podobné referáty

Helalda
Staroveké Grécko osídlenie Najstaršie stopy po č ... viac...

Od praveku k staroveku
Doba bronzová na Slovensku - Slovensko bolo v t ... viac...

Chronológia svetových dejín
Doba kamenná: paleolit: -starší :3mil. - 200ti ... viac...

ico refreklama

STAROVEKÉ GRÉCKO


Hodnotenie:
Zobrazení: 12245


STAROVEKÉ GRÉCKO

- Grécko – polostrov  pobrežie
- rozprestiera sa na území Balkánskeho polostrova a Malej Ázie (Z časť)
- členitá a rozmanitá oblasť – tvorila ho pevninská (Balkánsky polostrov, Peloponézsky polostrov) a ostrovná časť (ostrovy
v Egejskom mori – Kréta, Samos, Naxos, Rhodos, ostrovy v Iónskom mori – Itaka; najväčší ostrov – Kréta)
- hornatá oblasť  málo úrodná; najvyšší vrch – OLYMP – sídlo gréckych bohov
- S Grécka – najhornatejší, stredné Grécko, Peloponéz – úrodná pôda, ale je jej málo
- stredomorské (mierne) podnebie
- pestovali obilie (pšenica, jačmeň), subtropické plodiny a citrusové ovocie, figy, vínnu révu
- lesy – stavba lodí
- nachádzali sa tu ložiská kovov (striebro, zlato, meď, železo), mramor (hlavne v oblasti Atén), vápenec, kvalitná hlina –
hrnčiarske výrobky
- ložiská olova, cínu, pomenej zlata a striebra

periodizácia dejín Grécka:
1, kykladská kultúra
2, minojská (krétska) kultúra
3, mykénska kultúra
4, doba temna (homérska doba) – 1100 -800pnl.
5, doba archaická – 800-500 pnl.
6, doba klasická – 500-338 pnl.
7, doba helenistická – 338 -po ovládnutie Rimanmi

- okolo roku 3000 pred Kristom územie Balkánskeho polostrova obýva obyvateľstvo negréckeho pôvodu – žili usadeným
spôsobom života (venovali sa poľnohospodárstvu, remeslu)
- na území starovekého Grécka vznikli 3 kultúrne okruhy:

Kykladská kultúra
- rozvíjala sa na kykladských ostrovoch, pričom strediskom bol ostrov Délos
- ľudia tejto kultúry vedeli dobre spracovať bronz i mramor (vyrábali mramorové sošky – idoly bohov)

Minojská kultúra
- tvorila ju civilizácia na ostrove Kréta – bohatý a úrodný ostrov
(podľa gréckych mýtov na Kréte vládol spravodlivý panovník MINOS  minojská kultúra)
- vrchol dosiahla okolo roku 2000 pred Kristom
- centrom tejto kultúry bolo mesto Knóssos na Kréte
- stavali rozľahlé paláce so zložitým pôdorysom – labyrinty, ktoré boli centrom kultúry, remesla, obchodu, náboženstva, ale aj
sídlami panovníkov – politická funkcia, administratívna funkcia, súdna funkcia
- mali obchodné kontakty s Egyptom i Sýriou, z čoho vyplývala aj potreba písma
- kvôli potrebe viesť písomné záznamy bolo potrebné písmo; na Kréte vzniklo obrázkové (piktografické) písmo, z ktorého sa
vyvinulo lineárne písmo A (nie je doteraz rozlúštené)
- z tohto obdobia gréckych dejín sa zachovali nádherné fresky (maľovali živočíšny svet mora vo vnútri palácov) na stenách
palácov, alabastrové nádoby, sošky bohov a bohýň (bohyňa s hadmi), šperky, ...
- svedectvom o umeleckom cítení sú predovšetkým náleziská sôch z bieleho mramoru (30cm soška z Kyklád) – tvár
nezobrazovali detailne, zobrazovali hlavne NOS + idoly – sošky z dreva alebo kameňa
- sochy boli často uctievané, lebo zobrazovali božstvo
- okolo roku 1700 pnl zasiahlo túto oblasť zemetrasenie – zničilo ostrov Théra, o ktorom vznikli legendy, že je to bájna
Atlantída (teraz sa nazýva SANTORIN)
- typickým náboženským obradom bol TANEC s býkmi na nádvorí a akrobatické cviky na chrbte býka

- v roku 2000 pnl do stredného Grécka a na Peloponéz prenikajú roľnícko-pastierske kmene Achájcov (najstarší kmeň);
na Krétu prišli roku 1450 pred Kristom
- po ich príchode zaniká minojská kultúra, lebo boli kmeňom na prvotnopospolnom stupni vývoja
- prebrali veľa vecí z minojskej kultúry, napríklad písmo a ďalšie kultúrne výdobytky
- z písma minojského obyvateľstva potom vzniklo lineárne písmo B, ktoré prevzali Rimania a stalo sa základom dnešnej
latinky
- vpád Achájcov a prírodné katastrofy spôsobili zánik minojskej kultúry; Achájci sa stali tvorcami mykénskej kultúry (Knossos
zanikol roku 1200 pred Kristom)

Achájci: -pastiersky kmeň
-centrum osídlenia Achájcov bol ostrov Peloponéz
-vytvorilo sa tu niekoľko štátov; jedným z nich boli Mykény, odkiaľ pochádza aj mykénska kultúra




