Cieľom výchovy jedinca je všestranný, harmonický rozvoj osobnosti. Pod týmto pojmom nemyslíme iba prípravu na budúce povolanie, ale sformovanie harmonicky rozvinutej osobnosti, pripravenej na celý komplex života v spoločnosti i v rodine. K tomuto mu majú pomôcť dôjsť rodičia, učitelia, vychovávatelia a vôbec všetci, ktorí sa podieľajú na vytváraní vhodných podmienok pre jeho zdravý vývoj.
V rámci mnohostranného harmonického rozvoja osobnosti jednotlivca, uplatňujeme i výchovu k tvorivosti a k tvorivému mysleniu a konaniu detí. Cieľom výchovy k tvorivosti je predovšetkým kultivovať osobnosť, zvyšovať tvorivý potenciál, posilňovať sebarozvíjanie a tvorivé postoje k sebe samému.
Psychologická veda, a nielen ona, už vyše sto rokov hľadá odpoveď na otázku, čo je to tvorivosť. Existuje množstvo definícií tvorivosti. Podľa niektorých autorov podstata tvorivosti spočíva v motivácii ( Maddi, 1965, Hayes, 1989 ), iní autori sa zhodujú na definícii, že tvorivosť je výsledkom pôsobenia vonkajších síl alebo je výsledkom iterakcie subjektu ( osoby, skupiny ) s predmetom. V každom prípade je však tvorivosť znakom osobnosti a je vždy užitočné ju skúmať a podporovať.
Problematika tvorivého myslenia sa dostáva do popredia najmä v súvislosti s modernizáciou výchovno-vzdelávacieho procesu. Tvorivé myslenie sa úzko viaže na tvorivosť, je súčasťou schopností tvorivosti. Schopnosti sú vlastnosti osobnosti, ktoré jej umožňujú úspešne vykonávať určité druhy činnosti. Psychológia ešte nemá vypracovaný jednotný systém triedenia schopností. Niektorí autori ich členia na senzomotorické, psychomotorické a intelektové. Jestvujú však aj iné možnosti členenia schopností. V súvislosti s tvorivým myslením nás zaujímajú najmä intelektové, rozumové schopnosti ( Hvozdík J. a kol., 1994 ). Celkový rozumový vývin sa nezabezpečuje iba rozvojom rozumových schopností, tvorivým myslením, ale aj vývinom pamäti, logického myslenia, intelektových návykov, spôsobilostí a pod.. Tvorivé myslenie má však v tomto vývine osobitné miesto ( Ďurič L., 1978 ). Základnými faktormi tvorivého myslenia sú tie, ktoré súvisia s divergentným myslením, ktorým rozumieme hľadanie o objavovanie nových spôsobov riešenia úloh, nachádzanie alternatívnych riešení.
Medzi faktory tvorivého myslenia sa zaradzujú :
originalita, pôvodnosť, nezvyčajnosť, nekonvenčnosť, objavnosť, prekvapivosť, dôvtipnosť. Pidkasistyj P. I. ( 1973 ) hovorí, že tvorivosť, novosť produktu v učení dieťaťa závisí od originálnosti postupu jeho myšlienkových operácií,
fluencia, schopnosť pohotovo a plynulo reprodukovať čo najviac požadovaných myšlienkových obsahov,
flexibilita, schopnosť pružne preskupovať rozličné riešenia v tej istej problémovej situácii,
citlivosť na problémy, schopnosť vidieť problémy tam, kde ich iní nevidia,
faktor znovuformulovania, ktorý sa prejavuje v schopnosti oslobodiť sa od zaužívaných spôsobov riešenia problému,
faktor elaborácie, ktorý predstavuje schopnosť vypracúvať detaily riešení, aby sa skompletoval nejaký celok alebo plán ( Hvozdík J. a kol., 1994 ).
