V praktickom živote sú tvorivosť a logické myslenie oveľa dôležitejšie ako vecné znalosti alebo zbehlosť v riešení rutinných úloh.
Definícia tvorivosti v širšom zmysle: “Tvorivosť – produkcia nových a hodnotných nápadov, riešení a myšlienok.” (Zelina, Zelinová, 1994) Definícia tvorivosti v užšom zmysle: “Tvorivosť je proces, ktorým jedinec vyjadruje svoju základnú podstatu prostredníctvom určitej formy alebo média, takým spôsobom, ktorý v ňom vyvoláva pocit uspokojenia, proces môže vyústiť v produkt, ktorý o tejto osobe, teda o svojom pôvodcovi, niečo hovorí ostatným.” (Bean, 1992)
Tvorivosť je teda zároveň proces aj produkt. Ak dieťa myslí tvorivo, ide o proces, ktorý sa iste nejakým spôsobom prejaví. Treba sa viac zamerať na proces, ktorý prebieha vo vnútri dieťaťa a nie natoľko na výsledky, ktorými sa tento proces prejaví navonok.
Fázy (etapy) tvorivého procesu (Zelina, 1994):
1.) Preparácia – prípravná fáza, v ktorej sa zbierajú potrebné informácie, údaje, poznatky, osvojujú sa stratégie riešenia problému;
2.) Inkubácia – tlmenie, predstavuje fázu, v ktorej človek vedome nepracuje na predmete tvorby, nezaoberá sa činnosťami, ktoré s ňou súvisia;
3.) Iluminácia – “osvietenie” (heuristický moment) – je to fáza objavenia nového nápadu, riešenia;
4.) Verifikácia – kritické preskúmanie, zhodnotenie nápadu, riešenia, výsledku, jeho overovanie.
Štyri východiskové axiómy tvorivosti:
1.) Tvorivý môže byť každý človek;
2.) Tvorivosť sa môže prejaviť v každej činnosti;
3.) Tvorivosť je cvičiteľná funkcia, dá sa rozvíjať;
4.) Tvorivosť je ťažká práca.
Tvorivú osobnosť na rozdiel od menej tvorivej môžeme vymedziť týmito charakteristikami (Zelina, 1994):
1.) percepčné schopnosti – vyššia senzibilita;
2.) intelektové charakteristiky – vysoká inteligencia a kreativita;
3.) emočné charakteristiky – emocionálna zrelosť;
4.) motivačná vyspelosť – vnútorná motivácia, motivácia výkonu, úspechu;
5.) socializácia osobnosti – komunikatívnosť, schopnosť spolupráce;
6.) hodnotová vyspelosť – zameranosť na hodnoty tvorivosti a všeľudskej morálky;
7.) životný štýl – štýl regulácie charakterizovaný heuristickým spôsobom sebarealizácie.
Prvky súvisiace s kreativitou detí a prostriedky na ich optimalizáciu (Olivar):
1.) Vnímavosť a zvedavosť
- duch bádania, túžba objavovať, formulácia otázok;
- neustále vytváranie syntézy nových poznatkov;
- zvedavosť a záujem sú predpokladom porozumenia.
2.) Pozorovacia schopnosť
- využiť všetky zmysly na pozorovanie objektov;
- vidieť a hodnotiť veci, ktoré druhí nevidia;
- vidieť chyby a potreby, všímať si, čo treba urobiť.
3.) Predstavivosť
- tvorivý človek má vôľu a schopnosti, aby využíval svoju predstavivosť v reálnych situáciách – robí veci iným spôsobom, ako je to obvyklé;
- deti používajú hračky neobvyklým spôsobom, dokážu si poradiť v netradičných situáciách.
4.) Koncentrácia
- tvorivú osobnosť charakterizuje výnimočný stupeň mentálnej energie – dokáže pracovať na svojom probléme ďaleko za bodom, v ktorom by sa väčšina ľudí vzdala;
- treba naučiť dieťa byť aj samé, koncentrovať sa;
- koncentrácia predpokladá sebaovládanie, byť aj motoricky v kľude na určitý čas.
