Reprodukcia a ontogenetický vývin ľudského jedinca

rozmnožovanie
zabezp. kontinuitu biolog. druhu a prenos genetickej infor., túto funk. má pohlav. súst. – tvorí ju súbor orgánov, vkých sa tvoria pohlav. bunky a pohlav. horm., zabezp. transport pohlav. buniek, umožň. oplodnenie, vývin zárodku a plodu

Stavba a činnosť mužských pohlav. orgánov:
v mužs. pohlav. org. sa tvoria mužs. pohlav. b. – spermie, syntetizujú sa pohlav. hormóny, transportujú pohl. b., umožňuje sa pohlav. spojenie a oplodnenie

pohlav. org. rozdeľ. na:
1.) vnútorné – semenníky, nadsemenníky, semenovody, semenné mechúriky, predstojnica

2.) vonkajšie – pohlav. úd, miešok

Semenník:
párová žľaza uložená v dolnej časti mieška, funk. je produkovať spermie a syntetizovať mužs. pohlav. horm. – androgény

spermiogenéza
vývin spermií, zložitý proces, ký zahŕňa procesy mitotického delenia, redukčného delenia, dozrievania a tvarovej premeny zárodočných buniek, jej výsledkom sú spermie s haploidným počtom chromozómov

správny priebeh závisí od tepl., ká musí byť nižšia ako tepl. tela

tvoria sa nepretržite, počas celého živ., majú hlavičku, strednú časť a bičík, sú schopné pohybovať

Nadsemenník:
dlhý úzky párový orgán, ký prebieha pozdĺž zadného okraja semenníka, bunky produkujú látky, ké podmieňujú zrelosť spermií, dolná časť je zásobárňou spermií

Semenovod:
párová trubica dlhá až 50 cm, spája nadsemenník s močovou rúrou, do kej ústi spoločne s vývodom semenného mechúrika


stena semenovodu má silnú svalovú vrstvu, ká umožňuje nasávať spermie z nadsemenníka a ich transport do močovej rúry

Semenný mechúrik:
párová žľaza uložená vzadu po oboch stranách spodiny močového mechúra

vakovitá trubica hrboľatého vzhľadu, dlhá 4-5 cm, produkuje polotekutý sekrét, ký ovplyvň. pohyb spermií a je vyživovacou zložkou semennej tekut. pre spermie, tvorí 50-80% ejakulátu

Predstojnica:
nepárový svalovo-žľaznatý orgán, je uložená na dne malej panvy a hornou plochou zrastá so spodinou močového mechúra

prechádza ňou rozšírený úsek moč. rúry, tam vyluč. sekrét, ký ovplyvň. životnosť a pohyblivosť spermií, dodáva 15-30% objemu tekutiny ejakulátu

v starobe sa veľmi často zväčšuje, čo má za následok stláčanie moč. rúry a poruchy močenia

Pohlavný úd:
umožň. pohlav. spojenie, môže výrazne zväčšiť svoj objem a tuhosť, umožň. to valcovité telesá, ké sa vplyvom určitých podnetov plnia krvou

na jeho vrchole vyúsťuje močová rúra, ká je spoločným vývodom moč. a pohlav. súst.

mechanizmus erekcie spočíva v tom, že pri pohlav. styku nastáva zvýšenie prívodu krvi a súčasne je obmedzený odtok krvi zúženými žilami, dutinky sa napĺňajú krvou a tým sa úd zväčšuje a tuhne – nastáva stoporenie, ústredie reflexu je v driekovej časti miechy a je pod kontrolou mozgu

Miešok:
kožnosvalový vak obsahujúci semenníky, nadsemenníky a začiatok semenovodu, koža je tenká, výraznejšie pigmentovaná a obsah. veľa mazových a potných žliaz

funk. je regulácia tepl. semenníka, čo umožň. podkožná svalová vrstva

Semeno
tekut. belavej farby obsahujúca sekréty všetkých žliazok, ké ústia do vývodných pohlav. ciest, hlav. súčasťou sú zrelé spermie

Ženské pohlavné orgány:
tvoria sa pohlav. b. – vajíčka, syntetizujú a uvoľňujú sa pohlav. horm., dochádza k oplodneniu a vývinu zárodku

pohlav. org. rozdeľujeme na:
1.) vnútorné – vaječníky, vajíčkovody, maternica, pošva
2.) vonkajšie – vrch ohanbia, veľké pysky ohanbia, malé pysky ohanbia, predsieň pošvy, dráždec

Vaječník:
párová žľaza mandľovitého tvaru, uložený v malej panve po stranách maternice

má 2 základ. funk.: produkovať vajíčka a syntetizovať pohlav. horm. – estrogén a progesterón

rozlišujeme 2 časti – na povrchu kôru a vnútri dreň

oogenéza
vývin vajíčok, prebieha vo vaječníku zo zárodočných buniek, začína sa ešte pred narodením, čiže počas vnútromaternicového vývinu, zahŕňa procesy mitotického delenia, redukčného delenia a zrenia zárodočných buniek

zárodoč. bunky sa v prvých mesiacoch vývinu mitoticky delia, zväčšujú sa a pred narodením vstupujú do profázy prvého meiotického delenia, po skončení profázy zostanú v pokojovom štádiu až do puberty

v kôrovej vrstve od puberty dozrievajú vaj. v Graafových folikuloch, folikulárne bunky produk. estrogény

v čase ovulácie praskajú obaly folikulu a vaj. sa uvoľňuje, z prasknutého folikulu vzn. žlté teliesko, ké pôsobí ako dočasná endokrinná žľaza produkujúca progesterón

Vajíčkovod:
párová trubica uložená po stranách maternice, koniec smerujúci k vaječníku je otvorený do brušnej dutiny, druhý koniec ústi do maternice

úlohou je zachytiť vajíčko uvoľnené zo zrelého Graafovho folikulu a dopraviť ho do maternice, čo zabezp. riasinkový epitel a peristaltické pohyby svaloviny vajíčkovodu

Maternica:
nepárový dutý svalový orgán, uložený v malej panve medzi moč. mechúrom a konečníkom

rozlišujeme telo a krček

dochádza k uhniezdeniu vyvíjajúceho sa zárodku a vývinu plodu až do pôrodu, vnútro je vystlané sliznicou, ká podlieha cyklickým zmenám, ké súvisia s dozrievaním vajíčok vo vaječníku a produkciou horm.

Pošva:
svalovo-väzivová trubica umiestnená medzi močovým mechúrom a konečníkom, je vývodnou pôrodnou cestou a súčasne žensk. kopulačným orgánom

do horného konca sa vnára krček maternice, dolný koniec sa otvára medzi malými pyskami ohanbia do predsiene pošvy, na začiatku je panenská blana

Vrch ohanbia - kožná vyvýšenina, smerom dozadu prechádza do veľkých pyskov
Veľké pysky – kožné valy, podkladom kých je tukové tkanivo
Malé pysky – tenké kožné valy, smerom dopredu smerujú k dráždcu a smerom dozadu

prechádzajú do veľkých pyskov, medzi nimi je uložená predsieň pošvy, do kej sa otvára pošva a pred ňou moč. rúra

Dráždec – podobná stavba aj erekčný mechanizmus ako mužs. pohlav. org.

Reprodukčný cyklus ženy:
cyklické zmeny prebiehajúce vo vaječníku nazývame ovariálny cyklus a zmeny v maternici uterinný cyklus

reprodukčný cyklus začína v puberte, obj. sa menštruačné krvácanie a tým sa začína obd. pohlavnej aktivity

pravidelný priebeh reprodukčného cyklu ustáva okolo 45.-50 r. živ., keď sa začína obdobie prechodu – klimaktérium, obd. kedy sa cyklus zastavil nazývame menopauza

