Suprasegmentálne javy
Ide o prozodické javy (lat. supra = nad, segment = úsek), zvukové javy, ktoré sa navrstvujú na väčšie zvukové jednotky ako hlásky, resp. fonémy. Na rozdiel od hlások nevznikajú základnou prácou artikulačných orgánov, ktorých výsledkom je príslušný akusticky stvárnený zvuk, ale sú dané moduláciou, úpravou artikulačného prúdu hlasu. Patria sem javy modulované ČASOVO: kvantita, pauza, tempo reči, rytmus
SILOVO: prízvuk, dôraz
TÓNOVO: melódia a. i.
TEMPO A RYTMUS REČI
Tempo reči je množstvo slabík (alebo slov) vypovedaných za časovú jednotku.. tempo reči závisí od mnohých činiteľov – napr. od obsahu a formy prejavu, od jeho vnútornej stavby (napr. dramatické úseky sa môže artikulovať rýchlym rečovým tempom, zdôrazňované časti sa môžu vyslovovať pomalším tempom a pod.). slávnostné prejavy sa prednášajú pomalším tempom než diskusné príspevky. Jestvuje aj individuálne rečové tempo a hovorí sa aj o národnom rečovom tempe.
Rytmus reči vzniká striedaním rozličných jednotiek reči. Základom rečového rytmu slovenčiny je striedanie prízvučných a neprízvučných slabík, ale aj striedanie časovo a skladobne izochrónnych úsekov.
Z konfigurácie prízvučných a neprízvučných slabík vychádza základné, primárne rytmické vlnenie jazykového prejavu – pohyb od slabiky k taktu. Sekundárnym rytmickým prúdom je pohyb od taktu k vete.
Takt je neprázdna množina 1...n slabík s jednou slabikou prozodicky (v spisovnej slovenčine prízvukovo) zvýraznenou. Takty sa zoskupujú do taktových skupín vyčlenených pauzami.
Pre vzťah taktu a slova platí:
1. takt ≥ slovo;
2. hranica taktu je zároveň hranicou slova.
Pre zistenie hraníc taktu vzhľadom na enklitiky a proklitiky treba definovať vzťah:
1. enklitiky nestávajú po pauze;
2. proklitiky nestávajú pred pauzou.
Postavenie prozodicky zvýraznenej, „vedúcej“ slabiky taktu určuje charakter tejto zvukovo-rytmickej jednotky: keď je prízvučná slabika na začiatku taktu, hovoríme o silovo zostupnom, decrescendovom takte; keď je na konci taktu, ide o vzostupný, crescendový takt; postavením prízvučnej slabiky vnútri taktu vzniká obstupný, crescendovo-decrescendový takt.
Pri taktoch rozlišujeme typy, varianty a subvarianty. Typ taktu je daný počtom slabík v ňom (1-slabičný až n-slabičný) takt, variant taktu postavením prízvučnej slabiky (napríklad pri trojslabičnom takte sú varianty s prízvukom na prvej slabike – vzniká tak daktyl, s prízvukom na druhej slabike – amfibrachius a s prízvukom na tretej slabike – anapest), subvariant taktu rozložením slov v takte.
PRESTÁVKA
Prestávka je prerušenie fonačného (hlasového) a artikulačného prúdu reči na pozorovateľný čas. Počas prestávky neznie nijaký rečový zvuk. Prestávkou sa neoddeľujú jednotlivé slová, lež obyčajne väčšie výpovedné celky.
Prestávka je tým dlhšia, čím väčšia (rozsiahlejšia) textová jednotka sa ňou oddeľuje. To znamená, že prestávka má dvojakú komunikačnú hodnotu: absolútnu ako prerušenie zvukového rečového prúdu na pozorovateľný čas so všeobecnou členiacou funkciou a relatívnu ako hierarchia rozličných trvaní prestávky v tom istom prejave (texte) súvisiaca so stavbou prejavu.
Absolútne trvanie prestávok závisí aj od tempa reči.
Počúvajúci sa pri prijímaní a spracúvaní signálu zvukovej reči sústreďuje predovšetkým na zachytávanie jazykovej informácie. Každú prestávku interpretuje najprv ako prestávku logickú, t.j. komunikačne a jazykovo funkčnú, lebo z akustického a percepčného hľadiska sa fyziologická prestávka nelíši od logickej prestávky. Ak sa teda hovoriaci chce vyhnúť komunikačným ťažkostiam, musí logické prestávky využívať ako prestávky vdychové. Fyziologická a logická prestávka sa musia prekrývať.
MELÓDIA
Melódia je tónové vlnenie slabík vetného úseku, spôsobované zmenou výšky hlasu po sebe nasledujúcich nositeľov slabičnosti. Melódia je gramatizujúcim prostriedkom vety. Sekundárne sa môže využiť ako expresívny prvok. Výkyvy vo výške tónu môžu mať aj štylizujúci účinok. Melódia vety je takto funkčne najzaťaženejším prozodickým javom v spisovnej slovenčine. Komunikačne je najcitlivejšia a najdôležitejšia melódia koncového vetného úseku, teda melódia predpauzových slabík. V podstate rozoznávame tri druhy melódie:
1. konkluzívnu kadenciu (melódia vetného úseku uspokojujúco uzavretého končiacou pauzou). Je to predovšetkým melódia oznamovacích viet. Posledný vetný úsek má výrazne klesavý tónový priebeh; tón poslednej slabiky je najnižší.
2. antikadenciu (melódia vetného úseku neuspokojujúco uzavreteno končiacou pauzou). Ide o melódiu zisťovacích opytovacích viet. Má stúpavý alebo stúpavo klesavý priebeh.
3. semikadenciu čiže polokadenciu (melódia vetného úseku pred nekončiacou pauzou). Táto melódia naznačuje, že výpoveď sa ešte neskončila, počúvajúci očakáva jej pokračovanie. Slabiky predpauzového úseku majú dosť monotónny priebeh; tón poslednej slabiky tohto úseku nie je najnižší.