Púchov

Púchov
GEOGRAFIA CESTOVNÉHO RUCHU
PÚCHOV
Povrch:
Mesto Púchov leží v clenitej doline stredného toku Váhu v severnej casti Ilavskej kotliny
(Považské podolie) na rozhraní Bielych Karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov v
Podmanínskej pahorkatine. Váh vo svojej doline, ktorá je miestami vyše
1 km široká, sa zarezal do skalného podložia až 200 m. Charakter doliny sa formoval
koncom neogénu. Rôznost morfologických celkov na tomto území vychádza z
geologickej stavby, v miestach s menej odolnými horninami sú úbocia miernejšie
(oblast južne od Púchova), v miestach s horninami tvrdšími a odolnejšími proti vetraniu
sú úbocia strmšie (úsek okolia priehrady na pravom brehu). Geológia okolia Púchova je
velmi zložitá. Biele Karpaty tvoria prevažne horniny starotretohorného a
druhotretohorného veku, Javorníky majú podobné zloženie a v Strážovských vrchoch
na lavom breho Váhu vystupujú mladotretohorné , prípadne starotretohorné a
druhohorné horniny. Najväcší význam majú horniny bradlového pásma, ktoré sa tiahne
z Moravy cez Púchov, Považím k Žiline, odtial na Oravu, do Polska a koncí sa na
východnom Slovensku. Na nive a terasách pozdlž Váhu je reliéf rovinatý a hornatinový.
V oboch pohoriach ho spestrujú bradlové tvrdoše.
Podnebie:
Púchov patrí do miernej klimatickej oblasti, ale najvyššie polohy Javorníkov a
Strážovských vrchov patria už do chladnej klimatickej oblasti.
Podnebie Púchova je typicky vnútrozemské, v lete teplé a v zime studené, nie však
drsné. Priemerná teplota najchladnejšieho mesiaca januára je – 4°C a najteplejšieho
mesiaca júla +19°C. Priemerná rocná teplota je +8°C. Priemerná mesacná teplota nad
+15°C je v Púchove 80 dní. Priemerné mesacné teploty v °C ( NIMNICA)
mesiac jan. feb. mar. apríl máj jún júl aug. sept. okt. nov. dec.
teplota - 3,2 - 1,3 2,8 8,3 13,3 16,6 18,3 17,5 13,9 8,9 4,1 - 0,2
Priemerné množstvo zrážok je 800 – 900 mm/rok.
Priemerné mesacné zrážky v mm ( NIMNICA)
mesiac jan. feb. mar. apríl máj jún júl aug. sept. okt. nov. dec.
zrážky 45 44 46 45 68 87 94 79 52 58 54 46
Pocet dní so snehovou pokrývkou: 120 – 140
Pocet zamracených dní: 120 – 150
Pocet jasných dní: 40 – 50
Rastlinstvo a živocíšstvo:
V Púchove a okolí sa nachádzajú listnaté, vo vyšších polohách miešané lesy. V
zachovalých lesných porastoch sa vyskytuje predovšetkým buk, vo vyšších polohách
smrek. Bralnaté útvary sú casto hostitelmi borovice. V nižších polohách, ktoré sú
odlesnené, sa v menšej miere zachoval dub a na riecnych nivách lužné lesy.
K vzácnym rastlinám patria: klincek vcasný, poniklec slovenský, plavún sploštený,
ranostaj vencený, ostrica biela. Zo zvierat sa najviac vyskytuje zajac, srnec, jelen,
diviak, líška, jazvec, kuna, veverica a vydra. K chráneným druhom patria: medved,
jason cervenooký, vydra riecna, fúzac, salamandra a sokol. Vo Váhu žijú najmä štuka a
kapor. Z vtákov žijúcich v tomto okrese sú známe bažant, hrdlicka, sova, datel, kacica,
potápka, volavka a jarabica. Vodstvo a pôdy:
Osou riecnej siete je Váh, ktorý je už v tomto úseku upravený – regulovaný a zahataný
v blízkosti Nosíc a Nimnice vodnou nádržou. Pocas stavby Priehrady mládeže vyrazil zo
zeme minerálny pramen, ktorý spociatku striekal do výšky 15 metrov, ale ani neskôr,
ked jeho prvá sila opadla, sa nechcel dat skrotit. Zacal ohrozovat samu podstatu
priehrady. Vody s vysokým obsahom kyslicníka uhlicitého rozožierali základový betón a
nevrátili sa pod zem ani potom, co sa pramen pokúsili upchat betónovou zátkou.
