Religionistika

Religionistika
Religionistika je veda o náboženstvách. Skúma históriu i teóriu náboženstva (náb.) z
hladiska:
o filozofického – vysvetluje vznik pôvodu a podstatu náboženstva.
o psychologického – skúma náb. vieru, ako a preco vplýva na psychiku cloveka
o Sociologického – miest náb. v spolocnosti
Náboženstvo má tieto funkcie:
o poznávania – vedie k poznaniu sveta, osvojovanie si urcitých hodnôt, vztah k Bohu
o transcendentálna – nadprirodzenost, viera v niecomu
o kompenzacná – clovek si kompenzuje svoje potreby pomocou modlitbou
o mravnotvorná – v cloveku formuluje urcité etické hodnoty
o estetická – pod vplyvom náb. vznikali rôzne umelecké diela
o stabilizacná – náb. stabilizuje a zjednocuje spolocnost
Typy náboženstva:
o Kult – založený na uctievanie
o kult predkov – viera, že zosnulí predkovia nás ochranujú
o animizmus – viera v duchov, ktorí žijú a ovplyvnujú nás
o fetišizmus – viera v moci istých predmetov, amuletov
o animalizmus – viera v posvätné zviera
o Sekta – vzniká odštiepení od cirkvi a je zameraná proti nej. Vyznacuje sa
emocionálnostou – clenovia majú citový vztah ku svojej viere (fanatici). Každá sekta
má svojho vodcu: Múnova sekta, Svedkovia Jehovovi
o Cirkev - je najstabilnejšia, má najlepšiu organizáciu.
Clenenie náboženstva:
•Kmenové - primitívnejšie náb.
•Národné – charak. Pre urcitý národ
•Štátne – náb. sa stala ideológiou krajiny (islam)
•Svetové – krestanstvo, budhizmus...
Chápanie Boha:
•Teizmus – boh existuje a riadi svet (monoteizmus, polyteizmus)
•Deizmus – boh svet stvoril, ale ho neriadi
•Ateizmus – boh neexistuje
•Panteizmus – boh je rozptýlený v prírode
Krestanstvo
Krestanstvo je najrozšírenejšie náb. na svete. Milánskym ediktom z roku 313 rímsky
cisár Konštantín oficiálne povolil šírenie krestanstva.
Zdroje:
•Starý zákon – krestanstvo prevzalo Starý zákon z Judaizmu. Je písaná v hebrejcine.
Základom je 5 kníh, ktoré hovoria o vzniku sveta, prvom hriechu, potope.
•Nový zákon – vznikol v prvom storocí a pôvodne bol písaný grécky, no v súcasnosti je
preložená do všetkých jazykov sveta. Obsahuje 4 evanjelia: Marek, Lukáš, Matúš, Ján.
Všetky evanjelia nás informujú o živote a smrti Krista. Posledné evanjeliu je
Apokalypsa.
Od 33 roku svojho života Kristu zacal hlásat vieru v svojho otca. Hlásal myšlienky
dobra, spravodlivosti, preto ho Židia ukrižovali. Podla krestanov smrt Krista je
vykúpením. Krestanstvo šírili apoštoli Peter (v rímskej oblasti) a Pavol (v gréckej
oblasti).
Katolicizmus (rímskokatolícke)
- jednotná organizácia so sídlom vo Vatikáne
- hlavou je pápež, zástupca Krista. Terajší pápež je Benedikt XVI., vlastným menom
Raschinger
- uznáva božskú trojicu: Boh otec, Boh syn a Duch svätý.
- uznáva celibát, t.j. že knazi sa nemôžu ženit.
- uznáva nerozlucnost cirkevného sobáša (co Boh spojil, clovek nerozdelí)
- duše zosnulých prechádzajú cez ocistcu
Pravoslávia (gréckokatolícke)
- rozpor s katolicizmom prichádza v roku 1024
- šíri s na území Byzantskej ríši, centrom bol Konštantínopol, dnešný Istanbul
- dnes je rozšírené v Rusku, Bulharsku, Grécku
- nemá jednotnú organ., pozostáva z jednotlivých patriarchátov.
- knazi sa môžu ženit, nepratí tu celibát.
- pôvod Ducha svätého odvodzujú iba od Otca Boha. Rozvinutý kult Matky Božej a
Svätých
- neuznávajú pápeža, ani relikvie (pozostatky svätých)
- majú výhrady voci ocistu a nepoškvrnenosti pocatiu Panne Márie.
- výzdoba je nápadná, prevláda zlatá a cervená farba
Protestantizmus
- je širší pojem poznacujúci rôzne vierovyznanie vznikajúce pocas reformy.
- Evanjelizmus – vznikol v Nemecku v 16.stor. zakladatelom bol Martin Luther, ktorý
pribil na dvere kostola vo Witenbergu 95 téz namierených proti predávaniu odpustkov.
V roku 1530 zvoláva zjazd v Ausburgu a predkladá nový navrh na vierovyznanie.
Clovek môže prispiet k svojej spáse len osobnou vierou, spoved je kolektívna. Omše
majú len v nedelu a pocas sviatkov.
- kalvinizmus – vzniká vo Švajciarsku, zakladatelom boli Ján Kalvin a Ulrich Zwingli .
majú ucenie o „božom predurcení“ – clovek je pri narodení predurcený, odpustky
nemožno kúpit. Kalvíni v Škótsku sú prezbiteriáni.
- anglikánska cirkev – rozšírená je v Anglicku. Podnet prišiel od krála Henricha VIII.,
ktorý sa chcel rozviest.
- Babtisti
- Adventisti- ocakávajú druhý príchod Krista
Indické náboženstvo - Hinduizmus
Charakteristika
-hinduizmus je európsky termín, brahmanizmus – indický termín
Korene
-1.tis.pnl.
-vznik India – rieka Indus a Ganga
Rozšírenie
- India ( 80% Indov), Nepál, Bangladéš
Zdroje
védy – najstaršie indické písomné pamiatky, náboženské hymny písané v najstaršom
indickom jazyku sanskrite, majú filozofický charakter
upanišády – náboženské komentáre, 100 textov, ktoré vyjadrujú podstatu hinduizmu
eposy – Mahabháratha a Rámajana – zobrazujú vznik a zdroje hinduizmu v literárnej
forme
Podstata
varna – kastový systém, indická spolocnost bola rozdelená na kasty, do ktorých sa
clovek dostane narodením.
Rozlišujú sa 4 základné kasty - brahmani – knazi
vojaci
rolníci a remeselníci
šudrovia
ahinsa – úcta k životu
Princípy
dharma – zákon všetkých vecí, súbor pravidiel, ktorý urcuje, co je správne a co
nesprávne. Hinduista tieto pravidlá musí dodržat.
karma – každý cin v živote má svoje dôsledky pre budúci život.
samsára – viera v nesmrtelnost duše a prevtelovanie
Celý hinduizmus je založený na fatalizme. Každý má predurcený osud v rámci danej
kasty. Ak dodržuje dharmu, duša sa po smrti prevtelí do príslušníka vyššej kasty, aj ju
však nedodržuje, duša sa prevtelí do nižšej kasty. V prípade šúdrov do zvierata ( preto
si hinduisti uctievajú zvieratá ako kravy ). Brahmani sa dalej prevtelujú do mókše –
stav vecnej blaženosti. Hinduisti veria, že duša prešla viacerými životmi a v snoch sa
im zjavujú fragmenty z minulých životov.
Rituály
ocistenie – hromadné kúpanie v Gange
pochovávanie – spalovanie
uctievanie zvierat
znak na cele ženy
Bohovia
polyteistické náboženstvo
Brahma – boh stvoritel, stvoril svet a riadi ho
Višnu – udržiavatel života
Šiva – boh smrti
Budhizmus
Charakteristika
- hlavné svetové náboženstvo
Vznik
Zakladatel – Guatama – ktorý do svojich 30 rokov žil v prepychu, ale po chorobe jeho
syna si zacal viac všímat život iných ludí a zistil, že život mnohých ludí je sprevádzaný
chorobou, starobou, zamýšlal sa nad tým, ako odstránit tieto javy. Opustil domov,
venoval sa askéze (rozjímaniu), stal sa pustovníkom. Brahmanizmus ho neuspokojoval
a po 7 rokoch sa stal Budhom (osvieteným) – prišiel na to, ako je možné odstránit
všetko trápenie, ktoré cloveka sužuje. Zacal hlásat budhizmus.
Rozšírenie
India, Cína, Tibet, Amerika, Európa
Podstata –
odmieta varnu ( kastový systém)
náboženstvo spasenia – clovek môže dosiahnut vecnú blaženost pocas svojho života
Uznáva 4 pravdy, ktoré je podstatné chápat a dodržiavat –
1. celý život je utrpenie
2. utrpenie spocíva v túžbach a žiadostiach
3. ak sa chcem zbavit utrpenia, musím sa zbavit túžob a žiadostí
4. túžob a žiadostí sa zbavím, ak budem krácat po 8 dielnej Budhovej ceste – 840
príkazov – ako sa mám správat, ako sa mám stravovat, ako mysliet, ako konat
Ak sa dodržuje spôsob správania, ktorý je založený na rozjímaní ( jóga ) clovek sa
dostane pocas života do stavu absolútnej blaženosti - nirvana – nie je možné ju opísat,
ale prežit. Ide o ponorenie sa do vlastného vnútra.
Boh
- nemá boha, má len zvestovatela – Budhu. Neuznáva reinkarnáciu. Každý clovek
pozostáva z prvkov – po smrti sa ropzlynie do Vesmíru – tam sa vytvorí nová
konštalácia.
Uceníci - bikuovia
Islam
Rozšírenie
Arabské krajiny, Rusko, Balkán
Charakteristika
monoteizmus
najmladšie náboženstvo – 7.stor. nášho letopoctu
Vznik
Mohamed – zakladatel. Pochádzal z královskej rodiny. Casto chodil rozjímat na vrch
Héra nedaleko Mekky. 4 – krát sa mu zajavil archanjel Gabriel, aby hlásal podstatu
nového náboženstva, Nevedel cítat ani písat, musel si všetko, co mu vravel pamätat.
Ale obyvatelstvo Mekky islam neprialo a Mohamed musel utiect z Mekky v roku 622.
Tento útek sa nazýva hidžra – od tohto roku sa pocíta arabský letopocet. Odchádza do
Mediny, ktorá jeho ucenie prijala. Islam postupne prijímajú arabské kmene, zjednocuje
Arabov. Nástupcovia Mohameda – kalifovia. Kalifovia chceli rozšírit islam aj do
mimoarabských oblastí. Dobili Španielsko, islam sa rozšíril aj do iných kontinentov.
Hlavné znaky
posvätná kniha – korán – obsiahnuté sú tu pravidlá
Sunna –zbierka Mohamedových výrokov
Povinnosti
šaháda – viera v jediného boha Alaha a jeho zvestovatela Mohameda
salát – 5krát denne sa modlit otocšný tvárou k Mekke( presné casové intervaly –
upozornenie z mešít a minaretov)
zakát – povinnost platit dane a konat dobrocinnost
saum – dodržiavat Ramadán ( pôst v 9 mesiaci arabského kalendára)
hadždž – Povinnost Mohamedána aspon raz navštívit Mekku, kde sa nachádza svätyna
Kaaba v nej je uložený posvätný kamen padnutý meteorit
ktorý Arabi považujú za dar z nebies
Islam sa má šírit aj mecom, pretože ludí delia na veriacich a neveriacich.