Predpokladom uspesnej cinnosti je to,ze clovek ma moznost vybrat si z mnozstva posobiacich podnetov iba niektore.Vyber sa uplatnuje pri vnimani a inych dusevnych procesoch.Fakt,ze sa v danom momente zaoberame iba niekolkymi predmetmi,predstavami,pripadne ukonmi,nieje nahodny,ale usmernuje ho urcita zakonitost.
Niektori sucasni autori zaraduju pozornost medzi poznavacie aktivity snahove(konativne);tito autori ju chapu ako predstupen vyvoja vole.Neraz sa pozornost poklada za formalnu psychicku funkciu.Vychadzajuc z marxistickej psychologie mozeme uviest, ze pozornost je tou strankou psychickej cinnosti a aktivity subjektu,ktorej podstatnymi crtamy su zameranost a sustredenost.Pozornost zahrnuje vlastne orientacne cinnosti subjektu,specificku casovu a priestorovu dynamiku,ako aj zlozky psychickej regulacie rozlicnych foriem ludskej cinnosti.
Vzhladom na vplyvy behaviorizmu a gestaltizmu patrila pozornost k malo rozpracovanym problemom.Behavioristi totiz pozornost neuznavali a redukovali ju na reflexne prisposobovanie sa organizmu prichadzajucim podnetom ,pricom pripisovali dolezitu ulohu motorickemu zameraniu.Gestaltisti svoj psychologicky pristup k pozornosti vysvetlovali pomocou figury a pozadia, v podstate pomocou vlastnosti vnemoveho pola a termin pozornost vynechavali.
Pozornost je osobitou strankou cinnosti nasho mozgu,spaja sa so vsetkymi dusevnymi procesmi (vnimanie,myslenie,city a pod.),ktore urcuju jej obsah.Je to urcity stav organizmu,nervovej sustavy,urcita organizacia dusevnej cinnosti,ktora umoznuje najlepsi odraz a spracovanie skutocnosti.
Neurofyziologicky zaklad pozornosti je zatial malo objasneny..V sucasnosti sa zistilo ze pre chapanie neurofyziologickych zakladov pozornosti ma podstatny vyznam Pavlov zakon indukcie nervovych procesov.Podla tohto zakona je zakladom pozornosti ohnisko optimalnej vzrusivosti(koncentracia vzruchu v istych castiach mozgovej kory), a utlm v ostatnych castiach .Procesy vzruchu v jednej oblasti mozgovej kory maju za istych podmienok tendenciu koncentrovat sa v mieste vzniku(ohnisku vzruchu) a (na zaklade zakona indukcie) indukcne vyvolavat vo svojom okoli utlm. Organizmus potom nereaguje na podnety dopadajuce na utlmove casti.Vzajomne vztahy medzi oboma procesmi niesu strnule a preto ked mozog pracuje ,menia sa miesta s optimalnou vzrusivostou.Kedze ohniska s optimalnou vzrusivostou ulahcuju priebeh nervovych procesov a tym zabezpecuju aj najlepsiu uroven psychickych procesov.Je teda zrejme ze pozornost je podmienkou ziakovej uspesnej prace v skole ,kym nepozornost signalizuje ucitelovi nezaujem,unavu,nepochopenie uciva,alebo vycerpanopst.Z hladiska skolskeho vzdelavania kazdy pedagog vie uputat a zamerat pozornost ziakov a rozvyjat ju v zelatelnom smere.
Cinitele,ktore stazuju alebo ulahcuju pozornost cloveka,sa rozdeluju na dve skupiny.Na vnutorne a vonkajsie.
Vnutorne cinitele su napr:
celkovy telesny stav.Ak je telesny stav cloveka dobry,ulahcuje to jeho pozornost a naopak zly stav pozornost zhorsuje alebo aj znemoznuje.Negativne na pozornost vplyva aj unava,zla zivotosprava,alkohol.ak je vplyv z ktorejkolvek podmienky velky nedari sa nam svoju pozornost skoncentrovst ani s velkym usilim.