Ovariálny cyklus:
folikulová – predovulačná fáza; ovulácia; luteínová – poovulačná fáza

folikulová – charakt. rast a dozrievanie folikulu, výsledkom je zrelý Graafov folikul s vajíčkom, bunky obalu folikula vyluč. horm. estrogény

ovulácia – medzi 14.-16. dňom cyklu, Graafov folikul sa vyklenie nad povrch vaječníka, dochádza k jeho prasknutiu a uvoľneniu vajíčka, vaj. je pripravené na oplodnenie

luteínová – vytvor. žltého telieska so stavbou a funkciou endokrinnej žľ., vyluč. progesterón

žlté teliesko funguje iba dočasne, ak nenastane oplodnenie, teliesko vzniká a zaniká každých 28 dní, mení sa na belavú jazvu

v prípade oplodnenia sa ďalej rozvíja, rastie, svojou hormonálnou činnosťou v priebehu tehotenstva tlmí vývin folikulov a dozrievanie vajíčok a zabezp. priaznivý vývin zárodku v maternici, takéto žlté teliesko sa nazýva tehotenské žl. tel., od 4. mesiaca preberá funkciu placenta

Uterinný cyklus = menštruačný:
charakt. zmenami sliznice maternice, zmeny podliehajú hormon. regulácii horm. vaječníka a závisia od dozrievania folikulov a zvn. žltého telieska

v priebehu menštruačn. cyklu sa sliznica maternice prispôsob. na prijatie oplodneného vaj.

cyklus sa počíta od prvého dňa menštr. a prebieha vo fázach:
menštruačná, proliferačná, sekrečná, ischemická

Menštruačná:
1-4 deň, ak nedošlo k oplodneniu vaj., zač. odlúpením a odstránením sliznice maternice prestúpenej krvou, čo sa prejaví krvácaním, keď sa časť odstráni, krvác. prestane

Proliferačná:
5-14 deň, pod vplyvom estrogénov zrejúceho folikulu, prvé obd. sa nazýva fáza regenerácie-1-2 dni, vrstva sliznice sa pokryje epitelom, v nasleduj. dňoch sliznica rastie a hrubne

Sekrečná:
15-28 deň, pod vplyvom horm. žlt. tel. – progesterónu, sliznica ďalej hrubne a nadobúda hubovitú konzistenciu, žliazky sa rozširujú, predlžujú, špirálovito stáčajú, produkujú hlienovitý sekrét, cievy sa rozvetvujú, sliznica sa stáva prekrvenou a presiaknutou tekutinou, v tomto štádiu je pripravená na prijatie oplodneného vajíčka

Isochemická
28 deň, v prípade, že vajíčko nebolo oplodnené, žlté teliesko zaniká a tým klesá produkcia pohlav. horm.

funkčná časť sliznice podlieha zmenám a nastáva nová fáza uterinného cyklu a s ňou nový cyklus

Ženské pohlav. horm.:
1.) horm. hypofýzy:
folikuly stimulujúci – podpor. rast vajíčok, tvorí sa od puberty
luteinizačný – podporuje ovuláciu a vznik žltého telieska
prolaktón – spolu s horm. vaječníkov pôsobí na tvorbu mlieka a podmieň. činnosť žltého telieska

2.) vaječníkové horm.:
estrogény – tvoria sa v Graaf.folik., podmieň. rozvoj pohlav. org. a vývoj druhotn. pohlav. znak.

gestagény – progesterón – vzn. v žltom teliesku, spôsob. zmeny maternice, ká sa priprav. na prijatie vajíčka a v gravidite zabraňuje dozrievaniu Graafových folikulov

3.) v priebehu gravidity má vnútrosekrečný význam aj placenta
vyvíjajúci sa zárodok prijíma živiny z tekut., ká ho obklopuje a je produktom maternicových žliazok

hlav. zdrojom výživy a zároveň aj prostr., ké odstraňuje odpadové látky sa stane veľmi skoro krv matky, na tento účel sa vytvára nový orgán – placenta

plac. – úplne vyvinutá má priemer 15-20 cm a váhu 500 g, skladá sa z 2och častí: jedna časť obsah. široké cievy – táto patrí matke; druhé z množstvom vlásočníc (kapilár) patrí plodu; medzi oboma časťami je štrbina, do kej vyčnievajú z plodovej časti početné placentové klky. Štrbinu medzi klkmi premýva krv matky – privádza sem O2 a živiny, krv do tejto štrbiny privádzajú a odvádzajú široké maternicové cievy, placentové klky obsah. vlásočnice, do kých priteká krv pupočnými tepnami plodu, krv z vlásočníc odteká žilou

dĺžka gravidity sa stanovuje na 270 dní oplodnenia al. 280 dní od prvého dňa poslednej menštruácie

pôrod prebieha v 3och dobách:
1.) zač. sa kontrakcie maternic. svalstva, pomocou nich sa plod vytláča do vonkajš. otvoru maternice, končí sa otvorením krčka maternice

2.) plod sa vypudí pomocou brušného lisa, keď tlak dosiahne určitú silu, praskne amniová blana vyteká plodová voda, ďalšími vzťahmi maternice sa uskutoční vlastný pôrod

3.) zač. sa novými vzťahmi maternice, počas kých sa vypudí placenta, odtrhnutie placenty od steny maternice spôsob. krvác., ké však postupne doznie a nastáva vzťahovanie maternice do pôvod. veľkosti

Vývin plodu:
1. týž. – brázdenie oplodneného vajíčka – uhniezdenie
2. týž. – vzn. zárodočné vrstvy – ektoderm, endoderm, mezoderm
3. týž. – začína sa vyvíjať NS
4. týž. – zakladá sa srdce, cievy, tráviaca rúra
5. týž. – srdce začína pracovať, zakladajú sa pupene končatín
6. týž. – zakladajú sa očné gule, uši

do 10 týž. preberá placenta definitívne reguláciu ďalšieho vývoja, je to kritické obd. pre ďalší vývin gravidity, v tomto období bývajú najčastejšie potraty, embryo má 9-12 cm na konci 3 mes., vtedy sú už vyvinuté všetky orgány

4. mes. – dĺžka plodu je asi 16 cm, koža je pokrytá lanugom – jemné ochlpenie celého plodu, ké postupne vypadáva do konca 5. mes., začín. sa pohyby plodu

5. mes. – 25 cm, lanugo vypadá, dobre počuť srdcové ozvy plodu

6. mes. – 30 cm, koža nemá dostatok podkož. tuku, je vráskavá, sú už vyvinuté prstové papily (odtlačky)

7. mes – 35 cm, koža rohovatie, je svetlejšia, nie úplne hladká
8. mes. – 40 cm, koža je hladká, ružová
9. mes. – 40-45 cm, sú vyvinuté nechty, ale ešte neprerastajú okraje nechtového lôžka

10. mes. – 50-53 cm, 3500 g, vlasy na hlave majú niekoľko cm, nechty prerastajú cez okraj nechtového lôžka

Novorodenec:
pľúca sa po 1.x naplnia vzduchom, rozvíja sa činnosť tráviac. súst., ká začína vyprázdňovaním čreva, prvý produkt je smolka

krv bola prispôsobená živ. chudobnom na O2, počet erytrocytov je pribl. 7 mil., počet rýchlo klesá na 4-5 mil. => novorodenecká žltačka, ťažká forma žltač. postihuje plod, kého rodičia majú rozdielny Rh faktor, protilátky matky ničia nezrelé erytrocyty plodu, Rh- matky, Rh+ plod

činnosť NS sa prejavuje uplatnením vrodených reflexov, novorodenecké obd. trvá 28 dní od pôrodu (dohoda), biolog. zakončením tohto obd. je zahojenie pupočnej jazvy

dojča - do 12 mes.; batoľa – rozvíj. sa motorické funkc., lozenie, chodenie; predškolský vek – mladší, starší, 3-6 rok.; školský vek – mladší, starší; dorastenecký vek - adolescent