Región centrálnej Ázie

Región centrálnej Ázie
Región Strednej Ázie
- siaha od Džungárskej panvy až po Kaspické more
- povrch: z velkej casti púštne a polopúštne bezodtokové územie Turanská nížina ,
pohorie Mugodžary, Kazašská plošina
- podnebie: kontinentálne, velké rozdiely teplôt v lete a v zime, nedostatok zrážok
(vplyv zrážkového tiena Himalájí, kontinentality)
-vodstvo: najväcšie jazero: Aral sea – velký výpar => je slané a vysychá – voda z
neho používaná na zavlažovanie bavlníkových polí, dalšie jaz. Balkash kol, Isyk kol
rieky: Amudaria, Syrdaria – napájané z vysokohorských ladovcov Pamíru a Tan Šanu
(na juhu).
- všeobecne: rozvojové islamské republiky, ktoré sa osamostatnili od SSSR, výrazný
vplyv Ruska v oblasti, bohaté ložiská nerastov a fosílnych palív, ekonomika je
sústredená njmä na tažobný priemysel a polnohospodárstvo (bavlník) a chov oviec
- do oblasti strednej Ázie patrí nasledovných 5 štátov:
1. KAZACHSTAN
- Hustota zaludnenia: 5,8 obyv. / km2
- Pocet obyv.: 15 201 000 obyv.
- Administratívne clenenie: 15 oblastí
- Štátne zriadenie: republika
- Hlavné mesto: Astana
- HDP na hlavu: 1350 $
- Národnostné zloženie: Kazachovia 44 %, Rusi 36 %, Ukrajinci 4 %
- Náboženské zloženie obyvatelstva: islam (sumitský) – 47 %, pravoslávie 44 %
- vzdialenost S-J 1 575 km, Z-V – 2960 km
- najvyššie miesto: vrch Talgar (4 973 km)
- najnižšie miesto: Karagilská preliacina (-132 m)
- povrch: Kaspická nížina: morské, jazerné, riecne usadeniny – na tomto území sa
vyskytujú piešcité púšte, S územia pokracovanie Uralu – pohorie Mugodžava – na
tomto území polopúšte, centrum Kazachstanu Kazašská plošina, zo SV a S obklopuje
Kazašskú plošinu Západosibírska nížina, Z – Turgajská plošina, J – plošina Betpak Dala,
púšt Mujunkum, Balchašsko – alakolská plošina, V, JV – pohoria s ladovcami a snehom
(Altaj, Targabataj, Karatan, Kirgizský chrbát, Kulgej Altau)
- história: od roku 1991 nezávislost
- nerasty: uhlie, ropa, zemný plyn, farebné kovy, bauxit
- priemysel: tažobný priemysel, výroba stavebných surovín, tažké strojárenstvo a
hutníctvo
- polnohospodárstvo: živocíšna výroba: ovce, kozy, rastlinná výroba: pšenica, bavlník
- ekonomika: export nerastných surovín a polnohospodárskych produktov
- ekológia: vysychanie Aralského jazera, jadrové pokusy, Bajkonur – znecistenie
odpadom z rakiet
2.
UZBEKISTAN
- Hustota zaludnenia: 53 obyv./km2
- Pocet obyv.: 23 667 000
- Administratívne clenenie: 12 oblastí
- Štátne zriadenie: republika
- Hlavné mesto: Taškent
- Národnostné zloženie: Uzbeci 74 %, Rusi 6 %, Tadžici 5 %, Kazachovia 4 %
- Náboženstvo: islam (sumitský)
- HDP na hlavu: 1010 $
- poloha: stredná Ázia, štát sa rozkladá od Aralského jazera po pohorie Tan Šan, Z.
krajiny tvoria pohoria: Gisarský chrbát, Cakalský chrbát, Nurbau, medzi pohoriami sa
tiahnu hlboké doliny a kotliny (Ferganská kotlina)
- história: v minulosti bol Uzbekistan považovaný za Mezopotániu strednej Ázie,
najkúlturnejšia oblast, výhodná poloha medzi riekami Amudaria a Syrdarja, oblasti
vládol Uzbecký chán (14 stor.), nezávislost od Ruska – 1991
- nerasty: uhlie, ropa, zemný plyn, zlato, olovo, wolfrám
- priemysel: textilný, chemiký priemysel, tažobný priemysel, strojársky priem,
potravinársky priem., papierenský priem.,
- polnohospodárstvo: živocíšna výroba: pohoria – Karakulské ovce, priadka morušová –
kotliny, rastlinná výroba: bavlník, ryža, vinic, ovocie, zelenina, pšenica, kukurica,
zemiaky
3. TURKMÉNSKO
- Hustota obyv.: 9,5 obyv./km2
- Pocet obyvatelov: 4 658 000 obyv.
