dylan

podobné referáty

Psychologia
Psychológia Psychológia ako moderná veda o ps ... viac...

Pedagogická psychológia 14
PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY PRI ODSTTRAŇOVANÍ NEPROSPIEV ... viac...

Psychológia ako veda
PREDMET A SYSTÉM PSYCHOLÓGIE PSYCHOLÓGIA (z gré ... viac...

Psychológia
„Psychológia má dlhú minulosť, ale krátke dejiny“, ... viac...

ico refreklama

ico ref ďalšie zdroje

Psychológia osobnosti


Hodnotenie:
Zobrazení: 18099



Jedným z najvýznamnejších problémov v psychológii je problém osobnosti. Skôr ako psychológov zaujímala otázka osobnosti básnikov, ktorí si kládli otázky typu, kto som, aký som človek. Už samotný pôvod slova osobnosť je sporný a pripúšťa viaceré výklady. Persona z lat, znamená masku herca v divadle, slovo personare znamená zase prestupovať či prefarbiť. Vedeckých definícií osobnosti je asi 80. Nezávisle od sporu, čo je osobnosť ,otvorila psychológia prístup k hlbinám vlastného ja a ponúka pomoc pri porozumení a riešení osobných ťažkostí a životných kríz.

Oblasť psychológie osobnosti býva rozdelená zvyčajne do dvoch oblastí:
všeobecná psychológia osobnosti, ktorá hľadá spoločné štruktúry prežívania a správania. Snaží sa o formulovanie zákonitostí platných pre všetkých diferenciálna psychológia osobnosti, ktorá sa zaoberá štrukturálnymi osobitosťami, prežívaním a správaním určitého človeka, konkrétneho jednotlivca.
Osobnosť
Na osobnosť sa pozeráme ako na integrovaný komplex vlastností, ktoré jednotlivec získal v procese vývinu v činnosti a spoločenskom styku. Je to integrovaný a najvyšší celok duševného života človeka, ktorý reguluje jeho správanie. Napriek uvedenému, že osobnosť je integrovaný komplex vlastností, každý jednotlivec je charakteristický individuálnymi, neopakovateľnými znakmi a črtami, je individualitou. V prenesenom zmysle a v bežnej reči sa o osobnosti hovorí vtedy, keď jednotlivec dosiahne mimoriadne výkony v niektorej oblasti ľudskej činnosti.


Psychológia definuje osobnosť ako sebaregulujúci systém individuálne, jedinečne kombinovaných psychických charakteristík, ktoré sa utvárajú jedinečne v jednote dedičného a získaného a ktoré fungujú v systéme vonkajších vzťahov konkrétneho jednotlivca.Sú autori, ktorí osobnosť charakterizujú ako súhrn psychických vlastností, ako relatívne stálych útvarov, ktoré ukazujú akým človek vo svojej podstate je.


Popri už spomenutých názoroch uvedieme ešte niekoľko definícií. J. P. Cuilford chápe osobnosť ako sumu elementov a jedinečnú štruktúru vlastností. V. Tardy vymedzuje osobnosť človeka ako jednotu jeho duševných vlastností a dejov, ktorá je založená na jednote tela a je utváraná a prejavujúca sa v jeho spoločenských vzťahoch. Mašek chápe osobnosť ako integrovaný súbor vlastností biologických a spoločenských.

Známe je Allportove usporiadanie, ktorý viac ako 50 definícií osobnosti utriedil do týchto typov:
1. definície súhrné – vymedzujú osobnosť ako súhrn biologických a získaných vlastností.
2. definície integratívne – zdôrazňujú usporiadanosť osobnostných vlastností človeka v každom jeho vývinovom štádiu.
3. hierarchické definície – východiskom sú teórie vrstiev alebo stupňov v usporiadaní osobnosti.
4. definície prispôsobovacie – osobnosť charakterizujú ako prostriedok na prispôsobovanie sa životným podmienkam.
5. definície na základe rozdielov – osobnosť sa chápe ako to, čo odlišuje jedného človeka od druhých.


Človek – chápe sa ako „rodová bytosť“, „homo sapiens“. Je nositeľom ľudskej podstaty. Konkrétnou jedinečne empirickou formou prejavu človeka je ľudské indivíduum, ako výraz zvláštneho, osobitného v problematike človeka.


