Meno- panda čierno biela Počet druhov-jeden Čeľaď- medvedovité /Ursidea / Rad- šelmy /Carnivora / Dĺžka tela- 120 -150 cm. Hmotnosť v dospelosti- 75- 150 kg. Rozšírenie- centrála Čína. Habitat- horské lesy. Potrava- takmer výlučne bambusové výhonky a korienky, niekedy žerie aj kvety a hľuzy niektorých tráv. Sociálna štruktúra- s výnimkou obdobia párenia žije samotársky. Ťarchavosť- 3-5 mesiacov. Počet mláďat- 1-2, niekedy 3, zväčša však prežije iba 1. Hmotnosť pri narodení- 96- 130 g. Dĺžka života- v zajatí 30 rokov. Ochranársky statos- ohrozený druh trpí najmä ničením prirodzeného prostredia a pytliactvom pre kožušinu. Panda veľká V plnom prúde studené vojny v 50. rokov sa skoro stal jej obeťou 1. vzácny a dosial málo známy samec z čínskych bambusových lesov, panda veľká.Vedenie ZOO v Chicagu už dávno chcelo získať tohto dosial neznámeho ,,bambusového medveďa ,,. Na prstoch sa dali spočítať všetky pandy veľké, chované v tej dobe v ZOO. Konečne prišla správa, že je panda chytená a jej majiteľ čaká iba na povolenie vývozu do USA. Povolenie však nedostal, pretože v tej dobe platil v USA zákaz dovozu akéhokoľvek ,,zboží ,, zo socialistickej zeme. Rozčúlený majiteľ pandy sa vydal na turné po Európe. Ani neočakával, že jeho chovanec, bol zavrhnutí vládou USA a bude všade prijať s takou úctou. Do ZOO, kde sa nakrátko ubytovala mladá či- či posúdili návštevníci. Len do ZOO v Berlíne prišli 4 000 návštevníkov za krátke 3 týždne. V roku 1 958 odcestovala panda známa či- či do Anglicka, kde vzbudila podobnú senzáciu. Nieje výlučné, že k popularite či- či prispela aj romantická historka ktorá začala aj skončila chytením prvej pandy v roku 1937. Panda veľká alebo bej-šung, čo čínsky znamená biely medveď, bola síce objavená v roku 1869, ale poprvé živo chytená až za 68 rokov.Po veľa rokov bola dokonca považovaná za zahynutú, lovci a prírodovedci, ktorí odcestovali za ňou do južnej Číny, sa vždycky vracali s prázdnotou. V roku 1 936 sa Američania- Tloyd Smith a William Harkness zaprisahali, že chytia napolichyteného bej- šunga.Vyrazili v čele veľkej expedície do Číny, ale W. Harkness v Šanghaji náhle zomrel. Celý podnik stroskotal.F. Smith sa vrátil do Ameriky. Pani Harknessová sa rozhodla, že zamier svojho mŕtveho muža uskutoční sama. Dokázala podivuhodnú húževnatosť a vytrvalosť. Mnoho mesiacov strávila v divokej džungli a podnikla odvážne pokusy vystupovať vzácne zvieratá. Obyvatelia provincie S´ - čchuan, nadšený jej statočnosťou, jej pomáhali získať mladú samičku bej- šunga. Prvá panda, ktorá bola, sa dostala do ľudského zajatia nazývaný Su- bin . V zajatí nežila dlho, zomrela v roku 1938. Vtedy sa Ruth Harknessová znovu vrátila do džungle. Teraz už mala viac skúsenosti a skoro priniesla do Ameriky ďalšiu mladú pandu, ktorej dali meno Mej- mej. Toho roku odišiel do Číny. Floyd Smith, inšpirovaný úspechom vdovy svojho priateľa Ruth Harknessová. Priviezol odtiaľ hneť 5 pánd. Tri z nich sa stali majetkom londýnskeho Regents- Parku. Takmer 100 rokov riešia zoológovia hlavolam daný prírodou- snažia sa zistiť pôvod pandy veľkej- Má znaky medveďov, mývalov, mačiek aj kún, nepatrí však zrejme k žiadnemu z týchto šeliem. Keď preskúmali prvé 4 kože pandy veľkej, získanej v Číne ešte koncom minulého storočia, vedci zaradili túto šelmu medzi medvede ako zástupcu zvláštneho rodu bylinožravých medveďov. Jeden čas ju dokonca považovali za najstaršieho predstaviteľa čeľadí medvedovitých, div za prapredka všetkých dnešných medveďov. Avšak v roku 1936 dospel americký špecialista na srovnávaciu anatómiu zvierat profesor William Gregory po pečlivom poznatku k záveru, že panda veľká nieje medved ale gigantický míval. Pred milionmy rokov sa predkovia severoamerických mívalov sa sťahovali do Ázie. Sťahovanie sa robilo na pevninskom moste, ktorý vtedy spojil Aljašku s čukatkou. Niektorý z týchto mívalov, predivný predkovia pandy malej, prenikli cez Európu a Áziu, dokonca až do Anglicka. V ďalších geologických epochách na celom obrovskom území vyhynuli, ale v horách Tibetu a Himalájí sa dva druhy týchto zvierat zachovali sa až do dneska- panda veľká a malá. Odborníci nikdy nepochybovali o tom, že rezavá panda malá predstavuje asisku variantu mývalov. Panda veľká je podľa názoru profesora W. Gregoryho v evolučnom zmysle gigantickým potomkom pandy malej. Otázka pôvodu pandy veľkej nieje ani dnes vyriešená s konečnou platnosťou. Belgický zoológ profesor Serge Flechkop navrhuje, aby pandy boli zaradené do samostatnej čeľade, podľa jeho názoru sú príbuzné medveďom a mačkám. Nedávno skúmali reakciu organizmu pandy veľkej na zavedenie cizorodných bielkovín.Ukázalo sa, že bielkoviny z tkaní medveďa sú svojou biochemickou podstatou je príbuznejšia organizmu pandy než bielkovín iných šeliem. Zoológov čaká v budúcnosti úloha- ešte raz pozorne preskúmať všetky taxonomické znaky i anatómiu pandy veľkej, aby konečne presne zistili, kým vlastne je- či medveďom, mývalom alebo celkom iným tvorom. Zdá sa, že v poslednej dobe prevláda zoológov názor že panda je skutočne od ostatných šeliem odlišná. Solventný zolog profesor A. G. Bonekov píše -,, Pandu veľkú nemusíme zaradiť do zvláštnej čeľade..... uprostred medzi medveďov a mývalov...uprostred medzi medveďov a mývalov.,,Miestny názov pandy veľkej znie ,,hjala- ponča, ,, čo znamená ,,požierač bambusov,,. A čo koľvek obe pandy svojím pôvodom patria medzi šelmy, to sú mäsožravce, sú prísny vegetariáni. Ich hlavnou potravou sú mladé výhonky bambusu. Spočiatku nebolo jasné, ako panda veľká- na pohľadtak nemotorná- zvládne tučnými labami tenké stonky bambusu. Poradí si však dobre, pretože jupríroda vybavila akoby 6 prstom. 1 kosť zápästia sa pretrhla a funguje ako palec ľudskej alebo opičej ruky. Preto panda môže pevne držať v labách aj tie najtenšie bambusové stonky. Miestni lovci tvrdia, že panda veľká sa zachraňuje šplhaním po stromoch, prenasledujú ju psi. Za chladných mesiacov, zvlášť keď v kraji, kde žijú, napadne sneh sa na dlhú dobu ukrývajú v jaskyniach alebo v priestranných norách. Nieje však dosial známe, či podobne ako medveď , upadá do zimného spánku. Územie kde sa panda veľká vyskytuje, je priemerne malé, od severu na juh sa asi rozkladá na tristo kilometrov. Sú to hornaté