vojnách znicené a Markom
Aureliom znovu vybudované (je tu pravdepodobne aj cisárov hrob.)
r. 213 - povýšenie na Municipum
okolo r. 400 - znicenie sídla Gótmi
r. 881 - prvýkrát sa objavuje pomenovanie Wenia. - Karolínske
hradisko a obchodnícke stredisko (Wik) sa vyvinuli na mestské sídlo
r. 955 - vítazstvo cisára Ota I. nad Madarmi a znovuzriadenie
Východnej marky (Ostmark) ako hranicného územia ríše s východom
r. 976-1246 - Grófmi Ostmarky sa stávajú Babenbergovci (neskôr
vojvodovia)
okolo r. 1130 - Vieden pripadla Babenbergovcom
r. 1137 - Vieden sa prvýkrát uvádza ako mesto
r. 1141-1177 - vzniká prvý vladársky dvorec na mieste dnešného námestia
Am Hof
zaciatok 13. storocia - mesto bolo obohnané hradbami
okolo r. 1220 - rozšírenie mesta. Vojvodov dvorec sa stahuje do nového
zámku na mieste dnešného Stallburgu
r. 1221 - vojvoda udeluje Viedni mestské práva
r. 1237 - prvé udelenie ríšskych práv (nové mestské právo); po
vymretí
Babenbergovcov Vieden toto postavenie stráca (r. 1246)
r. 1251-1276 - rakúske zeme postupne získava ceský král Premysl Otakar
II
r. 1276 - Rudolf I. Habsburský vyhána Premysl Otakar II., ktorý mu
odmietol odovzdat trón
r. 1278 - Premysl Otakar II. porazený a zabitý v bitke na Moravskom
poli pri
Dürnkrute
r.
1278-1282 - vláda krála Rudolfa I.
r. 1282 - Rudolf I. poveril svojich dvoch synov panovaním v
Rakúsku
r. 1365 - založenie viedenskej univerzity
r. 1396 - nový volebný poriadok umožnuje remeselníkom a
obchodníkom
stat sa clenmi mestskej rady
r. 1412 - Viedni sú navrátené mestské práva
r. 1438 - Vieden sa stala sídlom Svätej rímskej ríše nemeckého
národa
r. 1469 - Vieden sa stala sídlom biskupstva
r. 1485-1490 - panovanie madarského krála Mateja Korvína
r. 1493-1519 - Cisár Maximilián I. vyhána Madarov z Viedne
r. 1521 - Vieden sa pripája k reformácii (v pol. 16. stor.
rekatolizácia)
r. 1526 - rakúsky arcivévoda Ferdinand I. zvolený králom ceským a
uhorským
r. 1529 - obliehanie Viedne Turkami
r. 1532-1672 - Turecké obliehanie vedie k výstavbe mohutného
opevnenia mesta
r. 1551 - do Viedne prichádzajú jezuiti
okolo r. 1660-1638 - Kláštorná ofenzíva - vzniká mnoho nových kláštorov a
kostolov
r. 1618-1648 - tridsatrocná vojna priviedla Cechov a Švédov až k bránam
Viedne
r. 1679 - Vieden postihol mor
r. 1683 - Velkovezír Kara Mustafa s 200 000 vojakmi oblieha mesto.
Proti
presile Turkov sa bráni sotva 20 000 mužov pod vedením
grófa
Starhemberga. Vieden oslobodilo vojsko polského krála
Johanna III. Sobieskeho
- porážka Turkov u Viedne
r. 1722 - Vieden je sídlom arcibiskupstva
r. 1744-1749 - výstavba zámku Schönbrunn
r. 1754 - prvé scítanie ludu - Vieden má 175 000 obyvatelov
r. 1800 - Vieden má 230 000 obyvatelov
r. 1804 - cisár František II. preberá titul cisára Rakúska
r. 1805 - Vieden obsadzujú Francúzi
r. 1806 - Napoleon prinútil Františka II. vzdat sa rímsko-nemeckej
koruny
r. 1809 - Napoleon sa usídlil v zámku Schönbrunn. Okupácia viedla
k štátnemu bankrotu
r.
