Prírodné katastrofy

Prírodné katastrofy
Prírodné katastrofy v minulosti
Slovo katastrofa je gréckeho pôvodu ( katastrophe ) a znamená zánik, zlom. Katastrofu
by sme mohli definovat rôzne. Jedna z možných definícií znie: “Katastrofa je
mimoriadna udalost, pri ktorej došlo k strate života alebo zasiahnutiu najmenej
pätdesiat ludí a k narušeniu správnej subštruktúry." Už od pradávna ludstvo ohrozovali
menšie, ci väcšie prírodné katastrofy. Výbuchy sopiek, zemetrasenia, lavíny, povodne,
tropické búrky, zosuvy pôdy, ci obycajné zásahy bleskom a s tým spojené požiare.
Ludia si spociatku mysleli, že ich prícinami sú bohovia, ktorí v zápale hnevu ucítili
potrebu potrestat ludstvo, no s postupným pribúdaním a systematizovaním poznatkov
bol clovek schopný vysvetlit si ich príciny racionálnejšie. K tomu najhrozivejšiemu, co
môže postihnút ludstvo jednoznacne patria výbuchy sopiek. Udalosti, pri ktorých sa
krajinou ozýva hrôzostrašný hrmot, oblohu zahaluje oblak dymu a popola a ludí desí
predstava, že by mali zomriet hrôzostrašnou smrtou.
Co je to sopka?
„Sopka je také miesto zemskej kôry, kde bola porušená kontinuita pevných castí a z
hlbky sa dostávajú na povrch roztavené horniny a plyny. Tuhé alebo stuhnuté produkty
výbuchu sa nahromadia okolo otvoru, cím vytvoria kopec alebo vrch, ktorý nazývame
vulkánom alebo sopkou. Otvor vrchu je kráter.“
Plynný obsah roztavených hornín môže byt extrémne premenlivý. Táto jeho
premenlivost urcuje spôsob a priebeh výbuchu. Roztavenú horninu spolu s horúcimi
plynmi, ktoré sú v nej uzavreté alebo volne bublajúce, nazývame magma. Magma
pochádza z hlbky 40 až 300 kilometrov. V tavenine ja extrémne vysoká teplota a
obrovský tlak. Pri výstupe nahor sa teplota i tlak znižujú, ale v prvom rade sa znižuje
tlak spôsobený hmotnostou horninového stlpa. Pri menšom tlaku sa plyny odlúcia a
vytvárajú bubliny, ktoré sa v redšej magme rýchlo spájajú a samostatne vystupujú
nahor ako plyny. Pri väcšom množstve plynu sa magma spení, cím sa zväcší jej objem
a zmenší jej špecifická hmotnost. Následkom toho sa hladina zdvihne a plyny túto penu
porozmetajú po okolí krátera vo forme rozdrobených vychladnutých úlomkov.
Odstránením rozhádzanej hmoty sa tlak v magme výrazne zníži a urýchli sa
vyslobodenie plynov. Velké explodujúce výbuchy majú charakter retazovej reakcie (sú
vlastne sériou výbuchov trvajúcich sekundu alebo aj niekolko hodín).
Najväcšie výbuchy v dejinách ludstva
Historicky najznámejší bol výbuch Vezuvu 24. augusta 79 nášho letopoctu. V okolí
Vezuvu sa nachádzalo hned niekolko rímskych osád ako napríklad Herculaneum alebo V
tej dobe bola Rímska ríša na velmi vysokej úrovni, preto boli následky nevycíslitelné.
Pre nás má z historického hladiska najväcší význam osada Pompeje. Je síce smutné, že
výbuch zabil niekolko tisíc ludí, ale na druhej strane osada bola dokonale
zakonzervovaná a tak nám v dnešnej dobe ponúka množstvo materiálu na skúmanie.
6. júna 1912 vybuchla na Aljaške sopka Katmai. Neskoro popoludní zasiahol mestecko
Kodiak vzdialené 160 kilometrov oblak popola a pokryl ho pätnást centimetrovou
vrstvou. Padanie popola bolo extrémne husté. Nedala sa vidiet ani lampa v ruke. Plyny
unikajúce s popola spôsobili, že vzduch sa stal nedýchatelný. Ludia v panike utekali na
lode zakotvené v prístave. V oblaku staticky nabitého popola sa križovali blesky. Hoci
sa padajúci popol schladil, šanca na prežitie sa minimalizovala. Nízke rastlinstvo bolo
úplne vyhubené, listnaté stromy boli velmi poškodené, pasienky boli znicené, vtáctvo
sa odstahovalo a rieky boli dlhé mesiace znecistené. Krajina sa zotavila o jedno
desatrocie, no v bezprostrednom okolí sopky bolo prostredie úplne znicené.
Výbuch sopky znamená vždy velké nebezpecenstvo pre okolitý život. 20. februára 1943
vybuchla v Mexiku sopka Tancitara. Horúci popol úplne znicil všetko rastlinstvo v okolí.
V dôsledku toho zahynuli tisíce bylinožravých zvierat hladom. Na vzdialenejších
miestach hynuli pre poruchy trávenia, vyvolané spásaním trávy znecistenej popolom.
Ludia a zemetrasenia
Zemetrasenie patrí medzi najcastejšie prírodné katastrofy a ludstvo mu vždy venovalo
velkú pozornost. Prístroje zaregistrujú rocne niekolko desattisíc otrasov, no väcšina z
nich má malú intenzitu alebo prebehne v neobývaných oblastiach. Ked však prebehne
zemetrasenie v obývanej oblasti, škody na ludských životoch a materiálne škody sú
obrovské. So zemetraseniami sú casto spojené aj obrovské prílivové vlny (Tsunami),
zosuvy pôdy a požiare.
Tsunami vznikajú pri výbuchoch podmorských vulkánov alebo pri obrovských
podmorských zemetraseniach. Otrasy zvlnia vodu len mierne, ale cím viac sa vlna
približuje k pobrežiu, tým je väcšia, silnejšia a nicivejšia. Ked sa dostane k pobrežiu,
môže byt vysoká aj niekolko desiatok metrov. Následky sú potom katastrofálne.
Zosuvy nasledujú po zemetraseniach velmi casto. Otrasy narušia vrstvy hornín a zosuv
na seba nenechá dlho cakat. Zemetrasenie, ktoré prebehnú v husto obývaných sú
obvykle sprevádzané požiarmi. Ludské obydlia sú plné predmetov, ktoré môžu velmi
lahko spôsobit požiar. Každý z elektrických spotrebicov môže byt potencionálnym
podpalacom. Takisto rôzne kotly používané na kúrenie alebo ohrev vody. Takýchto
nebezpecných vecí je okolo nás plno, ale keby sme sa zacali starat o ich zvýšenú
bezpecnost, nás život by bol jednotvárny a plný obmedzení.
Príciny otrasov môžu byt rôzne. Najcastejšie sú to tektonické zemetrasenia, ktoré
súvisia s pohybom zemskej kôry a s jej deformáciou. Vznikajú v oblastiach dvíhajúcich
sa pohorí alebo v morských priekopách. Vela zemetrasení sa viaže s vulkanickou
cinnostou. Vulkanická cinnost a s nou spojené zemetrasenia sú charakteristické
predovšetkým pre miesta, kde sa stretávajú hrany litosférických dosiek. Aj ked to znie
neuveritelne, prícinou mnohých zemetrasení môže byt aj sám clovek. Pocas studenej
vojny sa v Sovietskom zväze a v Spojených štátoch amerických robili pokusy s
atómovými bombami. Vedci skúmali pôsobenie nukleárnych výbuchov na okolité
prostredie. Výbušniny s obrovskou silou sa používajú tiež pri stavbe prieplavov alebo
pri reaktivácii vycerpaných ropných a plynových polí. Tieto výbuchy však nespôsobujú
škody. Sila následného otrasu sa dá vypocítat, cas vypuknutia je známy a pokusy sa
väcšinou vykonávajú na odlahlých miestach.
Najstaršie záznamy o zemetraseniach majú Cínania, avšak z vtedajšieho spôsobu
vyjadrovania sa dá len tažko zistit priebeh, intenzita a následky daných zemetrasení.
Dnes je situácia iná. Poznáme hned niekolko stupníc klasifikujúcich zemetrasenia
založených na subjektívnom pozorovaní. V osemdesiatych rokoch devätnásteho
storocia zostavili taliansky výskumník de Rossi a Švajciar Forel prvú takúto stupnicu.
Od roku 1902 sa používala dvanást stupnová stupnica, ktorú vypracoval taliansky
vulkanológ Mercalli. Dnes sú zemetrasenia triedené podla energie otrasov (tzv.
Richterova stupnica).
Oblasti s najväcším výskytom zemetrasení
Medzi oblasti najviac postihované zemetraseniami urcite patrí Kalifornia. Túto oblast už
postihlo niekolko nicivých zemetrasení. Po otrasoch v roku 1933 bol vydaný zákon,
podla ktorého musela mat každá verejná budova postavená v Kalifornii konštrukciu
odolávajúcu zemetraseniu. Opodstatnenost stavebného zákona bola potvrdená
skutocnostou, že z viac ako 5.000 odvtedy postavených škôl sa nepoškodila ani jedna,
zatial co z 578 starých škôl bolo viac ako 50 vážne poškodených.
Dalšou oblastou s castým výskytom otrasov je oblast Japonských ostrovov.
17. januára 1995 otriaslo ostrovom Honšú nicivé zemetrasenie. Najväcšie škody utrpelo
mesto Kobe. Okolo piatej hodiny rannej sa zacali ozývat zvláštne dunivé zvuky a
behom niekolkých minút sa mesto ocitlo v troskách. Rozsiahle zemetrasenie si
vyžiadalo 5.000 obetí a 27.000 zranených. Dalších 370.000 ludí prišlo o strechu nad
hlavou.
Ak sa objaví zemetrasenie aj v oblasti, kde bol desatrocia seizmický pokoj, väcšinou na
tom nebýva nic neobvyklé. Napríklad otrasy v Skopje (26. júla 1963). Aj ked otrasy
neboli až také silné, väcšina zle skonštruovaných verejných budov v centre mesta bola
znicená alebo poškodená. Naštastie zemetrasenie prebehlo skoro ráno, takže školy a
úrady boli ešte prázdne. Otrasy si vyžiadali „len“ 1.200 obetí. Z historického hladiska je
pre nás zaujímavý fakt, že v období Rímskej ríše v roku 518 pred našim letopoctom
bolo mesto Scupi, predchodca dnešného Skopje, úplne znicené a v zemi vznikli trhliny
miestami široké až štyri metre. Neskôr mesto znovu vystaval cisár Justinián, no dalej
od niekdajšieho mesta a východnejšie od dnešného Skopje.
Zosuvy
Medzi povrchové zmeny spôsobené vulkanickou cinnostou a zemetraseniami patria
jednoznacne aj zosuvy pôdy, ale tieto dve cinnosti nemusia byt hlavnými prícinami.
Casto dochádza k zosuvom v dôsledku výškových rozdielov, ako aj mnohých cinitelov
destabilizujúcich horninu. Voda premocí pôdu, mráz drobí horniny. Dokonca znacnú
cast zosuvov vykonáva clovek svojou neuvedomelou cinnostou.
V Pamíre vznikol v roku 1911 po jednom zo zemetrasení najväcší zaznamenaný zosun
pôdy. Do údolia rieky Murgab, z ktorej sa za štyri roky vytvorilo dlhé jazero, sa
zosunulo 2.500.000.000 m3 pôdy. Zemina a skalnaté úlomky pochovali dedinu Uzoj aj
s jej 54 obyvatelmi. Pre územie vtedajšieho Ruska bolo charakteristické, že informácie
sa do Moskvy sa dostali až po niekolkých týždnoch. Až roku 1915 sa na miesto
katastrofy dostal slávny seizmológ knieža B. B. Galicin.
O tom ako daleko speje ludská nevedomost svedcia udalosti vo Švajciarsku, ktoré je,
co sa zosuvov týka, zakliatou krajinou. V roku 1618 baníci pri tažbe kamena podkovali
vrstvy zvažujúce sa k údoliu a tým spôsobili zosuv, ktorý pochoval 2.430 ludí. Pri
dalšom zosuve v roku 1903 zahynulo 20 ludí. Podvrtaním narušená masa skál pri
meste Elm sa dala do pohybu bez akéhokolvek varovania. Zosun bol sprevádzaný
prudkým vzdušným prúdom a sutina zasypala náprotivnú stranu údolia až do výšky
100m. Dalšie zosuvy boli len otázkou casu. Aj napriek dlhorocnej skúsenosti s
ladovcami to robotníci pri stavbe priehrady ( Mattkart, 1965) neodhadli dobre. Asi pol
kilometra nad stavbou sa totiž nachádzal ladový splaz, co však stavbári nebrali do
úvahy a hojne používali potrebné výbušniny. Otrasy samozrejme popudili splaz do
rýchlejšieho pohybu ( 40 km/h ), pricom sa odtrhlo a následne spadlo na robotníkov
niekolko velkých kusov ladu. Zomrelo 60 ludí.
Lavíny
Lavíny sú tiež zosuvmi, ale majú urcité špecifické vlastnosti. Lavína väcšinou vzniká na
tom istom mieste a lavinózne svahy sú dobre preskúmané, avšak cas jej zrútenia je
prakticky nevypocitatelný.
„Sneh je cudná hmota: urcitými vlastnostami sa podobá látkam tuhého zrnitého
skupenstva, inými vlastnostami skôr kvapalinám. Jeho správanie závisí od strmosti
svahu, tvaru povrchu, vegetacného krytu, kvality snehu, obsahu vlhkosti, teplotných
zmien okolia, a predovšetkým od hrúbky snehovej vrstvy. Švajciarsky výskumný ústav
zaviedol pojem kritická výška snehovej pokrývky, ktorú možno urcit na každom svahu
pokrytom snehom. Ide o takú vrstvu snehu, ktorej stabilita je kritická a pri najmenšej
rušivej zmene v prostredí ( zmena teploty, silnejší zvuk, snehová gula ) sa pohne
lavína.“ Obetami lavín sa každorocne stáva mnoho neskúsených turistov, ale aj
skúsených horolezcov. Sú však aj takí, ktorí nedbajú na upozornenia a vydávajú do
oblastí so zvýšeným výskytom lavín. Napríklad istý extrémny športovec, ktorý mal
obrovské štastie, že prežil pád lavíny, ktorú odtrhol „nesprávnym výberom prostredia
pre snowboardovanie“.
Povodne
Povoden patrí medzi prírodné katastrofy, ktoré velmi dobre poznáme aj v našich
koncinách. Voda, ktorá vystúpi z brehov riek, nepôsobí nicivo len svojim prúdom, ale aj
vtedy, ked už upadá. Sama prítomnost vody stací na to, aby všetko rozmocila a znicila.
Povodne môžu byt spôsobené nadmernými zrážkami, ale aj cinnostou cloveka,
napríklad vypustením priehrady.
Obrovské záplavy postihli minulý rok takmer celú Európu. Hlavné mesto našich
západných susedov Praha bolo skoro celé znicené a všetky staré mestské štvrte boli
zaplavené. Zoo tiež aj metro – proti vode boli okolo vchodov do metra postavené
protipovodnové zábrany, avšak voda siahala aj pol metra nad ne.
Vietor ako nepriatel cloveka
Extrémne silný vietor môže spôsobit obrovské škody. Jeho pustošenie spocíva v tom,
že na svojej ceste vychytí drobné ciastocky pôdy alebo vody, ktorými obrusuje terénne
výcnelky. Zanesie ich casto na velkú vzdialenost a uloží aj na tých najneobvyklejších
miestach.
„Maloázijský vražedný pieskový vietor samum je schopný zasypat celé karavány.
Herodotos napísal, že kedysi samum zhltol celú armádu jedného maloázijského krála.
Je neuveritelné, aké množstvo prachu je schopný taký velký víchor zdvihnút do
povetria.“
V ovzduší našej Zeme sa tepelným úcinkom Slnka vytvoril urcitý systém prúdenia.
Nerovnomerné zohrievanie morí a pevniny však tento systém narúša a je prícinou
tvorby monzúnov, ktoré zmiernujú rozdiel medzi teplotou kontinentu a oceánu. Poruchy
prúdení spôsobujú aj pohoria, vrchy, a dokonca aj ludské obydlia, ktoré mu stoja v
ceste. Prúdenie vzduchu je najpremenlivejšie v oblasti mierneho pásma. Masy vzduchu
zo subtrópov a polárnych krajín, z kontinentov a oceánov sa tu stretávajú v mohutných
víroch s priemerom niekolkotisíc kilometrov. Víchrice tropického pásma pripomínajú
cyklóny mierneho pásma, ale zasahujú ovela menšiu oblast. Tieto víchrice sa nazývajú
rôzne: v Indickom oceáne cyklóny, v južnej casti Tichého oceánu hurikány, na Dalekom
východe tajfúny, na Filipínach baguio.
Hurikány
„Hurikány sú vlastne prudké vzdušné víry s nízkym tlakom vzduchu v centre ( oko
hurikánu ). Vzduch sa v nich otáca obrovskou rýchlostou okolo myslenej kolmej osi.
Musíme si to však predstavit v gigantických rozmeroch. Odstredivá sila sa snaží
odchýlit krúžiaci vzduch od osi. Vo výške je pohyb rýchlejší, preto vznikne dohora sa
rozširujúci lievik, do ktorého zospodu prúdi vzduch. Vo vzdušnom víre je v dôsledku
zníženia tlaku obrovská rýchlost vetra. Dolná hranica rýchlosti vírivého pohybu je nieco
okolo 100 km/h. Boli však namerané aj hodnoty presahujúce 300 km/h. V oku
hurikánu je jasné pocasie a úplné bezvetrie.“
Ako katastrofy vplývajú na ludí
V tejto casti nechcem opisovat dlhé filozofické state. Chcem povedat len tolko, že
katastrofa nerobí len materiálne škody, ale aj škody na ludských mysliach. Každý, kto
zažil hocakú prírodnú katastrofu sa urcite necíti najlepšie. Hlavne ak on prežil a jeho
blízki zahynuli. Po tejto stránke je príroda naozaj nicivá a nelútostná. A nikto nemôže s
istotou dúfat, že mna sa to netýka, ja žijem v pokojnej oblasti. Ale takisto nemôže byt
nikto sužovaný myšlienkami typu „je to tu hrozné, zajtra urcite zahyniem“. Zostáva
nám len jediná možnost. Pokojne si žit a radovat sa z každého dna na Zemi. Ved co ak
zajtra dopadne na Zem obrovský asteroid...