Pezinok - história, životné prostredie

Pezinok - história, životné prostredie
PEZINOK leží na úpätí Malých Karpát, 20 km od Bratislavy. Rozkladá sa na dvoch
katastrálnych územiach Grinava a Pezinok na ploche 7276 ha na úpätí Malých Karpát,
vo výške 156 m n.m. Je súcastou okresu Pezinok a Bratislavského kraja. Susedí s
okresmi Senec, Bratislava, Malacky a Trnava.Je okresným sídlom, má 21. tis.
obyvatelov. Od roku 1647 je slobodným královským mestom. Pezinok je známy
históriou zlatého baníctva /14.-19. storocí/ a najmä pestovaním vinica a výrobou vína,
ktoré pretrváva i v súcasnosti. Dnešný Pezinok je zaujímavým spojením úcty k
tradíciám s modernou dobou. Mesto ponúka po celý rok prítažlivé príležitosti pre
cestovný ruch – historické pamiatky, kultúrny a vínný turizmus, pešia turistika do
okolitých Malých Karpát, zimné športy na vrchuBaba..Pezinok síce nemá priamy styk so
štátnou hranicou, ale najbližší hranicný priechod do Rakúska je vzdialený iba 25 km, do
Madarska približne rovnako.Pezinok v císlach
Zemepisné charakteristiky Územie
poloha mesta (od Bratislavy) SV zastavané územie 603 ha
nadmorská výška 156 m orná pôda 1135 ha
najvyššie miesto (Certov kopec) 752 m lesné pozemky 3947 ha
priem. letná teplota v nížinnej casti 20,6 C vinice 826 ha
priem. letná teplota v horskej casti 16,0 C sady 3 ha
priem. zimná teplota v nížinnej casti -2,0 C trvalé trávnaté porasty 295 ha
priem. zimná teplota v horskej casti -4,5 C vodné plochy 85 ha
pocet letných dní 66 záhrady 80 ha
rocné zrážky (v mm) 700 - 740 ostatné plochy 305 ha
pocet zrážkových dní 90 - 95 Spolu 7276 ha
Miestne komunikácie
Dlžka miestnych komunikácií 54,2 kmDlžka miestnych chodníkov 53,0 km
V meste žije (k 31. 12. 1999) 21 838 obyvatelov, z toho 51,2% žien. 23% obyvatelov
je v predproduktívnom veku, 64% v produktívnom a 13% v poproduktívnom. Z
hladiska národnostnej štruktúry je zloženie obyvatelov nasledovné:97% obcanov má
slovenskú národnost, 1,4% ceskú a moravskú, 0,7% madarskú, zvyšných 0,9%
rusínsku, ukrajinskú,nemeckú, polskú, ruskú, rómsku a bulharskú.
Vývoj poctu obyvatelov
1869 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001
5706 20 541 20 788 21 049 21 558 21 641 21 713 21 770 21 819 21 838 21 865 21
082 *
Prvá písomná zmienka o Pezinku pochádza z r.1208. V druhej polovici 13. storocia
boli v meste založené prvé vinice. Súvisí to s prvou vlnou osídlenia Pezinka nemeckými
vinohradníkmi a remeselníkmi. Medzi 14. a 19. storocím sa tu tažilo zlato. V r.1647
udelil král Ferdinand III.
Pezinku štatút slobodného královského mesta. V r. 1870 mesto dosiahlo titul municípia,
co ho stavalo na úroven župy. 1. februára 1949 sa stal Pezinok okresným mestom a bol
ním až do 30. júna 1960. 28. júla 1996 bol Pezinok opät vyhlásený za okresné
mesto.Pre mesto je charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi
domami, ulicami v pravidelnom sietovom pôdoryse a zvyškami pôvodných hradieb. K
najvýznamnejším kultúrnohistorickým pamiatkam patrí zámok z 13. storocia, 4
historicky aj architektonicky cenné kostoly a renesancná radnica.
Popri bohatej histórii sa Pezinok môže pochválit i nie menej úspešným dneškom.