5.) Porozumenie
- ide tu o určitý objav novej kvality, ktorý završuje proces vedomého hľadania;
- podľa niektorých autorov k porozumeniu dochádza:
a) náhle a nápadným spôsobom;
b) keď vedomé myslenie je v stave odpočinku;
c) na základe osobitnej skúsenosti;
d) syntézou rôznych procesov myslenia, ktoré nie sú vedome prepojené;
e) porozumenie, keď si určitú skúsenosť dám do vzťahu s problémom.
6.) Flexibilita
- mobilita myslenia s cieľom zohľadniť rôzne hľadiská;
- postoj pohotovosti zmeniť spôsob riešenia, oslobodiť sa od ustálených štruktúr;
- pristupovať k problému pružne a analyzovať ho podľa konkrétnej situácie;
- schopnosť vidieť problém alebo situáciu z rôznych hľadísk.
7.) Objavovanie súvislostí
- nachádzať spojenia medzi zdanlivo nesúrodými údajmi;
- vnímať súvislosti medzi prvkami, či už ide o idey, veci alebo udalosti.
8.) Originálnosť
- schopnosť objavovať nové vzťahy, nachádzať nové súvislosti medzi situáciami, čím sa mení bežný pohľad na vec a vytvárajú sa nové, často originálne zostavy;
- umožňuje spájať zdanlivo rozdielne oblasti, hľadať nové syntézy;
- schopnosť meniť jednu vec na druhú, použiť ju na funkciu, ktorá nie je pre ňu typická;
- zámerné hľadanie rozdielu;
- originálnosť myslenia a tvorby, neobvyklé rozhodnutia, nezvyčajné odpovede, nezvyčajné riešenie problémov;
- originálnosť je úroveň, ktorá odlišuje umelca od remeselníka.
9.) Nezávislosť myslenia
- tvorivý ľudia bývajú “ samotári”. Intenzívne prežívajú vedomie vnútornej slobody, ktoré sa prejavuje v nezávislosti myslenia a úsudku;
- neprispôsobiví ľudia však nemusia byť tvoriví, tvoriví ľudia však majú istý stupeň neprispôsobyvosti (unkonformizmu), nezáleží im na tom, ako ich prijímajú druhí.
10.) Nemať strach z neznámeho
- nebáť sa vyskúšať nové veci;
- strach z neznámeho môže pochádzať z obavy, že sa dopustíme chyby.
11.) Prijatie konfliktu
- tvorivé osobnosti sa nevyhnú problémom, chybám alebo konfliktom, ale považujú ich za výzvu, ktorá ich stimuluje k tvorivosti.
12.) Vôľa a vytrvalosť
- konečný výsledok a účinnosť tvorivej práce si vyžaduje veľa pokusov a znášanie frustrácie;
- intelektuálna vytrvalosť umožňuje dostať sa do hlbších vrstiev vedomia, z ktorých sa môže vynoriť tvorivá inšpirácia;
- treba vyvrátiť mýtus, že tvorivá činnosť je len akési “ vynorenie” hotového riešenia, bez námahy.
13.) Plynulosť myšlienok a slovného prejavu
- schopnosť reštrukturalizovať (znovuusporadúvať) myšlienky – aj cez slovo, reč, môžeme zdokonaľovať svoje myslenie;
- treba prekonávať triviálnosť a konvenčnosť, lebo hľadaním nových myšlienok dospievame k originálnosti a nekonvenčnosti.
14.) Iniciatíva
- je to vlastnosť alebo tendencia začínať akcie nezávisle;
- z hľadiska prosociálnosti je potrebné, aby sa tvorivosť premenila na iniciatívu, s cieľom hľadať alternatívne riešenia problémov a podniknúť akcie na uspokojenie potrieb a na podporu sociálneho pokroku.
15.) Experimentovanie
- tvorivý žiaci experimentujú v predmetoch a oblastiach, ktoré ich zaujímajú, inde robia väčšinou len toľko, aby prešli, urobili skúšku;
- v oblasti záujmu robia viac, než sa vyžaduje;
- experimentujú so známymi predmetmi, aby videli, či sa dajú použiť aj na iné, než predpokladané účely.