zalesnené kraje čínskej provincie S´-čchuan. Na horské svaly nad 3 000 metrov, kde namiesto bambusových lesov rastú húštiny penišníkiirododendronu, panda určite nevystupuje. Panda veľká nemá veľa nepriateľov. Okrem ľudí iba dvoch- levhardy a vlky. V krajinách, kde žije, sú však dosť vzácne. Koľko pánd sa v S´-čchuanu zachovalo, dosial nikto nespočítal. Panda veľká Panda veľká žije v bambusových lesoch v pohoriach Číny. Tieto chladné lesy sú ťažko dostupné, takže len málokto vydeľ pandy v prirodzenom prostredný. Až do roku 1 869 nikto za hranice Číny nechyroval o pande veľkej. Ani doteraz toho veľa nevieme o jej živote vo voľnej prírode. Živí sa zväčša výhonkami bambusu, ale aj mnohými inými rastlinami. Dôležité údaje - panda veľká narastie až do 2 metrov a má hmotnosť 130 kg. Každodenne venuje jedeniu 10- 12 hodín. -panda vyzerá ako medveď, ale je oveľa príbuznejšia k medvedíkovi čistotnému. Prežijú? Panda veľká je veľmi vzácna, ale zo všetkých zvierat vari najznámejšia. Je to symbolom Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), organizácie, ktorá získava peniaze na záchranu zvierat a rastlín pred vyhynutím. Tie pandy, čo ešte ostali vo voľnej prírode, sú chránené v prírodných rezerváciách. Iné Panda má na labe zvláštnu podušku, ktorá jej pomáha pevne uchytiť bambusové výhonky, keď ich prežúva. Samičky pandy mávajú jedno alebo dve mláďatá. Spočiatku sú veľmi maličké, ale týždenne priberú 500 gramov a rýchlo rastú. Panda bambusová Čínska panda bambusová je pravdepodobne najznámejším ohrozeným živočíšnym druhom. Vo voľnej prírode žije iba okolo 1 000 jedincov. Panda veľká (čierno- biela) Žije v bambusových lesoch hornatých oblastiach Číny.živí sa listami a výhonkami bambusových stromov (denne skonzumuje asi 20 kg- ). Pandy sú ohrozené nedostatkom potravy, preto podľa odhadov v súčasnosti žije najviac tisíc, druhov tohto druhu pandy. Navyše, prírastky mláďat sú v zajatí veľkou vzácnosťou. Pandy Zoológovia sa už dlho perú o pandách. Jedny tvrdia, že patria do čeľade medveďovitých, iný, že pandy treba zaradiť do samostatnej čeľade. Panda červená V ohrození panda červená syčí. Cez deň panda červená spí na konári, a to tak, že si chvostom prikrýva tvár. V noci zlezie na zem a hľadá potravu- bambusové výhonky, korienky a plody. VEDECKÉ MENO- Ailurus felgens ČEĽAVĎ- Ailuropodidea DĹŽKA- telo- 51 až 63 cm chvost- 28 až 48 cm ROZŠÍRENIE- Ázia (od Nepálu po Mjanmarsko, juhozápadná Čína) BIOTOP- bambusové lesy Panda bambusová Panda bambusová trávi požieraním bambusových výhonkov 10 až 12 hodín denne. Na predných labách má palcovitú kosť, ktorá funguje ako šiesty „palec“ na pridržanie potravy. VEDECKÉ MENO- Ailoropoda melanoleuca ČELAĎ- Ailuropodidea DĹŽKA- telo-1,2 až 1,5 m chvost- 12 cm ROZŠÍRENIE- stredná Čína BIOTOP- bambusové lesy Panda veľká Až roku 1870 vo vysokých horách Tibetu a Číny objavili čudné zviera, ktoré sa živí vyhladne bambusovými výhonkami. Je to panda veľká nazývaná i čiernobiela. Je huňatá, žltobiela a čierna, dlhá asi 1,5 m. Len občas sa dostane do najväčších svetových zoologických záhrad ako jedno z najvýznamnejších zvierat.Je vzácna vo svojej domovine, pretože je veľmi plachá a žije skryto. Vo dne sa pohybuje väčšinou po zemi v tuneloch, prekliesnených v hustom poraste horských bambusov. Žije vo výškach okolo 3 500 až 4 500 m. n. m. Panda červená Panda červená nazývaná aj malá panda je asi 60 cm dlhá, chvost má najviac 45 cm. Srsť má krásnu červenú, naspodku tela a na končatinách leskočiernu. Na hlave má žltobiele krezby.