Mesto je nielen administratívnym, ale aj prirodzeným centrom Malokarpatského regiónu
- ci už v oblasti vinohradníctva a vinárstva, politického, kultúrneho a spolocenského
života, podnikania a cestovného ruchu. Potvrdzujú to i rôzne významné podujatia,
ktoré sa pravidelne uskutocnujútu na pôde mesta. Mnohé z nich majú i medzinárodný
význam. Ci už je to Vinobranie, kultúrne festivaly (Ad una corda - v chrámovom speve,
Jazz hot dance - v džezovej hudbe, Cibulák - divadelný), motoristické a športové sútaže
(Slovakia Matador - automobilové preteky dovrchu na Babe, Malokrpatský strapec - v
parkúre) alebo charitatívne podujatia (Pejavo-celoslovenský festival javiskovej tvorby
Ústavov sociálnej starostlivosti, Blue Theater - prehliadka tvorby umelecky nadaných
detí z detských domovov). V meste je zvlášt silná výtvarná obec - žijú a tvoria tu známi
výtvarníci Jozef Baláž, Alexander Ilecko, Oliver Solga, Igor Piacka, literáti Július Balco,
G.Andrusovová-Vlceková a pod. I pezinské vína sa pravidelne vracajú zo sútaží s
vavrínmi - ci už z pezinských tradicných Vínnych trhov alebo medzinárodných (Ceská
republika, Rakúsko, Slovinsko, Madarsko). Sú medzi nimi i šampióni takých prestížnych
sútaží ako je Vinoforum, ci Vino Italia. Pezinok je domovom juniorského majstra Európy
v džude, majstrov republiky v basketbale, volejbale, armwrestlingu, orientacnom behu
atd.
Nemožno nespomenút i pozoruhodné obcianske iniciatívy, ktoré koordinuje a podporuje
komunitné združenie Sami sebe Pezinok.
Školstvo
materské školy 9
základné školy 6
stredné školy 5
Zdravotníctvo
nemocnica 1
poliklinika 1
lekárne 3
Sociálna starostlivost
Ústav sociálnej starostlivosti pre detí a mládež 1
Stredisko opatrovatelskej služby 2
Dom penzión dôchodcov 1
Kluby dôchodcov 3
Kultúra
Kultúrny dom 1
Kino 1
Amfiteáter 1
Múzeum 1
Knižnice 3
Galérie 2
Kultúrne pamiatky
kostoly a kláštory 7
pamätníky 4
mlyny 3
vinohradnícke domy 19
meštianske domy 21
mestské opevnenie 1
radnica 1
pamätné tabule 4
rodné domy význam.osobn. 3
kaštiel /zámok/ 1
plastika 1
Služby (stav k 31.12.1999)
pošty 3
banky 7
poistovne 4
cestovné kancelárie 5
Mesto Pezinok
- ZÁMOK – Mladoboleslavská ul., pôvodne gotický hrad z konca 13. storocia, neskôr
prestavaný. V súcasnosti je v jeho priestoroch vináren so zachovalou historickou sálou
s nástennými malbami a pivnica so vzácnou starou sudovinou. V okolí zámku sa
rozprestiera zámocký park založený v r.1844 grófom F.Pálfim. Sú v nom vzácne
dreviny a rybník s vodným vtáctvom.- RADNICA – Radnicné nám, bola postavená okolo
r.1600. Je to dvojpodlažná štvorkrídlová stavba na pravidelnom pôdoryse okolo
stredného dvora. V súcasnosti je v rekonštrukcii.- FARSKÝ KOSTOL – rím.katol., Farská
ul., bol vybudovaný v gotickom štýle v pol. 14.stor., prestavaný v r.1500. Jeho
baroková veža pochádza z r.1700. Kostol má trojlolovýpriestor s presbytériom
zakonceným hviezdicovou klenbou a vzácnu renesancnú kazatelnicu z r.1523.-
KLÁŠTORNÝ KOSTOL, Holubyho ul. 91. Tento kapucínsky barokový kostol pochádza z
roku 1730. Má jednu lod s bocnou kaplnkou. Všetka architektúra kostola je z dreva
pokrytého tmavohnedým fládrovaním. Za hlavným oltárom je umelecky zdobené
oratórium pre reholníkov.- EVANJELICKÝ KOSTOL, Potocná ul. Pochádza z r.1783. Má
tvar oblžnikovej siene s emporami po celom obvode. V objekte je vzácna krstitelnica.