Tvorivosť a tvorivé myslenie ako vlastnosti sa viažu na svojho nositeľa, tvorivý subjekt. Keďže subjekt prechádza jednotlivými štádiami vlastného individuálneho vývinu, má aj tvorivosť, ako jedna z vlastností vyvíjajúcej sa osobnosti, vývinový, dynamický, procesuálny charakter. Tvorivosť a tvorivé myslenie ako každý iný psychický jav, sa rozvíja v činnosti, v hre, v práci. Hrová činnosť dominuje u detí predškolského veku. Po nástupe do ZŠ sa mení obsah, formy, metódy a prostriedky tejto hrovej činnosti. Úspech rozvíjania tvorivosti v značnej miere závisí od povahy interakcie medzi rodičom a dieťaťom, učiteľom a žiakom, ale aj medzi žiakmi navzájom. Každé psychicky normálne dieťa disponuje istými tvorivými schopnosťami. Rozdiel medzi jednotlivcami môže byť iba v úrovni rozvoja týchto tvorivých schopností. Tvorivosť preto nie je špeciálnou vlastnosťou vyvolených jednotlivcov, nepatrí iba k istým jedinečným skupinám.
Výskumy v oblasti tvorivosti detí ukazujú, že tvorivé deti sú nápadne samostatné pri duševnej práci, nepoddávajú sa ľahko cudzím vplyvom a názorom, majú nezávislosť úsudku a neústupnosť v presadzovaní svojho názoru, sú sebaisté, extrovertovanejšie, bezstarostné, schopné ovládať sa, majú sebadôveru a entuziazmus. Ulmanová G. (1968 ) konštatuje, že tvorivé deti možno identifikovať podľa toho, že sú živšie, zvedavejšie, kritickejšie, hravejšie, že sa vyznačujú väčšou šírkou záujmov, sú bystré v pozorovaní, premýšľavejšie, vytrvalé, menej úzkostlivé a majú väčší zmysel pre humor. Luk A. N. ( 1981 ) ako jednu z osobitostí tvorivej osobnosti uvádza ochotu riskovať. Zdôvodnenie vidí v tom, že človek, ktorý má veľa myšlienok, musí mať aj odvahu vysloviť ich nahlas, aj napriek tomu, že riskuje svoj omyl.
Tvorivé myslenie detí sa začína vyvíjať už narodením dieťaťa. Jeho vnímavosť na okolité predmety je ďaleko väčšia ako v dospelosti ( vníma zvuky, dotyky, intonáciu hlasu, svetlo, chlad, teplo a pod. ). Najmä v období predškolského veku by nemalo byť dieťaťu bránené v tvorivom myslení a konaní, pretože v tomto veku dieťa ešte nevychádza z naučených premís, zo všeobecných daností, výsledkov, ktoré by brzdili jeho tvorivosť. Tieto myšlienky vyzerajú v pohľade dospelého človeka často absurdne. Myseľ dieťaťa neobsahuje zabehané cestičky, a preto sa dokáže vydať neprebádanou mozgovou krajinou. Priloží k sebe fakty, ktoré sa obvykle k sebe neprikladajú.
Potom je to už otázkou jeho zručnosti, či to dokáže vyjadriť kresbou, slovom, alebo hudbou. Najbežnejšou cestou k rozvíjaniu tvorivosti a tvorivého myslenia detí sa javí individuálne realizovaná výchova v rámci mimoškolskej záujmovej činnosti ( Základná umelecká škola – výtvarný, hudobný, dramatický odbor; technické, prírodovedné krúžky, ale i literárne, recitačné, spevácke a iné krúžky ).
Dieťa má zvláštnu schopnosť čistoty myslenia, originality, tvorivosti. Rozvíjanie tvorivosti sa začína u dieťaťa asociáciami, ktoré treba podporovať, chrániť a rozvíjať. V tomto smere je pre dieťa veľmi pôsobivá rodina, a to pre svoju citovú bohatosť, presvedčivosť a názornosť. Psychologické aspekty rodinného prostredia sú výrazne odlišné u tvorivých a menej tvorivých jednotlivcov. Rodina spolu so školským a pracovným prostredím tvorí tri hlavné vonkajšie vplyvy na tvorivý výkon človeka.