Žije v Himalájách, v Barde a v Číne, v horských lesov do výšky 400 metrov. Zdržiava sa prevažne na stromov, ale často zlezie na zem po bambusové výhonky a na lov drobných stavcov. Pandy červené žijú v pároch. V ZOO sú častejším zjavom než panda čierno- biela, ale sú tiež vzácne, lebo v zajatí sa dlho neudržia. Mäsožravce Veľké a malé mačky, psy, líšky, vlky, hyeny, medvede, pandy, medviediky, lasice, hranostaje, jazvece, skunky, vydry, mongo, cibety. Približne 230 druhov. Záhada pandy Panda veľká dlho miatla odborníkov. Telesnou stavbou patrí do radu mäsožravcov- no živí sa prevažne rastlinnou potravou, hlavne bambusovými výhonkami, i keď občas zožerie hmyz, malé cicavce a zdochliny. Podľa najnovších poznatkov jej najbližší príbuzní sú pravdepodobne medvede. DOLNÁ ČELUSŤ PANDY Veľké, sploštené stoličky na žuvanie rastlín- typické pre bylinožravce. Veľký očný zub- typický pre mäsožravce. Vzácne príbuzné Panda veľká, symbol všetkých ohrozených zvierat, vyzerá ako plyšový medveď. Lež nie je to nijaký drobček, veď býva asi 1,5m dlhá a váži75- 160 kg. Pandu objavili roku 1 869 francúzsky misionár Armand David vo vrchoch strednej Číny, kde obýva bambusové lesy. Nikde inde na svete nežije. Hlavnou súčasťou jej stravy sú mladé bambusové výhonky, ktorých skonzumuje denne viac ako 12 kg a bez ktorých nieje schopná žiť. 97 až 163 dní je samica brezivá, potom privedie na svet spravidla jedno, niekedy dve mláďatá. Novorodeniatko je ružovkasté, zarastené riedkymi bielymi chĺpkami. Krásne čierno- biele sfarbenie srsti sa však objaví už na konci prvého mesiaca života. V treťom až štvrtom mesiaci sa mladá panda prvý raz vyberie na prechádzku a asi o dva mesiace neskôr už ochutnáva bambusové výhonky. No mamu opúšťa až po takmer dvoch rokoch. V prírode žijú pandy asi 20 rokov, v zajatí sa jedna dožila až 30 rokov. No len niekoľko ZOO na svete sa môže popýšiť týmito nádhernými zvieratami, lebo dovážať im letecky deň čo deň čerstvé bambusové výhonky nie je vôbec lacné. Menšou príbuznou pandy veľkej je panda červená, prekrásne sfarbené zvieratko, ktoré váži 3-6 kg a je asi pol metra dlhé. Jej domovom sú lesy v predhoriach Himalájí v južnej Číny a v Barme. Samica pandy červenej nosí najčastejšie 2, niekedy až 4 mláďatá, a to 114 až 145 dní. Stogramové novorodence sú 2 týždne slepé. Na prvé samostatné potulky po okolí sa odvážia vo veku 6- 7 mesiacov, dospievajú vo veku 18 mesiacov. V ZOO môžeme pandu červenú stretnúť pomerne často. Na rozdiel od pandy veľkej nenástojí na bambusových výhonkoch a je ochotná vybrať si niečo z nádherného jedálneho lístka. – mláďa pandy červenej, ktorá pochádza z hôr Číny a Tibetu. Na západnej pologuli žije už iba 50 jedincov, samozrejme, v ZOO.