- Administratívne clenenie: 5 oblastí
- Štátne zriadenie: republika
- Hlavné mesto Ašgabat
- Náboženstvo: islam (sumitský) 92%, pravoslávie 8%, dojcenská úmrtnost 78%
- HDP na hlavu: 940 $
- poloha: stredná Ázia, štát sa rozkladá od Kaspického mora na V smerom na Z a
tiahne sa k juhovýchodu
- povrch: V a stred územia púšt Karalkum, JV pohorie (900 m.n.m.), JZ – pohorie
Kopetdag, kde je aj najvyššie miesto krajiny – Reza (2 942 m.n.m)
- história: nezávislost r.1991, obyvatelia žijú v oázach, kmenové nezhody spôsobujú
násilnosti a politickú nestabilitu
- priemysel: potravinársky, textilný, kožiarsky
- polnohospodárstvo: rastlinná výroba: bavlník, ryža, vinic, ovocie, zelenina, zemiaky,
živocíšna výroba: významný rybolov (Kaspické more), chov kôz a oviec
4. KIRKIZSKO
- Hustota zaludnenia: 5,8 obyv. /km2
- Pocet obyv.:15 801 000
- Administratívne clenenie: 6 oblastí
- Štátne zriadenie: republika
- Hlavné mesto: Biškek
- Národnostné zloženie: Kirkizi 57%, Rusi 17%, Uzbeci 13%
- Náboženstvo: islam (sumitský) 70%. Pravoslávie (20 %)
- HDP na hlavu: 550 $
- poloha: štát v strednej Ázii, ležiaci na J od Kazachstanu
- povrch: vysoké pohoria, kotliny, rozlahlé doliny (Alajská, Isykulská kotlina), S.
územia – zaladnené chrbty Tanšanu (Kungej Alatu,Terskej-Alatau, Kokšaal-Tau),
J.-pohorie Alaja
- história: nezávislost 1990, uskutocnujú sa hospodárske reformy, autoritatívny
prizident
- nerastné suroviny: ropa, zemný plyn, uhlie, zlato, farebné kovy
- energia: vecšina % sa vyrába v hydroelektrárnach
- priemysel: textilný priemysel, lahké strojárenstvo, chemický priem.
- polnohospodárstvo: rastlinná výroba: bavlník, tabak, cukrová repa, obilniny, živocíšna
výroba: ovce, kozy, hovädzí dobytok
5.TADŽIKISTAN
- Hustota zaludnenia: 42 obyv. /km2
- Pocet obyv.: 6 017 000
- Administratívne clenenie: 3 oblastí a 1 autonómna oblast – horská BAdachšanská aut.
oblast
- Štátne zriadenie: republika
- Hlavné mesto: Dušambe
- Národnostné zloženie: Tadžici 62%, Uzbeci 24%, Rusi 8%
- Náboženstvo: islam 90% (sumitský 85%, šítsky 5%), pravoslávie (8 %)
- HDP na hlavu: 340 $ (najnižšia v oblasti strednej Ázie)
- dojcenská úmrtnost: 76%
- poloha: J od Kirgizstanu, stredná Ázia
- povrch: Na J sa tiahne horské pásmo Pamíru, S.- Zeraušanské vrchy, najvyššie
miesto: Qualaj barmo (Stit komunizmu) – 7 495, co je zároven aj najvyšší bod strednej
Ázie, medzi horskými oblastami sa nachádzajú panvy a plošiny
- história: nezávislost od Ruska vyhlásená v r. 1991, národnostné rozpory
- nerasty: hnedé uhlie, urán, farebné kovy, zlato, ortut, kamenná sol
- energia: väcšina % sa získava z hydroelektrární
- priemysel: textilný, chemický
- polnohospodárstvo: zelenina, ovocie, bavlník, pšenica, rozšírené je postovanie a
fajcenie ópia, živocíšna výroba: chov hov. dobytka, ovce, ošípané
História:
1.Turkmenistan
Turkmenistan bol pripojený k Rusku medzi rokmi 1865 až 1885. Turkmenistan sa stal
sovietskou republikou v roku 1925 a nezávislost dosiahol v roku 1991. Dnes tam
vládne absolutistický prezident Niyazov, opozícia nie je tolerovaná. V súcastnosti
vládne strach z ekonomických reforiem a medzinárodná izolovanost spôsobuje
spomalený rozvoj krajiny.
2.Uzbekistan
Osídlenie je známe už v staroveku, hlavne kôli výhodnej plohe medzi riekami
Amudaria a Syrdaria. Táto oblast bola nazývaná aj Mezopotánia strednej Ázie. Cez
krajinu prechádzala v stredoveku Hodvábna cesta. Cez staré mestá Samarkand,
Bukhara a Khivare prechádzal svojho casu aj Alexander Macedónsky na svojej výprave
do Indie (327 pr.nl.) a oženil sa v Samarkande s Roxanou, dcérou miestneho
kmenového nácelníka. Krajina v 8. storocí bola dobytá Arabmi. Od deviateho storocia
n.l. V r.1220 n.l. ovládli krajinu Mongoli (Džingischán). V 1300 bola založená dynastia
Timurov. Z tohto obdobia pochádza aj najviac historických pamiatok. Neskôr je krajina
silnými kmenmi priclenená k Perzii. Ruský obchod s týmto regiónom vzrástol v 16.-17.
storocí a v roku 1865 Rusko už okupuje Taškent. Ku koncu 19. storocia Rusko ovláda
celú strednú Áziu. V roku 1924 bola Sovietská republika Uzbekistan útociskom
teroristov.
Pocas Sovietskej éry sa krajina stala pestovatelom bavlny a intenzívneho využívania
prírodnmých zdrojov, coho dôsledok bolo vysušovanie a zmenšovanie rozlohy
Aralského jazera v dôsledku zavlažovania. Viedlo to k ekologickej katastrofe.
Nezávlislost dosiahla krajina v septembri 1991. Islam Karimov, bývalý prvý tajomník
komunistickej strany, bol zvolený za prezidenta v decembri 1991 (88% hlasov). Podla
zahranicných pozorovatelov však volby neboli demokratické. Najväcšou stranou je síce
vládnuca demokratická strana, ktorá je vlastne transformovaná komunistická strana. V
krajine stále však existujú islamské fundamentalistické skupiny z Tadžikistanu a
Afganistanu, co spôsobuje nerešpektovanie ludských práv a demokracie.
Vláda znižuje v súcastnosti kontrolu nad cenami a produkciou a to hlavne pre vysokú
infláciu. Privatizácia je naštartovaná od r.1994, zacína sa pomaly investovat zo
zahranicia, i ked má Uzbekistan stále znacne uzavretú ekonomiku.
3. Kazachstan
Republika sa dostala pod nadvládou Ruska v rokoch 1920 -1991. Obyvatelia
Kazachstanu boli casto obetami stalinských cistiek. Za vlády Rusov dochádzalo tiež k
poškodzovaniu prírodných ekosystémov krajiny.
V krajine stále žije 30% Ruská menšina. Ekonomika a tažký priemysel v krajine znacne
upadadol. V roku 1995 skoncila privatizácia, je podporované súkromné podnikanie,
buduje sa nový ropovod z ropných polí západného Kazachstanu k Ciernemu moru.
Hospodárska recesia sa skoncila v roku 2000. V Astane sa rozvíja lahký strojárenský
priemysel, v krajine sú náleziská zinku ,titánu, striebra, zlata, fosfátov. Najvýznamnejší
obchodný partner - EÚ, Rusko. HDP na obcana: 59 151 Sk je najvyšší v regióne
centrálnej Ázie.
4. Kyrgysztan
V roku 1864 sa stal súcastou Ruska, až do roku 1991. Je to hornatá krajina
neskutocných prírodých krás a nomádskych tradícii. Potom, co sa stala krajina castou
cárskeho Ruska, boli sem posielaní ruskí manažéri a technici a neskôr tu tvorili až 1/5
populácie. Po osamostatnení krajiny sa mnoho Rusov vrátilo do Ruska. V krajine sa
upevnuje demokracia, sloboda. Dochádza k zníženiu inflácie (15%) a stabilizovaniu
ekonomiky. Vztahy medzi národnostami sú pomerne dobré. Kyrgysztan je clenený na 7
oblastí. Na cele je teraz prezident Akayev.
5. Tadžikistan
Tadžikistan zažil tri zmeny vlády, ked dosiahol samostatnost v roku 1991. Súcastný
prezident Emomali Rahmonov bol zvolený v roku 1994. Krajina prechádza cez štyri
roky obcianskej vojny na pozadí ktorej sú extrémny islamisti.
Ruské mierové sily sú rozmiestnené pozdlž Tadžicko Afgánskej hranice a po krajine.
V súcastnosti je to najchudebnejšia krajina z pomedzi 15 bývalých sovietých republík a
z regiónu centrálnej Ázie. Hydroelektrárne zo sovietskej éry vyrábajú až 98% energie.V
krajine sú aktívne humanitárne organizácie.
Tab.c.1: Prehlad krajín centrálnej Ázie:
Štát/oblast Hlavné mesto: Hustota obyv. HDP Náboženstvo
1.Turkmenistan Ašgabat 9.43 - Muslimovia
89%
2.Uzbekistan Taškent 56.22 34 625 Sk Muslimovia
88%
3.Kazachstan Astana 6.16 59 151 Sk Muslimovia
47%
4.Kyrgyzstan Biškek 23.94 14 427 Sk Muslimovia
75%
5.Tadžikistan Dušambe 45.97 13 946 Sk Muslimovia
80%
Obr.1: Vymedzenie územia strednej Ázie:.
________________________________________ __________________________
Zdroje: