Prešov

Prešov
OBSAH:
1. Prírodné podmienky
2. História mesta Prešov a kultúrne hodnoty
3. Demografia
4. Hospodárstvo regiónu
5. Obcianska vybavenost
6. Preprava a prepravné vztahy
7. Technická infraštruktúra
8. Dane
9. Náklady na obstaranie nehnutelností
1. PRÍRODNÉ PODMIENKY
1.1. VYMEDZENIE A POLOHA ÚZEMIA PREŠOVA
Územie mesta leží v centrálnej casti východného Slovenska v severnej casti Košickej
kotliny. Prešov má výhodnú dopravnú polohu na tradicnej križovatke ciest vedúcich zo
západu na východ a zo severu na juh. Mestom prechádza medzinárodný severo-južný
železnicný koridor Polsko - Plavec - Prešov - Košice - Cana - Madarsko. V cestnej
doprave je Prešov uzlom západo - východného cestného tahu Cesko - Žilina - Prešov -
Vyšné Nemecké - Ukrajina a severojužného tahu Polsko - Vyšný Komárnik - Svidník -
Prešov - Košice - Milhost - Madarsko. Z politicko - správneho hladiska je Prešov sídlom
Prešovského kraja, prvého medzi ôsmymi slovenskými krajmi, podla poctu obyvatelov
a druhého v poradí, podla rozlohy. Je hlavným administratívnym centrom
gréckokatolíckych a pravoslávnych veriacich v SR. Vo velkostnom rebrícku
slovenských miest je Prešov tretí za Bratislavou a Košicami. Najbližšími velkomestami
sú (podla vzdušných vzdialeností) Košice (35 km), Užhorod (96 km), Miskolc (115 km),
Tarnów (127,5 km), Nyíregyháza (135 km), Rezsów (142 km), Krakow (168 km),
Debrecen (185 km) a Satu Mare (198 km). Od Budapešti je Prešov vzdialený 250 km a
od hlavného mesta SR Bratislavy až 345 km.
1.2. Fyzickogeografická charakteristika Prešova
1.2.1. LITOGEOGRAFICKÁ A MORFOGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA
Z litogeografického hladiska je územie heterogénne. Najstaršou castou sú
eocénne flyšové súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu, ktoré budujú západnú
cast územia.
Z nerastných surovín majú význam len nerudné suroviny. Najvýznamnejšou je
kamenná sol. Z dalších surovín majú význam stavebné. Ide o štrky a piesky a
tehliarske hliny.
Litogeografické podmienky sa odrážajú v reliéfe. Na území Prešova zasahujú tri
geomorfologické celky. Košická kotlina vyplna dve tretiny územia na východe. V
severozápadnej casti tu zasahuje Spišsko-šarišské medzihorie a v juhozápadnej casti
Šarišská vrchovina.
1.2.2.
KLIMAGEOGRAFICKÁ A HYDROGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA
Priemerná rocná teplota je 8,6 C, najteplejším je júl (19,5 C) a najchladnejším je
január (-3,9 C), rocná amplitúda je 23,4 C.
Priemerný rocný úhrn zrážok ciní 631 mm, pocet dní so zrážkami sa pohybuje od 90
do 130 v roku. Pocet dní so snežením od 30 do 42.
Hydrogeograficky patrí záujmové územie do úmoria Cierneho mora, k povodiu
Torysy, ktorá preteká územím v dlžke 8,5 km. Najvýznamnejším lavostranným
prítokom Torysy je Sekcov, ktorý odvodnuje východnú cast územia a južne od mesta
sa vlieva do Torysy. Na južnom okraji extravilánu Prešova priberá Torysa Delnu.
Na území Prešova je možné zaznamenat bohatý výskyt minerálnych pramenov.
Význam majú pramene v juhozápadnej casti územia - Borkút, Popík a Malý Borkút s
vývermi slabo mineralizovanej vápenato - horecnatej vody s výdatnostou 1l/s. V
lokalite Cemjata - Kvašná Voda sú tri pramene, z ktorých najvýdatnejší na Cemjate
(9l/s) má vápenato-horecnú uhlicitú vodu s celkovou mineralizáciou 1 631,7 mg/l. V
súcasnosti sú pramene vítanou súcastou mestského lesoparku, ktorý tvorí prímestskú
rekreacnú zónu.
2. HISTÓRIA MESTA PREŠOV A KULTÚRNE HODNOTY
2.1. Hospodársko - politická a sociálna história
Fyzickogeografické podmienky vytvárali rámec pre rozvoj osídlenia Prešova a okolia.
Jeho pociatky siahajú do stredného paleolitu. Kontinuálne osídlenie je tu možné
zaznamenat od neolitu. Pociatky slovanského osídlenia siahajú do 8. stor. n.l.
Koncom 12. stor. sa zacali usadzovat v Prešove aj Nemci zo Spiša, pôvodom Sasi,
ktorí využili tradíciu miestneho trhu a výhodnú polohu Prešova na križovatke
krajinských ciest do Spiša, Polska, Halice, Zemplínu a horného Potisia. Nemecké
dosídlovanie sa zintenzívnilo po tatárskom vpáde v roku 1241 a prispelo k postupnej
premene vidieckej osady na mesto. Na tento proces pozitívne vplýval aj rozvoj
remeselnej výroby a obchodu. K vlastnému udeleniu mestských privilégií došlo v roku
1299, kedy sa stal Prešov slobodným královským mestom.
V 14. - 16. stor. dochádza k rozvoju remeselnej výroby, v ktorej dominovali
kovospracujúce, textilné a potravinárske remeslá. V priebehu 17. stor. bola prosperita
vystriedaná postupne stagnáciou až úpadkom mesta.
Do 18. stor. vstúpil Prešov ekonomicky zruinovaný. Zacala sa postupná konsolidácia
ekonomiky mesta a opät sa oživila remeselná výroba. Zacali sa zakladat aj
manufaktúry, ktoré však nemali trvalejší charakter. Významnou mestotvornou funkciou
ostal obchod. Ekonomická konsolidácia prispela aj k rastu poctu obyvatelov.
Ekonomická báza mesta v 2. pol. 19. stor. bola velmi slabo rozvinutá. Boli tu len
malé podniky.
V roku 1870 bolo mesto napojené na železnicnú trat z Košíc do Kysaku, avšak ani táto
skutocnost nebola impulzom pre industrializáciu mesta. Po vzniku samostatného Cesko
- Slovenska v roku 1918 sa Prešov ocitol v nevýhodnej ekonomicko-geografickej
polohe. Staré dopravné línie, orientované severo-južne stratili význam a jediná
výkonná dopravná košicko-bohumínska trat viedla mimo územia mesta. V dôsledku
tejto skutocnosti sa v meste ani v tomto období nezacala industrializácia. Najväcším
priemyselným podnikom bol závod na výrobu soli. Význam mesta sa zvýšil v období
existencie slovenského štátu v roku 1939 - 1945. Prešov bol sídlom
Šarišsko-zemplínskej župy a nemeckého konzulátu. Rozvíjal sa i priemysel.
Na území východného Slovenska sa v 50. rokoch zacal intenzívny proces
industrializácie. V Prešove postupne vznikli najmä závody strojárskeho,
elektrotechnického a kovospracujúceho priemyslu, odevného priemyslu,
drevospracujúceho priemyslu, potravinárskeho priemyslu.
2.2. Kultúrne hodnoty mesta a významné kultúrne pamiatky
Rím-kat. kostol Františkánov - stredoveký,
Grécko-kat. kostol - barokový
Bývalý grécko-kat. biskupský palác - klasicist. z r. 1848
Františkánska bašta z 13. stor.
Astronomická pozorovatelna z r. 1927
Divadlo J. Záborského - renes. mešt. dom z roku 1600
Rímsko-kat. fara - renes. dom zo 17 stor.
Rákocziho dom - renesancný objekt
Farský kostol sv. Mikuláša - gotický zo 14. stor.
Kostol evanjelický a.v. neskororenesancný
Bosákova banka
Brána Florián - zvyšky opevnenia mesta
Caraffova väznica z 15.stor.
Rím.-kat. kostol sv. kríža na Kalvárii rok výstavby 1721-1752
Židovská synagóga z roku 1888
Zvyšky mestských hradieb - Kovácska bašta
Bývalé evanj. kolegiálne gymnázium rok výstavby 1910-1911
Mestská vodáren
Župný dom - rokokovo-klasicistický z roku 1790
Súsošie sv. Rócha z roku 1730
Neptúnova fontána
Pamätník na pamiatku "Prešovských jatiek" na budove ev. kol.