Mykénska kultúra
1600-1200 pred Kristom
- na pevnine sa vyspelá civilizácia vyvíjala o niečo neskôr ako na Kréte
- strediskami boli mestské štáty Mykény, Argos, Tiryns, Sparta – Peloponéz, Téby, Atény, Orchomenos – stredné Grécko
- mesto sa rozprestieralo okolo mohutného hradu na vyvýšenom mieste, ktorý bol opevnený obrovskými kamennými
kvádrami, vážiacimi 10-12 kg (Levia brána); bolo centrom remeselnej výroby a obchodu, sídlami vládcov a ich vojenskej
družiny
- Kyklópi – obrovia, ktorí stavali hrady  odtiaľ vznikol názov Kyklópske hrady
- v hrobkách v Mykénach sa našli zlaté šperky, drahokamy, slonovina, jantárové a emailové šperky, vzácna keramika
- používali lineárne písmo B, ktoré si prispôsobili
- táto civilizácia mala obchodné styky s Malou Áziou, S Afrikou, oblasťou Sýrie a Palestíny
- s mykénskou kultúrou súvisí aj Trójska vojna (začiatok 12.storočia pred Kristom), ktorú opísal aj básnik Homér a grécke
báje(Trója – Ilion)
- viedli ju mykénski Gréci proti obyvateľom Tróje v Malej Ázii
- 1870 - Heinrich Schlimann objavil na základe eposu Ilias základy Tróje
- 1876 - v Mykénach objavil šachtové hroby
- po Achájcoch prišli Ióni, ktorí sa usadili na pobreží

Homérske obdobie
- grécke kmene išli v 3 vlnách:
I. Achájci
II. Ióni (najviac na pobreží Malej Ázie)
III. Dóri (1200 pred Kristom) – založili 5 vojenských osád, z ktorých neskôr (v 8.storočí pred Kristom vznikla Sparta
- príchodom Dórov končí mykénska kultúra, lebo tieto kmene ju zničili, no zároveň priniesli používanie železa
- v čase Homérskeho obdobia sa nepoužívalo písmo, preto sa nazýva i temné obdobie
- obyvateľstvo žilo prevažne v dedinách, založených na úzkych pokrvných zväzkoch (rody); dediny sa združovali do kmeňov = fýl
- na čele kmeňa stál kráľ – bazileos, ktorému pomáhala vojenská družina
- na čele rodov stáli starešinovia, z ktorých neskôr vznikla rodová šľachta – aristokracia; táto postupne bohatla a
obmedzovala moc kráľa
- slobodní členovia rodu boli roľníkmi alebo pastiermi, mali právo zúčastňovať sa ľudových zhromaždení a hlasovať o vojne a mieri

Archaické obdobie
- politickú moc mala rodová aristokracia (eupatridi), ktorá vládla prostredníctvom úradníkov – archontov (9 archontov,
volených na 1 rok slobodnými mužmi; po uplynutí tohto obdobia sa stávali členmi Areopágu)
- Areopág = Rada starších; stretávali sa na Areovom pahorku
- vznikajú mestské štáty – polis kvôli hospodárskym a politickým zmenám
- v Grécku bolo mnoho mestských štátov, ale nebol to jednotný štát, aj keď Gréci si boli vedomí svojej spolupatričnosti
- mestské štáty sa vyvíjali hospodársky, politicky, ekonomicky i sociálne
- mestský štát bola samostatná, ale územne malá jednotka; bola to umelá územná jednotka, ktorej jadrom bola planina,
ohraničená morom, lesmi
- slobodní obyvatelia boli občania s občianskymi právami, mali politické práva – najdôležitejšie z nich bolo právo voliť úradníkov, za ktorých mohli byť zvolení len príslušníci aristokracie; mali aj právo vlastniť pôdu, právo na ochranu života a majetku + povinnosť zúčastniť sa obrany mesta a zabezpečiť výzbroj
- cudzinci mali právo usadenia sa, no museli platiť dane
- existovala aj vrstva otrokov, ktorí boli bezprávni a boli otrokmi kvôli dlhom alebo to boli vojnoví zajatci
- susedné obyvateľstvo považovali za barbarov
- počet obyvateľov sa v tomto období zvyšuje kvôli kolonizácii – kolónie SYRAKÚZY (Sicília), MASSALIA (Marsaile), KYRENE
(S Egypta)
- novozaložená kolónia bola samostatným a nezávislým mestským štátom, ktorý so svojou materskou PPOLIS (nazývali ju aj
metropolis) ich spájal zväčša len náboženský kult
- od 8.st. pnl Gréci začali zakladať obchodné oblasti mimo Grécka, lebo mali nedostatok úrodnej pôdy:
♥ Východ – oblasť Čierneho mora, Helespont (Bospor a Dardanely)
♥ Západ – oblasť J Talianska a Sicílie, J Francúzska a J Španielska
♥ Juh – v S Egypte a v Lýbii
- do Grécka sa dovážali obilniny, kovy, drevo, luxusné výrobky a otroci
- Gréci zas vyvážali olivový olej, keramiku, bronzový riad a kvalitné látky
- s kolonizáciou súvisí vytvorenie novej vrstvy remeselníkov a obchodníkov, ktorí bohatnú, ale nemajú politické práva
- keďže sa z kolónií dováža dostatok obilia, jeho pestovanie sa v Grécku nevypláca – drobní roľníci sa zadlžujú u rodovej
aristokracie, prípadne upadajú do podlžného otroctva, čo vyvoláva napätie medzi rodovou aristokraciou a roľníkmi,
remeselníkmi, obchodníkmi
- dochádzalo k snahe zmeniť politickú situáciu v gréckych mestách; objavujú sa šikovní politici, ktorí sa stávajú vládcami –
tyranmi, ktorí potlačili vládu aristokracie a vychádzali v ústrety remeselníkom a obchodníkom, tí ich potom za to podporovali
- tyrani podporovali výstavbu chrámov, organizovali náboženské slávnosti, športové súťaže a divadelné predstavenia
- tento spôsob vlády (tyrania) existoval v Grécku aj v 7. a 6.storočí pred Kristom, hral dôležitú úlohu od prechodu vlády rodovej
aristokracie ku klasickému mestskému štátu
- rozvíja sa poézia, dráma, architektúra, sochárstvo, rastie počet otrokov a začínajú sa raziť mince
( Materské Grécko tvorilo Balkánske Grécko, všetky ostrovy v Egejskom mori a pobrežie Malej Ázie.)

