Pojem potreby človeka

Jednotlivec má jedinečné vlastnosti, niektoré potreby sú spoločné všetkým ľuďom. Potreba je prejavom nejakého nedostatku, chýbania niečoho, čoho odstránenie je žiadúce. Potreba núti k vyhľadávaniu určitej podmienky potrebnej k životu, poprípade vedie k vyhýbaniu sa určitej podmienke, ktorá je pre život nepriaznivá. Je niečím, čo ľudská bytosť nutne potrebuje pre svoj život a vývoj. Prežívanie nedostatku ovplyvňuje psychickú činnosť človeka – pozornosť, myslenie, emócie, voľné procesy, a tým celkom zásadne vytvára vzorec chovania jednotlivca. Jednanie zamerané k uspokojeniu potrieb dáva potrebu na jej psychologickú úroveň (hovoríme tiež o psychickej odozve).
V termíne potreba je zdôraznená jednota vnútorného s vonkajším, s okolitým svetom, každá potreba je potrebou niečoho, vzťahuje sa k niečomu v prostredí. Ľudské potreby nie sú nemenné, vyvíjajú sa a kultivujú, na rozdiel od pudov a inštinktov, ktoré chápeme ako biologicky dané vnútorné sily, ktoré sa nedajú ovplyvniť zvonku.
Každý jedinec vyjadruje a uspokojuje potreby svojim spôsobom, určitý druh motivovaného chovania sa prejavuje u každého človeka inak. V priebehu života sa potreby jedinca menia z hľadiska kvantity i kvality. Je dôležité vedieť, že všetci ľudia majú spoločné potreby, je rovnako nutné si uvedomiť, že tieto potreby sú uspokojované najrôznejším spôsobom života, z ktorých ani dva nie sú si podobné. Napríklad:
- Potreba výživy je spoločná všetkým ľuďom (všetkým živým bytostiam). Spôsob uspokojenie potreby výživy nebude u všetkých ľudí rovnaký. Školák bude jesť (uspokojovať potrebu výživy) v školskej jedálni, študent si kúpi rohlík a vlašský šalát, ktorý zje na lavičke pred školou... Bankár sa naobeduje s klientom v príjemnej drahej reštaurácii.
Potrebu odpočinku uspokojí niekto športom, iný človek sledovaním televíznych programov.
Potreba istoty má svoj biologický základ v pude sebazáchovy. Prejavuje sa v nebezpečenstve, v nepredvídaných udalostiach, „v neprehľadnej situácii“. Dieťa volá matku, nielen keď sa bojí psa alebo je ohrozované iným dieťaťom, ale aj keď má zlý sen. Hľadá istotu u rodičov pri školskom neúspechu, pri konflikte s kamarátmi či s dospelými, stráca istotu pri odchode niektorého z rodičov z rodiny.
Istotu a bezpečie strácame nielen pri fyzickom ohrození, ale tiež pri ohrození psychickom či sociálnom, napr. pri vážnom konflikte v rodine, pri strate zamestnania
Spôsoby uspokojovania potrieb:
1. žiadúce spôsoby sú tie, ktoré neškodia ani nám ani iným, zhodujú sa so sociálno-kultúrnymi hodnotami indivídua a sú uspokojované v medziach zákona.
2. nežiadúce spôsoby sú tie, ktoré majú jednu alebo viac z týchto charakteristík: môžu škodiť danej osobe alebo iným, nie sú v zhode so sociálno-kultúrnymi hodnotami alebo presahujú hranice zákona. Maslow zistil, že ľudia, ktorí uspokojujú svoje základné potreby, sú zdravší, šťastnejší a výkonnejší než jedinci s neuspokojenými potrebami ( Goble, 1970, s.50)
Potreby sú základnými motívmi vyjadrujúcimi nejaký nedostatok, t. j. narušenú psychickú alebo psychofyziologickú rovnováhu, a súčasne k jej obnove. Potreby sú určované tiež kultúrou a ľudia si sú vo svojich potrebách podobnejší, ako sa na prvý pohľad zdá. Jeden motív môže u rôznych osôb vyjadrovať rôzne účely: napr. sexuálna potreba môže vyť u niekoho prostriedkom vyjadrenia svojej ženskosti alebo mužnosti, a u iného môže byť dôvodom urobiť dojem, inokedy súvisí s túžbou po blízkosti, istote, láske alebo môže ísť o kombináciu týchto potrieb, hoci si jedinec myslí, že hľadá len sexuálne uspokojenie.
