Pavol Janik
Narodil sa 15. oktobra 1956 v Bratislave v rodine technickeho inziniera. Roku 1976 zmaturoval na Gymnaziu na Metodovej ulici v Bratislave. V rokoch 19761981 studoval filmovu a televiznu dramaturgiu a scenaristiku na Vysokej skole muzickych umeni v Bratislave. Popri vysokoskolskom studiu bol dva roky reziserom Ceskoslovenskeho rozhlasu v Bratislave, potom rok dramaturgom Slovenskeho filmu. V rokoch 19831987 bol pracovnikom ministerstva kultury, kde posobil na useku riadenia slovenskej kinematografie, v rokoch 19871989 bol tajomnikom Zvazu slovenskych dramatickych umelcov a v rokoch 19891990 redaktorom kulturnej rubriky dennika Pravda. Potom bol dva roky v slobodnom povolani a venoval sa literarnej tvorbe. V rokoch 19921993 bol veducim redakcie oddelenia kultury dennika Koridor. Od roku 1993 bol copywriterom a neskor kreativnym riaditelom medzinarodnej reklamnej agentury GGK, od roku 1997 je kreativnym riaditelom reklamnej agentury Donar.
Prve verse publikoval v literarnych casopisoch, rozhlase, televizii a vo viacerych zbornikoch. Debutoval basnickou zbierkou Nezarucene spravy (1981). Predstavil sa v nej ako basnik civilneho tonu a spontanneho basnickeho vyrazu. Aj v druhej basnickej zbierke Zrkadlo na konci leta (1984) stavil na civilny ton. Je to lyrika zdanlivo drobnych postrehov a zazitkov z kazdodenneho zivota, ktora vsak vdaka ironii a sebaironii i ozvlastnujucemu humoru ma vyrazny kriticky podton. Tejto polohe zostal verny aj v zbierke Do videnia v mnoznom cisle (1985), no obohatil ju o fenomen jazykovych hier, ktore maju miestami charakter lyrickych aforizmov. Tuto poetiku rozvija aj v zbierke Hura, hori! (1991). Ironia mu v nej vychadza ako jediny sposob, ktory nam umoznuje dostojne zit a prezit. Jeho basnicky vyraz sa stava strohym, miestami az gnomickym a aforistickym. Preto je celkom zakonite, ze dalsia kniha Dobra zrada nad zlato (1996) uz nie je zbierkou lyriky, ale zbierkou aforizmov, zakladajucich sa na myslienkovom a vyznamovom posune v ramci jazykovej hry. V basnickej zbierke Niekto ako boh (1998) rozvija nevsednu slovesnu virtuozitu vo viacerych kompozicnych polohach a emocionalnych toninach.
Okrem uvedenych knih je aj autorom monografie Vladimir Bahna (1986) o vyznamnom slovenskom filmovom reziserovi. Spolocne s manzelkou Olgou napisal rozhlasovu hru Tuctova komedia (1986) i jej rovnomenny televizny prepis (1987), samostatne rozhlasovu hru Skrupinovy zamok (1988) a divadelnu hru Sukromny striptiz (1993), ktora bola uvedena i v televiznej uprave (1997) a ktorej epicky predobraz vysiel v zborniku mladych autorov Na veceru budu stvorlistky (1984). Knizne vydal aj veselu tragediu Maturitny oblek (1994), ktora bola v tom istom roku publikovana i v rozhlasovej podobe. Vystupuje aj ako kulturny a politicky publicista. Z inonarodnych literatur pripravil vybery z poezie nikaragujskeho basnika L. Rugamu, litovskeho basnika M.
Marcinkeviciusa a greckeho basnika K. Kavafisa.