Otázky trhu a trhového mechanizmu

Otázky trhu a trhového mechanizmu
Obsah
Obsah 1
I. podstata a význam trhu 2
II. Základné formy a typy trhov 3
III. Trhový mechanizmus 4
IV. Analýza prvkov trhu 5
V. Trhové nedokonalosti 7
Zoznam použitej literatúry 9
Otázky trhu a trhového mechanizmu
I. Podstata a význam trhu
Trh vzniká a vyvíja sa s rozvojom delby práce a vzniku tovarovej výroby. Tovarová
výmena prechádza od naturálnej k penažnej, nakolko statky, ktoré vchádzajú do
procesu výmenu nie sú vždy delitelné a nie vždy je o ne záujme; dochádza k problému
pri hladaní odberatela a z týchto dôvodov sa zacínajú používat peniaze. Formovanie a
vývoj trhu sú založené na rozvoji spolocenskej delby práce a tovarovej výmeny.
Urcujúcim faktorom vývoja trhu sú vládnuce výrobné vztahy konkrétneho historického
spôsobu výroby. Trh:
- najjednoduchšie ho charakterizujeme ako miesto, kde sa stretávajú kupujúci a
predávajúci, aby sa spolocne dohodli na kúpe a predaji urcitého tovaru alebo služby za
urcitú cenu,
- je priestor, v ktorom si ekonomické subjekty vymienajú výsledky svojej cinnosti –
výrobky alebo služby,
- je súhrn nástrojov, foriem, mechanizmov a vztahov, ktoré umožnujú výmenu tovarov
a služieb,
- je to tá oblast ekonomiky, kde dochádza k výmennej cinnosti medzi jednotlivými
subjektami prostredníctvom výmeny tovarov a služieb za trhové ceny,
- je to miesto, kde sa stretáva ponuka s dopytom a kde sa vytvára rovnovážna cena.
Základné úlohy trhu:
- prenos informácií – informácie o cinnosti jednotlivcov pre iných jednotlivcov;
informácie sa šíria automaticky; nositelom informácií je cena, ktorá slúži k okamžitej
informácii o ponuke a dopyte; cena zohráva klúcovú úlohu,
- poskytuje podnety pre správanie sa kupujúcich a výrobcov,
- má vplyv na rozdelovanie dôchodkov,
- prehlbuje diferenciáciu príjmov a majetku obyvatelstva,
- je živým samoregulujúcim systémom, kde pôsobia urcité zákonitosti, ktoré každého
jednotlivca vedú k maximálne možnému uspokojeniu jeho potrieb.
Trh rieši tri základné otázky ekonómie:
1. CO sa bude vyrábat? – o tom rozhodujú spotrebitelia a ich volba závisí od dôchodkov
i ochoty spotrebúvat, resp.
sporit; je to teda urcenie aké druhy statkov sa budú vyrábat, kedy a v akom množstve
s ohladom na obmedzenost zdrojov;
2. AKO sa bude vyrábat? – o tom rozhoduje konkurencia medzi výrobcami (kto dokáže
vyrobit lepšie a lacnejšie, vytlací konkurenciu z trhu); teda ako produkovat, technika a
technológia výroby, kto bude produkovat, co sa bude rozvíjat;
3. PRE KOHO sa bude vyrábat? – to sa ukáže na trhu prostredníctvom ponuky a dopytu
(závisí to aj od dôchodkov spotrebitelov a od cien tovarov a služieb); teda aké bude
rozdelovanie výsledkov výroby (rovnako, diferencovane). II. Základné formy a typy
trhov
Základné delenie typov trhov poznáme:
1. podla vecného hladiska
2. podla územného hladiska
Delenie trhov podla vecného hladiska:
1. podla poctu predávaných tovarov a služieb:
a/ ciastkový – predáva a kupuje sa jeden druh tovaru,
b/ agregátny – zmiešaný – trh všetkých tovarov a služieb. 2. podla predmetu kúpy a
predaja:
a/ trh výrobných faktorov – predávajú a kupujú sa na nom výrobné faktory (práca,
pôda, kapitál),
b/ trh tovarov a služieb – predávajú a kupujú sa na nom tovary a služby urcené na
osobnú spotrebu,
c/ financný trh – na základe ponuky a dopytu sa na nom sústredujú a prerozdelujú
penažné prostriedky medzi jednotlivými ekonomickými subjektami.