Jednoduchá tvorivosť
Pri jednoduchej tvorivosti ide o rozvoj základných tvorivých schopností dieťaťa, prostredníctvom jednoduchých úloh na tvorivosť. Triedy tvorivých úloh:
1.) Doplniť nedokončené čiary;
2.) Dokončenie príbehu;
3.) Tvoriť symboly pre známe pojmy;
4.) Spoločné riešenie hypotetickej situácie (čo by sa stalo, keby...);
5.) Lúštiť a tvoriť hádanky, vtipy;
6.) Vymýšľať nové hry;
7.) Vytvárať synonymá v širšom zmysle (napr. rôzne spôsoby vyjadrenia vďaky)
8.) Nezvyčajné využitie známych predmetov;
9.) Koláž, príbeh, báseň, maliarske dielo, ...
10.) Vyjadriť príbeh, pojem alebo vec pomocou pantomímy, hudbu vyjadriť výtvarným prejavom.
Základnou metódou rozvíjania tvorivosti je tvorba tvorivých úloh. Aby úloha mohla viesť k tvorivosti, je potrebné (podľa Zelinu):
a) vnášať do učenia prekvapivosť – prezentovať úkazy, ktoré nie sú v súlade s očakávaním;
b) vyvolávať pochybnosti, nechať robiť odhady, používať intuíciu;
c) vytvárať kognitívnu neistotu – problém, ktorý môže mať viac riešení, divergentné úlohy;
d) zadávať náročné, na prvý pohľad takmer nezvládnuteľné úlohy, individualizovať úlohy;
e) nastolovať rozporné tvrdenia;
f) dramatizovať
Pre tvorivú prácu a činnosť je v triede nevyhnutná tvorivá atmosféra. Charakteristika tvorivej atmosféry:
- otvorenosť, emočná blízkosť, zaujať za vec;
- oceňovanie tvorivého myslenia;
- podpora samostatnosti žiakov;
- spolupráca;
- schopnosť odovzdávať zodpovednosť a schopnosť prijímať zodpovednosť.
Metódy rozvíjania tvorivosti nemožno zvládnuť len učením. Tvorivosť sa nedá schematizovať. O niektorých princípoch písal Kováč (1989). V rámci tvorivosti možno rozlíšiť dva typy myslenia. Konvergentné, ktorého výsledkom je jedno správne riešenie danej úlohy a na druhej strane myslenie divergentné vedúce k viacerým alternatívnym riešeniam. V podmienkach našich škôl zatiaľ, žiaľ, prevláda konvergentné myslenie. Tvorivé úlohy zatiaľ tvoria asi 3% zo všetkých školských úloh. Príčinou sú stereotypy vo vyučovaní, ako aj okolnosť, že tvorivé úlohy sa ťažšie tvoria aj hodnotia. Je nepopierateľná dôležitosť konvergentného myslenia, ale treba si uvedomiť, že každý z nás je “vybavený” aj divergentným myslením. Jeho potláčanie a nahrádzanie konvergenciou vedie k potláčaniu prvkov tvorivosti vo výchovno-vzdelávacom procese. Prvým z princípov rozvíjania tvorivosti je premena konvergentných úloh na úlohy divergentné. Dôležitou podmienkou riešenia divergentných úloh je poznanie svojich zverencov, aby úlohy neboli príliš náročné. Popri tom je nevyhnutné, aby sa tvorby zúčastnili všetky deti, nielen “lídri” triedy. V rámci skúmania kreativity nastúpili do popredia tri základné faktory vyplývajúce z divergencie. Keďže riešení by malo byť viacero, platí čím viac, tým lepšie. Tu hovoríme o tzv. fluencii, čiže množstve nápadov a riešení. Nápady by mali byť čo najrozmanitejšie (najrôznorodejšie), tento faktor je tzv. flexibilita. Najdôležitejším z faktorov je však originalita, teda nápady, ktoré nevymyslel nik zo skupiny.
Metódy rozvíjania tvorivosti:
1.) metódy a techniky tvorby tvorivých, divergentných úloh (úlohy, ktoré nemajú jednoznačné riešenie);
2.) vyučovacie stratégie, ktoré podporujú tvorivosť a rozvíjajú ju (problémové vyučovanie, objavujúce vyučovanie);
3.) metódy, ktoré obsahujú úlohy na dôvtip;
4.) metódy na rozvíjanie vnímania, senzitivity, otvorenosti k vonkajšiemu a vnútornému svetu;
5.) metódy výcvik fantázie, imaginácie, obrazotvornosti, predstavivosti, intuície;
6.) metódy zlepšovania fluencie, flexibility, originality pri myšlienkovej produkcii;
7.) metódy zlepšovania tvorivého hodnotenia – výcvik rozhodovacích procesov, diskusie, polemiky, tvorivosti v komunikácii;
8.) metódy tvorivého riešenia problémov.
Výchova orientovaná na konvergenciu často používa prostriedky, ktoré tvrdo postihujú divergenciu (tvorivosť). Konvergentné postupy upevňujú disciplínu, uľahčujú rutinný a schematický prístup k práci. Tvorivé deti sa potom v takýchto situáciách logicky javia ako nedisciplinované, málo sústredené, ako deti, ktoré všemožným spôsobom kazia poctivý rutinérsky prístup pani učiteľky. Také deti “treba” potom pokarhať, napomenúť, potrestať! Práve naopak, deťom treba každú ich tvorivú reakciu, odpoveď, výkon oceniť pochvalou. Nevyhnutné je dať im jasne najavo, že si ich tvorivosť vážime.
Pri hodnotení tvorivých úloh si všímame najmä:
- fluenciu – plynulosť produkcie riešení ( počet navrhnutých riešení)
- flexibilitu – počet kvalitatívne rôznych typov riešení
- originalitu – schopnosť produkovať nezvyčajné a neočakávané riešenia.
Vo výchovno-vzdelávacom procese by sme mali uplatňovať také stratégie prostriedkov, ktoré by vyvážene pôsobili na poznávacie (kognitívne) a mimopoznávacie (nonkognitívne) funkcie, ktoré vytvárajú pre kreativitu osobnosti dieťaťa. Ako som už spomenul, pod kreativitou rozumieme produkciu nových hodnotných nápadov, myšlienok a riešení. Pod prostriedkami (rozvoja kreativity) rozumieme úroveň poznatkov, postojov, uplatňovanie verbálnej a neverbálnej komunikácie, uplatňovanie taktiky a stratégie vzťahov, utváranie atmosféry. Medzi materiálne prostriedky možno zahrnúť vonkajšie prostredie, veci, učebné pomôcky, knižky, video, televíziu a pod. Pod rozvojom rozumieme takú kvalitu vývinu, ktorá je vo využívaní potencií, rezervy a možnosti, ktoré vyvíjajúce sa dieťa má, ako je vonkajšie prostredie, ale i vnútorné predpoklady. Kreativita, ako najvyššia úroveň spoznania, je spôsobilosť vidieť veci také, aké sú, ale i poznať súvislosti, prečo je to tak. Výchova , ako cieľavedomé pôsobenie dospelých, by mala vychovávaného motivovať k výberu takej stratégie prostriedkov, v ktorej sa bude rešpektovať jeho miera individuality, prostredníctvom ktorej by vedel využiť slobodnú vôľu s si vlastnej zodpovednosti. Takto formovanému človeku by život a prekonávanie problémov boli najzábavnejšou školou tvorivosti.
Aktivity na rozvoj jednoduchej tvorivosti
Aktivita č. 1 – Dlhá veta
Cieľ: rozvoj verbálnej komunikácie, rozvoj tvorivosti
Účastníci: od 12 rokov (v cudzom jazyku od 15)
Čas: 30 minút
Pomôcky: žiadne
Hráči si sadnú do kruhu. Jeden z nich začne vetou, skladujúcu sa z dvoch slov, napr.: Dáša ide. Hráč vedľa neho rozšíri vetu o jedno slovo, napr.: Dáša ide pomaly. Tretí hráč pripojí opäť jedno slovo, napr.: Dáša ide veľmi pomaly. Štvrtý hráč pridá ďalšie slovo: Dáša ide veľmi pomaly lesom.