Kúpele Cemjata
Kaplnka sv. Donáta na Cemjate
Kaštiel Nižná Šebastová zo 17. stor.
Kláštor Nižná Šebastová - barokový objekt zo 17. stor.
Kláštor Františkánov N. Šebastová z roku 1634
Rím.-kat. kostol Nižná Šebastová z roku 1634
Kostol sv. Jána Krstitela - banský z roku 1624
Rímsko- kat. kostol sv. Trojice - gotický z roku 1413
Zrúcanina gotického hradu - Solnohrad
Cierny orol /PKO/ - bloková dvojpodlažná stavba
Národné kultúrne pamiatky
Kolégium renesancný objekt z roku 1666-1668
Solivary - sústava deviatich objektov
Chránené územia - prírodné rezervácie
Holá hora /Kollmanova záhrada/
3. DEMOGRAFIA
3.1. Obyvatelstvo
3.1.1.
RAST POPULÁCIE OD ROKU 1989
Údaj je za mesto Prešov
rok pocet obyvatelov
1989 89.081
1990 90.727
1991 88.965
1992 90.058
1993 90.963
1994 92.013
1995 92.087
1996 93.147
1997 93.461
1998 93.792
1999 95.760
3.1.2. VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATELOV MESTA PREŠOV
Pocet obyvatelov v predproduktívnom veku..............22,7%
Pocet obyvatelov v produktívnom veku..................62,7%
Pocet obyvatelov v poproduktívnom veku................14,6%
Priemerný vek populácie............................... 33,5 roka
Stredná dlžka života - muži...........................67,5 roka
- ženy...........................75,6 roka
3.2. Zamestnanost
-¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦T¦¦¦¦¦¦¦¦¦ ¦¦¦¦¦¦T¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦
- - Okres Prešov - Mesto Prešov-
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦ ¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
-Pocet obyvatelov - 160.040 - 95.760 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦ ¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
-muži - 78.034 - 46.700 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦ ¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
-ženy - 82.006 - 49.060 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦ ¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
-Ekonomicky aktívne obyv. - 69.142 - 41.371 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦ ¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
-Nezamestnaní (vid tabulky) - - -
L¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦ ¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦-
Nezamestnaní k 31.07.2000
-¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦T¦¦¦celkom¦¦¦¦¦¦¦¦T ¦¦¦¦¦¦¦z toho¦¦¦¦
-Veková štruktúra - okres Prešov - mesto Prešov -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 15 - 19 r. - 2 677 - 1 376 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 20 - 24 r. - 3 899 - 2 251 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 25 - 29 r. - 2 336 - 1 208 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 30 - 34 r. - 2 025 - 1 017 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 35 - 39 r. - 2 091 - 1 116 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 40 - 44 r. - 2 137 - 1 233 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 45 - 49 r. - 1 915 - 1 115 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 50 - 54 r. - 1 427 - 833 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 55 - 59 r. - 520 - 264 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 60 r.
a viac - 23 - 11 -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- Spolu: - 19 050 - 10 424 -
L¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦-
Nezamestnaní podla štruktúry vzdelania
-¦¦¦¦¦¦¦¦¦T¦¦celkom¦¦¦T¦z toho¦¦¦¦¦T¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦
-Profesná - - - -
-štruktúra-okr. Prešov-mesto Prešov- Vysvetlivky -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 1 - 156 - 112 -Vedecká výchova-vedecký smer -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 2 - 686 - 519 -Vysokoškolské vzdelanie -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 3 - 1 132 - 847 -Vyššie vzdelanie-bakalárske -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 4 - 699 - 482 -Úplné stredné odb. s maturitou-
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 5 - 1 267 - 841 -Úplné stred.všeobecné s matur.-
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 6 - 233 - 57 -Úplné stredné s maturitou -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 7 - 2 539 - 1 328 -Stredné odborné bez maturity -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 8 - 818 - 384 -Vyucenie -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
- 9 - 3 405 - 1 365 -Úplné základné vzdelanie -
+¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+¦¦¦¦ ¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦¦+
-