Psychológia
Psychológia ako moderná veda o psychických javoch sa sformulovala po zložitom vývoji filozofického myslenia na prelome 19. A 20. st. Úlohou psychológie je skúmať zákonitosti vzniku, vývinu, utvárania a prejavy psychiky človeka a zároveň psychológiu definujeme ako vedu o zákonoch zrodu a fungovania psychického odrazu objektívnej skutočnosti v procese činnosti človeka a správania zvierat. Predmetom psychológie je skúmať podstatu a zákonitosti psychiky dospelého človeka žijúceho v podmienkach našej civilizácie. V tomto chápaní sa psychológia vymedzuje ako náuka o psychickej regulácii správania, činnosti človeka. Podmienkou existencie človeka je taká činnosť, resp. také správanie, ktoré zabezpečuje adekvátne prispôsobenie sa prírodnému a spoločenskému prostrediu, v ktorom žije a koná a ktoré mu zároveň umožňuje účinne pôsobiť na toto prostredie, meniť ho a prispôsobovať si ho.
I keď sa psychológia ako veda začala rozvíjať pomerne nedávno (v 19. storočí), jej poznatky sa však nedajú zhrnúť pod jeden názov. Preto dnes skôr hovoríme o systéme psychologických vied, ktorý zahrňuje tzv. základné, špeciálne a aplikované psychologické disciplíny.
Základné psychologické disciplíny sú tie, ktorých poznatky majú najvšeobecnejší, prevažne teoretický ráz a vystihujú psychologické javy z najzákladnejších hľadísk. Na ich poznatkovom systéme budujú ostatné psychologické disciplíny. Patria k tím najmä:
a) všeobecná psychológia - najvšeobecnejšia psychologická disciplína, ktorá skúma a vysvetľuje vznik a vývin psychiky vôbec a ľudského vedomia, osobitne psychické procesy, stavy a vlastnosti dospelého človeka žijúceho v súčasných podmienkach civilizácie;
b) psychológia osobnosti - skúma osobné vlastnosti človeka a ich utváranie;
c) ontogenetická ( vývinová) psychológia - skúma vývin ľudskej psychiky od narodenia (vlastne už od počatia) až po starobu;
d) fyziologická psychológia (psychofyziológia) - skúma fyziologickú determináciu (podmienenosť, závislosť) psychických javov (napr. činnosťou vyššej nervovej sústavy a pod.);
e) sociálna psychológia - skúma sociálnu (spoločenskú) determináciu psychických javov, vplyv spoločenských činiteľov na utváranie psychiky človeka;
f) psychopatológia - skúma chorobné zmeny v duševnom živote.
Špeciálne psychologické disciplíny sú tie, ktorých poznatky majú ešte širší teoretický ráz, ale riešia zároveň aj špecifickejšie psychologické problémy, ktoré sa nevzťahujú na celú psychiku, pričom pomáhajú objasňovať aj základné psychologické otázky. Patria k nim napríklad:
a) zoopsychológia - skúma psychiku živočíchov na rozličných stupňoch vývoja, a to od najnižšie vyvinutých prvokov až po ľudoopy;
b) diferenciálna (porovnávacia) psychológia - skúma interindividuálne psychické rozdiely u ľudí (napr. vzhľadom na pohlavie, národnostnú príslušnosť a pod.);
Aplikované psychologické disciplíny sú tie, ktoré skúmajú istú konkrétnu oblasť ľudskej činnosti z psychologických aspektov a využívajú psychologické poznatky na lepšie poznanie, riešenie problémov a zlepšenie činnosti v danej oblasti. K najznámejším aplikovaným psychologickým disciplínam patria:
a) pedagogická psychológia - z psychologického hľadiska skúma podmienky, priebeh a výsledky vyučovania a výchovy;
b) zdravotnícka (klinická) psychológia - skúma psychický život a psychickú reguláciu z hľadiska choroby a poruchy, zisťuje psychické faktory a zmeny a pomáha pri liečbe (psychoterapia);
c) psychológia práce (priemyselná a inžinierska psychológia) - skúma činitele a podmienky ovplyvňujúce pracovný výkon;
d) poradenská psychológia - zaoberá sa školským, výchovným, profesionálnym, predmanželským a manželským poradenstvom
e) forenzná (súdna) psychológia - uplatňuje sa v súdnej praxi.
Okrem týchto tradičných oblastí aplikácie psychologických poznatkov existuje aj veľa ďalších oblastí, v ktorých sa využívajú psychologické poznatky. Poznáme psychológiu športu, dopravy, trhu a reklamy, vojenskú psychológiu, kozmickú psychológiu a i.