Velká Británia

Velká Británia
Úvod
1 Názov štátu: Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska
2 Politický systém: Velká Británia je parlamentná monarchia s demokratickou formou
vlády. Predstavitelov vlády volia obcania starší ako 18 rokov v parlamentných volbách
na obdobie piatich rokov.
3 Orgány štátnej moci a správy: Súcasnou hlavou štátu je královná Alžbeta II.
(Elizabeth the II.) Vydala sa v roku 1947 za princa Filipa, vojvodu z Edinburghu. Po
smrti svojho otca Georga VI. V r. 1953 nastúpila na trón. (Jej oficiálny titul znie: Alžbet
II. Z milosti božej královná Spojeného královstva Velkej Británie a Severného Írska a
jeho dalších ríši a území, hlava Commonwealthu, obhájkyna viery.)
Královná vo všetkých oblastiach personifikuje štát: je najvyšším súdnym orgánom,
vrchným velitelom ozbrojených síl a hlava anglikánskej cirkvi. V praxi sú jej právomoci
velmi obmedzené. Královná jedná podla doporucení vlády, ktoré nemôže ignorovat.
Parlament má povinnost informovat ju o všetkých dôležitých otázkach. Parlament
zvoláva, odrocuje a rozpúšta, podpisuje ním schválené zákony, ktoré takto vstupujú do
platnosti. Okrem predsedov a clenov vlády menuje do funkcií štátnych predstavitelov
vo všetkých oblastiach: sudcov, dôstojníkov armády, vedúcich cinitelov cirkvi a pod.
Vykonáva tiež radu ceremoniálnych funkcií: prijímanie velvyslancov, štátnych návštev
atd.
Parlament je najvyšší zákonodarný orgán Spojeného královstva. Má dve komory:
Snemovna lordov a Dolná snemovna. Funkcné obdobie parlamentu je 5 rokov.
Snemovna lordov sa skladá z lordov duchovných (Lords spiritual) a z lordov svetských
(Lords temporal). Do prvej skupiny patria biskupi z Canterbury a Yorku a 24 biskupov
anglickej cirkvi. Do druhej skupiny patria dedicní lordi a doživotní lordi, ktorí
vykonávajú predovšetkým súdne funkcie. Zasadania v snemovne lordov sa prakticky
nikdy nezúcastnia všetci pretože spolu ich je okolo 1 200. Snemovni lordov predsedá
lord kancelár a v britskom parlamentnom systéme tvorí krajne konzervatívny prvok.
Dolná snemovna je tvorená 635 poslancami zvolenými vo všeobecných volbách, pricom
516 poslancov zastupuje Anglicko, 71 Škótsko, 36 Wales a 12 Severné Írsko. Jej
hlavnou úlohou je prejednávat a schvalovat zákony regulujúce život v krajine, vytvárat
zákonodárne predpoklady fungovania štátu.
Vláda je velmi pocetná. Má viac ako 100 clenov: štátnych tajomníkov, ministrov,
parlamentných tajomníkov a podtajomníkov. Všetci sú menovaní královnou na návrh
predsedu vlády.
Väcšina clenov vlády je poslancami Dolnej snemovne. Z velkej casti vládne právomoci
vykonáva sám predseda vlády (Tony Blaire) a vládny kabinet tvorený 20-25
najskúsenejšími ministrami. O zložení kabinetu rozhoduje ministerský predseda.
Predseda vlády je súcasne vrchným správcom štátnych financií a hlavou štátneho
aparátu. Informuje královnú o zámeroch vlády a dohliada na cinnost jednotlivých
ministrov.
4 Administratívne clenenie: Velká Británia pozostáva z Anglica, Walesu, Škótska a
Severného Írska. Anglicko a Wales tvorí 53 grófstiev s 369 okresmi, Severné Írsko 26
okresov, Škótsko 9 oblastí s 53 okresmi. Samostatné administratívne jednotky sú Great
London, ostrov Man a Normandské ostrovy.
5 Hlavné mesto a významné velkomestá: Najväcším mestom je hlavné mesto Londýn,
ktoré má v aglomerácii viac ako 9 miliónov obyvatelov. Zaberá 1 580 km2 a nachádza
sa v juhovýchodnom Anglicku, pozdlž oboch brehov rieky Temža, 75 km nad jej ústím.
Jadrom mesta je The City, kde v 1. stor. p. n. l. stála osada zvaná Llyn-din. Potom ako
si ju podrobili Rimania premenovali ju na Londínium. V r. 1066 sa Londýn stal sídlom
Williama Dobyvatela, ktorý tam dal postavit zámok Tower, jednu z najznámejších
pamiatok Londýna.
Londýnske City je strediskom medzinárodného obchodu, financných operácií a bánk,
poistovní, búrz, sídli tu tiež BBC. Do tejto casti spadá tiež celý rad historických a
kultúrnych pamiatok ako napr. Londýnska veža (Tower of London), katedrála Sv. Pavla
(St. Paul´s cathedral), Mansion House – sídlo londýnskeho starostu a dalšie.
Westminster patrí tiež k velmi známym castiam Londýna. Jeho dominantou sú
Parlamentné domy s Big Benom, Westminsterská katedrála, Buckinghamský palác,
Whitehall, Downing street 10 – sídlo britského predsedu vlády. The West End je územie
centrálneho Londýna, na sever od Oxford streed – nákupného centra Londýna, Regent
street. Nachádzajú sa tam strediská zábavy ako Piccadilly Circus – kde sa nachádzajú
dve najväcšie kiná Británie: Odeon a Empire, koncentrácia divadiel, diskotéky, živá
hudba, potulní umelci bavia okoloidúcich svojimi kúskami. Odtial sa dá popri radoch
pocetných obchodov a krámikov prejst za 10 minút na Leicesterské námestie a odtial
za dalších 10 minút na Trafalgárske námestie. Tam stoja obrovské fontány, pomník
admirála Nelsona a monumentálne sochy levov.
Turisti zo všetkých kútov sveta tu oddychujú a opájajú sa atmosférou Londýna.
Baker street je známa predovšetkým múzeum voskových figurín, jednou z
najnavštevovanejších atrakcií Londýna.
Za pekného pocasia je hodné prejst sa po rozsiahlych parkoch, z ktorých najznámejšie
sú: Hyde park, Green park a St. James park.
Velký význam pre život velkomesta má doprava. Hádam najjednoduchšie je dopravovat
sa metrom, ktoré má 9 dráh: Bakerloo line, Central line, Circle line, District line, Jubilee
line, Metropolitan line, Northern line, Piccadily line a Victoria line. Spoje sú velmi
frekventované a v centrálnych castiach sa necaká na metro viac ako 3-5 minút. Úcelne
spája všetky kúty Londýna a odlahcuje pozemné cesty.
V Londýne sa nachádza množstvo stredných škôl a univerzít, knižníc, múzeí, divadiel,
kín, koncertných sál a množstvo pamätihodností a každý návštevník si tu môže nájst
svoje.
Významné velkomestá:
Birmingham je 2. najväcšie mesto s viac ako 1 500 000 obyvatelmi. Je to významné
priemyselné, obchodné a dopravné stredisko. Leží uprostred Cierneho kraja (Black
Country), nazvaného podla velmi znecistenej priemyselnej oblasti, v metropolitnom
grófstve West Midlands, asi 180 km severozápadne od Londýna. V meste a jeho okolí
sú umiestnené automobilky: Triumph, Jaguar, Daimler, Austin, MG, Rover a závody
najväcších elektrotechnických firiem Británie. Mesto je tiež známe výrobou
najoblúbenejšej anglickej cokolády Cadbury.
Glasgow je 3. najväcšie mesto, ktoré má viac ako 1 milión obyvatelov. Nachádza sa na
juhozápade Škótska po oboch brehoch rieky Clyde. Je tu koncentrovaný tažký
priemysel: výroba stavebných dielcov, lodiarenský priemysel (práve tu bol
skonštruovaný a zacal svoju plavbu Titanic) a tiež lahký priemysel: textilný, odevný a
tabakový.
Leeds sa nachádza v grófstve západný Yorkshire, možno tu nájst obrovské oceliarske
závody.
Sheffield mesto ocele a zbrojárskeho priemyslu v grófstve West Midlands.
Liverpool sa podobne ako Sheffield nachádza vo West Midlands, patrí k najväcším
britským prístavom na rieke Mersey, je charakteristické lodiarskym, strojárskym a
elektrotechnickým priemyslom.
Manchester situovaný vo West Midlands, najväcšie stredisko textilného priemyslu,
rozvinuté strojárstvo, elektrotechnika a farmácia.
Tieto mestá patria síce k najväcším britským mestám, ale z hladiska turizmu sú málo
atraktívne. Sú charakteristické skôr koncentráciou priemyslu a modernou výstavbou
ako historickým pamiatkami.
I Atraktívnost územia
1 Prírodné predpoklady rozvoja CR
1.1 RELIÉF KRAJINY
Britské ostrovy sú z geologického hladiska súcastou európskej pevniny, od ktorej ich
oddeluje plytké šelfové more, hlboké 50 až 100 m. K oddeleniu došlo pravdepodobne
vo štvrtohorách. Reliéf krajiny je výsledkom pôsobenia ladovcov.