1814-1815 - Viedenskému kongresu sprevádzanému oslavami predsedá
knieža Metternich; prerokúva sa nové usporiadanie Európy po Napoleonove smrti
r. 1830 - Dunajská záplava
r. 1831-1832 - epidémia cholery
r. 1837 - zavedenie železnice
r. 1848 - marcová revolúcia proti režimu kniežata Metternicha. I
ked knieža Windischgrätz revolúciu porazil, knieža Metternich bol zosadený a cisár
Ferdinand I. abdikoval
r. 1848-1916 - František Jozef I. rakúskym cisárom
r. 1857 - pás hradieb zbúrali a budovali zónu ulíc tvoriacich
vnútornú triedu (Ring)
r. 1872-1873 - výstavba novej radnice
r. 1918 - rozpad monarchie a odstúpenie posledného rakúskeho cisára
Karola I.
- Vieden sa stáva hlavným mestom spolkového štátu
r. 1919-1934 - stavajú sa ,,spolocné dvory" (napr. Karl-Marx-Hof) pre robotnícke
rodiny
r. 1938 - Vieden sa stáva ríšskym územím
- obsadenie Hitlerovým vojskom
r. 1945 - Vieden obsadila sovietska Cervená armáda. Mesto bolo neskôr rozdelené na
štyri okupacné zóny (ZSSR, USA, Velká Británia, Francúzsko). Napriek tomu zostáva
jednotná správa mesta.
r. 1955 - Rakúska štátna zmluva. Rakúsku je prinavrátená štátna suverenita a
parlament
vydáva ústavný zákon o navždy platnej neutralite. Vieden opúštajú okupacné jednotky.
r. 1956 - Vieden sa stáva sídlom medzinárodného Úradu pre atómovú energiu
r. 1967 - Vieden sa stáva sídlom organizácie OSN pre priemyselný rozvoj
r. 1969 - výstavba metra
r. 1985 - pri príležitosti výrocia podpísania štátnej zmluvy sa vo Viedni koná stretnutie
ministrov zahranicných vecí signatárskych krajín
r. 1989 - vo veku 96 rokov zomiera excisárovná Zita von Habsburg, posledná
cisárovná Rakúska a královná Madarska. Za obrovskej úcasti obyvatelov bola
pochovaná v kapucínskej hrobke. Strucné dejiny architektúry a výtvarného umenia
Ringstrasse
- vedie okolo Vnútorného mesta. Táto honosná ulica s množstvom impozantných
monumentálnych úradných a obytných budov, parkov, námestí a pomníkov bola
založená za cias cisára Františka Jozefa I. (r. 1858-1865). Ulica je dlhá 4 km a 57 m
široká. Tvorí ju niekolko castí: Stubenring, Parkring, Schubertring, Kärtnerring,
Opernring, Burgring, Dr.-Karl-Renner-Ring, Dr.-Karl-Lueger-Ring a Schottenring.
Burgtheater
- dvorné divadlo, ktoré založil v r. 1776 cisár Jozef II. Skvostné vnútorné priestory sú
zariadené v štýle francúzskeho baroka.
Na priecelí sa nachádzajú dekoratívne figúry, kolosálne skupinky, scénky a busty
sochárov Tilgnera, Weyra a Kundmanna.
Hofburg
- cisársky hrad, ktorý bol viac ako šest storocí sídlom rakúskych panovníkov, dva a pol
storocia sídlom nemeckých cisárov a v súcasnosti je úradným sídlom hlavy rakúskeho
štátu. Spolkový prezident úraduje a reprezentuje v miestnostiach Márie Terézie a
Jozefa II. Komplex pozostávajúci z desiatich budov je prehladom sedemstorocnej
stavebnej histórie. A preto má Hofburg stavebné casti z obdobia gotiky, renesancie,
baroka, rokoka, klasicizmu i zaciatku priemyselnej revolúcie.
Stephansplatz (námestia sv. Štefana)
- pýchou námestia je Stephansdom. Až do r. 1732 bol na mieste námestia cintorín.
Pripomínajú to náhrobné tabule zapustené do vonkajších múrov dómu, ako aj
neskorogotický svetelný stlp, v ktorom horel vecný ohen na pamiatku zosnulých.
Napravo od Stephansdomu je farebnými kamenmi vyznacený pôdorys kaplnky Márie
Magdalény. Prvé písomné zmienky o kaplnke sú z r. 1378. V r. 1781 vyhorela a bola
zrušená.
Stephansdom (dóm Sv. Štefana)
- so svojou 137 metrov vysokou vežou je hlavnou pozoruhodnostou i symbolom
miesta Viedne a zároven je to najvýznamnejšia rakúska gotická stavba. Vnútri vás
upúta kazatelna z pol. 16. storocia, vyrezávaný oltár z 15. storocia a náhrobok cisára
Friedricha III. Od r. 1722 je arcibiskupskou katedrálou. Stephansdom budovali od 12.
storocia celé generácie a ešte stále budujú (reprezentuje históriu ôsmich storocí).
Staatsoper (Štátna opera)
- Viedenská štátna opera patrí k trom najvýznamnejším na svete. operné predstavenia
sa vo Viedni konajú už od r. 1688. Jasne clenená mohutná budova Opery s
historizujúcimi prvkami ranej francúzskej renesancie vznikla v rokoch
1861-1869.Dvorné divadlo Opery slávnostne otvorili 25. mája 1869 uvedením
Mozartovho Dona Giovanniho. V roku 1945 bola opera zasiahnutá bombou a vyhorela.
Rekonštrukcné práce trvali až do r. 1955. Druhé otvorenie Opery sa konalo 5.
novembra 1955 uvedením Beethovenovho Fidelia.
Schönbrunn
- cisárske sídlo vo Viedni. Pôvodne lovecký zámocek z roku 1550. V roku 1683 bol
znicený Turkami. V roku 1695-1713 sa tu vybudovalo cisárske letne sídlo. Schönbrunn
je súcastou svetového kultúrneho dedicstva. Nachádza sa tu jedna z najstarších
zoologických záhrad sveta (1752).
Graben (Priekopa)
- je scasti ulica a scasti námestie. V roku 1971 tu vznikla prvá pešia zóna v meste. Na
tomto mieste bola kedysi mestská priekopa rímskeho tábora. Z mnohých barokových
stavieb, ktoré v 18. storocí obklopovali Graben, zostal len palác Bartolotti-Partenfelda.
Uprostred ulice Graben stojí známy morový stlp nazývaný aj Dreifaltigkeitsäule
(Trojicný stlp). Dvadsatjeden metrov vysoký barokový stlp vznikol vdaka slubu cisára
Leopolda I.
, ktorý sa zaprisahal, že ked morová nákaza pominie, nechá postavit stlp týciaci sa k
nebu.
Ruprechtskirche (Kostol sv. Ruprechta)
- je najstarším kostol vo Viedni. Prvé písomné zmienky o kostole sú z r. 1161. K
pozoruhodnostiam a pokladom kostola patrí najstaršia viedenská malba na skle - na
strednom okne chóru (13. storocie) a na oltári Márie z Loretty Cierna Madona.
Kärtner Strasse (Korutánska ulica)
- najelegantšia viedenská ulica, ktorá vedie od Stephansaplatzu ku Karlsplatzu. Jej
atmosféru vytvárajú kaviarnicky, verklikári, poulicný hudobníci a speváci. Väcšina
domov, ktoré sa tu nachádzajú sú z 18. storocia.