Tak postupuje hra, kým niektorého z hráčov ďalšie slovo nenapadne. Kto urobí medzitým chybu alebo nepozná nejaké pokračovanie, toho jednoducho vynecháme.
Hra sa predĺži, keď dovolíme, aby hráči tvorili vedľajšie vety. Na začiatku je potrebné dohovoriť sa, či môžeme slová pridávať len na koniec vety, alebo či môžeme vkladať do vnútra, ako to urobil hráč č. 3. Bude dobré ak povolíme vkladať podstatné meno aj s predložkou (lesom = cez les). Túto aktivitu je vhodné robiť aj v cudzom jazyku.
Aktivita č. 2 – Uhádni a opíš
Cieľ: rozvoj predstavivosti, rozvoj písomných schopností, rozvoj tvorivosti
Účastníci: od 12 rokov
Čas: 30 minút
Pomôcky: papier, pero, fotografie
Hráči sedia opäť v kruhu. Ukážeme im detaily určitých vecí (časť lampy, auta, známej osobnosti). Prvou úlohou detí je uhádnuť, čo je na fotografii. Druhá úloha spočíva v tom, že napíšu krátky príbeh o veci (osobnosti), ktorú videli na obrázku. Napr. ak spoznám na obrázku lampu, popíšem jej príbeh o tom, ako každú noc musí stáť sama v parku.
Aktivita č. 3 – Bábka
Cieľ: rozvoj neverbálnej komunikácie, rozvoj predstavivosti, rozvoj tvorivosti
Účastníci: od 10 rokov
Čas: max. 15 minút (jedna scénka)
Pomôcky: veľká trieda (možné prevádzať aj mimo triedu)
Časť hráčov vytvorí dvojice a zbytok je obecenstvo. Jeden z dvojice si sadne alebo ľahne na zem a hrá “bábku”, ktorá sa sama nesmie pohybovať. Druhý z dvojice sa stane “bábkarom” (vodcom bábky) a “ťahá za motúze”, t.j. pantomimicky za hlavu, ramená, lakte, ruky, prsty, kolená, chodidla atď. S bábkou vstáva, chodí a vykonáva ľubovoľné pohyby. Vodcovia bábok sa dohodnú na zinscenovaní určitého príslovia, bez toho, aby “bábky” a obecenstvo vedeli aké. Úlohou obecenstva je uhádnuť príslovie. Potom si môžu úlohy vymeniť. Túto aktivitu môže sprevádzať hudba a spev.
Aktivita č. 4 – Toaletný papier
Cieľ: rozvoj fantázie, rozvoj tvorivosti
Účastníci: od 8 rokov
Čas: 15 minút (príprava)
Pomôcky: toaletný papier
Hráčov rozdelíme do skupín po 3 až 5 členov. Každá skupina dostane k dispozícii aspoň jeden toaletný papier (podľa finančných možností školy). Úlohou skupín je vytvoriť z neho nejaký výtvor, napr. omotať žiaka, skrčiť do tvaru gule atď.
Aktivita č.5 - Životopis
Cieľ: rozvoj tvorivosti
Účastníci: od 15 rokov
Čas: 20 minút
Pomôcky: papier, pero, životopis
Deti si prinesú napísaný svoj životopis. Navzájom si ich povymieňajú. Ich úlohou je z daného životopisu utvoriť rozprávku. Potom sa čítajú rozprávky a ostatný hádajú, čí je to životopis.
Použitá literatúra:
Kudláčová, B.: Integrovaný predmet Etická výchova, Trnavská univerzita, Trnava, 1997
Lencz, L., Krížová, O.: Metodický materiál k predmetu Etická výchova, Metodické centrum,
Bratislava, 1993
Učiteľské noviny, č. 7, 1995, Bjelová, M.: Prečo sme netvoriví?
Predškolská výchova, č. 7, 1991/92, Kováč, T.: Základný kameň rozvíjania t