Trigonometrické meranie výšok
V praxi treba casto urcit výšku urcitého predmetu,napr.kostolnej
veže,rozhladne,stožiaru vysielacej stanice,továrenského komína a pod.Zameranie a
zistenie výšky závisí od toho:1.ci je päta predmetu prístupná,
2.alebo ci nieje prístupná.
Najednoduchšia úloha napr.znie: urcte výšku tycového signálu.Pri riešení tejto úlohy
môžu nastat prípady,že obidva zvislé uhly sú výškové,alebo obidva hlbkové,alebo jeden
z nich je výškový a druhý hlbkový.
Postup práce: na bod S sa postavý teodolit,ktorý sa horizontuje a centruje.postupne sa
zameria na vrchol B a pätu signálu A a urcí sa výškový uhol a hlbkový uhol .Potom
sa odmeria vodorovná vzdialenost stanovišta prístroja S od päty tycového signálu A.
Ak nieje päta k signálu prístupná,nemôže sa priamo odmerat ani vzdialenost s, ani
zvislý uhol na pätu predmetu.
Úloha:treba urcit výšku kostolnej veže.
Predchádzajúci spôsob merania nemožno použit,lebo zámera na pätu,t.j.priesecník
zvislice bodu A s terénom,nieje možná.Preto sa výška veže obvykle urcuje od prahu
chodu do veže,alebo od kostolného prahu.Kôli kontrole sa urcuje výška predmetu
zmeraných hodnôt,dvakrát spôsobmi od seba nezávislými.
Postup práce:vo vzdialenosti 50 až 60 metrov od veže sa zvolia stanovištia prístroja S a
S,tak isto vzdialené od seba asi 50 metrov.Stanovištia S a S sa zvolia tak,aby sa z nich
dali merat vodorovné uhly a a zvislé uhly a .Súcastne musí byt zo stanovíšt
vidiet na ten istý bod prienikovej ciary stavby s terénom,napr.na prah vchodu do
budovy.Základnu z treba merat na milimetre aspon dva krát.Na dosiahnutie výsledkov
prijatelných pre prax,odporúca sa použit teodolit s vernierovou diferenciou 30“alebo
0,01 pre vodorovný a zvislý kruh.
Hodnoty sa urcia ako cítanie na late postavenej na prahu vchodu,pri urovnanej
zámernej priamke do vodorovnej polohy.
Niekedy sa stane,že nieje možné zvolit základnu z , ako to už bolo opísané.Potom sa
zvolí základna súcastne vo zvislej zámernej rovine,predchádzajúcej osou meraného
predmetu.
Postup práce:Na stanovišti S sa centruje osobitne presne horizontuje prístroj a v smere
zámernej priamky na bod V sa vytýci stanovište S ,odmeria sa základna z,dalekohlad
sa urovná do vodorovnej polohy,precíta sa údaj na late postavenej na stanovišti
S.Potom sa odmeria výškový uhol ,prístroj sa prenesie na stanovište S a opät sa
centruje a horizontuje.Nakoniec sa odmeria výška prístroja V , výškový uhol a precíta
sa hodnota pri vodorovnej zámere na late,postavenej na prahu vchodu.
Na spresnenie výsledku sa zvolia dve základne,ktorých vzájomnú polohu možno vhodne
kombinovat so vzretelom na miestne pomery.
Trigonomické urcovanie nadmorských výšok bodov
Trigonomické urcovanie výšok bodov je menej presný spôsob ako nivelácia..Má však tú
výhodu,že sa môže použit aj na dlhé vzdialenosti pri jednom postavení prístroja.Tak
isto možno týmto spôsobom urcit aj výšky bodov,ktoré sú neprístupné,napr.makovice
veží kostolov.
Trigonometrické urcovanie nadmorských výšok pri krátkych zdialenostiach
Úloha: treba zistit nadmorskú výšku bodu V,ktorý je vzdialený najviac 300 metrov od
bodu A a jeho nadmorská výška je známa.
Postup práce: na bode A sa centruje a horizontuje prístroj,odmeria sa jeho výška
v,zameria sa na vrchol signálu na bode V a urcí sa výškový uhol .Potom sa odmeria
vodorovná vzdialenost prístroja od bodu B a urcí sa výška signálu.Ak bude zvislí uhol
hlbkovým uhlom,bude výška bodu B urcená.
Tento spôsob merania sa používa na urcenie nadmorských výšok polygónových bodov v
polygónových tahoch.Je vhodný a hospodárny najmä vtedy,ked polygónový tah
prechádza vrchovitým územím,ktoré je tažko prístupné a ak sa na meranie používajú
dvojobrazové dialkomery.V takých podmienkach sa pri jedinom postavení prístroja
merajú tak vodorovné uhly,ako aj vodorovné vzdialenosti a výškové rozdilely.Výsledky
merania sa zapisujú do zápisníka a namerané výškové rozdiely sa vyrovnávajú so
zretelom na daný výškový rozdiel zaciatocného a koncového bodu polygónového tahu.
V menej prehladnom teréne nebude vždy možné zameriavat na vrchol signálu a sklon
zámery bude nevyhnutné menit podla viditelnosti.Ak sa ako ciel na miesto výtycky
použije delená lata,bude možné zamerat sa na ktorýkolvek viditelný bod delenej laty a
cítaní urcit výšku signálu.To je základná myšlienka merackého spôsobu,ktorý sa nazýva
trigonometrická nivelácia napred.Další postup merania a výpoctu sa zhoduje s
trigonometrickým meraním výšok.Tento spôsob sa používa na urcovanie výšok
stanovíšt vo výškových tahoch.
Niekedy možno trigonometrické meranie úcelne spojit s niveláciou spôsobom,ktorý sa
nazýva trigonometrická nivelácia zo stredu.
Trigonometrická nivelácia zo stredu
Úloha: má sa urcit výška bodu B,ak je daná výška bodu A.
Postup práce: teodolit sa urovná asi o uprostred bodov A a B,a postupne sa zameria na
latu v bode A a v bode B,a to vždy približne rovnobežne so svahom.Potom sa precítajú
latové údaje , ,zvislé uhly , a odmerajú sa vodorovné vzdialenosti s ,s .
Ak budú body A a B od seba velmi vzdialené,rozdelí sa vzdialenost A-B na niekolko
dielov,v ktorých sa odmerajú uvedené meracké prvky.Tým sú polné meracké práce
skoncené.
Výškový rozdiel sa vypocíta ako pri geometrickej nivelácii zo stredu.