Povrch Británie je možné pomyselnou ciarou vedenou od ústia rieky Tyne na
severovýchode k ústiu rieky Exe na juhozápade rozdelit na nížinnú cast – dosahuje
výšku do 300 m. Hornatá cast netvorí súvislú plochu ale sú v nej pocetné údolia a
roviny. Najhornatejšou oblastou Británie je Škótsko. Škótska vysocina (Scotish
Highland) prebieha od juhozápadu k severozápadu. Delí sa na Grampiany (Grampian
Mountains) s najvyššou horou Ben Nevis (meria 1 343 m), severozápadne od Grampian
je údolie tvorené zlomom, v nom sa nachádza jazero Loch Ness. Na sever odtial sa
rozprestiera druhá cast Škótskej vysociny – Severozápadná vysocina s najvyšším
vrchom Carn Eige (1 082 m). Strednú cast Škótska tvorí Stredoškótska nížina, ktorou
pretekajú dve významné škótske rieky Forth a Clyde. Stredoškótsku nížinu ohranicuje
na juhu Juhoškótska vrchovina (najvyšší vrch Merick Hill, 842 m).
Severné Anglicko pretína hreben Pennin (Pennine Chain s najvyšším vrchom Cross Fell,
893 m); dlžka hrebena je 230 km. Západné svahy sú strmé, východné sa zvažujú len
mierne. Masív je rozbrázdený hlbokými údoliami. Cast je tvorená pieskovcami a cast
tvoria vápence, v ktorých sa nachádzajú krasové útvary. Dalej je tu Kumbrijské
pohorie, na západe ktorého sa nachádza jazerný okres (Lake District – národný park).
Velmi hornatý je Wales, ktorým prechádzajú Kambrijské vrchy, ktoré dosahujú
nadmorskú výšku 700 až 800 m, prechádzajúce na severe do Snowdonu, s najvyšším
vrchom rovnakého mena (Snowdon – 1 085 m).
Južná cast Anglicka je nížinná – nemá však povahu ozajstnej roviny, pretože je
rozclenená nízkymi pásmami pahorkatín tvorených pieskovcami, vápencami a kriedami.
Najznámejšie pahorkatiny sú Kotswoldská pahorkatina (Cotswold Hills, 326 m) – medzi
Bristolom a Cheltenhamom a Šilternská planina (Chiltern Hills). Pekné a casto
navštevované pohorie Dartmoor je na západnom výbežku Anglicka zhodne s grófstvami
Cornwall a Devon, kde skalnaté výbežky tvoria malebné útesy.
1.2 FAUNA
Fauna na Britských ostrovoch je v podstate podobná faune v severozápadnej Európe, s
tým rozdielom, že sa tu vyskytuje menší pocet druhov. Niektoré z väcších cicavcov, ako
vlk, medved, diviak a sob, boli vyhubené, alebo vyhynuli. Jelen je chránený pre
športové úcely, vyskytuje sa v Škótskej vysocine a v grófstve Devon a Sommerset.
Srncia zver a daniely žijú prevažne v oboroch a v prírodných parkoch. Vo vidieckych
oblastiach sa možno stretnút s líškou. Z menších živocíchov sú zastúpené myši,
hraboše, ježkovia, zajace, králiky, lasice a hranostaje. Na Britských ostrovoch bolo
zaznamenaných 460 druhov vtákov. Široko rozšírené sú holuby (hlavne vo
velkomestách), sýkorky a vrabce.
Z velkých vtákov sa tu možno stretnút s morským orlom a holubom korunácom. Velmi
rozšírené je vodné vtáctvo, hlavne pri pobreží. Divé husi a kacice sú postupnou
kultiváciou slatín zatlácané do prírodných rezervácií. V Británii sa loví okolo 30 druhov
sladkovodných rýb. Široko rozšírený je losos, pstruh, štuka, belica a plotica. Kapor, lien
a belica sú vysadzované osobitne pre športové rybárstvo.
Plazov a obojživelníkov je tu velmi málo. Vyskytujú sa tu len tri druhy jašteríc a
obojživelníky sú zastúpené tromi druhmi mlokov a piatimi druhmi žiab. Bolo tu
popísaných 21 000 druhov hmyzu, medzi najväcšie druhy patria motýle a roháce. 1.3
FLÓRA
Miernemu podnebiu a rôznym pôdnym typom zodpovedá pomerne rôznorodá
vegetácia. Británia patrí do pásma listnatých stromov, medzi ktorými prevládajú duby.
Z pôvodných velkých lesných plôch sa však zachovala len nepatrná cast. Okrem dubov
sa casto vysádzajú jasene, javory, hraby a v suchších oblastiach buky, vo vyšších
polohách a na piesocnatých pôdach sa dubové lesy miešajú s borovicovými. S
postupnou kultiváciou pôdy bola väcšina lesných porastov zlikvidovaná, takže dnes
pokrývajú sotva 8% povrchu Británie. Najhustejšie zalesnené je severné a východné
Škótsko a hranica Walesu a Anglicka. Zbytok krajiny má prevažne parkový ráz.
Odlesnovanie viedlo v mnohých oblastiach ku vzniku velkých mociarov. V miestach s
nadbytocnou vlhkostou sa vytvorili slatiny a rašeliniská zarastené papradou. Väcšinu
povrchu však tvorí orná pôda a lúky porastené trávami.
Takmer subtropická vegetácia sa vyskytuje na juhozápadnom pobreží Anglicka, v
Cornwalle, na ostrovoch Scilly a Wight, kde rast
ú: myrta, agáva, fuchsia a magnólia.
1.4 NERASTNÉ BOHATSTVO
Taží sa hlavne ropa a zemný plyn, ktorých ložiská sa nachádzajú v Severnom mori,
uhlie, železná ruda a neželezné kovy: hliník, med, olovo a zinok.
1.5 VODSTVO
Velké množstvo zrážok dalo pocat množstvu krátkych a vodnatých riek. Rozvodia sú
oddelené nízkymi horskými pásmi, takže jednotlivé rieky bolo možné bez väcších
problémov spojit kanálmi, cím vznikol základ pre riecnu dopravu.
Najvýznamnejšou riekou je Temža, dlhá 323 km a splavná v dlžke 280 km, ktorá ústi
do Severného mora. Na druhom mieste co do velkosti je rieka Severn dlhá 300 km a
splavná v dlžke 280 km a tretia je rieka Trent, ktorá je dlhá 298 km a splavná v dlžke
188 km.
Velká rieka je aj Mersey, ktorá ústi do Severného mora (90 km, splavná 53 km) a rieka
Clyde ústiaca do zálivu Clyde (157 km, splavná 20 km).
Doba ladová zanechala po sebe na britských ostrovoch velké množstvo jazier.
Najväcšie z nich je Lough Neag v Severnom Írsku o rozlohe 296 km2 a Lough Erne
(123 km2). Ovela známejšie sú však rozlohou menšie škótske jazerá – Loch Lomont
(71 km2, dlhé 33 km a široké 1,3-7 km a hlboké 200 m) a jazero Loch Ness (56 km2),
známe vdaka bájnej príšere, ktorá údajne v jeho vodách žije.
1.6 KLIMATICKÉ PODMIENKY
Celé Spojené královstvo sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Podnebie je
oceánske s pomerne malými teplotnými rozdielmi medzi jednotlivými obdobiami.
Prejavuje sa pôsobenie Golfského prúdu a preto teplota vody v mori pri západnom
pobreží Škótska neklesá ani v zime pod 4°C.
Priemerná rocná teplota v západných oblastiach Británie sa pohybuje od +8°C na
Hebridách do +11°C na juhozápadnom výbežku Anglicka. Priemerná mesacná teplota v
najsevernejšej casti Shetland je +4°C v zimných mesiacoch a +12°C v letných
mesiacoch. Najjužnejšie položený ostrov Wight dosahuje priemerné mesacné teploty od
+5°C v zimných mesiacoch do +16°C v letných mesiacoch. V lete môže teplota
príležitostne vystúpit na +27 až +30°C a v zime môže poklesnút na –7 až –12°C.
Priemerný rocný úhrn zrážok je 1 016 mm. Hornaté oblasti na západe a severe majú
však podstatne viac zrážok ako nížiny na juhu a na východe. Maximum zrážok spadne
v oblasti Snowdonu a Ben Nevisu od 4 000-5 000 mm/rok. Najdaždivejším miestom
Británie a Európy je Lake District s priemerom zrážok 6 500 mm. Najmenej zrážok
spadne okolo zálivu The Wash, asi 500 mm za rok. Za najdaždivejšie mesiace sa
považujú október, november a december a najsuchšie je obdobie od apríla do júla.
Slnecný svit sa znižuje od juhu k severu. V mesiacoch ked sú dni najdlhšie (od mája do
júla) – slnecné žiarenie trvá 5 hodín v severozápadnom Škótsku a 8 hodín na ostrove
Wight.
Celý ostrov, predovšetkým však Škótsko, je vystavený velkým vetrom, ktoré dosahujú
niekedy rýchlost až 170 km/h.
Castejší je výskyt hmiel v mestských aglomeráciách ako na vidieku. Objavujú sa
prevažne v zimných obdobiach.
2 Umelovytvorené predpoklady rozvoja CR
2.1 OBYVATELSTVO
Velká Británia má 57,8 miliónov obyvatelov a hustota zaludnenia je približne 239
obyvatelov na km2. Pricom najhustejšie zaludnené je Anglicko. Približne 80% všetkého
obyvatelstva tvoria Anglicania. Sú koncentrovaní predovšetkým v Anglicku, ale žijú tiež
v južnom Walese a v južnej casti Škótska.
Škóti sa na celkovej národnostnej štruktúre podielajú 10%, najviac sú koncentrovaní v
strednom Škótsku a a na východnom pobreží.
Samozrejme vnútornou migráciu sa Škóti dostali aj do Londýna, Birminghamu,
Manchestru a iných väcších miest. Prišli tu hlavne za prácou, ci vzdelaním. Íri sa na
celkovej národnostnej šturkúre podielajú zhroba 4 %. Obývajú Severné Írsko, ale
podobne ako Škóti a Walesania prenikli vnútornou migráciou i do Anglicka, aj ked len
vo velmi malej miere. Walesania tvoria približne 2 % obyvatelstva. Sú koncentrovaní
hlavne v južnej casti Walesu, pri mori, kde sú situované aj 3 najväcšie mestá Walesu
(Swansea, Newport a Cardiff).
Ludia z povojnovej Európy a tiež v case vojny imigrovali do Británie, dúfajúc v politický
azyl. Boli to hlavne Židia, Rusi a Poliaci. Obyvatelia Commnowealthu mali až do roku
1962 do Británie volný prístup. Pred 2. svetovou vojnou sem prichádzali hlavne ludia z
Austrálie, Nového Zélandu a Kanady.
Štruktúra imigrantov sa zmenila v 50-tych rokoch. Dnes 2 milióny Britov sú ludia zo
Západnej Indie alebo Ázijci a viac ako 50 % z nich sa v Británii narodilo. Noví imigranti
sú koncentrovaní hlavne o velkých mestách. Príkladom je Londýn, kde sa vyclenili
jednotlivé štvrte, napríklad Brixton – cernošská štvrt na juhu Londýna, Southhall –
indická štvrt v juhovýchodnom Londýne, alebo cínska štvrt priamo v centre.
2.2 NÁRODOPISNÉ DEDICSTVO
K národopisnému dedicstvu možno zaradit domy tipického anglického vidieka. Najviac
zachovalých dedín, ktorých domy pochádzajú ešte z obdobia stredoveku, možno nájst
v grófstvach severného Anglicka, Northumerland a Yorkshire. V grófstve Northumerland
možno nájst dedinky, ktorých základ položili ešte v 1. storocí n. l. Rimania a neskôr v
období stredoveku ich velmi poznamenali anglicko-škótske vojny. Preto sú tieto
dedinky obohnané vysokými kammennými valmi, casto sa v nich nachádzajú
normanské zámky alebo ranogotické kostolíky. Steny domov sú nezvycajne hrubé a
domy majú vždy pôdorys obdlžnika s jedinou izbou, ktorá v minulosti slúžila ako
kuchyna, spálna i obývacia miestnost zároven s prilahlou maštalou. Domy v tejto
oblasti sú stavané zo zmesi štrku a mlynského kamena v tmavosivých farbách ladiace s
drsnými a holými svahmi Penninských vrchov. Niektoré domy boli zrekonštruované a
prestavané, iné boli ponechané ako maštale. Celá táto oblast je svedkom minulých
cias. K typickým predstavitelom dedín v tejto oblasti patria: Chesterwood, Blanchland,
Eldon. Yorkshire – Domy boli stavané väcšinou na pozostatkoch románskej pevnosti a
niektoré z nich patria k roztratenému osídleniu. Domy sledujú klukatiace sa údolia a
casto sú od seba aj niekolko kilometrov vzdialené.
Povrch údolí je rozdelení na malé polícka, na ktorých sa pestuje ovos a chová dobytok
a ovce. Domy sú niekedy zoskupované do malických usadlostí, v ktorých nie je viac ako
5 – 10 domov. Tieto dediny boli budované z vápenca a mnohé sýpky, maštale a domy
sa zachovali dodnes a dávajú tejto casti krajiny osobitý ráz. Domy na slatinách sú
budované zo svetlých kamenov z jurského obdobia a sú typické svojimi svetlo-alebo
tmavo cervenými škridlovými strechami, hoci sú o cosi menšie ako domy v údoliach
Yorkshiru, pretože táto oblast bola vždy chudobnejšia. Dedinky sú charakteristické
úzkymi stúpajúcimi ulickami vo viktoriánskom štýle a casto v nich možno nájst
zachované gotické kostoly alebo menšie katedrály. Niektoré dediny v Yorkshire sú
súcastou živého ludového múzea. Napríklad: Hutton-Le-Hole, Robin Hood´s Way, Keld,
Bainbridge.
Stredné Anglicko - grófstva: Lincolnshire, Derbyshire. Dediny tu zacali zakladat mnísi
spolu s kláštormi a opátstvami. Domceky sú charakteristické svojím tehlovodreveným
obložením, s tehlovými plotmi a kamennými štítmi. Domy sú budované v oranžových
odtienoch v gregoriánskom a viktoriánskom štýle. Typické dediny: Thimbleby, Ticknall,
Osbournby, Belton.
Grófstva: Stradfordshire a Gloucestershire. Ide o bohaté grófstva typické svojimi
velkostatkami, velkými farmami s prilahlými sýpkami a stajnami. Steny domov majú
charakteristickú medovú farbu s olitického vápenca, velmi príznacného pre túto cast
krajiny. Strechy domcekov sú prevísajúce a zvlnené s malými vykúkajúcimi
podkrovnými okienkami. Domy sú zvycajne postavené v zhlukoch (3 – 5 domov) s
velkými záhradami so starými stromami. V týchto dedinkách možno nájst množstvo
kamenných mostov zo 16. – 19. storocia z pálených tehál. Typické dediny: Hidcote
Bartrim, Ashleworth, Lower Slaughter. Juh a juhozápad krajiny – grófstva: Devon a
Cornwall. Dediny s malými prístavmi casto stoja na útesoch. Sú postavené z vápenca,
na bielo ovakované a ich okenné rámy sú nafarbené na modro. Ich strechy sú zo šedej
bridlice a sú navrhnuté tak, aby co najlepšie odvádzali dážd. Devonské domy majú
hrubé múry a boli budované zo zmesi zeme a drobných kamienkov. Ich strechy sú
pokryté otiepkami slamy v kombinácii s ostružinami a kravskými a konskými hunami.
Na strechách sa týcia vysoké komíny z pieskovca. Pre túto oblast sú charakteristické
biele alebo ružovkasté domy. Dediny so zachovalou achitektúrou: Boscastle, Pizwell,
Branscombe.
Súcastou škótskeho národného dedicstva sú „klany a tartany“.
Klan v podstate znamená rodinný zväzok, najširšieho príbuzenstva, na cele ktorého
stojí rodinný vodca a hovorca. Klany sa od seba odlišovali aj nosením tartanov, t. j.
kockovaných flanelových látok. Každý klan mal tartan inej farby s inými kockami. Dnes
známe ako škótske káro. Pôvodne sa tartan nosil ako jeden kus látky, siahajúci od
ramien k pásu, kde bol uviazaný. Škótsky kilt (mužská sukna) sa stala populárnou až v
18. storocí. Dnes ju muži nosia len pri slávnostrných príležitostiach ako súcast
škótskeho kroja. kým škótske káro sa stalo súcastou svetovej módy a je
charakteristické napríklad pre flanelové košele. Dalšou súcastou škótskeho dedicstva sú
gajdy a škótska whisky, ktorá je produkované v drobných vypalovniach roztrúsených
po úbociach Škótskej vrchoviny. Prvý krát bola vyrobená v Škótsku už v roku 1494.
Dnes je v Škótsku viac ako 100 drobných vypalovní, ktoré produkujú jeden z
najkvalitnejších druhov whisky a vyvážajú ju do celého sveta. Súcastou anglického
dedicstva sú aj keltské, normanské a stredoveké story, legendy a mýty, ktoré sa
väcšinou šírili len ústnou podobou. Medzi najvýznamnejšie z nich urcite patria legendy
o královi Arthurovi a jeho dvanástich rytieroch okrúhleho stola, o bájnom zámku
Cameloth, o legendárnom meci Excalibur a o carodejníkovi Marlinovi, o zbojníkovi
Robinovi Hoodovi a jeho zbojníckej družine, legenda o Benovi Hoorovi, škótska legenda
o Rob Royovi a o Williamovi Wallecovi, ale tiež príbehy o duchoch, rozprávané v
Yorkshirskom grófstve. Možno tu tiež zaradit aj prvý staroanglický hrdinský epos
Beowulf, pochádzajúci zo siedmeho storocia a írsky hrdinský epos o Cuchulainnovi.
Autori oboch týchto eposov nie sú známi. Do národopisného dedicstva možno zahrnút
aj anglický tradicionalizmus, súvisiaci so spolocenskými prejavmi anglickej šlachty, ako
sú napríklad plesy debutantiek, hony na líšky, polovacky, anglické pitie caju, tradíciu
královskej rodiny so striedaním stráží pred Buckinghamským palácom, ako aj kriket a
golf. Patrí tu aj ovciarstvo najviac rozšírené v Škótsku a v severnom Anglicku s
tradicným spracovaním vlny a produkciou mlieka.
2.3 KULTÚRA
Múzeá a galérie
V Británii je takmer 1 000 múzeí a galérií, ktoré sú prístupné verejnosti. Ide jednak o
celoštátne inštitúcie, ale aj o menšie komunálne alebo súkromné zariadenia.
Najrozsiahlejšie umelecké, archeologické, vedecké, historické a dalšie zbierky sú
sústredené v múzeách a v galériách v Londýne.
Patria k nim: Britské múzeum, kde sú umiestnené archeologické a etnografické zbierky
z celého sveta, Národná galéria, v ktorej sú sústredené malby európskych majstrov,
Tate Gallery, so zbierkou umenia od 18. stor. po súcasnost, Národná portrétová
galéria, Múzeum filmu, Britské prírodovedné múzeum, Múzeum numizmatiky, Viktorino
a Albertovo múzeum, Škótske národné múzeum v Edinburgu a mnoho dalších.
Divadlá a opera
V Británii je viac ako 250 profesionálnych divadelných scén. Hlavním strediskom
dramatického umenia je londýn , hlavne jeho cast West End, v ktorej je sústredených
takmer 50 divadiel a divadelných scén. K najvýznamnejším divadelným súborom patria
Spolocnost Národného divadla v Londýne, ktorá hrá klasický aj moderný repertoár
britských ale aj zahranicných drmatikov, Královská Shakespearova spolocnost, Škótska
divadelnaá spolocnost so sídlom v Glasgowe.
V Británii fungujú štyri velké operné súbory: Královská opera, ktorá hrá na scéne v
Covent Garden vLondýne, Anglickú národnú operu, vystujúcu v londýnskom Coliseu,
Škótsku operu a Waleskú národnú operu.
Literatúra
Velká Británia sa môže pochválit celou plejádou skvelých poétov, dramatikov a
prozaikov. Kto by nepoznal Charlesa Dickensa, Williama Wordswortha, Georga Gordona
Byrona, Georga Bernarda Shawa, Rudyarda Kiplinga, Samuela Becketta, Williama
Shakespeara, Oscara Wilda a mnohých dalších skvelých autorov.
2.4 ŠKOLSTVO A VEDA
Rodicia sú podla zákona povinní zaistit detom ucelené vzdelanie. Povinná školská
dochádzka je od 5 do 16 rokov. Základné a stredné vzdelanie poskytuje približne 38
000 škôl. Súkromné školy, z ktorých niektoré majú velmi starú tradíciu, napríklad
Winchester, založený v roku 1382, Eton, založený v roku 1440, navštevujú deti z
najbohatších vrstiev. Aj súkromné školy sú však ciastocne dotované štátom a musia sa
riadit celoštátnymi smernicami. Vyucovanie na štátnych školách je bezplatné. Základné
školy
Základné školy sú rozdelené na dve casti: pre deti od 5 do 7 rokov a pre deti od 7 do
11 rokov. Na strednú školu prechádzajú deti vo veku 11 rokov, v Škótsku o rok neskôr.
Stredné školy
Asi 75% všetkých absolventov základných škôl prechádza bez prijímacích skúšok
automaticky na stredné školy. Ostatných 25% sa zúcastnuje výberového konania na
prestížnejšie stredné školy s akademickým zameraním. Tie sú bud dotované štátom,
alebo len s malým podielom štátnych dotácií, takzvané „Public school“ (verejné školy),
ktoré poskytujú vysokú úroven vzdelania korešpondujúcu s vysokými nákladmi na
školné.
Po vykonaní maturitných skúšok (maturitné predmety si možno vybrat podla budúceho
zamerania na univerzite) absolventi obdržia certifikát GCSE (General Certificate of
Secondary Education), ktorý im umožnuje pokracovat v dalšom štúdiu. Vysoké školy
Základné univerzitné štúdium trvá na univerzitách 3 – 4 roky, na lekárskej,
veterinárnej a právnickej fakulte 5 – 6 rokov. Tituly absolventov sú rôzne podla
jednotlivých univerzít. Najcastejšie tituly sú: bakalár umení, bakalár vied, doktor
filozofie, atd. Veda
Británia patrí ku krajinám s vysokou úrovnou vedy a kultúry. Preslávil ju po celom
svete celý rad vynikajúcich britských vedcov a technikov, o com svedcí aj vysoký pocet
britských nositelov nobelových cien. Vládnym orgánom, ktorý zodpovedá za vedecký
výskum, je ministerstvo školstva a vedy. Má k tomu ustanovené zvláštne poradné
orgány, výskumné rady. Sú to napríklad: lekárska výskumná rada, polnohospodárska
výskumná rada, výskumná rada pre životné prostredie, výskumná rada spolocenských
vied.
2.5 DEJINY A PAMIATKOVÁ STAROSTLIVOST
Britské ostrovy boli osídlené už okolo roku 3 000 p.n.l. Ibermi, o com svedcia aj dve
monumentálne pamiatky v okrese Wiltshire na Salisburskej planine, Stonehenge a
Avebury. V roku 43 n.l. prišli Rimania a dali krajine jej dnešné pomenovanie –
Britannia. Neskôr, zhruba v období velkého stahovania národov v piatom storocí, sem
zavítali Anglovia a Saxovia z územia súcasného Nemecka, Dánska a Nizozemska. Z
invázie Anglov dostalo Anglicko meno „Angle – Land“. V 9. storocí sa objavili Vikingovia
pôvodom z Dánska a Nórska a v 11. storocí podnikli velkú inváziu na Britské ostrovy
Normani, pôvodom z Francúzska. Títo zahnali Keltov do Wallesu a Škótska. Kelti prežili
aj v Írsku. Anglicania sú teda potomkami všetkých invázií, ale viac, ako ktorýkolvek
iný, ich poznacil vpád Anglo-Saxov. Vývojmi Normanov bol proces feudalizácie
ukoncený. Zem bola politicky zjednotená, pricom centralizovaná štátna moc bola
silnejšia ako moc feudálov. Politika královského dvora nie vždy zodpovedala záujmu
zeme ako celku, preto vyvolávala rad opozicných vzbúr a v tomto pohnutom období v
roku 1265 vznikol prvý parlament, ktorý bol pôvodne stavovským zhromaždením a o
sto rokov neskôr sa rozdelil na dve komory. Proces integrácie celej dnešnej Británie
zacal pripojením Wallesu. V 14. storocí sa walleský král Llevellyn Velký pokúsil
zjednotit walleský lud do boja proti Anglicanom. Odboj trval tri generácie a pocas vlády
jeho vnuka Llevellyna Posledného bol Walles porazený a v roku 1301 ho Eduard I. of
England pripojil k anglickej korune a svojho najstaršieho syna menoval princom
walleským. Táto tradícia je dodržiavaná dodnes.
Prvorodený královský syn dostane titul princa walleského (posledný princ Charles). V
roku 1536 Henry VIII. zjednotil walleský a anglický parlament a nástojil na používaní
anglického jazyka v obchodnom styku, aj v školách. Škótsko bojovalo svoj boj o
prežitie s Anglickom niekolko storocí. V roku 1603, ked sa syn královnej Márie bol taký
silný, že Henry musel vyslat do Írska svoje armády, aby utíšil búrku nepokojov.
Nútením Írov na protestantskú vieru a konfiškáciou ich pôdy spôsobil Henry dva
pretrvávajúce problémy: náboženský problém a problém pôdy. Tieto problémy
pretrvávajú dodnes. O dvoch národoch v Írsku sa dá hovorit od roku 1845. Ked
vypukol v Írsku velký hladomor, severné industrializované Írsko vdaka jeho vztahom k
britskej korune prekonalo hladomor podstatne lepšie ako ostatné casti. Pocas
hladomoru zomrelo viac ako milión ludí a další milión bol nútený emigrovat hlavne do
Spojených si Írsko konecne vydobilo svoju nezávislost. Severné Írsko sa však oddelilo a
zostalo pod britskou správou. Náboženské a politické nepokoje však pretrvávajú
dodnes. V Británii existujú pamiatky prehistorického charakteru (Stonehenge), ako i
pamiatky z doby rímskej (Hadriánov múr), z doby románskej, gotickej, renesancnej a
barokovej. Pamiatkam sa venuje mimoriadna starostlivost, štát každorocne uvolnuje zo
štátnych fondov znacné sumy na udržiavanie a rekonštrukciu pamiatok, no prispievajú
aj mestské samosprávy.
Pod správu UNESCA bolo zaradených až 18 pamiatok, nachádzajúcich sa na Britských
ostrovoch:
· 1986 – Giant´s Canseway and Canseway Coast
· 1986 – Durhamský hrad a katedrála
· 1986 – Železný most Gorge
· 1986 – Studleyský královský park, vcetne ruín Fountainskeho opátstva
· 1986 – Stonehenge, Avebury a prilahlé pamiatky
· 1986 – Hrad a mestské hradby v Gwynedd (král Edward)
· 1986 – St. Kilda
· 1987 – Blenheimský palác
· 1987 – Mesto Bath
· 1987 – Hadrianov múr
· 1987 – Westminsterský palác, Westminsterské opátstvo a kostol sv. Margaréty
· 1988 – Ostrov Henderson
· 1988 – Tower of London
· 1988 – Canterburská katedrála, Opátstvo sv. Augustíny a kostol sv. Martina
· 1995 – Staré a nové mesto Edinburghu
· 1995 – Prírodná rezervácia Gough Island
· 1997 – Prímorské pobrežie v Greenwich
· 1999 – Neolitické pamiatky na Orknejách
DOSTUPNOST
1 Urcenie zemepisnej polohy
Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska leží na európskych ostrovoch
medzi Severným morom a Atlantickým oceánom.
Od európskej pevniny ich oddeluje (The Channel alebo prieliv La Manche), ktorý je na
najužšom mieste – Doverská úžina, len 31 km široký.
Najjužnejším bodom britskej pevniny je Lizardský polostrov, ktorý leží na 50° severnej
šírky a najsevernejší bod prechádza Shetlandskými ostrovmi, ktoré ležia na 60° stupni
severnej šírky.
Základný 0-tý poludník prechádza observatóriom v Greenwichi. Najvýchodnejší bod je
na 1°45’ východnej dlžky a najzápadnejší bod je v Severnom Írsku na 8°10’ západnej
dlžky.
Spojené královstvo a Severné Írsko zaberajú prevažnú cast Britských ostrovov. Väcší z
hlavných ostrovov je Velká Británia a má rozlohu 244 880 km2. Menší ostrov Írsko má
70 300 km2. Okrem toho je súcastou Spojeného královstva takmer 5 500 dalších
ostrovov pricom medzi najväcšie patria: Vonkajšie a Vnútorné Hebridy spolu majú
rozlohu 7 555 km2, Shetlandy s rozlohou 1 425 km2 a Orkneje 974 km2, dalšie ostrovy
Scilly (JZ od britskej pevniny), Anglesey na sever od Walesu, Normanské ostrovy v
prielive La Manche, Isle of Wight na juh od Portsmonthu.
2 Dlžka hraníc, susedné štáty
Velká Británia bezprostredne susedí len s Írskou republikou a dlžka ich spolocnej
hranice je 360 km.
3 Dopravná siet (cestná, železnicná, letecká, námorná)
V Británii je 359 426 km ciest, z toho je 3 200 km dialnicnej siete. Najhustejšiu cestnú
siet má Anglicko. Rozvinutá je miestna aj dialková autobusová doprava. Dlžka
železnicnej siete je 16 584 km. Slúži prevažne na prepravu nákladov medzi
vnútrozemím a velkými námornými prístavmi. The Channel umožnil železnicné spojenie
Londýna s hlavným mestom Francúzska, Parížom. Vodná doprava pozostáva zo 4 828
prieplavov a splavných vodných tokov. Z dopravného hladiska je najdôležitejší systém
riecnych tokov a prieplavov v oblasti Yorkshire – Humberside. Najväcšie prístavy sú:
Londýn, Tees, Hartepool, Milford Haven, Glassgow, Southampton, Hull, Dover. Britská
námorná flotila je štvrtá najväcšia na svete. Letecká doprava – Pravidelné letecké
spojenie má 53 britských miest a najväcšou leteckou spolocnostou v krajine sú Britisch
Airways. Londýn s letiskami Heathrow a Gatwick je najväcším európskym leteckým
uzlom a lety z Londýna smerujú na všetky kontinenty Zeme, do viac ako 150-tich
rôznych zahranicných miest. Cenová hladina
1 Mena a jej pomer k významným svetovým menám
Menovou jednotkou vo Velkej Británii je britská libra, ktorá má 100 pencí. Libra patrí k
najsilnejším menovým jednotkám na svete. Podla kurzu NBS k 30.10.2000:
britská libra = 74, 028 Sk
1,694 EURO
1,453 USD
3,318 DM
2,565 CHF.
Inflácia v roku 1999 bola 2%. 2 Obchod a financie
Británia patrí ku krajinán s vysoko a všestranne rozvinutým hospodárstvom. Vo
svetovom obchode zaberá 5. miesto po USA, Japonsku, Nemecku a Francúzsku.
Patrí medzi najväcších svetových vývozcov lietadiel, motorových vozidiel,
elektorotechniky, textilu a obrábacích strojov chemického priemyslu, tabakových
výrobkov, nápojov a potravín. Na dovoze sa najviac podielajú suroviny a polotovary pre
spracovatelský priemysel, hotové priemyselné výrobky, hlavne stroje a dopravné
prostriedky, potraviny a palivá. Tržby, ktoré vytvárajú viac ako 60% národného
dôchodku. Británia najviac obchoduje s krajinami Európskej únie a tiež udržiava
obchodné styky s krajinami, ktoré v minulosti tvorili kolónie britskej koruny. Dalej
obchoduje tiež so Spojenými štátmi americkými, Saudskou Arábiou, Iránom, Kuvajtom,
Nigériou a dalšími krajinami. Financie
Zdanovacie obdobie trvá od 1. apríla do 31. marca. Štátny rozpocet sa riadi podla
financného zákona, ktorý urcuje výšku jednotlivých daní. Hlavným zdrojom štátnych
príjmov sú dane, ktoré sa delia na dane z príjmu, dane z kapitálu a nepriame dane.
Najvýznamnejšou súcastou nepriamych daní je dan z pridanej hodnoty VAT (Value Adet
Tax), ktorú platí spotrebitel pri nákupe väcšiny druhov spotrebného tovaru s výnimkou
potravín a niektorých životne dôležitých potrieb. Britský bankový systém sa skladá z
centrálnej banky a komercných bánk, ktoré poskytujú základné bankové služby.
Centrálnou bankou je Bank of England, založená rozhodnutím parlamentu a panovníka
v roku 1694. Banka reguluje menovú politiku vlády a zároven pôsobí ako hlavný bankár
vlády. Má výhradné právo vydávat bankovky v Anglicku a vo Walese. Za vydávanie
mincí zodpovedá Royal Mint (královská mincovna). Mnoho financných operácií je
vykonávaných mimo bankového systému, touto cinnostou sa zaoberajú predovšetkým
financné korporácie, investicné a iné združenia, stavebné spolocnosti a podobne.
Londýnska burza (London Stock Exchange) patrí k najdôležitejším burzám na svete. 3
Národné hospodárstvo
Najvýznamnejšími odvetviami britského hospodárstva je spracovatelský priemysel a
služby, ktoré vytvárajú až 60% národného dôchodku. Priemysel
Británia bola prvou krajinou na svete, v ktorej prebehla priemyselná revolúcia.
Priemysel je významnou základnou zahranicného obchodu, pretože viac ako 80%
britského vývozu tvoria priemyselné výrobky alebo polotovary. Medzi najdôležitejšie
patrí spracovatelský priemysel, hlavne spracovanie uhlia a ropy, taženej v Severnom
mori, tiež chemický priemysel a petrochémia. Významnú úlohu zohráva strojársky a
kovospracujúci priemysel. Británia je jedným z najdôležitejších výrobcov ocele a
popredné postavenie zaberá tiež vo výrobe dopravných prostriedkov. Známe sú
automobilky: Rover, Daimler, Jaguar, Vauxhall.
Vo velkých prístavoch (Liverpool, Glassgow a Belfast) sa nachádzajú obrovské lodenice,
v ktorých sa vyrábajú až 4% svetovej tonážnej stavby lodí. Británia je tiež
charakteristická výrobou bojových stíhaciek, riadených striel, vrtulníkov a súcastí
lietadiel. Významnú úlohu zohráva tiež produkcia polnohospodárskych strojov,
priemyselných motorov, vedeckých prístrojov a hodín. Široko rozvinutá je tiež báza
elektrotechnického a elektronického priemyslu, výroba pocítacov, telefónnych aparátov,
mikroelektronika. Textilný priemysel súvisí s tradicnou výrobou vlny a syntetických
vlákien, hlavne v Manchestri, Edinburgu a Belfaste. Dôležitú úlohu v zložení priemyslu
zohráva aj chemický priemysel, vo velkej miere koncentrovaný v Manchestri –
organická chémia, farmácia, plastické hmoty. Energetika
Najdôležitejšími energetickými zdrojmi sú ropa, zemný plyn, uhlie a jadrová energia.
Prevažná cast ropy sa dováža, menšiu cast spotreby pokrýva tažba ropy v Severnom
mori, ktorá sa stále rozširuje. Spotreba plynu je zabezpecená tažbou v Severnom mori,
kde sa nachádza 7 velkých tažobných vrtov. Väcšina plynu je urcená pre priemyselné
úcely, zbytok spotrebúvajú domácnosti. Rozvody sú zabezpecené dialkovými
plynovodmi. Tradicným zdrojom energie v Británii do polovice 50-tych rokov bolo uhlie.