Psychycke stavy a nalady tiez patria k vnutornym cinitelom pretoze dobra psychycka pohoda radostna jasna nalada posobi na pozornost priaznivo kym ubitost deprimovanost pozornost stazuju a otupuju.
K vnutornym cinitelom patria aj zaujmy.Zaujem ako nasou dusevnou strukturou vypestovany postoj sa povazuje za jeden z velmi silnych faktorov pozornosti.V praxi to zn. Ze ak sa podnety netykaju nasho zaujmu su pre nas indiferentne nevenujeme im pozornost.Nedostatok podnetov,ktore by suviseli s nasimi zaujmami,vedu k zazitku dlhej chvile,k nude.
Podla Holasa celkom osobitym faktorom pozornosti je prave nejaky citovy vztah k nejakejn skutocnosti avsak nieje celkom spravne takto hovorit o vyzname zaujmu na uputanie pozornosti,pretoze pod zaujmom rozumieme kladny citovy vztah kym pozornost moze byt uputana predmetom javom ktory vyvolava negativnu emociu.Podnet ku kt mame negat ci pozit vztah ,uputa nasu pozornost lahsie nez ktorykolvek iny jav v jeho okoli .predmet citoveho vztahu sa nemusi vyznacovat novostou ani kontrastom.
Pribuznost predstav je cinitel ktory moze posobit pozit i negat.Koncentracia nasej pozornosti je lahsia ak o tomto podnete mame pribuzenske predstavy a vedomosti.Tie udrzuju sustredenost nasej pozornosti.na druhej strane velke mnozstvo pribuzenskych predstav vo vedomi moze rusit sustredenost.
Dalsi cinitel je ocakavanie a zameranost.Ocakavanie vo vztahu k pozornosti charakterizujeme ako predstavu buducej cinnosti.S tymto cinitelom sa stretavame casto najme v pracovnej,sportovej cinnosti casto sa na pretekoch stretavame s pokrikom,, pozor !priipravit sa !,,specialnym pripadom uputania pozornosti je celkova zameranost subjektu ktora je vypestovana praxou ,skusenostami.Neraz sa stretavame s pripadom profesionalnej zameranosti,ked clovek pod vplyvom profesionalnej zameranosti si nevsima len niektore predmety a javy,kym ostatne javy jeho pozornosti unikaju,clovek ako keby makl klapky na ociach.Jav zameranosti pozornosti presiel pred casom do psychoplogickej teorie pod ruskym nazvom ,,ustanovka,,a stal sa predovsetkym v (ruskej) sovietskej psychologii predmetomm hlbokeho ,vyskumu pod vedenim Uznadzeho ktoreho teoria zameranosti je cennym obohatenim psychologie,pretoze zameranost je dolezitym psychickym javom nielen z hladiska teorie ludskeho subjektu ale aj z hladiska praktickeho ( vo vyucovani,v politike vo vychove)
K vonkajsim cinitelom patria napriklad
Sila ,velkost(intenzita)a dlzka podnetu:velmi intenzivne podnety uputaju nasu pozotrnost ale rovnako aj dlhoptrvajuce a opakujuce sa podnety ako napr:reklama.Je pravda ze aj silne podnety v zavislosti od casu stracaaju schopnost strhavat na seba pozornost.Napriklad kriciaci ucitel ma uspech v discipline len v prvych tyzdnoch svojho posobenia neskor hlas ucitela vo svojej posobnosti oslabuje.
Cinitel:Novost, neocakavanost a zriedkavost podnetu..V praxi posobia ako ucinna podmienka pozornosti podobne posobi aj prerusenie neustale posobiaceho podnetu.
Relativna diferencovanost podnetu nasu pozornost strhavaju podnety ktore napr svojim tvarom pohybom diferencuju od svojho opkolia. urcite by pozornost uputal clovek ktory by si na divadelne predstavenie obliekol plazove oblecenie.
Tieto vonkajsie cinitele maju velky vplyv na vznik pozornosti na udrzanie pozornosti a na jej koncentraciu to nestaci. pri koncetracii vyznamnu ulohu zohravaju vnutorne cinitele, ktore su determinovane celkovou strukturou osobnosti cloveka.
Vyvin a rozvoj pozornosti:
Pozornost deti po narodeni je mimovolna a vyvolavaju ju vyrazne ,leskle alebo pohybujuce sa predmety,silne zvuky.Podla Smirnova a Gonobolina prejavuju deti od polovice prveho roka velky zaujem o okolite predmety,zacinaju si ich obzerat,strkaju si ich do ust a obracaju si ich v rukach.Moznost manipulovat s predmetmi rozsiruje okruh objektov pozornosti a predlzuje cas pozornosti na urcitom predmete.Pozornost je vsak velmi nestala.Ak dieta vidi nejaku vec,ktora ho zaujala,zacina sa jej dozadovat,place.ak sa jeho prianie splni,staci mu ukazat v tom momente volaco ine ,aby sa hned zacalo zaujimat o novy predmet a zabudlo na to ,coho sa tak velmi dozadovalo.
Pre vyvin pozornosti ma v predskolskom veku velky vyznam hra dietata.V hre si rozvija nielen intenzitu a sustredenostpozornosti ale aj jej stalost..Ku koncu predskolskeho vekudietata do istej miery dokaze riadit svoju pozornost,co je dolezitym predpokladom na pracu v skole..Pri skolskej praci ziak uz nevystaci s mimovolnou pozornostou,musi svoju pozornost vedome sustredovat na plnenie skolskych uloh.Na zaciatkuskolskej dochadzkymoze mat v tomto smere velke tazkosti.Vyucovaci proces by mal byt vedeny zaujimavo putavo.
Rozsah pozornosti ziaka po vstupe do skoly sa obmedzuje na 2az3 objekty(u dospelych je to az 5az7 takychto objektov).Pozornosti ziaka unikaju mnohe vlastnosti predmetov a preto ak chceme,aby ziak venoval pozornost roznym predmetom(zlozitejsim s roznymi vlastnostami),treba,aby tieto predmety posobili dlhsie alebo niekolkokrat za sebou.
Aj ked stalost pozornosti postupne vzrasta ziak po vstupe do skolycasto nevie vhodne rozdelovat svoju pozornost(ked sa napr: sustredi na pisanie,nedokaze pocuvat alebo si nevsimne ze ma nakrivo zosit)Uz v tomto veku si treba postupne vytvarat navyk byt pozorny,ktory ma pre pracu v skole velky vyznam.Nadmerne poziadavky na vykon pozornosti mladsieho ziaka neuropsychicky vycerpavaju a unavuju. Nevhodne je predlzovat vyucovacie hodiny,ukracovat ziakov o prestavky ...
V obdobi puberty moze v dosledku zavaznych fyziologickych zmien v organizme dojst k docasnemu naruseniu schopnosti koncentracie pozornosti(nesustredenost pri uceni,striedanie zaujmov)pubescent ma mnoho energie,aktivity,zaujmov.To ho rozptyluje,tazko ovlada svoje priania a tym aj svoju pozornost.Napriek vsetkemu postupne dochadza k zamernemu usmernovaniu a udrziavaniu pozornosti najma pri praci,ktora ho zaujima a pri ktorej sa moze prejavit.
V dalsom vyvoji pozornosti vedie k rozvoju umyselnej pozornosti,co je jednym z predpokladov uvedomeleho postoja k vyucovaniu k podporeniu uloh spojenych s pripravou na buduce povolanie.
Bibliografia:
Boros,J.:Zaklady psychologie,Bratislava,Sloven.pedagog. nakladatelstvo,1987
Boros,J.&Pardel,T.:Zaklady vseobecnej psychologie,Bratislava,Slov.pedagog.nakl adat.,1979
Kolektiv autorov:Strucny psychologicky slovnik,Bratislava,nakladat. Pravda,1987
Pardel,T.:Pedagogicka psychologia,Bratislava,slov.pedagog.nakl adat.,1967
Prihoda,V.:Ontogeneze lidske psychyky,Praha,Statni pedagog.nakladatelstvi,19673