Indivíduom - (z lat. individuus – nedeliteľný, nerozlučiteľný) označuje sa jednotlivec:
ako celostný organizmus
ako jednota všetkých biologických a sociálne podmienených fyzických a psychických vlastností.

Ľudské indivíduum sa stane osobnosťou tým, že:
si osvojí spoločenské vzťahy sa stane samostatne a vedome konajúcim subjektom sa stane nositeľom určitých sociálnych tendencií sa stene efektívnym spolutvorcom spoločenských vzťahov.
Individualita – Človek je individualitou preto, že má zvláštne, jedinečné, neopakovateľné vlastnosti.
Subjekt – Každá osobnosť je subjekt v zmysle „ja“. V psychológii sa zvykne označovať aj ako „ego“.

Teórie osobnosti:

Rozdielne prístupy k riešeniu otázok osobnosti viedli a vedú k utváraniu rozličných teórií osobnosti. Pôvodne ich vytvárali klinickí psychológovia a psychiatri. V prvých rokoch nášho storočia väčšina teórií sústreďovala pozornosť na identifikovanie faktorov ovplyvňujúcich jednotlivca. Vychádzali hlavne z názorov S. Freuda.

Integrované teórie osobnosti
Osobnosť vysvetľujú ako navrstvenie rozličných vlastností okolo pôvodnej danej, neraz bližšie neurčenej psychickej sily.Takouto teóriou je napr. psychoanalytická teória osobnosti. Podľa tejto teórie je osobnosť zložená z nasledujúcich troch základných vrstiev:

Id („Ono“) – predstavuje najhlbšiu vrstvu. V nej je uložené všetko, čo je zdedené, vrodené. Je hybnou silou osobnosti. Ego („ja“) – je vedomou zložkou duševného života vrátane poznania, myslenia a vedomého konania. Superego („Nadja“) – ideálne „ja“, je súhrnom osobných, spoločenských noriem a pravidiel platných v prostredí, v ktorom sa daná osoba pohybuje a žije.
Súčinnosť týchto troch vrstiev sa v psychoanalytickej teórii vyjadruje v troch stavoch:
a) nevedomie – je oblasť pudov
b) predvedomie – je prahom medzi nevedomím a vedomím
c) vedomie – disponuje vnímaním, poznávaním a vládne v ňom princíp reality.

Behaviorálne teórie osobnosti
Podstata behaviorálnych teórií spočíva v domienke, že osobnosť pestavuje správanie. V protiklade k introgénnym teóriám je pre tieto typické to, že popierajú možnosť jestvovania akýchkoľvek prvotných síl, ktoré by utvárali osobnosť. Medzi zakladateľov týchto teórií patrí E. L. Thondike a hlavne J. B. Watson.

Humanistické teórie
Podľa predstaviteľov týchto teórií je osobnosť výsledkom pôsobenia spoločnosti a spoločenských situácií, v ktorých sa človek vyvíja a žije. Hlavnú úlohu pri vzniku osobnosti pripisujú sociálnemu prostrediu a učeniu. Osobnosť je zložená z vrstiev, ktoré sa označujú:


ako individualizované „ja“ – prezentuje to, čo je v človeku vrodené, pôvodné
ako socializované „ja“ – prezentuje to, čo človek získal napríklad výchovou, sebavýchovou, sebavzdelávaním.

Najvýznamnejší predstavitelia:
A. H. Maslow, C.R. Rogers,

Vlastnosti (črty) osobnosti
Vlastnosti osobnosti nám ukazujú, akým človek vo svojej podstate je. Chápu sa ako stále útvary, ktoré zabezpečujú určitú úroveň činnosti, t.z. umožňujú konať a správať sa istým, pomerne ustáleným spôsobom v istých podmienkach a situáciách. Anglicky píšuci autor G. W. Allport definuje črtu vlastnosť ako zovšeobecnený a sústredný neuropsychický systém. U každého človeka sa stretávame s prejavovaním sa vlastností dvojakého druhu:

prirodzené
získané.