ATÉNY
- Atény boli prístavné mesto, nachádzajúce sa na polostrove Atika
- v okolí Atén sa nachádzali ložiská striebra, mramor, no bola tu málo vhodná pôda na poľnohospodárstvo
- mnoho aténskych občanov upadlo do otroctva pre dlhy
- kolonizácia zmenila hospodárstvo a sociálne zloženie obyvateľstva Grécka  domáci bohatí vlastníci pôdy pestovali radšej
vínnu révu a olivový olej, pričom drobní roľníci prichádzali o pôdu, pretože sa zadlžovali, alebo o ňu prichádzali nezákonným
postupom bohatých, tiež sa rozvíja obchod i remeslo  obchodníci a remeselníci bohatli a boli nespokojní s vládou
aristokracie, lenže mali len ekonomickú, nie politickú moc (nie sú urodzeného pôvodu), čo vyvolávalo nepokoje

 v roku 621 pred Kristom archon Drakón spísal Zákony 12 kamenných dosák, čo bolo po 1.krát spísané zvykové
(obyčajové) právo, ktoré prísne trestalo najmä krádež, s časti bola obmedzená aj moc eupatridov a roľníci získali právo
voliť a byť volený
- tieto zákony boli kruté pre obyčajný ľud

- 1.veľkým reformátorom v aténskom štáte je SOLÓN
Atény za Solóna (594-593 pnl)
- Solón bol najvyšší úradník v Aténach = archon
- Bol to schudobnelý eupatrida
- Venoval sa obchodu, vďaka čomu sa zblížil s mestským ľudom (démom)
- uvedomoval si nespokojnosť ľudu v Aténách (napríklad pre podlžné otroctvo, pre snahu remeselníkov a roľníkov získať
politickú moc)
- urobil reformy v 3 oblastiach:
1/ sociálna – zrušil podlžné otroctvo; podlžných otrokov, ktorí boli eupatridmi predaní do cudziny, vykúpil za štátne peniaze
2/ hospodárska – snažil sa rozvíjať a upevniť hospodárstvo v Aténach:
• podporoval rozvoj remesla a obchodu
• zakázal vyvážať potraviny z Atén, okrem olivového oleja a vína
• vydal nariadenie, že každý otec musí svojho syna naučiť remeslu, ak to neurobí, syn sa potom oňho
nemusí v starobe postarať
3/ politická
• vznikajú 2 nové politické orgány: Porotný súd – tvoril ho sudca a viacčlenná porota, ktorú delegovalo ľudové zhromaždenie
Rada 400 – Atény ležali na Atike, ktorá mala 4 rodové fýly, z každej fýly tu bolo 100 členov

• rozdelil obyvateľstvo podľa majetku do 4 skupín: 1. Pentahoisoi (päťstovkári)
-mali majetok 500m a viac
-politické právo – Rada 400 alebo úrad archona (len oni)
-povinnosti v armáde – jazdci (často velitelia)
2. Hippeis
-mali majetok 300-500m
-Rada 400
-jazdci
3. Zeugitai
-majetok 200-300m
-Porotný súd (prípadne Rada 400) i ľudové zhromaždenie
-ťažkoodenci
4. Théti
-majetok menej ako 200m
-ľudové zhromaždenie
-ľahkoodenci (neskôr i veslári)
- význam politickej reformy:
- na politickej moci sa podieľal väčší počet obyvateľov
- obmedzila sa moc eupatridov
- význam Solónových reforiem: • oslabili rodové zriadenie a upevnili otrokársky štát
• Solón položil základy otrokárskej demokracie, keď sa na politickej moci podieľali všetci
obyvatelia (MUŽI) okrem otrokov
• aj vďaka sociálnej a hospodárskej reforme sa v Aténach upevnilo a rozvíjalo hospodárstvo
- obyvateľstvo nebolo týmito reformami celkom uspokojené – spoločenský boj, nepokoje pokračujú, ale prichádza k vyššej
forme politického boja  vznikajú politické strany:
1/diakria (chudoba – drobní roľníci, bezzemkovia) - nespokojní so Solónovými reformami, pretože očakávali pozemkovú reformu
- najpočetnejšia, najrevolučnejšia strana
- na čele stál Peisitratos
2/paralia (obchodníci a remeselníci) - s reformami boli spokojní
- umiernení
- boli dosť početný, ale menej ako diakria
-Megaklés
3/pedaia (eupatridi) - nespokojní s reformami, lebo ich moc bola obmedzená
- najmenšia politická strana
- Lykurgos

- v roku 561 pred Kristom v politickom boji víťazí diakria  tyrania (vláda ľudu) Peisistratovcov
Atény za Peisistrata 2.polovica 6.st.pnl
- robil mnohé reformy:
- vnútorná politika
- konfiškoval pôdu eupatridov; časť pôdy ponechal štátu, časť dal chudobe
- organizoval verejno-prospešné práce (v Aténach boli vybudované vodovody, mosty, cesty, chrám Parteón)
- chudobe znížil dane, bohatým ich zaviedol
- podporoval rozvoj remesiel, obchodu a kultúry
- dal vybudovať mnohé chrámy, napríklad na Akropole (návršie v strede Atén) to bol Chrám boha Dia Chrám bohyne Palas Atény
- dal postaviť knižnicu a zaviesť vodovod
- dal raziť nové mince (na jednej strane sova, na druhej je bohyňa múdrosti – Aténa)
- podporoval výtvarné umenie a poéziu  boli tu vhodné podmienky na usádzanie sa umelcov; Atény sa stávajú kultúrnym
centrom
- z osláv boha Dionýza –dionýzie vzniká divadlo
- snažil sa upevniť spojenectvo s iónskymi mestami na pobreží Malej Ázie
- po smrti Peisistrata vládnu jeho synovia: Hippias a Hipparchos, ktorí boli slabými panovníkmi  tyrania zaniká
- počas ich vlády moc v štáte upadla a navyše hrozí i vonkajší nepriateľ – Perzská ríša

- upokojiť situáciu sa pokúsil aténsky vládca – demokrat Kleisténes
Atény za Kleisténa (508 pnl)
1/ Atiku rozdelil na 10fýl, každá z nich obsahovala kúsok diakrie (vysočina), paralie (prímorská oblasť) i pedeionu (nížina) 
niektoré fýly netvorili územný, ale iba administratívny celok, aby mali rovnaké podmienky pre rozvoj, aby sa pretrhli rodové
putá (aby zas úrodná pôda nepomohla k zbohatnutiu jednotlivcov)
2/ zreformoval štátnu správu: • Rada 500 (50x10 fýl)
-za Kleisténa bola táto rada veľmi dôležitým politickým orgánom
-predseda bol denne iný, mal kľúče od pokladnice
• Ekklézia = ľudový snem
-zúčastňovali sa ho slobodní muži
-bol to kontrolný orgán (kontroloval všetkých úradníkov i Radu 500  kontroloval ich ľud)

najdôležitejšie politické orgány
• archon
-Kleistenes ponechal úrad archona, ale už to bol len formálny úrad
• úrad 10 pokladníkov
-už nie 1 pokladník, ale 10, aby sa ten jeden neobohacoval (10 sa navzájom kontrolovali)
• 10 vojenských stratégov
-dovtedy bol len 1 stratég, ale často sa stávalo, že urobil chybu  keď ich bolo 10, bolo pravdepodobnejšie, že sa rozhodnú
pre najsprávnejší postup

význam Klestenovej reformy:
- odstránením zvyškov rodovej spoločnosti Atény prešli ku klasickému otrokárstvu  končí patriarchálne otrokárstvo
- demokratické zriadenie ohrozovala poľnohospodárska šľachta – aristokracia (nespokojná s reformami)  ochrana pred nimi
– Kleistenes zaviedol ostrakizmus (črepinový súd) – bol prevádzaný na ľudovom zhromaždení; Aténčania každoročne písali
na črepiny keramických nádob meno toho, koho pokladali za nebezpečného pre demokraciu v Aténach, osoba s najväčším
počtom črepín musela na 10 rokov odísť do vyhnanstva

SPARTA
- nachádza sa v južnej časti Peloponézu (JZ časť) s úrodnou pôdou
- najbohatšou vrstvou Spartského štátu tvorili potomkovia Dórov – tzv.Sparťania, ktorí si podmanili pôvodné achájske
obyvateľstvo, vlastnili pôdu – klérus (1 klérus = 20 ha, bol v dedičnom užívaní, teda nepatril dórskym rodinám, ale štátu 
štátne otrokárstvo) aj s otrokmi, mali politické práva, vykonávali vojenské povinnosti; bolo ich asi 10 000
- nepracovali, ale boli vychovávaní k vojenskej službe
VÝCHOVA:
- dievčatá boli vychovávané v rodine
- od šiestich rokov boli chlapci vychovávaní v kasárňach, polovojenských oddieloch – hlavným predmetom bola telesná
výchova; tu boli cvičený do 20.roku života
- sysítie – hostiny vojakov, chlapci sa ich tiež zúčastňovali, ale nemohli jesť, no mohli si niečo ukradnúť; lenže ak ich prichytili,
boli potrestaní
- vo dvadsiatich rokoch šli na vojnu a až v tridsiatke sa mohli oženiť, alebo sa podieľať na politickom živote
 mali najväčšiu pozemnú armádu v Grécku, ale boli izolovaní; ich izolácia mala za následok zaostávanie v kultúrnej,
hospodárskej oblasti oproti ostatnému Grécku

- Sparťania podmanené obyvateľstvo nezačlenili do svojho spoločenstva, ale rozdelili ho na 2 triedy:
♥ Perioikovia - potomkovia Achájcov – obyvatelia podrobených obcí, ktorí boli aspoň čiastočne dórskeho pôvodu, boli
osobne slobodní, ale nemali politické práva, platili dane, mohli vlastniť aj majetok, prevažne roľníci, obchodníci; bolo ich asi
40 000
- Perioikovia a Sparťania sa nazývajú Lakedaimóňania
♥ Heilóti – otroci, masa pôvodného zotročeného obyvateľstva, bez práv, ich majiteľmi neboli rodiny, ale boli to otroci štátu, ich
cieľom bolo živiť Sparťanov + mohli si zakladať vlastné rodiny; bolo ich 100 000-200 000

systém vlády – na čele Sparty stáli 2 králi – mali vojenskú a čiastočne kňazskú právomoc,
- boli rovnoprávni a volení z 2 rodov, boli v čase vojny hlavnými veliteľmi, v čase mieru riadili štát, pri čom im pomáhalo a obmedzovalo ich moc 5 volených úradníkov – eforov  pretože Sparta bola založená na mieste 5 osád (museli pochádzať z vládnucej vrstvy Sparťanov, volení na 1 rok; kontrolovali činnosť kráľov, dozerali na fungovanie štátneho a výchovného systému, mali trestnú, výchovnú a súdnu moc)
- existovala aj rada starších – Geruzia – členmi boli 2 králi a 28 starcov, ktorí mali nad 60 rokov; volení z aristokratických
kruhov
- najvyšším orgánom štátnej moci bolo ľudové zhromaždenie – apelá, ktorého členmi mohli byť len plnoprávni, dospelí (nad
30 rokov) Sparťania – volili členov do zboru eforov, prípadne do Geruzie, rozhodovali o mieri a medzinárodných zmluvách
- spartská ústava je typom zmiešanej ústavy, pretože obsahovala monarchistické, aristokratické a demokratické prvky
- Sparťania uzatvárali spojenecké zmluvy s ostatnými štátmi

- Peloponézsky spolok – vznikol roku 530 pred Kristom; Sparta uzavrela spojenecké zmluvy s ostatnými štátmi na
Peloponéze

Klasické obdobie
- najväčší rozmach Grécka
- rozmach poľnohospodárstva, remesla, obchodu
- využíva sa práca otrokov
- Atény (bola tu demokracia) a Sparta (nebola tu demokracia) – významné mestá

 GRÉCKO-PERZSKÉ VOJNY
príčina: -expanzia Perzie na západ a snaha získať nové územia
zámienka: -Peržania obsadili grécke mestá v Malej Ázii (Miléty, Halikarnas, Efezoas,...)
-tieto mestá sa vzbúrili proti perzskej nadvláde
-do čela vzbúrených miest sa postavili Miléty, ktoré prepadli sídlo perzského kráľa – mesto Sardy, zabili miestneho miestodržiteľa Perzie; tiež požiadali pevninské Grécko o pomoc
-z Grécka však prišla len veľmi slabá pomoc  Peržania vyhrali, Miléty boli zrovnané so zemou  vďaka tomu, že pevninské Grécko poslalo Milétam akú-takú pomoc, mali Peržania zámienku na útok proti pevninskému Grécku

1.útok – 513 pnl – perzskí pešiaci sa chceli dostať na sever Grécka, kde na úžine Helespont natrafili na Skýtov, ktorí využívali taktiku spálenej zeme, a Peržania ustupujú
I.etapa (492-490 pred Kristom)

492 pred Kristom – Peržania mali v pláne zaútočiť na Grécko zo severu
vojsko malo 2 časti:  pešiaci postupovali cez Helespont, Tráciu, Macedóniu, Tesáliu
 loďstvo bolo neúspešné, pretože pri myse Athos stroskotali kvôli veľkej búrke
- perzská výprava končí neúspechom
- Peržania na prejdenom území však zanechávali tábory s posádkou, čo im v budúcnosti pomohlo
- Gréci vedeli, že Peržania sa vrátia a obyvateľstvo sa rozdelilo na 2 skupiny podľa postoja k prípadnej vojne s Peržanmi:
• OBRANNÁ VOJNA – chceli ju roľníci a veľkostatkári; na ich čele stál Miltiades
• ÚTOČNÁ VOJNA – chceli ju remeselníci a obchodníci, pretože Peržania obsadili územia v Malej Ázii, s ktorými oni obchodovali;
na čele stál Themistoklés

490 pred Kristom – 2.výprava Peržanov
schéma boja : -stred perzskej armády tvorili ťažkoodenci, pričom po stranách boli ľahkoodenci
-stred aténskej armády tvorili ľahkoodenci, na jednej strane boli ťažkoodenci, na druhej strane bola jazda;
velil im Miltiades
- po zaútočení Peržania ľahko prerazili grécky stred, ale perzskí ťažkoodenci sa ocitli v obkľúčení gréckych jazdcov
a ťažkoodencov; v poslednej chvíli sa Peržanom podarilo utiecť, nalodili sa na svoje lode a vrátili sa späť na mys Mykalé
- Gréci si uvedomovali, že Peržania sa vrátia, preto 30 gréckych mestských štátov vytvorilo vojenský ochranný spolok – symmachia
- Gréci začali budovať lepšie lode – triéry (trojveslice) – 3 rady vesliarov, ktoré umožňovali dosahovať rôzne rýchlosti, mali aj bodce
- Gréci vybudovali aj nový prístav – Pireus, ktorý bol opevnený a spojený s Aténami

II.etapa (480-449 pred Kristom)
- 480 pred Kristom – útok Peržanov; vojsko malo 2 časti:
 pešiaci útočili zo severu (cez Termopylský priesmyk)
SPARTA  PERZIA (kráľ XERXES)
Sparťania porazení, zabití i s kráľom Leonidasom
Peržania zvíťazili vďaka zrade; zaútočili zozadu, od chrbta, potom šli smerom na Atény (ich obyvateľstvo bolo evakuované), ktoré vypálili a spustošili
 loďstvo – bitka pri ostrove Salamina  grécke lode, ktorým velil Temistokles, vlákali ťažkopádne perzské lode do úžiny, kde ich porazili
- 479 pred Kristom – bitka pri Platajách  nastáva zmena vo vojne – symmachia útočí
- 478 pred Kristom – vzniká útočný spolok gréckych štátov – aténsky námorný spolok
- odteraz majú úspechy väčšinou Gréci

449 pnl bol podpísaný tzv. Kaliov mier, kde si Grécko i Perzia rozdelili sféry vplyvu:
a, Perzia – JV časť Stredozemného mora, Cyprus
b, Grécko – Stredozemné a Egejské more
+ Peržania uznali samostatnosť gréckych miest v Malej Ázii, zároveň Gréci zastavili útoky na Perziu

- po grécko-perzských vojnách Atény zmenili postoj voči členským štátom aténskeho námorného spolku
príčiny zmeny: • Atény začínajú členské štáty považovať za svojich poddaných, pretože Atény mali najväčší podiel na
víťazstve vo vojne
• Atény zasahujú do vnútorných záležitostí členských štátov tým, že tam dosadzujú svojich dohliadačov –úradníkov
• Atény svojich chudobných roľníkov posielajú do členských štátov spolku, pretože tam bola pôda –
KLERÚCHIE; pôda, kde sa usádzajú chudobní roľníci z Atén
• Atény využívajú spolkovú pokladnicu vo svoj prospech  na výstavbu, prístav Pireos, stavby verejného
úžitku, ktoré dal postaviť Perikles; pokladnica bola na ostrove Délos, potom ju Atény dali previezť k sebe
Atény sa stávajú dominantným štátom
• Atény nútia ostatné grécke štáty násilím zostať v spolku
 kvôli tejto nesprávnej politike Atén sa aténsky námorný spolok mení z dobrovoľného a rovnocenného spolku gréckych štátov na spolok, kde Atény diktujú ostatným

Atény po grécko-perzských vojnách:
- o víťazstve Grécka rozhodlo veľmi dobré loďstvo Atén
- po grécko-perzských vojnách narastá význam remeselníkov a obchodníkov, ktorí toto loďstvo budovali
- upevňuje sa otrokárska demokracia
- v čase vojen vzrástol význam vojenských stratégov (veliteľov)  skutočným vládcom – 1.stratég
- PERIKLES (polovica 5.storočia pred Kristom)
- 1.archon (stratég)
- je považovaný za najväčšieho demokratického politika Atén
- pochádzal z aristokratickej rodiny s demokratickým zmýšľaním
- vnútorná politika
- aby upevnil aténsku demokraciu, urobil 5 opatrení:
 začal platiť nižšie úrady
 zaviedol žold
 najchudobnejším ľuďom vyplácal z pokladnice peniaze na potraviny (nerobil to denne)
 roľníkov posielal do klerúchií
 zaviedol verejno-prospešné práce
- dokončil demokratizačný proces v oblasti štátnej správy
- najvýznamnejšími orgánmi v Aténach za jeho vlády boli:
1/ ľudový snem = EKKLÉZIA – volili všetkých úradníkov, veliteľov, navrhovali zákony
2/ RADA 500 – schvaľovali zákony, rozhodovali o zahraničnej politike štátu
3/ porotný súd = HELIAIA – 6000 porotcov (600x10 fýl), smel rozhodovať len za účasti min. 5000 porotcov

negatíva vnútornej politiky: otrokárska demokracia
bolo zvýhodňované mestské obyvateľstvo pred vidieckym
boli platené len nižšie úrady, čiže všetky úrady neboli prístupné obyčajnému ľudu
zahraničná politika
Perikles realizoval výbojnú (expanzívnu) politiku, ktorá mala 2 ciele: • rozšíriť aténsky námorný spolok
•snažil sa pre Atény získať nové suroviny, otrokov,
odbytištia výrobkov
- realizoval ju 2 spôsobmi – diplomaticky (cez klerúchie) i vojensky (kolónie)
- v polovici 5.st. Perikles vytvoril Aténsku ríšu (Atika, oblasť Chalkidiky, Trácia, Helespont, Z pobrežie Malej Ázie, oblasť
Čierneho mora, ostrovy Egejského mora
podporoval politiku panhelenizmu (pan = vše, helenizmus = grécka)
zvolal panhelénsky kongres, na ktorom sa mali riešiť 3 otázky:
uzavrieť všeobecný mier medzi gréckymi štátmi
spoločná pokladňa, z ktorej sa mali obnovovať škody po grécko-perzských vojnách
mali viesť spoločný boj proti pirátom
Sparta tento kongres odmietla, preto sa nekonal

ATÉNY
Kleistenes uskutočnil zásahy do aténskej ústavy
- v rokoch 443-429 pred Kristom bol stratégom vynikajúci štátnik, vojvodca a rečník Perikles, ktorý umožnil aj
najchudobnejším občanom zúčastňovať sa na verejnej správe, pretože dostávali príspevok ako náhradu za stratený deň
- Periklovo opatrenie je vrcholom aténskej demokracie
- demokracia  demos=ľud + kratos=vláda  vláda ľudu
- éra vlády Perikla je zlatým vekom Atén  veľký rozvoj kultúry, vzdelanosti, umenia
- Perikles začal v Aténach prestavbu a výstavbu:
- opevnil Akropolu mohutnými hradbami s mohutnou bránou – propylaje
- na Akropole vybudoval chrám Erechtheion
- dal prestavať monumentálny chrám Partheón
- divadlo pod Akropolou – Odeión
(hlavný umelec, ktorý pôsobil pri výstavbe Akropoly bol sochár Feidias)

 peloponézska vojna (431-404 pnl)
príčiny vojny:
- hospodárske a politické záujmy Sparty a Atén
- Sparta sa obávala šírenia demokracie a tiež mocenského vplyvu Aténskeho námorného spolku

začiatok vojny – 431 pred Kristom
Atény – prevaha na mori, Sparta – prevaha na súši
1.obdobie (431-421 pred Kristom):
- Sparťania spustošili Atiku, v Aténach vypukol mor, ktorému podľahol aj Perikles (429 pred Kristom)
- 422 pnl – bitka pri Amfipolis
- v roku 421 pred Kristom obe strany uzavreli mier, v ktorom Sparta diktuje podmienky
- mier bol dočasný, o niekoľko rokov ho Atény porušili, čím začala nová etapa vojny
2.obdobie (415-404 pred Kristom):
- v roku 413 pred Kristom Atény podnikli výpravu na Sicíliu proti mestu Syrakúzy – aby získali lacné obilie  aténske námorné
loďstvo bolo porazené a veliteľ Alkibiades bol odsúdený v Aténach na smrť
- Alkibiades bol odsúdený v neprítomnosti, a tak sa rozhodol, že sa pridá k Sparte – stal sa vojenským poradcom Sparty
a ukázal im námornú taktiku Atén
- Sparta získala finančnú pomoc od Peržanov
- v roku 405 pred Kristom boli Aténčania v bitke pri Aigospotamoi (Kozia riečka) porazení
- v roku 404 bol uzavretý mier, na základe ktorého bol rozpustený Aténsky námorný spolok - členské štáty spolu s Aténami
boli začlenené do Peloponézskeho spolku; Aténčania museli zbúrať hradby a zmeniť ústavu; mohli si ponechať len 12 lodí;
bola tu zlikvidovaná demokracia a nastolená vláda oligarchie (úzkej skupiny občanov)
- v tomto období sa najsilnejším štátom stáva Sparta

4.st. pnl (395-371 pred Kristom) – Korintská vojna, kde proti Sparte bojovali Atény, Téby a Korint
 výsledok vojny – nevyhrala ani jedna strana; nastalo hospodárske a politické oslabenie gréckych štátov a roztrieštenosť Grécka, oslabenie jeho obranyschopnosti
 Grécko sa stalo ľahkou korisťou pre Macedóniu


VZNIK FILOZOFIE
- kolonizácia mala veľký kultúrny význam  na Blízkom Východe sa stretávali s vyspelými civilizáciami, ktoré mali množstvo
poznatkov z oblasti astronómie, lekárstva a prírodných vied
- Gréci, usadení v kolóniách na Z pobreží Malej Ázie, preberali poznatky z Východu a šírili ich do materského Grécka
- jednotlivé poznatky rozoberali, zovšeobecňovali, formovali prvé zákony o poznaní prírody a spoločnosti
- v mestách Malej Ázie (Milétos, Efezos) vznikli začiatky prvej filozofie
- filozofi Táles, Anaximandros, Anaximenes rozmýšľali o tom ako vznikol svet, z čoho je stvorený (vznikajú ucelené predstavy
o materiálnom svete)

OLYMPIJSKÉ HRY vznikli v meste Olympia
1.OH sa konali v roku 776 pnl
ženy mali zakázaný prístup
súťažilo sa v behu, v pästných zápasoch, v hode diskom a oštepom, v päťboji, v závodoch konských záprahov
na hrách sa mohli zúčastňovať len Gréci
počas OH sa nesmelo bojovať – bol posvätný mier
súčasťou športových súťaží boli aj umelecké súťaže
Gréci vyznávali ideál spojenia krásy a dobra, tela a duše



GRÉCKA KULTÚRA
architektúra
- Gréci stavali školy, divadlá, kúpele, chrámy, obytné domy
- stavali z mramoru, z kamenných tehál
- rozlišujeme 3 architektonické slohy – dórsky, iónsky, korintský
dórsky sloh – nemal petku, driek – hladký alebo žliabkovaný, hlavica – jednoduchá, bez ozdôb
iónsky sloh – mal petku – viacnásobne zdobená, hlavica – volutová, driek – stĺpy boli tenšie, teda driek bol štíhlejší
korintský sloh – hlavica – krásne zdobená, driek - tenší
- grécka architektúra – nový prvok  vodorovný preklad – architráb
- reliéfy – sochy vystupujúce zo steny
- stĺpy – mali podpornú funkciu
- grécke domy – zdobené sochami, reliéfy, vnútro bolo zdobené maľbami, freskami (freska – maľba do vlhkej omietky)
- Gréci maľovali mýtických hrdinov, bohov a zvieratá; špeciálne maľovali na keramiku
- maľby – používali žltú a čiernu, alebo červenú a čiernu farbu
- sochy – bohov, športovcov, politikov, mýtických hrdinov, ale aj obyčajných ľudí
- archaické obdobie sochárstva – strnulé sochy, chýba im dynamika
- klasické obdobie sochárstva – sochy strácajú strnulosť a vyjadrujú pohyb, usilovali sa zachytiť psychológiu tváre; niekedy
robili len busty (hlavy)
- materiál – mramor, bronz, oči boli z kameňa
- sochy boli nahé, pretože chceli zobraziť krásu ľudského tela (kalokagatia – ideál spojenia duševnej a telesnej krásy)
- ženy boli tiež zobrazované nahé, alebo vo veľmi nariasenom rúchu; mokrá drapéria – rúcho prilepené na tele, akoby vyšli
z vody
- sochy žien slúžili aj namiesto stĺpov – kariatídy
- sochár Feidias
divadelné umenie
- javisko bolo v strede, okolo bol kruh divákov
- masky mali funkciu zosilnenia hlasu; nosili špeciálne oblečenie
- ženy nesmeli hrať
- v komédiách a v tragédiách riešili mravné problémy
- najvýznamnejší autori – Euripides, Sofokles
- konali sa spevácke súťaže
- Dionýz – boh zábavy, vína  z Dionýzových slávností sa vyvinulo divadlo

zakladatelia histórie – HERODOTOS – OTEC DEJEPISU, TUKYDIDES – opísal peloponézsku vojnu

do Atén prichádzali okrem umelcov aj filozofi
- z aténskych filozofov vynikal najmä Sokrates, ktorý sa zaoberal otázkou, v čom spočíva šťastie a etickými problémami; odsúdili ho na smrť, lebo vraj kazil mládež („Viem, že nič neviem.“)
- Platón – Sokratov žiak, pokračoval v jeho diele, založil filozofickú školu – akadémiu, v ktorej riešil etické problémy a problémy poznávania sveta; hlavnou myšlienkou jeho učenia bola predstava, že existuje svet ideí
- Aristoteles – bol Platónov žiak, venoval sa poznávaniu materiálneho sveta, logike, mysleniu; v Atenách založil filozofickú školu – študenti a učitelia sa pri prednáškach spolu prechádzali

Ríša Alexandra Macedónskeho
- S od Grécka
- Gréci považovali Macedónčanov za barbarov, hoci boli ich príbuzní
- roľníci a pastieri
- žili v dedinách
- na čele stáli rodoví náčelníci; rody sa spájali – vznikal tak štát, na čele ktorého stál kráľ (najvyšší kňaz, sudca, veliteľ vojska)
- 4.storočie (359-336) pnl – na trón nastúpil Filip II. Macedónsky, ktorý využíval slabosť a roztrieštenosť Grécka, podnecoval
vnútorné rozbroje
- Filip viedol expanzívnu politiku, ktorej cieľom bolo ovládnutie Grécka + snažil sa pozdvihnúť Macedóniu na úroveň Grécka
- postupne od Grékov preberali remeselnú výrobu, spôsob obchodovania, kultúru
- hlavným mestom Macedónie bola Pella
- Filip štáty dobýjal aj nekalou politikou, keď podplácal panovníkov a úradníkov + roznášal rôzne chýry
- aby mohol robiť poriadok v krajine, zlomil moc aristokracie
- má vlastnú menu – filipeos, čo svedčí o sile Macedónie; bola to stabilná mena
- hospodársky rozvoj – volal remeselníkov z Grécka
- Filip podporoval aj vzdelanie; Aristoteles sa stal učiteľom Filipovho syna Alexandra
výboje Filipa II.: podrobil si grécke mestá, ktoré bránili prístupu k moru, a tým bránili obchodu
zmocnil sa stredného Grécka, polostrova Chalkidiké (kolónie Atén a Eufbója)
338 pnl – bitka pri Chaironei – víťazstvo Macedónie nad Gréckom  zjednotil Grécko pod svoju nadvládu
- táto bitka znamenala koniec samostatnosti gréckych mestských štátov
- macedónske vojsko vytváralo falangy – mali 5-metrové oštepy, ťažkoodenci boli zoskupení vedľa seba
- v tejto bitke prejavil svoje vodcovské schopnosti aj Filipov syn Alexander
- Filip II. bol zavraždený na svadbe svojej dcéry Kleopatry – 336 pred Kristom
- Po jeho smrti nastupuje 20-ročný syn Alexander (336-323 pred Kristom)
- bol vzdelaný a ctižiadostivý, cieľavedomý človek, politik, vodca
- pokračoval v politike otca
- dosiahol veľké úspechy vo vnútornej i zahraničnej politike
- 1.výboje – v Malej Ázii:
333 pnl – bitka pri ISSOS, kde porazil perzského kráľa Dárea III. – perzský kráľ sa snažil seba, svoju rodinu i krajinu vykúpiť,
chcel Alexandrovi darovať územie Eufratu, lenže Alexander bol ctižiadostivý a odmietol
- pokračuje vo výbojoch na SV Afriku (332 pred Kristom) – do Egypta, kde ho prijali ako osloboditeľa, panovníka, pretože
porazil Peržanov, pod ktorých nadvládou Egypt bol
- prijal egyptské náboženstvo
- bol titulovaný za faraóna
- 331 pred Kristom – na S Egypta zakladá Alexandriu pri ústí Z ramena Nílskej rieky
- bola tu najväčšia staroveká knižnica
- hospodárske, politické, kultúrne mesto s helenistickou kultúrou
- po ovládnutí Egypta postupuje smerom do vnútra Perzskej ríše – ide cez Eufrat, dostáva sa do oblasti Hornej Mezopotámie
- neďaleko zrúcaniny mesta Ninive sa preplavil cez rieku Tigris
331 pnl – bitka pri Gaugamelách - Alexander opäť porazil perzského kráľa Dárea III.
- vojsko Alexandra vstupuje bez bojov do mesta Babylon, ktoré sa neskôr stáva hlavným
mestom Alexandrovej ríše; v Babylone sa však uskutočnilo sprisahanie, na ktorom sa zúčastnil
aj jeden z jeho priateľov, no bolo odhalené a sprisahancov dal Alexander popraviť

- SUSY – významné mesto z historického hľadiska, boli tu poklady Perzskej ríše, ktorých sa Alexander zmocnil
330 pnl – dobyl Persepolis – vypálený palác perzských kráľov ako satisfakcia (pomsta) za to, že perzský kráľ Xerxes v
5.storočí pred Kristom porazil grécke vojská; pokračoval do SV častí Perzie
- Dáreos III. zutekal z boja – vlastní ľudia ho zabili ako zbabelca
- Alexander pokračuje na východ – do Indie (327 pred Kristom) – dostáva sa do povodia rieky Indus
- India mala 2 časti; Alexander obsadil POOROVU RÍŠU
- vojsko chorľavie, trpí hladom a nedostatkom vody – umiera, preto sa Alexander vracia domov
- pri svojich výpravách do iných krajín mal Alexander so sebou vždy nejakých filozofov a učencov, ktorí jeho výpravy zapisovali

328 pnl – Alexandria ESCHATÉ (SV Perzskej ríše)– berie si za manželku Roxanu; vzal si ju preto, aby si získal obyvateľstvo mesta a sobášom si zabezpečil nové územia
324pnl– v meste Susy si vzal ďalšie 2 manželky, 10 000 svojich vojakov tiež oženil s miestnymi ženami – bolo to
vyjadrením určitého spojenectva
- mestá Alexandra Macedónskeho sú významné hospodárske, kultúrne centrá helenistickej kultúry aj po jeho smrti
- v mestách, ktoré sa Alexandrovi poddali, nepotláčal ich kultúru, náboženstvo, ich panovníkov ponechal v úradoch miestodržiteľov
- cieľom Alexandra bolo dosiahnuť oceán
- Alexander sa musel vrátiť do Babylonu kvôli drsnému podnebiu
- 16.júna 323 pnl Alexander v Babylone zomiera; príčinou jeho smrti bola pravdepodobne malária
po jeho smrti sa ríša rozpadla na 3 hlavné celky: Macedónia – vládol tu Antigonos, dynastia Antigonovcov
Egypt – vládol tu Ptolemaios, dynastia Ptolemajovcov
Perzská ríša – vládol tu Seleukos, dynastia Seleukovcov
- tieto štáty sa nazývali HELENISTICKÉ ŠTÁTY
- helenizmus – obdobie vlády Alexandra Macedónskeho do roku 30 pred Kristom
- v meste Pergamon bola vynájdená nová látka na písanie – PERGAMEN, čím sa knihy písali na ploché listy, a tak vznikali
kódexy
- helenistické štáty zanikli v období 1.-2.storočia pred Kristom výbojmi Rímskej ríše

helenistická kultúra:
-gréčtina – svetovým jazykom a jazykom vzdelancov
-filozofia – hľadala zmysel ľudského života a šťastia, bola návodom na správny mravný život
-náboženstvo – ovplyvnené orientálnymi náboženstvami
-rozvoj umenia a vied


ATÉNY SPARTA
demokratický otrokársky štát vojenský štát
klasické otrokárstvo štátne otrokárstvo
poľnohospodárstvo vojenská výchova
otroci – nemali práva, mali povinnosti otroci – nemali práva, mali voj. povinnosť



ako to funguje?