Ucho ako polohovosluchový(staticko-kinetický) orgán je dôležitý orgán sluchu alebo pohybu oddelene.
Anatomicky, funkčne i vývojovo ho delíme na tri časti:
Vonkajšie ucho: (auris externa)
zloženie:
A/ ušnica(auricula)- svojim tvarom zachytáva a následne prevádza zvukové vlny do vonkajšieho zvukovodu. Je tvorená chrupkou, kt. je pokrytá kožou. Skladá sa z hlavnej časti(chrupkovitá) a dolnej časti(lalôčik ušnice).
B/ vonkajší zvukovod(meatus acusticus externus) -Zachytáva zvuk z ušnice a vedie ho k bubienku. Tvorený z 1/3 chrupkou a z 2/3 časťou spánkovej kosti. Dĺžka u dospelých cca. 2,5 cm. Nachádzajú sa tu drobné chĺpky(tragi) a mazové žľazy(maz=cerum), ktoré zabraňujú vnikaniu nečistôt.
Bubienok(membrana tympani): -resp. bubienková blana, 01 mm hrubá
- priesvitná, oddeľuje vonkajšie ucho od stredného,
- vibruje pod vplyvom zvukových vĺn
Stredné ucho: (auris media)
- Komôrka v tvare škatuľky široká 0,5 – 1cm dlhá.
- je spojené s bočnou stenou hltana pomocou sluchovej trubice. Vnútri stredoušnej dutiny sú sluchové kostičky(ossicula auditus), pospájané tak, že kmity bubienka spôsobené zvukovými vlnami sa prenášajú prostredníctvom strmienka do predsieňového okna, čo je otvor vedúci zo stredného ucha do vnútorného.
Bubienková dutina: (cavitas tympani)- malý štrbinový priestor, ktorí obsahuje obsahuje tri sluchové kostičky.
Sluchové kostičky: (ossicula auditus)
a/ kladivko(malleus)- na jednej strane sa napája rukoväťou na bubienok a na druhej je skĺbený s nákovkou.
b/ nákovka(incus)-skĺbená na jednej strane s kladivkom a na druhej so strmienkom
c/ strmienok(stapes)- na jednej strane skĺbená s nákovkou a na pružne vsadená do predsieňového obloka vedúceho do stredného ucha.
=všetky tri sú upevnené väzmi. Nachádzajú sa tu aj 2 svaly. Strmienkový sval, ktorý pomáha tlmiť priveľmi hlasné zvuky a napínač bubienkovej blany má obdobnú F.
Sluchová(Eustachova) trubica:(tuba auditiva) -sliznicou vystlaná trubica, ktorá spája stredné ucho s nosohltanom. Vyrovnáva rozdiely medzi atmosférickým tlakom v nosohltane tlakom v strednom uchu. Pri prehĺtaní, žuvaní a zívaní sa trubica otvorý a vzduch môže vchádzať do stredného ucha a vychádzať von. Je to ale zároveň aj najčastejšia cesta vstupu infekcie do stredného ucha. Slimákové okno(fenestra cochleae): je to okrúhly otvor v kosti medzi stredoušnou dutinou a vnútorným uchom, prektytý druhotnou bubienkovou blanou membrana tympani secundaria
Vnútorné ucho: (auris interna)
- má vlastný sluchový orgán uložený v slimáku(cochlea) a predsieňový aparát, orgán ktorý kontroluje rovnováhu tela. Informácie z týchto častí prechádzajú do nervových buniek vnútri mozgového kmeňa. Pre jeho tvar ho nazývame i bludiskom. Zahŕňa kosťové bludisko(labyrinthus osseus), v ktorom je uložené blanité bludisko(labyrintus membranaceus) a blanitý slimák(ductus cochlearis). S predsieňou(vačkom) sú spojené tri polkruhovité kanáliky. Receptory z ich stien registrujú pohyby tekutiny v blanitých kanáloch- vnímajú sa ako pohyby hlavy. Slimák je rozšírený kostený špirálovitý kanál. Vnútri sú zmyslové receptory sluchu, ktoré reagujú na vibrácie vnútornéj miazgy spôsobené kmitmi strmienka v slimákovom okne.
Blanité bludisko: (labyrintus membranaceus)
- je vyplnené vnútornou miazgou(endolymfou)
- skladá sa z vačku (utriculus), vrecúška (sacculus), z troch polkruhovitých kanálov (ductus semicirculares) a zo slimákového kanála (ductus cochlearis).
- Priestor medzi medzi stenami blanitého a kostného labyrintu vypĺňa číra tekutina (perilymfa)