Delenie trhov podla územného hladiska:
1. miestny trh (regionálny) – trh na území urcitej oblasti, pre ktorú môžu byt
charakteristické urcité tradicné produkty,
2. národný – trh v rámci celého štátu danej krajiny
3. svetový – ktorý prekracuje hranice štátov a vznikol na základe delby práce a
medzinárodnej špecializácie a kooperácie. Dalšie delenia:
1. podla vztahu medzi ponukou a dopytom:
a/ volný – ponuka a dopyt sú pružné,
b/ viazaný – ponuka a dopyt sú nejakým spôsobom regulované. 2. podla spôsobu
organizácie:
a/ organizovaný – napr. burza
b/ neorganizovaný – súvisí so vzájomným poskytovaním služieb. 3. podla súladu s
legislatívou:
a/ legálny,
b/ nelegálny. III. Trhový mechanizmus
Súcastou každého trhu je trhový mechanizmus. Trhový mechanizmus je súhrnom
procesov a vztahov, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji tovarov, služieb alebo výrobných
faktorov za trhovú cenu, pricom tieto procesy ovplyvnuje nielen samotný trh, ale aj
výrobu, rozdelovanie a spotrebu a výsledkom tohto vztahu je rovnovážna – trhová
cena. Najcastejšie sa na trhu odchyluje cena i objem realizovanej produkcie tak na
strane ponuky, ako aj na strane dopytu. Najvšeobecnejšie predpoklady fungovania
trhového mechanizmu:
A/ existencia konkurencného prostredia – sútaživost, ktorá predpokladá rozmanité
formy podnikania na základe rôznych foriem vlastníctva,
B/ relatívna volnost vstupu nových a výstupu existujúcich výrobcov na trh,
C/ volná tvorba cien na trhu na základe ponuky a dopytu,
D/ vytváranie všeobecných podmienok na pôsobenie trhového mechanizmu zo strany
štátu. Trhový mechanizmus sa stáva urcitým regulátorom reprodukcného procesu, t.j.
tak výroby, ako aj spotreby. Trhový mechanizmus tvoria 3 procesy:
1. proces tvorby dopytu – pricom dopyt je množstvo tovaru, aké sú spotrebitelia
ochotní a schopní za urcitú cenu na trhu kúpit a ich rozhodovanie závisí najmä od
týchto základných faktorov:
a/ ceny tovarov,
b/ množstva žiadaného tovaru,
c/ výšky príjmu (dôchodku),
d/ zálub, módy, ceny iných tovarov a pod. 2. proces tvorby ponuky – pricom ponuka je
súhrn všetkých faktorov a služieb, s ktorými (výrobcovia) prichádzajú na trh, aby ich za
urcitú cenu predali a závisí najmä od týchto faktorov:
a/ ceny ponúkaného tovaru,
b/ množstva ponúkaného tovaru,
c/ nákladov spojených s výrobou daného tovaru. Rozlišujeme:
a/ individuálnu ponuku – ponuka tovarov a služieb jedného výrobcu,
b/ ciastková ponuka – ponuka jedného druhu tovaru alebo služby od viacerých
firiem,
c/ agregátna (súhrnná) ponuka – súhrn všetkých tovarov a služieb, ktoré
predávajú všetci výrobcovia
dovedna. 3. proces tvorby cien – prostredníctvom trhového mechanizmu ako celku sa
stáva regulátorom obehu tovarov na trhu a regulátorom výroby. Rozlišujeme:
a/ rovnovážna cena – ak dopyt sa rovná ponuke a opacne, t.j. ak žiadané množstvo
tovarov sa rovná ponúkanému množstvu,
b/ trhová cena – ktorá vzniká pri aktuálnom vztahu ponuky a dopytu na trhu. IV.
Analýza prvkov trhu
Trhové subjekty
Na každý trh vstupujú urcité subjekty (úcastníci) a každý z nich sleduje svoje vlastné
záujmy a ciele. Medzi subjekty trhu patria:
1. Firmy (podniky, výrobcovia) – subjekty, ktoré vyrábajú tovary a služby a na trh
prichádzajú s cielom predat. Nakupujú výrobné faktory od domácností, ktoré používajú
na finálne výrobky a služby, ktoré predávajú domácnostiam. Odvádzajú štátu dane.
Vstupujú na trh preto, aby dosiahli zisk. 2. Domácnosti (spotrebitelia) – nakupujú
spotrebné tovary a služby, resp. predávajú výrobné faktory (napr. práca, pôda alebo
kapitál), prípadne svoje tovary. Vstupujú na trh preto, aby poskytovaním výrobných
faktorov co najlepšie uspokojili svoje osobné potreby.
Sú pre ne charakteristické urcité znaky:
- spolocné užívanie majetku,
- spolocné užívanie príjmov,
- spolocné prijímanie ekonomických rozhodnutí,
- vo vnútri domácností sa neuplatnujú trhové vztahy,
- rôzna pozícia jednotlivých domácností na trhu,
- odvádzanie daní štátu,
- transférové platby od štátu (sociálne podpory).
3. Štát – špecifický trhový subjekt, ktorý vstupuje na trh ako katalyzátor; svojimi
zásahmi negatívne alebo pozitívne ovplyvnuje dopady na ekonomiku. Vystupuje aj ako
predávajúci (predaj štátnych obligácií a iných cenných papierov), ale aj ako kupujúci
(vládne výdavky na nákup tovarov a služieb). Zúcastnuje sa na vytváraní dopytu po
tovaroch, službách a pracovných silách. Vytvára ponuku. Od firiem a domácností
vyberá dane. Urcuje pravidlá pre správanie sa ekonomických subjektov. Mal by
predovšetkým ochranovat a podporovat slobodné, konkurencné trhové prostredie.
Trhová konkurencia
Fungovanie trhového mechanizmu je nemyslitelné bez konkurencie, t.zn., že na trhu sa
stretávajú rôzne záujmy rôznych subjektov trhu, pricom každý z nich sa usiluje
dosiahnut urcitú výhodu. Je to teda proces, v ktorom sa stretávajú rôzne trhové
subjekty s ich diferencovanými záujmami a cielmi. Existuje rovnako medzi výrobcami i
medzi spotrebitelmi. Druhy konkurencie:
Konkurencia medzi ponukou a dopytom – vytvára sa rovnovážna cena ako urcitý
kompromis medzi výrobcami a spotrebitelmi. Delenie konkurencie
Podla subjektov trhu:
1. konkurencia na strane dopytu – dopytová – konkurencia medzi spotrebitelmi – každý
spotrebitel chce maximalizovat svoj úžitok, t.j. nakúpit co najviac a najlacnejšie, hoci aj
na úkor ostatných spotrebitelov. 2. konkurencia na strane ponuky – ponuková –
konkurencia medzi výrobcami – každý výrobca sa snaží maximalizovat svoj zisk na
základe predaja co najväcšieho množstva a za najvýhodnejších podmienok, a to aj na
úkor konkurentov
Podla formy predaja:
1. cenová konkurencia – výrobca sa docasne vzdá casti zisku tým, že zníži ceny
tovarov a služieb tak, aby prilákal co najviac spotrebitelov s predpokladom, že
konkurenti nebudú schopní prispôsobit sa týmto nízkym cenám. Po dosiahnutí tohto
ciela môže ceny opät zvyšovat. 2. necenová konkurencia – výrobca sa snaží prilákat
spotrebitelov rastom kvality a technických parametrov svojich tovarov a služieb,
vrátane dizajnu a poskytovania dlhodobých záruk na kvalitu, obalovou technikou,
reklamou, inováciou tovarov, predajom na úver, dokonalejším servisom a pod.
Podla trhových podmienok:
1. dokonalá konkurencia – na trhu sa nachádza vela drobných výrobcov a
spotrebitelov, pricom výrobcovia dodávajú na trh homogénne, nicím sa nelíšiace
výrobky. Jednotliví výrobcovia nie sú schopní ovplyvnovat celkovú ponuku a cenu. Je
možný volný vstup a výstup subjektov z odvetvia do odvetvia, resp. z jednej výroby na
inú výrobu a predpokladá sa dokonalá informovanost všetkých úcastníkov o situácii na
trhu.
Jedinou metódou konkurencného boja je znižovat výrobné náklady, cím sa pri rovnakej
cene zvyšuje zisk. V reálnej hospodárskej praxi dokonalá konkurencia neexistuje. Je to
teda forma teoretickej abstrakcie. 2. nedokonalá konkurencia – vzniká vtedy, ak
výrobca môže na trhu ovplyvnovat cenu. Môže existovat v troch podobách:
A/ monopolistická konkurencia (tzv. diferenciácia produktu) ma trhu sa nachádza
vela výrobcov, ktorí však ponúkajú diferencované výrobky, tovary substitúty
(vzájomne nahraditelné výrobky), t.zn., že ten istý tovar od rôznych výrobcov sa
odlišuje obalom farbou, dizajnom a výrobcovia sú schopní ovplyvnovat cenu
výrobku. Prejavujú sa tu všetky formy cenovej i necenovej konkurencie. B/ oligopol
– na trhu existuje niekolko velkých výrobcov, ktorí sú ekonomicky velmi
silní a schopní zabránit dalším záujemcom vstupovat na trh. Pre udržanie
postavenia vyrábajú menej za vyššie ceny. Konkurencia sa prejavuje najmä
v necenovej oblasti. Má dve základné formy:
- homogénny (rovnorodý) – málo predávajúcich vyrába rovnaké produkty (letecká
doprava),
- heterogénny (nerovnorodý) – výrobcovia dodávajú ciastocne odlišné produkty
(automobily). C/ monopol – úplny (absolútny) – na trhu sa nachádza len
jeden výrobca urcitého
tovaru, ktorý nemá žiadnu konkurenciu a preto môže urcovat monopolne vysoké
ceny. Môže znamenat likvidáciu konkurencie, a tým aj trhového mechanizmu. Preto
štát prijíma protimonopolné opatrenia, aby na trhu zabezpecil konkurenciu. Z hladiska
casového môže maž dve základné formy:
- docasný – docasná nerovnováha a nesúlad na trhu,
- trvalý. Z hladiska spôsobu vzniku:
- prirodzený – monopolizácia urcitých prírodných alebo technických podmienok
(napr. vodná elektráren na vodopádoch),
- zásahom štátu – napr. tzv. financný (fiškálny) monopol. V. Trhové nedokonalosti
1. nedostatok konkurencie – velký vplyv na spotrebitelov aj výrobcov, ako aj na
využívanie zdrojov v ekonomike.
2. existencia externalít – externality sú vstupy a výstupy výroby, ktoré neprechádzajú
trhom a teda náklady a výnosy sa prenášajú na tretie osoby a spôsobujú ujmu –
negatívne externality aebo prospech – pozitívne externality
a/ pozitívne – užitocné efekty výroby, ktoré kladne ovplyvnujú ekonomickú cinnost
ostatných subjektov na trhu, hoci samy sú bezplatné, resp. sa uhrádzajú zo štátneho
rozpoctu (napr.
verejný sektor, verejné osvetlenie, polícia, obrana štátu a pod.),
b/ negatívne – škodlivé úcinky na prírodné a životné prostredie. Do výroby vstupujú
ako bezplatné vstupy (vzduch, voda) a vo forme výstupov znecistujú okolie. Štát sa
snaží eliminovat vplyv negatívnych externalít prijímaním zákonov a noriem na ochranu
životného prostredia, urcovanie poplatkov a pokút za ich nedodržiavanie. 3. existencia
verejných statkov – existencia urcitých tovarov a služieb, ktoré je užitocné
zabezpecovat prostredníctvom verejného sektora (armáda, polícia). Je to cinnost, pri
ktorej chýba ziskový motív a preto sa využívajú zásoby štátu.