Na klasicistickom oltári sa nachádza obraz poslednej vecere, ktorého autorstvo sa
pripisuje pezinskému rodákovi, barokovému maliarovi portrétistovi Jánovi Kupeckému.-
DOLNÝ KOSTOL, na rohu Radnicného nám. a Holubyho ul. Je to neskororenesancný
katolícky kostol zo 17. storocia. Bol upravený v 18. stor. v barokovom slohu.
Zvláštnostou kostola je presbytérium s hlavný oltárom a velké empory na troch
stranách lode. Umelecky hodnotnou je aj kazatelnica a organ z r.1662. Autorom
výmalby je pezinský maliar Augustín Bárta st- KATOLÍCKY KOSTOL sv.kríža na Cajle –
postavený bol v pol. 18. stor., upravený a rozšírený o vežu v 19. stor., jednolodový,
neskorobarokový interiér.- KAPLNKA ROZÁLKA, Suvorovova ul. Jej základy boli
postavené v r.1730. V jej interiéri dominuje hlavný oltár s obrazom svätej Rozálie. -
RODNÝ DOM J.KUPECKÉHO, Kupeckého ul.39. Ján Kupecký /1667-1740/ bol známy
barokový maliar potrétista. V priestoroch jeho rodného domu je dnes pamätná izba.-
MESTSKÉ HRADBY – zvyšky z nich sú zachované na Mladoboleslavskej ul., Hrnciarskej,
Moyzesovej a Za hradbami. Hradby boli vybudované v r.1615-1652 s tromi bránami a
jedenástimi baštami. Pôvodne boli hradby vysoké šest metrov, široké 180 cm a pri
vrchole 100 cm. - SCHAUBMAROV MLYN, Cajlanská ul. 255. Bol postavený v roku 1767.
V mlyne sa nachádza revitalizovaná mlynská technika z r.1913.
V súcasnosti v objekte sídli prvá a jediná Galéria insitného umenia na Slovensku. Kam..
na tradicné podujatia- v aprílico: VÍNNE TRHY- medzinárodná sútaž vín, najväcšia na
Slovensku /400-500 vzoriek/kde: v Kultúrnom centre, Holubyho 42, usporiadatel:
Združenie pezinských vinárov a vinohradníkov, Združenie malokarpatská vínna cesta a
Malokarpatské osvetové stredisko, ul.Za hradbami 1, - v májico: AD UNA CORDA –
medzinárodný festival chrámových zborov /každý párny rok/kde: v kostoloch v Perinku
a regióne a v Kultúrnom centre v Perinkuusporiadatel: obc.združenie Add Una Corda,
ul.SNP 17, - v júni:co: CIBULÁK – medzinárodný divadelný festivalkde: v uliciach
mesta a v Kultúrnom centre, Holubyho 42, usporiadatel: Obcianske združenie Pezinské
rozprávkové divadlo, Bratislavská c.92 0905230409- v júli až augusteco: KULTÚRNE
LETO – promenádne koncerty hudobných skupín rôznych žánrov /každú nedelu v
podvecer/kde: pred Zámkomusporiadatel: Kultúrne centrum, Holubyho 42, - v
septembri:co: VINOBRANIE /každý nepárny rok sa koná v Pezinku/kde: v centre mesta
usporiadatel: Mestský úrad Pezinok, Radnicné nám 7 a Kultúrne centrum, Holubyho 42,
- v októbri:co: PEZINSKÝ STRAPEC, medzinárodná sútaž v tanecnom športekde: v
Kultúrnom centre, Holubyho 42, usporiadatel: Tanecná škola Kvetoslavy Štrbovej,
Bystrická ul.4- v novembri:co: SVATOMARTINSKÉ POŽEHNANIE MLADÉHO VÍNA
spojenie s symbolickým otvorením sudov nového a vína a jeho degustácioukde: v
Kultúrnom centre, Holubyho 42usporiadatel: Združenie pezinských vinárov a
vinohradníkov, Združenie malokarpatská vínna cesta a Malokarpatské osvetové
stredisko, ul.Za hradbami 1co: DEN OTVORENÝCH PIVNÍCkde: minimálne v 15 vínnych
pivniciach v Pezinku a dalších v Malokarpatskom regióne usporiadatel: Združenie
pezinských vinárov a vinohradníkov, Združenie malokarpatská vínna cesta a
Malokarpatské osvetové stredisko, ul.Za hradbami 1, tel.0704/6433705- v
decembri:co: VIANOCNÉ INŠPIRÁCIE, trhy tradicného vianocného tovaru
/ludovoumeleckých výrobkov/ s kultúrnym programom ludových umelcov z
Malokarpatského regiónu kde: na Radnicnom nám.7usporiadatel: Malokarpatské
osvetové stredisko, ul.Za hradbami 1
Návrh naucného chodníka v okolí mesta PezinkaZámocký park
Zámocký park vybudoval v priestore lúk a záhrad v roku 1884 vtedajší majitel
František Pálfy. Z pôvodne velkoryso vybudovaného šlachtického parku sa vplyvom
nedostatku financii neskorších majitelov plocha zredukovala na súcasných 5 ha.