Význam pojmu potreba
l. Biologický: potreba vyjadruje stav narušenej fyziologickej rovnováhy (homeostázy). Niektoré biologické potreby, napr. potreba vápnika, vitamínov nemajú psychickú odozvu.
2. Ekonomický: potreby tu obvykle vyjadrujú nutnosť alebo žiadosť vlastniť a užívať určitý objekt, napr. farebný televízor, topánky šaty, byt a pod.
3. Psychologický: je celkom špecifický a vyjadruje psychický stav, odrážajúci nejaký nedostatok. Psychologický význam potreby je spojený s významom sociálnym
Charakteristickými znakmi potrieb sú nasledujúce vlastnosti:
potreby sú predmetné, t. j. potreba je vždy potrebou niečoho,
potreby sú dynamické, ustavične sa menia
potreby sú cyklické, teda môžu sa obnovovať,
vývoj potreby závisí od zmien a spôsobu uspokojovania potrieb.
Charakteristika základných potrieb. Základné potreby sú spoločné všetkým ľuďom, sú však modifikované kultúrnym štandardom osoby:
ľudia uspokojujú svoje vlastné potreby blízke ich vlastným prioritám,
hoci sa základné potreby vo všeobecnosti musia uspokojiť, niektoré z nich možno odložiť
zlyhanie v uspokojovaní potrieb môže vyústiť do homeostatickej nerovnováhy až choroby. Homeostáza je tendencia organizmu udržať si rovnovážny stav pri ustavičných premenách,
potrebu možno pociťovať prostredníctvom vonkajších alebo vnútorných stimulov (pohľad na jedlo – vonkajší stimul, hlad – vnútorný stimul),
osoba, ktorá pociťuje potrebu, môže na jej uspokojovanie odpovedať rôznymi spôsobmi ) pri únave po práci niekto pracuje v záhrade, iný počúva hudbu),
potreby sú vo vzájomnom vzťahu, niektoré z nich nemožno uspokojiť, kým sa neuspokoja iné príbuzné potreby.
CHARAKTERISTIKA POTRIEB PODĽA JEDNOTLVÝCH AUTOROV
Americký psychológ Abraham H. Maslow (1908-1970) bol organizátorom a prvým prezidentom Spoločnosti pre humanistickú psychológiu. Táto nová škola sa považuje za „tretiu silu v psychológii“, ktorá je v mnohých smeroch v opozícii voči školám behavioristickým a psychoanalytickým. Maslowova filozofia človeka je súčasťou jeho svetového názoru, ktorý nazýva „názorom holisticko-dynamickým“.
Podľa Maslowa má každý jedinec individuálny systém motívov, ktorý je hierarchicky usporiadaný, pretože niektoré z motívov sú silnejšie než iné a niektoré z tých silných sú najsilnejšie. Ľudia sú motivovaní hierarchickým systémom základných potrieb.
Maslowových päť kategórii úrovní potrieb v ich hierarchickom poriadku zahrňuje: fyziologické potreby, potreby bezpečnosti a istoty, potreby lásky a príslušnosti, potreby sebaúcty a potreby sebarealizácie (1970, s.37).
„Človek je bytosť s potrebami a dosahuje zriedka stav plnšieho uspokojenia, vynímajúc krátke doby. Len čo je jedna potreba uspokojená, stavia sa na jej miesto druhá... Pre ľudskú bytosť je v celom jej živote charakteristické, že prakticky stále niečo vyžaduje“ (Maslov).
Ľudia sa po celý život usilujú zabezpečiť svoje potreby na všetkých úrovniach. No dominantné potreby na jednej úrovni sa môžu v rôznych obdobiach života líšiť. Maslow vidí ľudí ako bytosti, ktoré ustavične od počatia až po smrť rastú a vyvíjajú sa. Ak sa potreba splní, človek si ju už ďalej neuvedomuje. Potreby sa môžu splniť úplne, čiastočne alebo sa nesplnia vôbec. Človek sa zvyčajne svojím správaním vytrvalo snaží o splnenie potreby.
Hierarchicky organizovaný systém potrieb podľa Maslowa:
Fyziologické potreby sa objavujú pri porušení homeostázy a vyjadrujú tak potreby organizmu, slúžia k prežitiu. Jedinec robí väčšinou všetko preto, aby uspokojil fyziologické potreby, skôr než sa stanú aktuálnymi. Patria tu: potreba pohybu, výživy, vyprázdňovania, spánku, kyslíka, sexuálna potreba. Potreba istoty a bezpečia je potrebou vyvarovať sa ohrozenia a nebezpečia. Objavuje sa vždy v situácii straty pocitu životnej istoty. Patrí tu: potreba vyvarovať sa nebezpečia, ohrozenia, vyjadruje túžbu po dôvere, spoľahlivosti, stabilite. Potreba lásky a spolupatričnosti, vystupuje v situáciách osamotenia a opustenia. Patria tu: potreby afiliačné, milovať a byť milovaný, potreba náklonnosti, spolupatričnosti, integrácie. Potreba uznania, ocenenia, sebaúcty.

Prvá je potreba sebaúcty a sebahodnotenia a vyjadruje želanie výkonu, kompetencie, dôvery v okolitom svete a nezávislosť na názoroch druhých. Druhá vyjadruje túžbu po rešpekte druhých ľudí, prvenstvo vo vnútri sociálnej skupiny. Patria tu: potreba sebaúcty, sebakoncepcie, potreba uznania súhlasu, autonómie. Potreba sebarealizácie, sebaaktualizácie vystupuje ak tendencia realizovať svoje schopnosti a zámery, človek chce byť tým, kým podľa svojho názoru môže byť. Kto chce byť dobrým lekárom, zdravotnou sestrou, musí sám v sebe nachádzať uspokojenie z práce a byť presvedčený, že danú činnosť vykonáva dobre. Patrí tu: realizovať vlastný potenciál.
Maslow ďalej klasifikuje potreby na :
VYŠŠIE POTREBY: potreba sebarealizácie, potreba uznania, potreba spolupatričnosti
NIŽŠIE POTREBY: potreba bezpečia a fyziologické potreby
Vo svojom výskume Maslow neskôr identifikoval rastové potreby na rozdiel od nedostatkových potrieb. Rastové potreby nazýva pseudohodnotami, metapotrebami alebo B- hodnotami. Tieto pseudohodnoty iba pripomínajú potreby. Pokiaľ sa metapotreby neuspokoja, osoba pociťuj „ chorú dušu“ či metapatológiu (Maslow, 1971, s.43).Hovorí o 14 pseudohodnotách, ktorými sú: pravda, dobrota, krása, celistvosť, živosť, unikátnosť, dokonalosť, úplnosť, spravodlivosť, jednoduchosť, bohatosť, beznamáhavosť, hravosť a sebestačnosť. Tieto potreby sú bez udania hodnoty (Goble, 1970. s.47- 48)
Richard Kalish (1977, s.32) modifikoval Maslowovu hierarchiu a navrhuje ďalšiu kategóriu potrieb medzi fyziologickými potrebami a potrebami bezpečia a istoty. Táto kategória zahrnuje sex, činnosť, skúmanie, manipuláciu a novosť. Kalish zdôrazňuje, že deti na optimálny rast a vývin potrebujú skúmať svoje prostredie a manipulovať s ním. Poznamenáva, že i dospelí často vyhľadávajú nové dobrodružstvá či stimulujúce zážitky ešte prv než zvážia potrebu vlastnej bezpečnosti a istoty. Na rozdiel od toho, Maslow zaraďuje potrebu poznania a estetické potreby do kategórie potrieb sebarealizácie.
Halbert Dunna uvádza celý rad potrieb, ktoré sa musia uspokojiť aby človek dosiahol stav vysokého blaha. Jeho základné potreby sú: prežitie, komunikácia, kamarátstvo, rast, predstavivosť, láska, vyrovnanosť, prostredia, komunikácia s vesmírom, filozofia života, dôstojnosť, sloboda a priestor.
Jourard: podľa neho ľudia zoraďujú svoje potreby podľa toho, akú relatívnu dôležitosť majú v ich živote. K potrebám opísaných Maslowom radí potrebu zdravia, slobody, popudov, kognitívnej jasnosti a zážitkovej rozmarnosti.
Orlandová definuje potreby ako „požiadavky osoby, ktoré ak sú naporúdzi, odďaľujú alebo zmenšujú tieseň a zlepšujú bezprostredný pocit blaha“ (Orlando, 1961, s.5)
Kingová hovorí o potrebách ako o „stave výmeny energie vnútri alebo zvonka, ktorý vedie k behaviorálnym odpovediam (reakciám) na situácie, osoby, udalosti (Kingová, 1971, s.80)
Royová chápe potreby ako „požiadavky jednotlivca, ktoré stimulujú odpovede na udržanie jeho integrity“ (Royova, 1980, s.184)
K. Lewin: „Potreba je chápaná ako motív, sila, ktorá uvádza do chodu a udržuje správanie“
H. H. Kendler: „Potreba vyjadruje odchýlku od biologickej homeostázy, t.j. chápanie potreby ako vrodeného motívu.“
M. Nakonečný: „Potreby sú základné motívy, ktoré vyjadrujú nedostatky na úrovni fyzického i sociálneho bytia, a cieľom správania, ktoré je s nimi spojené ako inštrumentálna aktivita, je reakcia týchto potrieb.“
Faktory brzdiace uspokojovanie potrieb:
CHOROBA: často bráni ľuďom v uspokojovaní ich potrieb. Sestry pomáhajú chorým v uspokojovaní ich fyziologických potrieb na viacerých úrovniach. Osoba, ktorá sa zotavuje po operácii brucha, pravdepodobne potrebuje kyslík infúzie roztokov, pomoc pri pohybe a psychickú podporu bezprostredne po operácii. Zabezpečenie každého z týchto zásahov pomáha uspokojiť rozličnú potrebu. Chorí často zameriavajú všetku svoju energiu na fyziologické potreby a prechodne sa nezaoberajú potrebami vyššej úrovne.
MEDZIĽUDSKÉ VZŤAHY: najmä k príbuzným a blízkym. Sestry tiež často vstupujú do takýchto vzťahov, pretože sú v pacientovej blízkosti v kritických obdobiach jeho života.
NARUŠENÁ SEBAKONCEPCIA: ľudia, ktorí poznajú sami seba a oceňujú sa, ľahšie prijímajú vnútorné zmeny .Ľudia s narušenou sebakoncepciou sú neschopní uspokojiť svoje potreby samostatne a pravdepodobne budú vyžadovať pomoc od sestry.
VÝVINOVÉ ŠTÁDIUM ČLOVEKA: ak indivíduum uspokojivo splní vývinovú rolu naučiť sa dôvere, potom je aj naplnenie základných potrieb pocitu bezpečnosti a istoty oveľa ľahšie dosiahnuteľné. Osoba, ktorá sa naučila dôverovať iným prenáša tieto pocity na zdravotnícky personál, ktorý ju ošetruje.
Poznatky o potrebách človeka pomáhajú sestrám predovšetkým v pochopení seba samých , aby mohli uspokojovať svoje osobné potreby. Cez pochopenie potrieb iných ľudí môžu sestry lepšie pochopiť ich správanie.
Odkrytie príčin určitého správania pomáha sestrám k ich väčšej objektivite . Napokon pochopenie príčiny určitého správania pomáha sestrám odpovedať viac liečebne než citovo.
Poznatky o základných potrebách môžu poskytovať rámec pre ošetrovateľský proces a jeho aplikáciu u jednotlivcov i v rodinách. Potreby ľudí môžu tiež slúžiť ako rámec na posudzovanie pacienta, zoradenie problémov do priorít a na plánovanie ošetrovateľských zásahov.
Sestry môžu uplatňovať svoje poznatky ľudských potrebách na uspokojenie pacienta v strese ale pritom musia poznať aj situácie, ktoré zavinili nesplnenie ľudských potrieb a spôsob, ktorým možno uspokojenie potrieb sprostredkovať.
Sestra môže znalosť ľudských potrieb využívať na pomoc ľuďom v ich vývine a raste. Niekedy ľudia o svojich potrebách buď vôbec nevedia, alebo ich dostatočne nepoznajú. Sestra môže často pomôcť pacientovi k sebarealizácii tak, že mu pomôže nájsť zmysel v chorobe ktorou trpí.