Počas detstva je dieťa závislé od rodičov. Tí mu vytvárajú prostredie, ktoré preň znamená celý svet. Ak rodičia žijú v harmónii, dieťa sa cíti bezpečne a je prístupnejšie novým veciam. Ak však vycíti napätie medzi rodičmi, alebo žije v neúplnej, či výrazne konfliktnej rodine, odráža sa to v jeho postojoch a vnímaní, ovplyvňuje to negatívne jeho osobnosť. Strávenie života s oboma rodičmi vedie k zvyšovaniu tvorivosti. Spolupráca otca a matky pri výchove dieťaťa v otvorenom a voľnom prostredí je dôležitý činiteľ tvorivosti. Je všeobecne známe, že rodičia, ktorí sa intenzívnejšie venovali umeleckým aktivitám, majú nadanejšie ( tvorivejšie ) deti, než rodičia, ktorí sa venovali napríklad športu ( Domino, 1979 ). Vo výskume Dočkala ( 1996 ) a Kováča ( 1982 ) sa ukázalo, že rodičia tvorivých detí mali častejšie vysokoškolské vzdelanie, čo poukazuje na pozitívny význam vzdelania rodičov vo vzťahu k tvorivosti detí( Szobiová, 1999 ).
Novšie výskumy taktiež potvrdili fakt, že tvoriví ľudia vyrastali v často intelektuálnom rodinnom prostredí. Deti sa snažia rodičov napodobniť, sú pre ne vzorom. Odpozorované hobby( napr. maľovanie, čítanie, hudba ), domáce knižnice, časopisy, rozhovory rodičov s deťmi, poskytujú dieťaťu príležitosť pre zoznámenie sa s rôznymi oblasťami života. Životný štýl rodičov a ich podporné a nenásilné pôsobenie na dieťa hrá významnú úlohu pri utváraní talentu, ktorý sa pestuje vlastnou usilovnou prácou v oblasti dlhodobého záujmu.
Existuje množstvo spôsobov, ako upútať pozornosť dieťaťa. Pre dieťa neexistuje rozdiel medzi hraním sa a učením, rozdiel medzi aktivitami, ktoré robí pre zábavu a aktivitami, z ktorých sa učí. Dieťa sa učí tým, že žije a pokiaľ ho tá činnosť zaujíma, je preň hrou. Dôležitá je pestrosť. Dieťa dokáže veľmi rýchlo zmeniť činnosť, zabrať sa do nej, alebo ju zanechať – ale nevydrží dlho. Dôležitá je reakcia rodiča – musí sa sám snažiť zmeniť činnosť pri prvých náznakoch únavy, ba nechuti dieťaťa a nevyčítať. Taktiež je dôležitý vzťah medzi dieťaťom a rodičom. Rodič by mal zabezpečiť slobodnú komunikáciu, podporovať a povzbudzovať dieťa v aktivitách, myslení a riešení problémov, menej ho kontrolovať, dať mu slobodu rozhodovania pri hre, nevnucovať mu normy správania, ale pritom si zachovať rešpekt. Mal by sa snažiť vytvoriť pre dieťa kreatogénne prostredie a účastniť sa na tvorivých činnostiach spolu s dieťaťom.
Vo vzťahu dospelý – dieťa Rogers, (1970 ) odporúča :
rešpektovanie názorov dieťaťa a podpora ich vyjadrovania
vrelý a srdečný kontakt
umožniť strávenie času s inými deťmi alebo rodinami ( poznať iné názory a hodnoty )
poskytovať podporu a byť oporou dieťaťa
podporovať dosahovanie nezávislosti ( Szobiová, E.: Tvorivosť - od záhady k poznaniu, 1999, str. 45 )
Na základe prečítanej literatúry sa domnievam, že téma TVORIVOSŤ si zaslúži viac pozornosti zo strany učiteľov, vychovávateľov a rodičov. Vedecké dôkazy a výskumy jasne ukazujú vplyvy výchovy na tvorivé myslenie a konanie detí, vplyvy na celú osobnosť dieťaťa.
Nestačí dať dieťaťu farbičky a papier. Treba mu poradiť, viesť ho, vzbudiť záujem, vytvoriť podmienky na prejavenie jeho fantázie a schopností. Pretože podstata tvorivosti spočíva v motivácii ( vnútornej i vonkajšej ). V odhodlaní, úsilí a túžbe. Nie je podstatné vrodené nadanie, ale snaha a tréning vlastných schopností, motivácia a podpora zo strany rodičov.
Talent sa nepresadí sám. Treba ho objaviť, podporiť zdravou ctižiadostivosťou. Dôležitú úlohu hrá trpezlivosť zo strany rodičov i detí. Častokrát po niekoľkých neúspechoch dieťa stratí záujem, sebaistotu a je na rodičoch, aby ho podporili a prejavili dôveru v jeho nadanie.