Napokon minerálnu vodu odviedli potrubím spod základov priehrady na breh budúceho
jazera, cím vznikli najmladšie slovenské kúpele Nosice, neskôr premenované na
Nimnicu. V Púchove sa do Váhu vlieva Marikovský potok, Nimnický potok a Biela voda.
V koryte Váhu sa nachádzajú štrky a piesky, okolité pohoria poskytujú vápenec a slien.
Nivu Váhu pokrývajú nivné pôdy fluvizeme, vyvýšené podhoria ilimerizované pôdy
luvizeme. V Javorníkoch a v Bielych Karpatách prevažujú hnedé lesné pôdy
kambizeme. Na karbonátových horninách Strážovských vrchov a bradlovom pásme sa
vyvinuli rendziny. Polnohospodárstvo:
Z polnohospodárskych plodín sa najviac darí pšenici, jacmenu, zemiakom a krmovinám
slúžiacim na rozvinutý chov dobytka. Priemysel:
Na území okresu sa nachádza významný železnicný uzol Bratislava – Žilina – Košice s
odklonom do Ceskej republiky. V Nimnici sa nachádzajú minerálne pramene a kúpele
na liecenie chorôb dýchacích ciest. Najväcšie zázemie má v Púchove gumárenský,
textilný a sklársky priemysel. Do gumárenského priemyslu patrí Continental Matador a.
s. Vyrába plášte, duše a ochranné vložky, dopravné pásy, gumové hadice, gumárenské
stroje a zariadenia. Do textilného priemyslu patrí Makyta a. s., ktorá vyrába dámsku
konfekciu. Do sklárskeho priemyslu patria sklárne v Lednických Rovniach LR Crystal a.
s.
V Nosiciach je vodná elektráren. Dalej sa v okolí nachádzajú prevádzky firmy Syenit s
produkciou azbestovocementových výrobkov a dlaždíc. Obyvatelstvo:
V Púchove žije okolo 20 000 obyvatelov.
Sú to väcšinou obcania slovenskej národnosti, na druhom mieste sú obcania ceskej
národnosti a poslednú skupinu z hladiska pocetnosti predstavujú Rómovia. Veková
štruktúra obyvatelstva:
Predproduktívny vek: 26,3 %
Produktívny vek: 57, 5 %
Poproduktívny vek: 16,2 %
Národnostná štruktúra obyvatelstva:
Slovenská národnost: 98,4 %
Ceská národnost: 1,2 %
Madarská národnost: 0,1 %
Rómska národnost: 0,1 %
Ostatné: 0,2 %
Štruktúra obyvatelstva podla vzdelania:
Základné vzdelanie: 25,2 %
Ucnovské: 21,0 %
Stredné odborné: 1,4 %
Stredné odborné s maturitou: 16,4 %
Stredné všeobecné s maturitou: 2,6 %
Vysokoškolské: 5,4 %
Významné osobnosti pôsobiace v Púchove:
Jan Amos Komenský – apríl 1650
Vladimír Roy – 1911-1925, modernistický básnik
Jozef Bielek – ludovýchovný pracovník
Johann Emil Friedrich Hoenning o'Caroll – archeológ
Významné osobnosti narodené v Púchove:
Juraj Hollý – náboženský spisovatel
Ján Chrastina – veršovec a vydavatel
Johann Nepomuk Jassnuger – chemik a lekár
Jozef Nejedlý – bernolákovský mecén
Jozef Trnka – právnik a verejný cinitel
História a historické pamätihodnosti Púchova
Púchovské dejiny siahajú do najstarších cias, do písanej histórie sa mesto dostalo po
prvý raz roku 1243 v listine krála Belu IV. Podla názoru niektorých bádatelov názov
mesta pochádza z praslovanského slova Puch, ktoré znací nadutý, nafúkaný, podla
šlachtica Pucha z púchovskej osady. Viacerí však predpokladajú, že dnešný Púchov
vznikol po znicení slovanského hrádku a sídliska na Púchovskej skale pocas
staromadarských nájazdov. Bohaté archeologické nálezy však dokladajú, že vznik
Púchova treba hladat už v dávnejšej minulosti. Poloha Púchova je taká významná, že
lokalita jednoducho nemohla byt neosídlená. Ludová etymológia zachovaná ústnou
tradíciou hovorí, že názov Púchov vznikol od Pochov, lebo v Púchove vraj býval
spolocný cintorín širokého okolia, ako naznacujú casté nálezy hrobov a popolníc. Do
písomných pramenov prenikal Púchov velmi pomaly, po prvej zmienke až roku 1407.