Z jeho rocnej tažby, ktorá presahuje 120 miliónov ton, sa dve tretiny používajú na
výrobu koksu a len zanedbatelná cast je urcená na domácu spotrebu. Verejné
zásobovanie elektrickou energiou existuje v Británii už od roku 1881. Výrobu elektriny
zabezpecujú hlavne jadrové a vodné elektrárne. Polnohospodárstvo
Z celkovej rozlohy 24 miliónov ha sa na polnohospodárske úcely využíva 19 miliónov
hektárov. Tri pätiny závodov sa venujú výrobe mlieka a chovu hovädzieho dobytka,
jedna šestina je špecializovaná na pestovanie obilia a dalších plodín, zbytok sa zaoberá
chovom prasiat, hydiny a pestovaním zeleniny a ovocia. Obilnicou Anglicka sú grófstva
na juhovýchode krajiny: Kent, East Anglia, Lincolnshire, Humberside. Pestujú sa tu
jablká, hrušky, slivky, jahody, papriky, paradajky, uhorky, chmel a v neposlednom
rade obilie a zemiaky. Produkcia mlieka sa sústreduje na juhozápade Škótska, západe
Anglicka a v juhozápadnom Wallese. V hornatých a bažinatých oblastiach Škótska,
Wallesu a tiež na severe Anglicka sa chovajú ovce. 4 Sociálna politika
Základnú sústavu sociálneho zabezpecenia v Británii tvorí národné poistenie, poistenie
pre pracovné úrazy, rodinné prídavky, doplnkové dávky rodinám s nízkymi príjmami,
sociálne dávky.
Celý systém je spravovaný ministerstvom zdravotníctva a sociálneho zabezpecenia v
spolupráci s miestnymi samosprávnymi orgánmi. Štátny systém sociálneho
zabezpecenia je doplnený dobrovolnými charitatívnymi inštitúciami a fondami, z
ktorých znacná cast je spravovaná rôznymi cirkvami. V rámci systému sociálneho
zabezpecenia možno rozlíšit tri druhy sociálnych dávok: dávky vyplácané na základe
príspevkov poistencov, napríklad – starobné dôchodky, podpory v nezamestnanosti,
materské dávky, vdovské a sirotské dôchodky a podobne. Do druhej skupiny patria
bezpríspevkové dávky, ktoré sú vyplácané len urcitým skupinám bez ohladu na ich
príjmy, napríklad – rodinné prídavky a tretiu skupinu tvoria bezpríspevkové dávky pre
obcanov, ktorí nie sú plne zamestnaní a ich príjem je nižší ako hranica stanovená
zákonmi. Starobný dôchodok – na starobný dôchodok vzniká nárok u žien po dovršení
60-tého roku života a u mužov po dovršení 65-teho roku. Ak je dôchodca ekonomicky
cinný, dôchodok mu je znižovaný podla výšky mzdy. Podpora v nezamestnanosti
(Benefit Support), je vyplácaný nezamestnaným obcanom od 16 do 60 rokov. Je
podstatne nižšia ako minimálna mzda. Nízka úroven podpory v nezamestnanosti má
byt motivacným faktorom aktívneho hladania si práce. Dlhodobo nezamestnaní sa
môžu prostredníctvom „job centers“ zapísat do rekvalifikacného kurzu hradeného
štátom. Absolvonie týchto kurzov im umožní lahšie si nájst prácu, respektíve im umožní
uplatnit sa v inom odbore.
5 Cenová hladina v turizme
Vzhladom k vysokému kurzu a stabilite britskej meny patrí Velká Británia k cenovo
najdrahším krajinám v Európe. V turizme sa táto vysoká cenová hladina prejavuje
hlavne vysokými cenami základných, ako i doplnkových služieb. Ceny základných a
doplnkových služieb som bližšie rozviedla v bode 1.3 Siet a úroven základných služieb
cestovného ruchu. Vysoké vstupné je aj do kín (od 3,5 libry pre držitelov študentskej
karty až po 7 libier za film v závislosti od druhu filmu, od kina, v ktorom sa premieta a
ci ide o premiéru, alebo o reprízu). Cenovo nákladné sú tiež vstupy do
kultúrno-historických objektov, ktoré podmienujú turizmus (vstup do Rock Circus – 4,5
libry, múzeum voskových figurín Madammes Tussaud – 12,5 libry vcetne observatória).
Vstupy do Britského národného múzea a Britskej národnej galérie sú zadarmo.
IV Úroven poskytovaných služieb
1 Hranicné priechody
1.1 HUSTOTA PRIECHODOV
Jedinú hranicu má Velká Británia s Írskou republikou. Táto hranica má dlžku 360 km a
hranicné priechody sú: Londonery, Dún Dealgan, Dún na n Gall.
Za hranicné priechody možno považovat aj prístavy, do ktorých sa cudzinci prepravujú
lodou a v týchto prístavoch absolvujú aj pohovor na colnici. Medzi najznámejšie
prístavy patrí: Dover, Harwich, Hastings, Eastbourne, Portsmouth, Brighton, Plymouth,
Svansea, Liverpool, Glassgow, Aberdeen, Edinburgh, New Castle, Hartepool, Hull,
Belfast. Za hranicné priechody možno tiež považovat v prípade použitia leteckej
dopravy medzinárodné letiská, ktorých súcastou sú aj colníci a pasové kontroly
(Londýn – Heathrow, Gatwick, Luton, letisko v Birminghame, Manchestri, Glassgowe,
Edinburghu). 1.2 ÚROVEN SLUŽIEB PASOVÝCH A COLNÝCH ORGÁNOV
Velká Británia je jedna z krajín Európy, ktorá zaviedla v Slovenskej republike vízovú
povinnost. Pred vstupom do krajiny je nevyhnutné požiadat na britskom velvyslanectve
o vízum. Poplatok za víza sa pohybuje od 1200 do 2000 korún podla druhu víza a podla
poctu vstupov do krajiny. Najlacnejšie vízum stojí 1200 korún, je to turistické vízum a
oprávnuje držitela k jednorazovému vstupu na dobu 6 mesiacov. Maximálna doba
pobytu, na ktorú držitela oprávnuje vízum, sú dva roky. Ak žiadatel obdrží vízum na
dobu jedného roka a viac, je nevyhnutné, aby sa najneskôr do 14 dní zahlásil na
policajnej stanici, ktorá je na to špeciálne urcená. Pri vstupe do krajiny musí každý
držitel víza absolvovat pohovor v mieste vstupu (záleží na tom, ci prišiel do krajiny
lodou, letecky alebo tunelom). Pohovor sa týka väcšinou úcelu cesty, dlžky pobytu,
otázky zabezpecenia ubytovania a stravovania a podobne. Velká Británia je jednou z
krajín, ktorá podpísala zmluvu GATT (General Agreement on Trade and Taxes), t.j. že
urcité druhy tovaru sa nesmú prevážat (kvety, ovocie, zelenina, zvieratá), môže sa
prevážat len limitované množstvo parfému, alkoholu, cigariet, taktiež vyvážat
spotrebný tovar len do urcitej cenovej výšky. Tieto služby sú na vysokej úrovni.
1.3 SIET A ÚROVEN ZÁKLADNÝCH SLUŽIEB CR
Základné služby cestovného ruchu možno rozdelit do dvoch základných skupín: služby
stravovacie a služby ubytovacie. Vo Velkej Británii existuje kvalitná, široko rozvetvená
a hustá siet. Návštevníkov Velkej Británie urcite prekvapí „nová britská kuchyna“, ktorá
je kombináciou viac ako 100 rôznych svetových národných gastronómií a ich
reštauracných a pohostinských zariadení. Návštevník sa tu môže stretnút okrem
tradicnej britskej kuchyne s cínskymi a indickými reštauráciami, talianskymi pizzériami,
navštívit japonské suchi bary, americké steakhouses, kvalitné francúzske reštaurácie,
mexické a thajské reštaurácie a mnohé dalšie.
Vo všeobecnosti možno reštaurácie a pohostinské zariadenia zaradit do štyroch
kategórií. Do prvej kategórie patria menej kvalitné, ale cenovo velmi výhodné
zariadenia, kde za jedlo návštevník nezaplatí viac ako desat libier. Tu patrí široká siet
franchisingových zariadení, ako sú: Mc Donald, Burger King, KFC, Fisch and Chips,
Pizza Hut a mnohé iné. Tieto patria medzi takzvané „take away“ reštaurácie, t. j. rýchle
stravovanie. V týchto reštauráciách návštevník dostane aj z domovskej krajiny známu
kvalitu za relatívne nízke ceny (okolo troch libier). Kategória dva – široká siet
reštaurácií strednej cenovej skupiny, kde sa ceny za jedlo pohybujú od desat do
dvadsat libier.
Do tretej kategórie patria honosné reštaurácie, kde sa ceny jedál pohybujú od dvadsat
do štyridsat libier.
Štvrtá kategória zahrna menší okruh špickových luxusných reštaurácií s
najkvalitnejšími pokrmami a výberovými vínami. Medzi gurmánmi najvyhladávanejšie a
tiež najdrahšie reštaurácie možno zaradit reštaurácie v hoteli Ritz vo francúzskom
štýle, ktorá je zdobená zlatom a mramorom, reštaurácia v Blakes Hotel s orientálnou
kuchynou v individualistickom štýle, Chez Nico - klasická francúzska kuchyna s
provensálskym vplyvom. Dalšie velmi vyhladávané reštaurácie sú: Bibendum,
Claridge´s, La Gavroche, Mr. Chow, Zen, Bombay Brasserie a iné. Okrem reštaurácií,
„take away“ reštaurácií tu možno nájst množstvo vinární, brasérií, v ktorých je možné
dobre sa najest za velmi prijatelnú cenu. Nemožno vynechat ani typické anglické
„pubs“ (krcmy), ktoré sa stali súcastou britských tradícií. Tieto ponúkajú širokú škálu
rôznych nápojov, v ktorých jednoznacne dominuje pivo, sudové, capované, anglické
alebo z dovozu, návštevník si má z coho vyberat. Tradicné anglické krcmy možno delit
do dalších piatich skupín, a to:
· „pubs“ s hudbou
· „pubs“ s kabaretom
· „pubs“ s divadlom
· „pubs“ s transvestitskou show
· „pubs“ so záhradou.
Ubytovacie zariadenia
Urcite najnákladnejšou položkou návštevníka je ubytovanie. Vo Velkej Británii je možné
stretnút sa s pestrou paletou ubytovacích zariadení, z ktorých najdôležitejšie sú hotely.
Hotely majú jedno- alebo dvoj- lôžkové izby. Jednolôžkové izby sú väcšinou velmi
malé. V cenách za izbu je zapocítaná aj dan z obratu, ale nie je tam zahrnutá cena
ranajok. Ranajky si musí väcšinou návštevník zaplatit zvlášt. Hotelové kategórie v
Británii sú dost neprehladné, pretože rôzne hotelové retazce si tvoria vlastné symboly
podla rôznych kritérií. Hotely však možno vo všeobecnosti rozdelit do troch hlavných
skupín, pricom hlavným ukazovatelom je cena.
V najlacnejšej cenovej skupine sa cena za prenocovanie pohybuje od tridsat do
sedemdesiatpät libier. V hoteloch strednej úrovne stojí jedno prenocovanie od
sedemdesiatpät do sto libier a v najluxusnejších hoteloch cena jedného prenocovania
stojí viac ako sto libier. Medzi najluxusnejšie hotely patria: Hotel Savoy vo
viktoriánskom štýle, kde väcšinou bývajú hviezdy pop-music, herci, maliari atd (cena
prenocovania až 180 libier). The Dorchester v klasicistickom vidieckom štýle s
výhladom na Hyde Park v Londýne – cena prenocovania sa môže pohybovat až do
výšky tisíc libier za noc. Conrad Hotel – moderný komfortný hotel (400 libier za noc).
Prirodzene, ceny hotelov variujú aj podla lokality, najdrahšie ubytovanie je v hlavnom
meste a jeho cena stúpa úmerne s jeho blízkostou k centru. Ubytovanie pre
nenárocných: v Británii existuje ubytovacia siet pod názvom „Bed and Breakfast“. Ide
o ubytovanie na súkromí. Tento typ ubytovania je rôzny, co sa týka ceny aj kvality.
Niektoré domy ponúkajú izbu so sprchou a samostatnou kúpelnou, iné ponúkajú len
ubytovanie so spolocným sociálnym zariadením pre viacerých návštevníkov. Toto
ubytovanie je doplnené o typické anglické ranajky, t.j. caj, toast s jamom, alebo so
syrom, praženica a podobne. Za ubytovanie sa platí obycajne desat až pätnást libier.
Vo Velkej Británii funguje tiež mnoho ubytovní pre mládež, ktoré sa zatvárajú o 23:00.
Na to, aby tu mohli mladí ludia (do 26 rokov) prenocovat, potrebujú vlastnit
medzinárodný preukaz pre mládežnícke ubytovne. Všetky tieto mládežnícke ubytovne
zastrešuje organizácia YHA (Youth Hostel Association – Mládežnícka hotelová
asociácia). Ubytovanie stojí menej ako 10 libier. „Students hostel“ (mládežnícke
ubytovne) ponúkajú ubytovanie vo viaclôžkových izbách, pricom väcšina týchto
ubytovacích kapacít je velmi skromne zariadená. Cena ubytovania sa pohybuje od pät
do desat libier. „Camping and Caravaning Association“ – ide o siet kempingov, niekedy
s možnostou karavaningu, ktoré možno nájst vo všetkých kútoch Velkej Británie.
Ponúkajú prenocovanie vo vlastných alebo prenajatých stanoch. Delia sa podla kvality
na kempingy prvej, druhej a tretej kategórie.
1.4 SIET A ÚROVEN DOPLNKOVÝCH SLUŽIEB CR
Každé mesto vo Velkej Británii, aj väcšina turisticky zaujímavých dedín, majú svoje
turistické informacné centrá (TIC), ktoré sú otvorené od deviatej do piatej, okrem
nedele, ale v miestach s velkou koncentráciou cestovného ruchu, ako sú: Londýn,
Edinburgh, Stradfort-upon-Avon, Oxford, Cambridge, .. sú tieto centrá otvorené sedem
dní v týždni do neskorých nocných hodín.
Poskytujú turistom informácie o zaujímavých historických pamiatkach, o kultúrnych
podujatiach a akciách, o športových podujatiach, o zábavných a iných atrakciách, ale
tiež o cestovnom poriadku, o možnosti dopravy do urcitých centier, poskytujú mapy a
spolupracujú s cestovnými kanceláriami a ubytovacími zariadeniami a je možné
prostredníctvom nich uskutocnit rezerváciu cestovného lístku, hotela, alebo rezervovat
miesto v reštaurácii, zabezpecit vstupenky na niektoré podujatia. Medzi doplnkové
služby cestovného ruchu možno zaradit aj úroven dopravy. Cestná siet vo Velkej
Británii patrí k najhustejším v Európe, v Británii je 54 letísk, prebudovaná železnicná
siet, vo velkých mestách (Londýn, Glassgow, Edinburgh) funguje aj metro. Doprave
som sa bližšie venovala v kapitole „Dopravná siet“. Dalšie doplnkové služby cestovného
ruchu sú banky a pošty. V Británii je hustá siet pôšt, telefónnych automatov a bánk
európskeho a celosvetového významu. Z telefónnych automatov je možné dovolat sa
do všetkých kútov sveta a tiež je možnost nechat si zavolat spät. Vo všetkých väcších
mestách, aj vo väcšine atraktívnych dedín fungujú aj zmenárenské zariadenia. V
Británii platí, že je výhodnejšie menit peniaze v banke, pretože hotely a zmenárne
úctujú casto vysoké poplatky a pri výmene penazí je niekedy potrebné predložit aj pas.
V Británii je v prevádzke siet velkých supermarketov, ako je: TESCO, Selfridges,
Sainsbury, atd. Každé väcšie mesto má svoje velké nákupné centrum, kde možno
zohnat všetko od odevov až po potraviny. Londýn možno jednoznacne zaradit medzi
významné centrá svetovej módy a luxusné salóny na Oxford street, obchodný dom
Harrods, ci butiky vo West Ende uspokoja aj najnárocnejších zákazníkov.
Dalšie doplnkové služby cestovného ruchu sú: siet lekární, siet kaderníckych salónov a
salónov krásy, fitnes centier a ihrísk. Siet všetkých týchto služieb v Británii je hustá a
na velmi vysokej úrovni. 2 Podmienky na realizáciu foriem turizmu
Velká Británia má podmienky na realizáciu týchto foriem turzimu:
Rekreacný turizmus:
· prímorský turizmus – Jeho atraktivita sa neprejavuje v takých rozmeroch ako u
stredomorských krajín, ale predsa má výhodnú klímu na juh a juhozápade, ovplyvnenú
Golfským prúdom. Na ostrovoch Wightscilly Lundy, v Cornwalle a prímorských
letoviskách možno nájst takmer subtropickú flóru. Rastie tu fuchsia, myrtha, agáva,
nachádza sa tu množstvo krásne upravených pieskových pláží, do tejto oblasti spadá aj
Torquay – známa ako perla anglickej riviéry. Každorocne sem prichádzajú návštevníci z
celého územia Británie, i zo zahranicia. Medzi velmi populárne rezorty patrí Brighton s
nádhernými plážami, dlhým mólom a známy svojím královským pavilónom, ako aj
podmorským múzeom najväcším v Británii.
· zábavný turizmus – V Británii existuje niekolko známych velkých zábavných parkov,
najväcším a najznámejším z nich je park Althon Towers, ktorý sa nachádza nedaleko
od Londýna.
Možno v nom nájst množstvo pútových atrakcií, rýchlodráh, vodných dráh,
strašidelných zámkov, zámkov s krivými zrkadlami, poskytuje možnost vyskúšat si
bungee jumping a iné viac ci menej riskantné kúsky. Je tu tiež množstvo kolotocov,
stánkov s obcerstvením, strelníc a podobne. V Británii sa nachádza druhá najväcšia
diskotéka v Európe – Cudos Club v Londýne. Okrem tejto diskotéky je hlavne vo
velkých mestách sústredený velký pocet najrôznejších diskoték a diskotékových klubov
s laserovými show, s transvestit show. Tieto diskotéky možno rozdelit aj podla
hudobného štýlu, ktorý sa v nich hrá, napríklad na hip-hopové centrá, diskotéky s acid
jazzom, techno diskotéky, diskotéky oldies, rockové diskotéky a podobne. Známe
diskotéky sú v Hippodrome, Camden Palace, Empire Ball Room, Fridge. Hlavne vo
velkých mestách je sústredené tiež množstvo kasín a herní, ktoré ponúkajú možnost
širokému spektru návštevíkov vyskúšat svoje štastie. Niektoré z nich sú urcené len
úzkemu kruhu návštevníkov, pri ich návšteve musí mat turista vhodné oblecenie (dámy
šaty, páni oblek a kravatu) a okrem možnosti hazardu ponúkajú aj bufetové stoly a
obcerstvenie, ktoré je už v cene. Možno tu nájst aj velký pocet kasín a herní nižších
úrovní bez požiadaviek na odev, s jednoduchými hracími automatmi.
Kultúrno-poznávací turizmus
· návštevy kultúrnych podujatí, kultúrnych predstavení, koncertov a festivalov Z
Británie pochádza a pôsobí znacný pocet svetovo známych a slávnych pop-skupín, ako
napríklad: Eurytmic, Rolling Stones, Spice Girls, Pulp, Blur, Oasis, Sex Pistols, David
Bowie. Každý mesiac sa v Londýne organizuje aj niekolko známych medzinárodných
koncertov vážnej, ale aj populárnej hudby. Velmi známy je festival populárnej hudby
Glastounburry, ktorý sa koná každorocne v júli a láka fanúšikov populárnej rokovej
hudby a piva z celého sveta. V Aglicku sa nachádza tiež najväcší otvorený areál pre
koncerty a festivaly a otvorené diskotéky – Wembley Arena v Londýne. Casto sa tu
koná premiéra filmov hollywoodskej produkcie v Európe, ktorej sa zúcastnujú samotné
hollywoodské hviezdy. Vo väcších mestách sa nachádzajú kongresové paláce a
priestory pre kongresový turizmus.
· prehliadky múzeí, kultúrnych a historických pamiatok
Velká Británia disponuje obrovským kultúrno-historickým potenciálom, nachádza sa tu
až 18 pamiatok, ktoré boli zapísané do zoznamu UNESCA. Silne koncentrované
pamiatky sú najmä v týchto mestách:
Londýn – budovy parlamentu, Westminsterské opátstvo, Westminsterská katedrála,
Katedrála sv. Pavla, hrad Tower a Tower Bridge, Buckhinghamský palác, Kleopatrina
ihla (obelisk pochádzajúci z Egypta) a tak dalej.
Z múzeí: Britské múzeum najväcšie svojho druhu na svete so zbierkami egyptského,
asýrskeho a gréckeho, orientálneho umenia a kultúry, Viktóriino a Albertovo múzeum,
Prírodovedecké múzeum, Múzeum numizmatiky, Múzeum dopravy, Múzeum voskových
figurín, .. Z galérií: Tate Gallery so zbierkami flámskych, talianskych a holandských
maliarov, Královská galéria portréto a mnohé iné. Oxford a Cambridge – dve najstaršie
univerzitné mestá v Británii s komplexom stredovekých budov, množstvom kostolov a
vysokých škôl.
Edinburgh – Edinburghský hrad a románska kaplnka, Škótske národné múzeum,
Kláštor Hollyroad, Škótska národná galéria, ktorá patrí k najvýznamnejším galériám
Európy, Škótska národná galéria portrétov a Národné múzeum starožitností.
York – Gotická katedrála Minster, gotické kostoly sv. Michala a sv. Trojice, Brána
Monkbar (najväcšia mestská brána v Británii), Clifford´s Tower (pozostatky hradu z
Yorku), Yorkshirské prírodovedné múzeum.
Bath - zachovalé pozostatky rímskych kúpelov, historické centrum mesta, zámok Prior
Park, Múzeum odevov, Královské divadlo.
Stonehenge – prehistorická stavba, pochádzajúca z rokov 2700 – 2500 p.n.l. v tvare
kruhu zo 60-tich modrých cadicových kamenov. Predpokladá sa, že stavbu zhotovili
Druidi
Stradford upon Avon – rodisko Williama Shakespeara s pozostatkami jeho domu.
Windsor – už viac ako 900 rokov letné sídlo královskej rodiny.
Medzi dalšie vyhladávané strediská kultúrno-historických pamiatok patria: Winchester,
Canterbury, Bristol, Cardiff, Colchester. · prehliadky prírodných parkov so safari a
arboret
Velká Británia má aj podmienky súvisiace s návštevou chránených parkov a ZOO.
Medzi najvýznamnejšie chránené celky vo Velkej Británii patria:
Cairngorms – horská skupina v oblasti Grampian so skalnými žulovými vrchmi,
jazerami a zbytkami pôvodných lesov. Dartmoor – žulová oblast v oblasti grófstva
Devon v juhozápadnom výbežku Anglicka s rašeliniskami a vresoviskami, ktoré sa
striedajú so skalnými útvarmi. Lake District – velký národný park v severozápadnej
casti Anglicka s hlbokými údoliami, množstvom jazier, medzi ktorými sú bažiny a
rašeliniská a zbytky pôvodných porastov.
Peak District – v južnej casti Pennin, s vresmi, rašeliniskami a bažinami. Okrem toho sa
v tejto casti tvorenej vápencami nachádza aj množstvo ohromujúcich krasových
útvarov.
Snowdonia – národný park na území Walesu v okolí hory Snowdon s rašeliniskami,
machovými porastami a zbytkami ladovcovej cinnosti
Nachádza sa tu tiež množstvo arboret a zoologických záhrad.
· kúpelno-liecebný turizmus
Klimatický – vhodné podmienky na horský, podhorský a jaskynný turizmus je hlavne v
Škótskej vrchovine, aj ked nie na takej úrovni, ako v klasických krajinách s horskou
turistikou (Rakúsko, Švajciarsko, Taliansko, Francúzsko).
Minerálny - Velká Británia nie je velmi bohatá na pramene liecivých minerálnych vôd.
Najznámejšie kúpele sú kúpele Bath (liecia sa tu choroby pohybového ústrojenstva)
Kombinovaný, prímorský a talasoterapia – Velká Británia má velmi dobré podmienky
na tento druh turizmu, pretože ide o ostrov, ktorý je zo všetkých strán obmývaný
moriami. · vedecko-informacný turizmus
Velkú Britániu možno jednoznacne zaradit medzi krajiny so širokou vedeckou
základnou a anglický jazyk je vo svete známy ako jazyk vedcov. Preto sa tu každorocne
koná množstvo kongresov, konferencií, sympózií, veltrhov, výstav, komercných
prezentácií, ako aj workshopov a mestá s koncentrovaným kongresovým turizmom
majú vybudované špeciálne festivalové haly a kongresové paláce s príslušným
vybavením.
Vdaka vyššie uvedeným podmienkam a vdaka širokej vedeckej základni je Británia aj
castým centrom pracovných ciest zo zahranicia. · športovo-turistický turizmus
Británia má vhodné podmienky pre vodácky turizmus, ako morský, tak aj riecny a
jazerný. Vodáctvo patrí k tradicným anglickým športom a je velmi rozšírené medzi
univerzitnými mestami. Uskutocnuje sa jednak na riekach, ale aj na umelo
vybudovaných kanáloch pri Oxforde alebo Cambridge. Pešia turistika – vhodné
podmienky sú v Británii hlavne v chránených parkoch, ktoré majú špeciálne vyznacené
chodníky. Mimoriadne atraktívne túry sú v Škótskej vysocine s organizovanými
výstupmi na Ben Nevis a na iné škótske vrchy. Mototuristiky – Británia má tiež vhodné
podmienky pre mototuristiku a pre cykloturistiku. Podporuje ich dobre prebudovaná
cestná siet a chodníky pre cyklistov, s castými zastávkami na oddych, pri mototuristike
s pocetnými odpocívadlami, pri ktorých sa nachádzajú motoresty.
· kombinované formy turizmu
Velká Británia má mimoriadne vhodné podmienky pre vidiecky turizmus a
agroturizmus, pretože mnohé dediny pochádzajú z 15. – 18. storocia, sú nádherne
upravené so zretelom na staré architektonické hodnoty a návštevník sa pocas pobytu
môže oboznámit s prácami na gazdovskom dvore alebo farme a aktívne sa zapojit do
všetkých cinností, ktoré farmárcenie ponúka. Mimoriadne vhodné podmienky sú v
grófstvach: Yorkshire a Glouchestershire, kde je velmi rozšírené ovciarstvo a chov
hovädzeiho dobytka. V Politika turizmu
1 Vonkajšie vztahy štátu
Vonkajšie vztahy štátu sa prejavujú v clenstve v medzinárodných organizáciách. Velká
Británia je jedným zo zakladajúcich clenov NATO a je stálym clenom Rady bezpecnosti
OSN.
Okrem toho sa v roku 1973 stala clenom EÚ a z dalších velmi významných zoskupení je
clenom G-7, GATT, OECD, FAO, UNICOM a mnohých dalších. Združenie Commonwealth
zoskupuje bývalé britské kolónie, ako sú: Kanada, Austrália, Nový Zéland, Bermudy,
Kaimanské ostrovy, Fauklandy, Isle of Man, Jersey, Guernsey a mnohých dalších,
dohromady je to 53 clenov. Vonkajšie vztahy štátu sa prejavujú v zahranicnom
obchode. Velká Británia najviac obchoduje s clenmi EÚ a s clenmi Commonwealthu. Jej
politika je totožná s politikou organizácií, ktorých je clenom. Momentálne nevedie
žiadnu vojnu.