Celé bohatstvo diferencovaných vlastností osobnosti klasifikujeme do týchto základných skupín psychických vlastností osobnosti:
1. schopnosti
2. charakter
3. temperament
4. záujmy

Schopnosti
Pri opise osobnosti často používame mieru výkonu človeka, jeho úspešnosť či neúspešnosť v niektorej alebo viacerých oblastiach činnosti.Schopnosti chápeme ako individuálne vlastnosti osobnosti, ktoré sú podmienkou pre úspešné vykonávanie jednej alebo viacerých činností.


Schopnosti sa vyvíjajú na základe vlôh pri istých vonkajších podmienkach. Vlohy, ako vrodené anatomicko -fyziologické zvláštnosti mozgu a nervového systému. Za rovnakých podmienok „dobré“ vlohy značne uľahčujú formovanie schopností, priamo ovplyvňujú ich rozvoj. To zn., že principiálny význam tu má poznanie vlôh a určenie schopností, ich rozvoj, vyhľadávanie talentov a p. Rozhodujúcu úlohu pri ich formovaní schopností zohrávajú i sociálne skúsenosti človeka, podmienky jeho života a činnosti, učenie (vzdelávanie a výchova).;

Klasifikácia schopností je problematická. Najčastejšie sa rozlišujú dva druhy schopností:
Schopnosti vrodené alebo prirodzené, ktoré sú biologicky dané. Tieto prirodzené schopnosti to nie sú len vlohy ale aj to, čo sa vytvára na ich základe. Mnohé z nich má človek aj najvyššie druhy subhumánnych živočíchov.
Schopnosti špecificky ľudské – ich vývin je podmienený spoločensko-historicky, prebieha špirálovite, to zn. že uskutočňovanie možností na jednej úrovni odkrýva možnosti ďalšieho vývinu schopností vyššieho rádu.


Iné delenie hovorí o schopnostiach všeobecných, ktoré sa uplatňujú vo všetkých činnostiach človeka a označujú sa pojmom inteligencia a špeciálne, ktoré sa uplatňujú len v niektorých činnostiach napr. hudobné schopnosti.

Schopnosti
Všeobecné Špeciálne
inteligencia verbálne
numerické
priestorovej predstavivosti
pamäťové
psychomotorické
umelecké
percepčnej pohotovosti

Medzi ľuďmi existujú veľké interindividuálne rozdiely v miere schopností a tiež ich kombináciách. Miera a stupeň rozvoja schopností u ľudí je rozličná. Označujeme ich pojmami nadanie, talent a genialita.

Nadaním nazývame súhrn schopností určitého druhu, ktoré umožňujú pozoruhodné, nadpriemerné výkony v danej oblasti činnosti. Hovoríme o hereckom nadaní, matematickom nadaní a pod.
Talentom nazývame mimoriadne rozvinutý súhrn schopností. Talent umožňuje dosahovať mimoriadne, vynikajúce úspechy.


Genialita je mimoriadne rozvinutý talent, ktorý umožňuje vytvoriť prevratné, vrcholné diela, niekedy epochálneho významu. Géniovia urýchľujú poznanie ľudstva a tvoria pokrok vedecký technický alebo kultúrny.

Charakter
Slovo charakter má v slovenskom jazyku ekvivalenty črta, znak, zvláštnosť. Vyjadrujeme ním isté hodnotenie človeka. Charakter to je zhodnotená osobnosť. V bežnej reči má pojem charakterný človek význam etický, znamená mravný človek.V psychológii pod pojmom charakter chápe špecifické a relatívne stabilné usporiadanie vlastností osobnosti. Viacerí autori pojem charakter stotožňujú s pojmom osobnosť.


Charakter je individuálna sústava podstatných vlastností osobnosti, ktoré sú pre človeka príznačné, vyjadrujú jeho vzťahy ku skutočnosti a prejavujú sa v jeho správaní a činoch.

Z čŕt charakteru, ktoré sa bežne uvádzajú spomenieme:
Šírku charakteru – súvisí s rozmanitosťou potrieb a záujmov, túžob a zanietenia, rozmanitosťou činností a p.;Jednoliatosť - prejavuje koordinovanosť vzťahov človeka k rozličným stránkam skutočnosti;


Vyhranenosť – veľmi úzko súvisí s osvojeným presvedčením a zameranosťou;
Sila – prezentuje energiu, s ktorou človek realizuje ciele, úsilie a zanietenie zdolávať ťažkosti a prekážky;
Vyrovnanosť – pre túto črtu je príznačný vzájomný pomer medzi aktivitou a zdržanlivosťou, ich najpriaznivejšie prejavovanie pre osobnosť.

Temperament
Ak hovoríme o temperamente, máme na mysli predovšetkým dynamickú stránku osobnosti, ktorá sa prejavuje v impulzívnosti a v istom tempe psychickej činnosti. Temperament pochádza z latinského slova tempere, čo značí zmiešať, vytvárať určité pomery.Temperament chápe psychológia ako súbor stálych psychodynamických vlastností osobnosti, ktoré sa prejavujú v činnosti a správaní a z jeho organického základu vychádzajú aj viaceré typológie temperamentu.


Typológie (a platí to aj pre vyššie uvedené) schematizujú, mnohé zachádzajú priďaleko, nevystihujú celú osobnosť, ale len jej niektorú (neraz aj nepodstatnú) stránku. Tzv. čisté typy sa vyskytujú extrémne zriedka. No aj keď typológie zvádzajú k schematizmu, môžu byť užitočné vtedy, keď je potrebné človeka ako osobnosť opísať, charakterizovať, zatriediť.

Typológie osobnosti:
Na humorálnom základe sa odvodzoval temperament zo vzájomného pomeru štiav v tele a boli určené štyri základné typy: sangvinik, cholerik, flegmatik, melancholik (známa typológia starovekých gréckych lekárov Hippokrata a Galena);
Na konštitučnom základe vychádzajúc z telesnej stavby, pomeru jednotlivých častí organizmu boli popísané typy temperamentu: astenický, piknický, atletický (popísal ich Kretschmer) a typy endomorfný (tučný), mezomorfný (svalnatý) a ektomorfný (vychudnutý), ktoré popísal Sheldon.


Na údajoch získaný v klinickej praxi je postavená typológia temperamentov C. G. Junga, ktorý za základ modality psychiky človeka považuje emócie a myslenie a na základe ich prevahy je človek emotívny, t. z. extrovert (človek spoločenský, ľahko nadväzuje kontakt, je povrchnejší), alebo introvert (človek uzavretý ale žijúci bohatým vnútorným životom, menej komunikujúci s okolím, nespoločenský);


Na Jungovu typológiu nadviazal Eysenck. K pojmom introverzia a extroverzia, ktoré chápe ako protipóly priradil pojem neuroticizmus, ktorým označuje pohotovosť reagovať neuroticky, čiže úzkostne, nepokojne, podráždene, sebaneisto. Jednoducho povedané labilne (proti pojmu labilita použil jeho protipól stabilita);


Vychádzajúc z úvah o ideálnom vzťahu človeka k svetu hodnôt a hodnotových orientácií popísal Spranger nasledujúce typy osobnosti: teoretický, ekonomický, estetický, sociálny, mocenský a náboženský typ.;
Na základe experimentálnych údajov z výskumov vlastností takých základných nervových procesov ako je vzduch a útlm (ich vyrovnanosť, resp. pohyblivosť) určil I. P. Pavlov nasledovné typy temperamentov:

Silný vyrovnaný, nepohyblivý typ (vyznačuje sa pomalým striedaním vzruchu a útlmu);
Silný, vyrovnaný, pohyblivý typ;
Silný nevyrovnaný typ (prevláda vzruch nad útlmom);
Slabý typ, prevláda útlm neznáša silné podnety, ťažko sa prispôsobuje, je ľahko zraniteľný, plachý spravidla uzavretý, ľahko sa unaví.


Treba akceptovať všeobecné známu a platnú skutočnosť, že každý človek je iný, že medzi ľuďmi sú interindividálne rozdiely, to zn. že človek ako osobnosť je individualitou, je jedinečnou bytosťou, len s jemu vlastnou históriou, ktorá sa u každého človeka začína okamihom jeho počatia, v procese vývinu sa formujú v závislosti na vrodených danostiach a vplyvoch prostredia, jeho individuálne odlišnosti.

Na výskum (zisťovanie) individuálnych odlišností a vôbec štruktúry osobnosti sa v psychológii používajú metódy ako je:


Pozorovanie – prejavy a vlastnosti osobnosti posudzujú iní (napr. učitelia) na základe pozorovania jej správania alebo jej dlhodobejšieho poznania. Výsledkom môže byť napr. konštatovanie, že študent je usilovný, spoločenský, priateľský a p.;
Situačné testy osobnosti – ak chceme zistiť určitú vlastnosť musíme osobu postaviť do situácie, v ktorej sa táto vlastnosť má prejaviť;



ako to funguje?

Ako fungujú a ničia počítačové vírusy
Ako fungujú a ničia počítačové vírusy
Vírus v počítači je niečo, čo by každý z nás rád nezažil. Pretože vírus dokáže narobiť naozaj veľké problémy a v najhoršom prípade úplne znehodnotiť všetko, čo sa v počítači alebo notebooku nachádza. Najvhodnejším riešením je mať nainštalovaný kompletný a ...
Hospodárska a menová únia EÚ - Začiatok hospodárskej a menovej únie
Hospodárska a menová únia EÚ - Začiatok hospodárskej a menovej únie
Dokončenie hospodárskej a menovej únie a zavedenie jednotnej meny v členských štátoch európskej únie je jedným z najambicióznejších cieľov únie. Myšlienka zjednotenia Európy aj prostredníctvom spoločnej meny má okrem vplyvu na ekonomiku a jej rast aj nez ...
Ako funguje svetová ekonomika
Ako funguje svetová ekonomika
Merkantilizmus je prvé novodobé ekonomické učenie ktorého pointou je silná vláda a rozsiahla regulácia hospodárskej aktivity. Jeho vznik sa datuje v rozmedzí 16. – 17. storočia v ktorom bol na prvom mieste ešte obchodný kapitál. Merkantilizmus sa zrodil ...
Ako funguje enviromentálny informačný systém na Slovensku
Ako funguje enviromentálny informačný systém na Slovensku
Vstup do Európskej únie znamenal pre Slovensko, okrem iného, mnoho záväzkov pre zlepšenie kvality životného prostredia. Ide napríklad o napájanie obcí na kanalizáciu a verejn&eacut ...
Ako funguje kompaktný digitálny fotoaparát?
Ako funguje kompaktný digitálny fotoaparát?
Princíp camery obscury objavil Aristoteles už v r. 350 pred Kr., ale na prvý kompaktný digitálny fotoaparát sme si museli počkať až do konca minulého storočia, kedy začal takzvaný boom týchto druhov ...
Ako funguje astronómia 1.časť
Ako funguje astronómia 1.časť
Stonehenge je veľmi známamonumentálna anglická stavba zo skál, ktorá pochádza z obdobia 1900 pred n. l.  Toto turistami vyhľadávané miesto používali Briti okrem náboženských ...
Kto bol Charlie Chaplin?
Kto bol Charlie Chaplin?
Od smrti večného tuláka Charlieho uplynulo už 33 rokov, no on tu zostáva s nami i naďalej. Vo filmovom priemysle pôsobil pol storočia, a to v úlohe herca, scenáristu či producenta a jeho meno sa vrylo do pamät ...
Ako funguje svet formuly F1, 3.časť  Najlepšie tímy
Ako funguje svet formuly F1, 3.časť Najlepšie tímy
Ferrari,  Mc Laren, Williams,  Bar, Jaguar, Jordan, Minardi, Renault, Sauber, Toyota, Benetton, Brabham, BRM, Cooper, Lotus, Matra, Tyrrell, Vanwall, Alfa – Romeo, Arrows, Hesketh, Honda, Lancia, Ligier, March, Maserati, Mercedes, Penske, ...
Ako funguje homeopatia?
Ako funguje homeopatia?
Princíp similia similibus curentur, teda podobné sa lieči podobným, jeden zo zákonov  homeopatie, poznal Hippokrates  už v 4. st. p. n. l. Homeopatia ako samostatná alternatívna liečebná met&oacut ...
Ako fungujú geotermálne zdroje a na čo sa využívajú?
Ako fungujú geotermálne zdroje a na čo sa využívajú?
 Pod pojmom využívanie geotermálnej vody na Slovensku si určite každý z nás ako prvé vybaví termálne kúpaliská. No toto nie je jediný potenciál geotermálnej vody. Vyu ...