Do dejín mesta sa najväcšmi zapísala rodina Marczibányiovcov, ktorá vlastnila jednu
cast mesta, jestvovala však aj druhá, ktorá patrila lednickému panstvu. Vdaka
výhodnej polohe sa Púchov stal prirodzeným centrom širokej oblasti, co sa prejavilo
najmä v obchode (právo jarmoku a dobytcích trhov udelil Púchovu roku 1649 král
Ferdinand III). Žial, z historických pamiatok sa zachovalo len velmi málo. Prakticky celý
stred mesta zbúrali za predchádzajúceho režimu v mene falošne chápaného rastu a
modernej prestavby.
Zrúcal sa kaštiel na Námestí slobody, v ktorom vraj kedysi bývala bohatá rodina, no
pod kaštielom bolo slabé podložie, a tak sa postupne prepadal a pod zemou sa stratil
celý majetok. Hovorí sa, že bohatstvo tejto rodiny možno ešte dnes leží niekde pod
zemou na Námestí Slobody. Nezachovala sa ani židovská synagóga, ktorá stála na
mieste medzi kostolmi (dnešná Moyzesova ulica), ba ani Moravská ulica, kde žili
moravskí exulanti a pred vyše 350 rokmi založili púchovské tkácstvo. Roku 1761
pracovalo na Moravskej ulici 68 súkenných dielní. V tejto súvislosti treba spomenút
krásny púchovský kroj, ktorý má aj svoje odborné meno: púchovský variant zdobený
modrotlacou. Aj modrotlac patrí medzi púchovské špecifiká, farbiaren a tlaciaren tkanín
Stanislava Trnku je jedinou výrobnou modrotlace na Slovensku a svojím spôsobom
malým múzeom. Opatruje množstvo tradicných vzorov a viaceré z nich vracia do
života. Akoby zázrakom sa zachoval Župný dom na Nábreží slobody, ktorý nechal
postavit Imrich Marczibányi po svojom zvolení za podžupana Trencianskej stolice roku
1795. Bol tu nielen župný úrad, ale aj rozdelovna soli, po druhej svetovej vojne
okresný archív, gymnázium, v posledných rokoch dokonca sklady. Budova v tom case
spustla, peniaze na rekonštrukciu neboli. Rekonštrukcie sa ujala odevná firma Sipox –
Rolný, župný dom opravila a zriadila si v nom ústredie. V súcasnosti sídli v Župnom
dome regionálne historické múzeum a sú v nom vystavené nálezy z Púchovskej skaly a
všetky vykopávky z Púchova a okolia. Župný dom je zapísaný aj v ústrednom zozname
kultúrnych pamiatok. Z prostriedkov mesta bola zrekonštruovaná socha sv. Jána
Nepomuckého na Námestí slobody, druhá socha sv. Jána Nepomuckého z parku pri
Župnom dome na Nábreží slobody je osadená za rímskokatolíckou farou. Obnovený bol
nápis na pamätných tabuliach J. A. Komenského a Vladimíra Roya na Moravskej ulici,
zrekonštruovaný bol i kríž na cintoríne v Púchove a hrob baróna Emila Friedricha
Johannesa Hoenninga o'Carroll, ktorý žil v Púchove a venoval sa
archeologickým nálezom na Púchovskej skale. Roku 1650 strávil v Púchove šest dní J.
A. Komenský, ktorý prišiel opakovane za moravskými exulantmi. Medzi málo
pôvodnými domami, ktoré prežili demoláciu mestského centra, sa zachovala aj stará
evanjelická fara. Podla nápisu na pamätnej tabuli práve tu mal v apríli 1650 bývat J. A.
Komenský, ale nie je to pravda. Býval v jej predchodkyni, evanjelická fara je mladšia
ako Komenského casy, ale žil v nej napríklad významný modernistický básnik Vladimír
Roy.
Fara sa má po renovácii stat jednou z bášt púchovskej kultúry; mesto ju chce premenit
na múzeum.
Medzi dalšie pamiatky patrí katolícky kostol, katolícky kostol v Horných Kockovciach,
evanjelický kostol, baroková kaplnka Panny Márie na Komenského ulici, pomníky z
hrobky Marczibányiovcov a dvojvežová kaplnka nedaleko železnicnej stanice. V
Púchove vznikla prvá školská galéria na Slovensku. Nesie meno Františka Volfa,
známeho pedagóga, vydavatela a maliara a je umiestnená v priestoroch Základnej
umeleckej školy. Púchov môže byt hrdý na svoje kultúrne tradície. Škola sa spomína po
prvý raz roku 1562 a pôsobili v nej významní ceskí exulanti, ochotnícke divadlo má
vyše storocnú tradíciu, cirkevná hudobná tradícia je ešte o storocie dlhšia (dochoval sa
zlomok pôvodnej hudobnej zbierky z druhej polovice 18. st.). Kultúra:
Dominantnou akciou, ktorú pripravuje Dom kultúry s Mestským úradom, je festival
ludovej hudby a tanca Folklórny Púchov. Festival je prehliadkou piesní, zvykov a
obycajov prezentovaných folklórnymi súbormi Púchovského regiónu.
Pôsobí tu tiež množstvo záujmových krúžkov a dôležitú kultúrno-výchovnú funkciu plní
Okresná knižnica Vladimíra Roya ( cca. 36 tis. kníh).
Služby:
Kino pri Dome kultúry
Hotely: Willi, Neptun
Reštaurácie: Váh, M-Club, Športka, La Fonda
Kúpele Nimnica
Kúpalisko, Krytá plaváren, lyžiarske vleky v okolí,
Turistický ruch:
Z turistického hladiska sú zaujímavé Javorníky, Biele Karpaty a najmä Strážovské vrchy
so strediskom Mojtín. Centrom cestovného ruchu je však Nimnica a Nosická vodná
nádrž.
Z okolia si pozornost zaslúži Považský hrad, Lednický hrad a Slovenské sklárske
múzeum v Lednických Rovniach.
Každorocne sa v Púchove koná Rallye Matador Tatry a vo Sverepci sa usporadúvajú
medzinárodné motoristické preteky.
OBRAZOVÁ PRÍLOHA
Púchov
Púchov
Župný dom na Nábreží slobody
Námestie Slobody s katolíckym kostolom
Folklórny Púchov
Moyzesova ulica s evanjelickým kostolom
Námestie Slobody
Areál kúpaliska a športová hala
Hotel Willi***
Archeologické nálezy
Použitá literatúra:
Pavel Dvorák – Podivný barón (1993)
Púchov na prahu nového tisícrocia (1998)
Púchov 1243-1993 – vydané pri príležitosti 750. výrocia
prvej písomnej zmienky o Púchove.