- história – potreba noriem, tvorili sa náboženské, mravné, estetické a iné druhy noriem
- právo predkladá také normy, ktoré sú univerzálne, platia pre všetkých a zabezpečujú poriadok a spravodlivosť
Právo je - prostriedok na reguláciu rytmu spoločenského života
- prostriedok vyjadrenia a ochrany spoločenských noriem
- systém platných právnych noriem, pravidiel, ktoré vydáva štát, sú všeobecne záväzné, vynutiteľné
štátnou mocou a ktorého nedodržiavanie sa sankcionuje
- civilizácia je skupina krajín alebo národov, ktoré uznávajú rovnaké hodnoty /civilizácie: západná, východná,
islamská, hinduistická, africká, japonská/
- právne systémy v rámci jednej civilizácie sú si podobné – majú rovnakú právnu kultúru
- typy právnych kultúr: európsky /kontinentálny/, angloamerický, náboženský /tradičný/, socialistický /sovietsky/
Európska právna kultúra má 3 hlavné myšlienkové pramene:
1.Grécka múdrosť - Grécko kolíska filozofie, myšlienka občianskeho štátu POLIS
- človek riadený nomos /nomoi=zákon/
- náboženstvo bolo záväzné, ale inak mali veľa práv a slobôd
- mali povinnosť platiť dane
- Drakón 621 pnl, Solón 594 pnl zmiernil Drakónove zákony (občan nemohol byť predaný do otroctva)
2.Rímsko-právna vzdelanosť - Gréci boli učiteľmi Rimanov, filozofia Rimanov nikdy nedosiahla úroveň Grékov
- v oblasti práva však Grékov predstihli
- Rimania formovali princípy práva, pojmy, pravidlá, vzťahy
- vytvorili vedu o práve – jurisprudenciu
- základom rímskeho práva boli myšlienkové východiská Aristotela a stoikov
- bohyňa spravodlivosti - Justícia - v pravej ruke meč, v ľavej váhy, zaviazané oči
3.Kresťanská mravnosť - Kristus = Nový zákon = tolerancia, odpustenie = ochrana ľudských práv
- Cirkev vytvára KANONICKÉ PRÁVO, ale uznáva aj rímske
- rozpad Rímskej ríše – cisár Justinián /Východorímska ríša/ spísal texty súkromného práva a tak vznikla zbierka
Corpus iuris civilis
- 11. a 12. st. obnova rímskeho práva, v Taliansku vznikajú právnické školy
- Bolonská univerzita dodávala právnikov a profesorov pre celé Taliansko, ale aj pre Anglicko, Nemecko, Francúzsko
- pôvodné rímske právo však nebolo vhodné na priamu aplikáciu do života, preto bolo potrebné pôvodné texty
rímskeho práva spracovať a prispôsobiť
- ľudí, ktorí čítali tieto texty označovali ako glosátorov, lebo pôvodné texty obohacovali textami medzi riadkami,
učenými poznámkami – glosami
- ďalšie poznámky a komentáre písali postglosátori /komentátori/
- Bartolo zo Saxoferrato – jeho odchovanci mali vysokú prestíž
- „Nemo iurista nisi bartolista“ – „Ak nie si Bartolov žiak, nemôžeš byť dobrý právnik“
- Európska právna kultúra = písané právo /sudca – aplikácia práva na konkrétne prípady/
- Anglické právo – nepísané právo – tvoria ho súdne PRECEDENSY – podobné prípady sa riešia podobne –
podieľa sa na tvorbe práva
SYSTÉM PRÁVA /alebo právny systém .