Pôvodní majitelia dali v parku vysadit množstvo domácich a exotických stromov, ktoré
tvoria v súcasnosti základ vysokokmenného porastu. V parku prevládajú javor mliecny
(Acer platanoides) javor horský (Acer pseudoplatanus), lipa malolistá (Tilia cordata),
jelša lepkavá (Alnus glutinosa), ktoré doplnajú druhy ako jedla biela (Abies alba),
borovica lesná (Pinus silvestris), borovica cierna (Pinus nigra) a dalšie. Nižšie poschodie
je tvorené prevažne tisom európským (Taxus baccata) a stredomorským buxusom
vždyzeleným (Buxus sempe rvirens). Nápadná svojimi kvetmi je východoázijská
magnólia (Magnolia sp.). Bohatý rastlinný pokryv vytvára vhodné prostredie pre
množstvo vtácich druhov ako sú napr. sova lesná (Strix aluco), žlna zelená (Picus
viridis), datel hnedkavý (Dendrocopos syriacus) alebo velmi hojný drozd cierny (Turdus
merula). Zámok hrady a zámky Slovenska Kejdové hospodárstvo
Zastavané priestory sa pôvodne využívali ako kravíny. Chovaný hovädzí dobytok
vypásal okolité lúky, ktoré boli spätne prihnojované vyprodukovaným maštalným
hnojom. Súcastou kejdového hospodárstva bol i rybník, ktorý zachytával vodu z
roztopeného snehu a pocetných pramenov z okolitých svahov. Rybník slúžil k chovu
rýb, ktoré boli z casu na cas vylovované. Túto úlohu si ponechal i dodnes, miesto
priemyselného rybolovu slúži hlavne športovým rybárom. Trávnaté lúky boli domovom
mnohých druhov živocíchov, z ktorých väcšina sa tu vyskytuje dodnes: zajac polný
(Lepus europaeus), jarabica polná (Perdix perdix) alebo škovránok polný (Alauda
arvensis). Priamo pred ocami odtialto vymizol niekedy hojný a v súcasnosti na
Slovensku ohrozený sysel pasienkový (Citellus citellus). Rybník je hniezdiskom
viacerých druhov vtákov: kacica divá (Anas platyrhynchos), lyska cierna (Fulica atra),
trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus). Je miestom rozmnožovania ropuchy
obycajnej (Bufo bufo), ktoré sem tiahnu v apríli z okruhu 3-5 km. V období párenia sú
najzranitelnejšie, hlavne pri prechode cestných komunikácii by si žiadali zvýšenú
toleranciu vodicov a ostatných návštevníkov. Vinohrady
Vinohrady sú najcharakterickejším prvkom polnohospodársky využívanej pôdy južnej
casti Malých Kerpát. Tradícia vinohradov zapocala v 16. storocí odkedy sa datujú prvé
záznamy o pestovaní hrozna. Od svojich zaciatkov po súcasnost prešlo pestovanie
vinnej révy dlhodobým vývojom, majúc výrazný vplyv na ekosystémy Premena
pôvodných nízkych vinohradov na súcasne velkoplošné plantáže s drôteným vedením,
realizovaná v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch znamenala najdrastickejší zásah
od cias vyrubovania pôvodných dubových lesov.
