Predstavujú umelú skupinu, ktorú zjednocujú tieto znaky:
- plodničky sú uzavreté, angiokarpné, otvárajú sa až v dobe zrelosti bazídiospór;
- bazídiospóry nemajú charakter balistospór, nie sú aktívne vymršťované.
Plodničky obaľuje viacvrstvový obal, zákrovka, perídium. Spravidla sa skladá z dvoch častí, vonkajšej - exoperídie a vnútornej - endoperídie. Exoperídium je pseudoparenchymatické a niekedy mizne. Endoperídium pretrváva a v dobe zrelosti bazídiospór sa môže otvárať rôznym spôsobom. Hypogeické (podzemné) plodničky nemajú špeciálny otvor.
Vnútro plodničky vypĺňa výtrusorodé pletivo, gleba. V plodničkých vznikajú komôrky alebo labyrintové dutinky, steny ktorých vystiela hyménium, tvorené chiastickými holobazídiami. Na bazídiách vzniká 4 až 8 bazídiospór. V priebehu ich dozrievania časť pletiva zaniká a z časti hýf, ktorým zhrubnú steny, sa vytvorí kapilícium. U niektorých rodov sa v plodničke vytvára stĺpik (kolumela) zo sterilného pletiva.
Huby, ktoré sem patria sú väčšinou saprofytické a ich plodničky sú buď nadzemné (epigeické) alebo podzemné (hypogeické). Najväčšej druhovej rozmanitosti dosahujú v trávnatých, stepných a polopúštnych formáciách mierneho, subtropického a tropického pásma. Niektoré druhy sú nitrofilné a pravidelne sa vyskytujú na pastvinách. Iné druhy žijú v ektotrofnej mykoríze s drevinami.
Z fylogenetického hľadiska nepredstavujú bruchatky jednotnú skupinu. Predpokladá sa, že Gasteromycetes sa vyvinuli z prapredkov Hymenomycetes, pravdepodobne ako skupina, ktorá sa prispôsobila xerofytickým životným podmienkam.
Do triedy patrí 9 radov, z ktorých uvádzame 4, ktoré sa líšia organizáciou gleby.
1. rad Sclerodermatales (pestrecotvaré)
Plodničky sa zakladajú pod alebo na povrchu pôdy, ale v dobe zrelosti sú vždy nad substrátom, epigeické. Vnútro plodničiek je vystlané dutinkami, v ktorých sú bazídiá roztrúsené (netvoria súvislú vrstvu). Obal, perídium, nie je rozlíšený na dve vrstvy a v dobe zrelosti bazídiospór sa plodnička otvára nepravidelne. Zrelá gleba je zložená len z výtrusov bez kapilícia.
Scleroderma citrinum (pestrec obyčajný, obr. 1:1) má slamovožlté plodničky, bradavičnato rozpukané. Hojne sa vyskytuje v lesoch na piesku. Scleroderma verrucosum (pestrec bradavičkatý) viac-menej guľaté plodničky, majú naspodu zúženú sterilnú časť.
2. rad Lycoperdales (prášnicotvaré)
Plodničky vznikajú buď pod povrchom zeme, alebo sú od začiatku epigeické, len ojedinele hypogeické. Bazídiá sú zoradené do hyménia, ktoré vystielka komôrky. Gleba sa v dobe zrelosti rozpadáva a z časti hýf, ktoré zhrubnú, sa vytvorí kapilícium. Perídium sa rozlišuje na exoperídium a endoperídium. Exoperídium často zaniká, kým endoperídium pretrváva a otvára sa v dobe zrelosti spór jedným alebo viacerými otvormi. Spóry sa uvoľňujú dopadom dažďových kvapiek na endoperídium.
Lycoperdon perlatum (prášnica bradavičkatá, obr. 1:2) rastie hojne v lete a na jeseň v lesoch. Calvaria excipuliformis (rozpadavec stopkatý) má nepravidelne guľovitú, 20-50 cm veľkú plodnicu. Rastie najmä na lesných čistinkách a na trávnatých miestach susediacich s lesom. Mladá plodnica je jedlá. Druhy rodu Geastrum (hviezdovka) sú nápadné svojím tvarom. Ich perídium sa skladá zo štyroch vrstiev. Exoperídium má na vonkajšej strane kožovitú vrstvu, pod ktorou sú pevne spojené ďalšie dve vrstvy. Tieto v čase zrelosti zväčšujú svoj objem a tlakom hviezdicovito roztrhnú vonkajšiu kožovitú časť exoperídie. Endoperídium je papierovité a otvára sa na temeni jedným alebo viacerými otvormi. Geastrum quadrifidum (hviezdovka štvorzárezová) rastie najmä v smrekových lesoch a exoperídium puká na 4 cípy.
Obr. (2.14.)1: Sclerodermatales a Lycoperdales
Sclerodermatales: 1 Scleroderma citrinum; Lycoperdales: 2 Lycoperdon perlatum, 3 Geastrum pectinatum
3. rad Nidulariales (hniezdovcotvaré)
Charakteristickým znakom radu je diferenciácia gleby na jednu alebo viac peridiol. Bazídiá sú rozadené do hyménia, ktoré vystiela steny peridiol.
Plodničky (obr. 2a) sú guľovité alebo pohárikovité, v mladosti na vrchole uzavreté viečkom - epifragmou. Na dne plodničiek ležia peridioly, ktoré sú pripevnené na stenu perídie vláknitým povrazcom - funikulom, ktorý môže mať až 12 cm. Pomocou neho sú peridioly za dažďa vymršťované až do 1 m vzdialenosti.
Sú to saprofyty na práchnivejúcom dreve alebo rastlinných zvyškoch. Cyathus striatus (čiaškovec pásikavý, obr. 2) má plodničky čiaškovitého tvaru, na dne ktorých je niekoľko peridiol. Rastú na práchnivejúcom dreve. Plodnička Sphaerobulus stellatus (hrachovec hviezdovitý) má len jednu peridiolu. Rastie na práchnivejúcom dreve a starých výkaloch živočíchov.
Obr. (2.14.)2: Nidulariales
Cyathus striatus (b) a prierez plodnice (a)
4. rad Phallales (hadovkotvaré)
Gleba sa nachádza na špeciálnom nosiči - receptákule, ktorý ju v dobe zrelosti vynesie hore. Zrelá gleba sa však veľmi rýchlo mení na hnedožltú, slizkú, nepríjemne zapáchajúcu hmotu, obsahujúcu množstvo výtrusov. Zápachom lákaný hmyz roznáša spóry.
Plodnice sa zakladajú pod povrchom pôdy ako beľavé vajíčko (obr. 3a), ktoré sa dostáva na povrch tesne pred jeho dozretím. Na jeho priereze možno pozorovať na povrchu kožovitú tuhú perídiu, pod ňou je rôsolovitý obal, ktorý je časťou tramy. Centrálnu časť vajíčka tvorí receptákulum, ktoré je obklopené glebou. U zrelého vajíčka perídium a rôsolovitý obal pukajú pod tlakom receptákula, ktoré vynesie glebu.
Phallus impudicus (hadovka smradľavá, obr. 3) je od leta bežná huba v zmiešaných i listnatých lesoch.
Hadovkotvaré huby sa vyznačujú neobyčajne tvarovou a farebnou pestrosťou v trópoch a subtrópoch, kde sú označované ako huby - kvetiny. Z nich sa v Európe zriedkavo vyskytuje ozdobná mrežovka červená Clathrus ruber.
Obr. (2.14.)3: Phallales
Phallus impudicus (b) a prierez mladej plodnice (a)