- je tvorený z právnych noriem /to sú pravidlá správania sa v určitých situáciách a podmienkach/ a ich väzieb
- tento súhrn platných právnych noriem sa nazýva tiež platné, pozitívne právo
- na rozdiel od prirodzeného práva je vyjadrené v štátom určenej forme
- právne normy môžu tvoriť väčšie celky – právne predpisy /normatívne právne akty/
- veľká skupina právnych predpisov, ktoré upravujú určitý druh spoločenských vzťahov ozn. ako odvetvie práva
PRÁVNE NORMY – majú tieto špecifické znaky:
1. štátom stanovená alebo uznaná forma
- právne normy, presnejšie právne predpisy môžu byť rôzneho druhu podľa stupňa právnej sily
- právna sila vyjadruje vzťah právnych predpisov, ich miesto v štruktúre systému práva
- právna norma s nižšou právnou silou nesmie odporovať norme s vyššou právnou silou
a. Ústava, ústavné zákony, medzinárodné zmluvy, výsledky referenda
b. zákony
c. nariadenia vlády
d. vyhlášky, výnosy ministerstiev
e. všeobecnozáväzné nariadenia orgánov územnej samosprávy (mestá, obce, VÚC)
f. všeobecne záväzné nariadenia miestnych orgánov štátnej správy (okresné, krajské úrady)
- právne predpisy s univerzálnou pôsobnosťou sa uverejňujú v Zbierke zákonov SR
2. záväznosť
- každá právna norma, ktorá nadobudla platnosť a účinnosť, je záväzná
3. všeobecnosť
- právna norma nie je adresovaná konkrétnemu subjektu, ale neobmedzenému počtu subjektov
4. normatívnosť
- právna norma vyjadruje pravidlá správania pomocou zákazov, príkazov, dovolenia
5. efektívnosť
- minimálna miera jej užívania a rešpektovania zo strany tých, ktorým je určená (má minimálne zasahovať do súkromia)
6. štátne donútenie
- ochrana jednotlivca a spoločnosti pred dôsledkami porušovania práv
- môže byť: - nepriame štátne donútenie – preventívne formy pôsobenia na subjekt
- priame štátne donútenie – nútené plnenie právnej povinnosti /uskutočňujú ho štátne orgány, súdy/
- ak subjekt nesplní primárne právne povinnosti, vzniká sekundárny právna povinnosť – sankcia, čo je dôsledok
neplnenia primárnych právnych povinností
- sankcie môžu byť: reparačné – náhrada
reštitučné – navrátenie
satisfakčné – pri nemajetkových ujmách – na cti,...
represívne – udelenie trestu alebo ochranného opatrenia
Štruktúra právnej normy .
- skladá sa z 3 logických častí: HYPOTÉZA - stanovuje podmienky, za ktorých musí subjekt splniť právnu
povinnosť, alebo uskutočniť svoje oprávnenie
DISPOZÍCIA - je vlastné pravidlo správania sa subjektu
- je vyjadrená povinnosťou, zákazom, príkazom alebo oprávnením
SANKCIA - je vymedzená ako osobitná ujma, ktorá postihne toho, kto nedodržal
pravidlo vyjadrené v dispozícii
Tvorba právnych noriem .
- nazývame tiež legislatívny proces
- je to celý postup štátneho orgánu
- od podania návrhu právnej normy  prerokúvanie  schvaľovanie  vydanie
Platnosť právnej normy .
- právny predpis nadobúda platnosť dňom vyhlásenia, publikovania v Zbierke /ešte ho nepoužívam/
- platný právny predpis nemôžeme ešte v reálnom živote používať
- musíme počkať na jeho účinnosť
- dátum účinnosti nájdeme priamo v právnom predpise alebo ju nadobudne 15 dní od publikovania v Zbierke
- čas medzi platnosťou a účinnosťou je určený na oboznámenie sa s právnou normou
- v deň účinnosti sa stáva právna norma všeobecne záväzná pre všetkých občanov
Neznalosť práva nikoho neospravedlňuje!
Pôsobnosť právnej normy .
a. osobná, personálna – vzťahuje sa len na určitý druh subjektu
b. miestna, regionálna – vzťahuje sa len na určité územie, druhy = univerzálne a lokálne
c. časová – odkedy dokedy má platnosť
Druhy právnych noriem .
1. PRIMÁRNE – pôvodné - prijímajú ich orgány štátnej moci s ústavodarnou a zákonodarnou mocou /NR SR/
SEKUNDÁRNE – odvodené - prijíma ich vláda, ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy
- musia byť vydané v medziach primárnych noriem
- hovoríme im tiež vykonávacie právne predpisy
2. KATEGORICKÉ - sú to právne normy, ktorých uplatnenie je bezpodmienečné
DISPOZITÍVNE - môžu byť zmenené na základe vôle toho, ktorému je adresovaná
- ak si subjekty dohodli niečo iné, potom platí to, čo si dohodli
- ak si nedohodli niečo iné, platí to, čo stanovuje dispozitívna právna norma
3. PRIKAZUJÚCA - musí
ZAKAZUJÚCA - nesmie
OPRÁVŇUJÚCA - môže
PRÁVO .
- môžeme deliť na vnútroštátne a medzinárodné /medzinárodná zmluva, ratifikácia – prezident, NR SR/
- môžeme deliť: verejné - je vytvorené na základe subordinácie /podradenosti/ - ústavné, správne, finančné
súkromné - je vytvorené na základe princípu rovnosti – rodinné, pracovné právo
- Normy verejného práva sú formulované ako príkazy a zákazy
- Trestné je raz tam a raz tam
Funkcie práva .
1. regulatívno-organizačná – je garantom poriadku spoločenských vzťahov medzi ľuďmi
2. ochranná – zvyšuje právnu ochranu občanov, zakazuje isté spoločensky škodlivé druhy správania
3. výchovná – porušenie práva sa sankcionuje, čo má výchovný účinok
Odvetvia práva .
- normy v jednotlivých odvetviach sú usporiadané ako systém - kodifikácia
- kódex je kompletný, organicky usporiadaný súbor právnych noriem určitého odvetvia, ktorý má podobu zákona
/Občiansky zákonník, Zákonník práce,.../
Verejné právo
1. štátne ústavné právo
2. správne administratívne právo – výkon verejnej
správy
3. finančné právo
4. medzinárodné právo
5. trestné právo
Súkromné právo
6. občianske právo
7. rodinné právo
8. obchodné právo
Verejno-súkromné právo
9. pracovné právo
10. autorské právo
Právne vzťahy .
- v nich sa realizuje právo
- sú to vzťahy medzi subjektami
- je to vzťah upravený právnou normou
- právny vzťah vzniká na základe právnej skutočnosti
- právnou skutočnosťou môže byť:
1. PRÁVNA UDALOSŤ - narodenie, smrť, prírodná katastrofa
- sú to udalosti nezávislé od vôle ľudí
- sú to udalosti s ktorými sa spájajú určité právne následky
2. INDIVIDUÁLNY PRÁVNY AKT - vzťahuje sa na jednu konkrétnu osobu
- je to rozhodnutie, alebo uznesenie pre jednu osobu
- vydáva ho príslušný orgán štátnej správy na základe príslušného zákona
3. PRÁVNY ÚKON - prejav vôle subjektu, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu
- nástup do práce,...
. .
Subjekty právneho vzťahu – právnické a fyzické osoby
Objekty právneho vzťahu – je to to, kvôli čomu vstupujú subjekty práva do právneho vzťahu
Náležitosti právneho úkonu - musí byť myslený vážne, zo slobodnej vôle, zrozumiteľný, jasný, musí mať určitú
formu ak je zákonom predpísaná
Protiprávny úkon, konanie - je to taký prejav vôle, ktorý je v rozpore s právnou normou a zakladá
zodpovednostný právny vzťah, ktorý upravuje právna norma /trestné právo/
- je to vzťah medzi páchateľom trestného činu a orgánmi činnými v trestnom konaní
Systém právnych inštitúcií: súdy, prokuratúra, advokácia, notárstvo, polícia