Z pôvodných svetlých dubových lesov sa zachovali iba fragmenty na temenách
niektorých vrškov (napr. Stará hora). Neobrábané plochy sú hojne porastené hlohom
(Crataegus sp.), ružou šípovou (Rosa canina). Zachované remízy so svahmi terás a
obrábanými plochami sú v rámci Slovenska významnou lokalitou výskytu teplomilných
živocíchov ako je užovka stromová (Elaphe longissima) a jašterica zelená (Lacerta
viridis). Charakteristickými vtácimi druhmi sú strakoš cervenochrbtý (Lanius collurio),
kanárik záhradný (Serinus serinus) a bažant polovný (Phasianus colchicus). Raritou je
hniezdenie strnádky záhradnej (Emberiza hortulana), druhu strácajúceho sa z celej
Európy. Dubové lesy
Súcasne dubové lesy sú zvyškom pôvodných teplomilných dubín pokrývajúcich južné
svahy Malých Karpát. V nižších polohách boli vyklcované a na ich mieste boli vysadené
vinohrady. Pásmo dubín pokrývajú lesy tvorené viacerými druhmi dubov: dub zimný
(Qeurcus petraea), d.letný (Q. robur) d.sivozelený (Q. pedunculifora), d. cérový
(Q.cerris), d. mnohoplodý (Q.polycarpa). Duby doplna hrab obycajný (Carpinus
betulus) a lipy :l.malolistá (Tilia cordata), l.velkolistá (T.platyphyllos) a javory
j.polný(Acer campestre) a j.mliecny (A. platanoides) Charakteristickým zástupcom
bylinného podrastu konvalinka vonavá (Convallaria majalis), medzi vzácnejšie druhy
patrí jasenec biely (Dictammus albus) resp. pecenovník trojlalocnatý (Hepatica nobilis).
Dubové lesy tvoria potravinovú základnu pre polovnú zver ako srnec hôrny (Capreolus
capreolus, svina divá (Sus scrofa)a umelo vysadený daniel škvrnitý (Dama dama).
Medzi charakteristické vtacie druhy patria vlha pestrá (Oriolus oriolus), datel
prostredný (Dendrocopos medius) alebo muchárik bielokrký (Ficedula albicollis). Pásmo
dubových lesov silne trpí ludskou cinnostou. hlvne nadmerným výrubom, výstavbou
rekreacných zariadení a ciest, resp. spádom priemyselných emisii. Oslabené stromy sú
napádané hubovými ochoreniami v dôsledku coho duby celoplošne odumierajú. Hynutie
oznacované ako HHD (hromadné hynutie dubov) pozorované od sedemdesiatich rokov
má za následok súcasný katastrofálny stav. Bukové lesy
Bukové lesy sú charakteristické pre stredné polohy celého karpatského oblúku.
Dominantnou drevinou sú buky lesné (Fagus sylvatica) medzi ktoré sú vtrúsené hraby
(Carpinus betulus), javory horské (Acer pseudoplatanus). V niektorých lokalitách
pribúda brest horský (Ulmus glabra) a jasen štíhly (Fraxinus exelsior).
Na odlesnených plochách dominuje travina Calamagrostis epigeios V dôsledku silnej
antropogennej zátaže bol z dubových lesov do pásma bukov vytlacený na vyrušovanie
citlivejší jelen hôrny (Cervus elaphus). Bežné sú i niektoré šelmy ako kuna lesná
(Martes martes) a líška (Vulpes vulpes). Vysokokmenné porasty sú dôležitým
hniezdnym biotopom bociána cierneho (Ciconia nigra) a viacerých druhov dravcov
napr. myšiaka lesného (Buteo buteo). Z celoslovenského hladiska sú hrebenové buciny
významné výskytom datla bielochrbtého (Dendrocopos leucotos) a muchárika malého
(Ficedula parva). Charakter prírodných lesov je znacne narušený vybudovaním lesných
ciest a intenzívnou tažbou. Nemalou mierou zatažuje tento ekosystém budovanie
športovo-rekreacných areálov (lyžiarský areál v okolí Horského hotela na Babe).
________________________________________ __________________________
Zdroje: