Nervová sústava

Úvod

Nervová sústava človeka je najdokonalejšou regulačnou sústavou, ktorá spája všetky tkanivá a orgány, zabezpečuje ich funkčnú súčinnosť, ukladá zmyslové a slovné informácie do pamäti, umožňuje zdokonaľovanie a spresňovanie reakcií organizmu na základe schopnosti hromadiť získané skúsenosti a umožňuje učiť sa, teda využívať aj skúsenosti predchádzajúcich generácií a iných ľudí.

2.1 Nervovú sústavu človeka delíme na
Ústrednú (centrálnu) nervovú sústavu (CNS) (miecha, mozog)
Obvodovú (periférnu) nervovú sústavu (mozgové a miechové nervy; vegetatívne nervy)

3.1 Centrálna nervová sústava
Centrálna nervová sústava sa skladá z mozgu a miechy. S organizmom je spojená prostredníctvom periférnych nervov.
Centrálny nervový systém
Mozog a miecha spoločne tvoria centrum pre spracovanie a vyhodnocovanie vzruchov prechádzajúcich nervovou sústavou. Vzruchy prechádzajú do centrálneho nervového systému zo zmyslových orgánov senzitívnymi vláknami, centrálny nervový systém tieto vzruchy riadi a analyzuje a potom vysiela motorickými vláknami iné vzruchy, ktoré majú v žľazách a svaloch vyvolať primeranú reakciu. Analýza a spracovanie vzruchov v mieche môžu byť v prípade určitých funkcií organizmov pomerne jednoduché, ale analýza, ktorá sa prevádza v mozgu, je obvykle vysoko komplexná, zúčastňujú sa jej tisíce rôznych neurónov.

3.2 Miecha
Miecha (medulla spinalis) je dlhá asi 45 cm a je uložená v chrbticovom kanály. Povrchom miechy prechádzajú dve hlboké brázdy a v každej polovici miechy ešte dve ďalšie, plytšie brázdy. Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Sivá hmota má na priereze tvar písmena H a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy.
Bielu hmotu miechy tvoria nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu.

Miechové dráhy v každej polovici miechy sú zoskupené do troch povrazcov
Predné povrazce – prechádzajú nimi dráhy vychádzajúce z mozgovej kôry a končiace vo svaloch končatín a trupu. Vedú príkazy k vedomým pohybom týchto orgánov. Sú to teda zostupné dráhy.
Zadné povrazce – prechádzajú nimi dráhy začínajúce v receptoroch a vedú do vyšších oddielov mozgu. Sú to teda vzostupné dráhy.
Bočné povrazce – obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy

Nervové bunky tvoriace sivú hmotu sú sústredené do ohraničených zoskupení, ktoré v mieche vytvárajú predné a zadné miechové rohy. V predných rohoch sú motorické (hybné) nervové bunky a v zadných rohoch končia senzitívne vlákna miechových nervov.
Miecha okrem prevodovej funkcie je aj dôležitým reflexným ústredím. Sú v nej reflexné centrá pre pohyby končatín a trupu, bránicové, zrenicové a potové centrá.


Miecha reguluje reflexne aj vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka. Je aj centrom niektorých pohlavných reflexov (erekcia, ejakulácia).
Prednými a zadnými koreňmi miechy vychádza 31 párov miechových nervov. Tie sa po krátkom priebehu spájajú do spoločného nervu.
Samotná miecha je približne oválny, asi 40 cm dlhý stĺpec nervového tkaniva. Miecha je uložená vo vnútri chrbtice a prechádza od mozgu až k prvému bedrovému stavcu. Miecha plní dve dôležité funkcie. Slúži ako dvojsmerný systém vedenia medzi mozgom a periférnym nervovým systémom. Vedenie je tvorené senzitívnymi a motorickými dráhami, ktorých vlákna vedú v zväzkoch až do mozgu. Jednotlivé vlákna prebiehajú chrbticou v rôznej dĺžke.


Inými vláknami sú neuróny na opačných koncoch pripojených na vlákna alebo na telá buniek senzitívnych alebo motorických neurónov náležiacich periférnemu nervovému systému. Vzruchy sú prenášané cez medzery medzi periférnymi neurónmi a neurónmi miechy. Týmto medzerám hovoríme synapsie. Druhou funkciou miechy je riadenie jednoduchých reflexov. Túto činnosť vykonávajú neuróny, ktorých vlákna sa tiahnu miechou len na kratšiu vzdialenosť hore a dolu, tzv. interneuróny (neurón v medzere). Interneuróny prevádzajú vzruchy zo senzoritických neurónov do motoritických neurónov.

3.3 Mozog
Mozog spolu s nervovou sústavou zabezpečuje riadenie mechanizmov tak vedomých činností (myslenia a pohybu), ako aj neuvedomovaných telesných funkcií (dýchania a trávenia). Nervy sprostredkujú zaznamenávanie pocitov, ako sú bolesť alebo teplo. Mozog a nervová sústava musia byť nepretržite zásobované okysličenou krvou. Nedostatočný prísun krvi do ktorejkoľvek časti tohto systému je jednou z najčastejších príčin porušenia funkcie mozgu a celého nervového systému. Ak sa preruší prísun krvi do mozgu na viac ako dve minúty, nervové bunky sú ohrozené. Preto má prevencia akýchkoľvek obehových porúch zásadný význam. Prasknutá alebo nepriechodná cieva v mozgu môže mať vážne následky. Nervová sústava sa môže poškodiť úrazmi, infekciou, degeneráciou, nádormi alebo rozličnými ochoreniami neznámeho pôvodu. Niektoré poruchy mozgu môžu vzniknúť abnormálnou elektrickou aktivitou buniek alebo ich chemickou nerovnováhou.


Mozog človeka leží dobre chránený v tvrdej kostenej schránke, v lebke. Skladá sa z miliónov nervových buniek (neurónov) a nervových dráh, umožňujúcich nekonečné množstvo vzájomných prepojení, od ktorých závisí individuálna inteligencia a tvorivosť človeka. Mozog je najzložitejším orgánom tela. Mnohé jeho štruktúry a funkcie sú dodnes neprebádané. Špecifické časti mozgu riadia špecifické telesné funkcie. Dve mozgové hemisféry, mozoček (cerebellum) a mozgový kmeň tvoria takmer 90 percent mozgového tkaniva; riadia myslenie a vedomé pohyby a umožňujú zmyslové vnímanie. Mozoček riadi podvedomé aktivity, ako sú koordinácia pohybov a telesná rovnováha. Mozgový kmeň spája mozog s miechou a sú v ňom uložené centrá, ktoré riadia „automatické\" funkcie na zachovanie života, napr. rytmus srdca a dýchanie.

Mozog sa skladá z troch hlavných častí
Mzgového kmeňa, koncového mozgu a mozočku. Mozgový kmeň je pokračovaním miechy. Koncový mozog je na mozgový kmeň nasadený podobným spôsobom, ako sedí veľká čiapka na hlave. V ňom sa uskutočňuje väčšina z vedomej duševnej činnosti. Vzadu pod koncovým mozgom je mozoček. Aj keď veľa senzitívnych neurónov v mozgu končí a veľa motorických neurónov v mozgu tiež začína, väčšinu hmoty mozgu tvoria interneuróny - neuróny, ktoré informácie triedia, analyzujú a uchovávajú.
Jednou z najdôležitejších funkcií mozgu je pamätanie si informácií pochádzajúcich zo zmyslových orgánov. Neskôr môže byť uchovávaná informácia znovu vyvolaná a využitá na rozhodovanie. Napríklad skúsenosť bolesti pri kontakte s rozžeravenou platňou sa v mozgu uloží a ak to bude

3.4 Predĺžená miecha
Predĺžená miecha (medulla oblongata) je pokračovaním miechy. Z miechy mozgu prechádza plynulo, bez ostrejšieho rozdielu. Centrálny kanál miechy sa tu rozširuje a vytvára 4. mozgovú komoru. Dolnú plochu predĺženej miechy obklopuje Varolov most.


Bielou hmotou predĺženej miechy prechádzajú vzostupné aj zostupné nervové dráhy. V sivej hmote sú jadrá, v ktorých začínajú alebo končia vlákna hlavových nervov. Nervové bunky medzi jadrami vytvárajú sieťovitú retikulovú formáciu. Tu sú centrá pre reflexy obživné (cicanie, hltanie, slinenie), obranné (kýchanie, kašľanie, zvracanie) a riadiace (dýchanie, srdcová činnosť, krvný tlak).
Z predĺženej miechy vystupujú niektoré hlavové nervy.

3.5 Zadný mozog
Zadný mozog tvorí Varolov most (pons Varoli) a mozoček. Mozoček (cerebellum) je tvorený z dvoch pologúľ (hemisfér). Jeho povrch pokrýva kôra. Biela hmota je vo vnútri a rozvetvuje sa do sivej hmoty, kde vytvára charakteristický útvar v tvare rozkonáreného stromu - \"strom života\".

3.6 Mozoček
Mozoček koordinuje napätie kostrových svalov, podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na vzájomnej súhre pohybov tela. Do mozočka prichádzajú informácie zo statokinetického receptora, zo svalových a šľachových receptorov a kožných mechanoreceptorov.

3.7 Stredný mozog
Stredný mozog (mesencephalon) je krátky oddiel mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a pologuľami mozočka. Cez stredný mozog prechádza Sylviou kanál, ktorý spája 4. a 3. mozgovú komoru. V hornej časti stredného mozgu sú dva páry hrbolčekov, ktoré nazývame štvorhrbolie. V prednom páre hrbolčekov sú uložené nižšie sluchové centrá. V strednom mozgu je centrum nepodmienených zrakových a sluchových reflexov napr. pohyby očí, pohyb hlavy za sluchovým alebo zrakovým podnetom. Zo stredného mozgu vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly.

3.8 Medzimozog
Medzimozog (diencephalon) je obklopený hemisférami predného mozgu, takže vidno len jeho spodnú časť. V medzimozgu je 3. mozgová komora, ktorá je otvormi spojená s mozgovými komorami v pravej i ľavej hemisfére predného mozgu.
Medzimozog tvoria lôžko a podlôžko. Lôžko (thalamus) je dôležitou \"prepájacou stanicou\". Križujú sa v ňom všetky senzitívne dráhy (vzostupné dráhy), ktoré vedú do mozgovej kôry. Podnety prichádzajúce do medzimozgu lôžko buď prepustí do mozgovej kôry alebo ich utlmí. Lôžko preto nazývame \"bránou vedomia\". Lôžko takto sprostredkúva reakcie na rozličné podnety (čuchové, chuťové, dotykové, bolesť a pod.).


Podlôžko (hypothalamus) je na dne 3. mozgovej komory. Na jeho spodnej časti je stopkou pripojená podmozgová žľaza - hypofýza, s ktorou sa hypotalamus spája pomocou ciev a nervových vlákien. Hypotalamus má endokrinnú i riadiacu funkciu. Endokrinná funkcia spočíva v tom, že v ňom vznikajú hormóny oxytocín a antidiuretický hormón. Riadiaca funkcia spočíva v riadení činnosti autonómnych nervov, a tým činnosti viacerých vnútorných orgánov a priebehu dôležitých životných funkcií: termoregulácia, funkcia srdca, ciev a iné. V podlôžku sú centrá nasýtenia, hladu a centrum spánku.

3.9 Predný mozog
Predný mozog (telencephalon) je najväčšou časťou mozgu. Tvoria ho dve mozgové pologule (hemisféry) oddelené hlbokým zárezom. V pravej aj ľavej hemisfére sú bočné mozgové komory, spojené s 3. mozgovou komorou v medzimozgu.

4.1 Mozgové hemisféry
Mozgové hemisféry sú zo sivej hmoty, ktorá tvorí mozgovú kôru a z bielej hmoty, uloženej pod kôrou. Mozgová kôra pokrýva obe pologule mozgu v hrúbke 2-5 mm a tvorí ju 13-15 mld nervových buniek, ktoré vytvárajú obrovské množstvo nervových spojení. Jedna nervová bunka z mozgovej kôry môže vytvoriť synapsie s 5000 ďalšími nervovými bunkami.

4.2 Mozgová kôra
Mozgová kôra je najvyšším riadiacim centrom ľudského tela. Je poprehýbaná do mnohých závitov, na povrchu je zvrásnená, čo sa nazýva gyrifikácia kôry. Každá hemisféra je rozdelená závitmi na laloky: čelový, temenný, záhlavový a spánkový lalok.

4.3 Neuróny mozgovej kôry
Neuróny mozgovej kôry vytvárajú určité funkčné oblasti – kôrové analyzátory. Sú to miesta s analyticko-syntetickou schopnosťou. K nim patria:

1. Motorický analyzátor, ktorý je uložený v čelovom laloku. Vychádzajú z neho dlhé nervové bunky, ktoré tvoria pyramídové dráhy. Tá prechádza z kôry mozgu až do predných rohov miechy. Cez pyramídovú dráhu prechádzajú z kôry podnety na vedomé pohyby kostrových svalov.
2. Analyzátor citlivosti kože. Nachádza sa v temennom laloku. V ňom končia nervové dráhy sprostredkúvajúce pocity tepla, chladu, dotyku a bolesti.
3. Zrakový analyzátor, leží v záhlavovom laloku. V ňom končia vlákna zrakových dráh.
4. Sluchový a polohový analyzátor sa nachádza v spánkovom laloku. Sem prichádzajú vnemy zo sluchových ústrojov a informácie o polohe tela.
5. Čuchový analyzátor. Leží v čelovom laloku a končia v ňom nervové vlákna vedúce čuchové podnety.

4.4 Biela hmota
Biela hmota je uložená pod mozgovou kôrou a tvoria ju vlákna, ktoré vstupujú do kôry alebo z nej vystupujú a dráhy, ktoré prepájajú jednotlivé časti mozgu. Obe hemisféry mozgu sú navzájom spojené svorovým telesom.
V bielej hmote sú vnorené útvary sivej hmoty, označované ako bazálne gangliá. Najväčšie z nich sú: chvostnaté jadro a šoškovité jadro. Ich funkcia nie je dnes celkom jasná, pravdepodobne sa zúčastňujú na riadení pohybov.

5.1 Obvodová nervová sústava
Súbor dostredivých a odstredivých nervových vlákien uložených mimo mozgu a miechu tvorí obvodovú nervovú sústavu. Patria k nim dostredivé vlákna, ktoré vedú podnety bolesti, tlaku i tepla a senzorické vlákna, ktoré vedú podnety zo zmyslových orgánov. Odstredivé vlákna vedú podnety z mozgu a miechy k priečne pruhovaným svalom, hladkým svalom, k žľazám, srdcovej svalovine ap. Patria k nim miechové a hlavové nervy.


Obvodové (periférne) nervy sú tvorené z nervových vlákien. V jednom nerve môže byť až tisíc nervových vlákien, ktoré sú navzájom oddelené väzivom. Väzivovým obalom je pokrytý aj povrch nervu.
Nervy, ktoré vystupujú z mozgu, označujeme ako mozgové nervy a nervy vystupujúce z miechy ako miechové nervy.

5.2 Mozgové nervy
Z mozgu vystupuje 12 párov hlavových nervov
1. čuchový nerv – jeho vlákna začínajú v čuchovej sliznici nosa a končia v čuchovom analyzátore kôry mozgu
2. zrakový nerv – jeho vlákna začínajú v sietnici oka a končia v zrakovom analyzátore mozgovej kôry
3. okohybný nerv – vychádza zo stredného mozgu a inervuje štyri okohybné svaly
4. kladkový nerv – vychádza zo stredného mozgu a inervuje horný šikmý očný sval
5. trojklanný nerv – vychádza z predĺženej miechy a rozdeľuje sa na tri vetvy: očnicový nerv, čeľustný nerv a sánkový nerv
6. odťahujúci nerv – vychádza z predĺženej miechy a inervuje okohybné svaly
7. tvárový nerv – vychádza z jadier na spodine 4. mozgovej komory (predĺžená miecha) a inervuje mimické svaly
8. polohovosluchový nerv – jeho vlákna vystupujú zo sluchového ústroja a polohového ústroja a končia v kôre mozgu v sluchovom a polohovom analyzátore
9. jazykovohltanový nerv – inervuje sliznicu hltana a slinné žľazy
10. blúdivý nerv – po vystúpení z lebky prechádza pozdĺž krčnice a vstupuje do hrudníka. Popri pažeráku prechádza ďalej, až cez bránicu prejde do brušnej dutiny. Tento nerv nadväzuje na receptory v hrtane, pľúcach, srdci, žalúdku, cievach a v močových cestách.

5.3 Miechové nervy
Z miechy prednými a zadnými koreňmi vystupujú miechové nervy. Na zadných koreňoch je malé zhrubnutie, ktoré tvorí miechové ganglion. Na tomto mieste sú uložené bunky senzitívnych neurónov, ktoré dostávajú dostredivé vlákna z periférie a odstredivé vlákna vysielajú cez zadné korene do miechy. Predné korene pozostávajú z axónov určených pre priečne pruhované kostrové svalstvo. Spojením predných a zadných koreňov vzniká jednotný miechový nerv. Miechových nervov jee31 párov. Vystupujú z chrbticového kanála cez medzistavcové otvory a potom sa delia na zadnú a prednú vetvu. Niekoľko predných vetiev sa často spája a vytvára pleteň (plexus). Z pletení vystupujú nervy, ktoré sa rozvetvujú v koži alebo v svaloch trupu.

6.1 Ochorenia nervovej sústavy
Hypertonická choroba, artérioskleróza, náhle mozgové cievne príhody
epilepsia, poškodenie tvárového nervu

6.2 Detská mozgová obrna
Detská mozgová obrna - je závažné postihnutie hybného vývoja podmienené prenatálnym, perinatálnym alebo včasne postnatálnym poškodením mozgu. Je to nepokračujúce funkčné poškodenie mozgu dieťaťa. Je charakteristické poruchami nervového a svalového systému v oblasti svalového napätia, sily, koordinácie a priebehu pohybu. Vzniká z poškodenia mozgu pred jeho dozretím.
PRÍČINY DMO
V prenatálnom období ochorenia matky počas tehotenstva, nedostatočná výživa, röntgenové žiarenie, nadmerné duševné zaťaženie, genetické činitele, rubeola matky, ľadvinové ochorenia a poruchy krvného obehu u matky,
V perinatálnom období komplikácie pri pôrode, nedonosenosť či prenosenosť plodu,
V postnatálnom období všetky infekcie dieťaťa do veku asi 6 mesiacov


Detská mozgová obrna sa vyskytuje asi u 2 z 1000 všetkých novorodencov. Postihnutí sú najmä predčasne narodení novorodenci, ktorí sú DMO postihovaní približne 100 – 300 –krát častejšie než bábätka narodené vo vypočítanom termíne. Príčiny DMO sa dajú nájsť len u asi 50% postihnutých detí.

Symptómy – možno pozorovať rôzne formy porúch
Zvýšenie svalového napätia, stvrdnutie svalstva, poruchy koordinácie a rovnováhy,
rečové poruchy, zmena reaktivity, poruchy pozornosti, pamäti, učenia,nápadnosti alebo odlišnosti v emocionálnej sfére


Prognóza: U detí s detskou mozgovou obrnou nemusí dôjsť k vážnejšiemu postihnutiu intelektovej úrovne. Celkove dochádza k mentálnej retardácii u detí s DMO asi v 1/3 až 1/2 prípadov a až u 75 % sú zaznamenávané poruchy reči, aj keď verbálna zložka býva obecne silnou stránkou týchto detí, asi u 20 % prípadov sú prítomné i poruchy sluchu. IQ býva u týchto detí skôr stabilnejšie ako v bežnej populácii, väčšinou s miernou akceleračnou tendenciou vo vývoji, veľmi časté sú však aj poruchy pozornosti.


Formy detskej mozgovej obrny – poznáme dve základné formy DMO:
1)spastická – svaly majú zvýšené napätie
2)nespastická – bez zvýšeného svalového napätia

6.3 Mentálna retardácia
Fakt postihnutia dieťaťa výrazne ovplyvňuje i výchovné postoje rodičov, časté býva odmietanie dieťaťa, celkové zníženie očakávania je takmer pravidlom. Rodina je obyčajne v situácii dlhodobého stresu, nevyhnutné sú časté návštevy lekárov, nutnosť pravidelnej rehabilitácie. Neistota rodičov ohľadom prognózy s možnosťou mentálneho postihnutia dieťaťa stres rodiny ešte viac zvyšuje a pri odlišnej reaktivite samotného dieťaťa, ktoré býva mnohokrát veľmi dráždivé, nepokojné a plačlivé, alebo naopak pasívne a málo reaktívne, musíme počítať i so zvýšeným rizikom emočnej a senzorickej deprivácie. Krízovým obdobím jednak nástup dieťaťa do školy, jednak obdobie dospievania, kedy stále trvá väčšia závislosť na rodičoch, ale súčasne s hľadaním vlastnej identity môžu narastať u dieťaťa i problémy prijatia faktu vlastného postihnutia.


Keďže samotné dieťa má veľké problémy vyrovnať sa so svojou chorobou, nie je vhodný negatívny postoj rodiny. Istotne je veľmi ťažké pre rodičov vyrovnať sa s takýmto postihnutím svojho dieťaťa, určite si každý kladie otázku: ,,Prečo práve my?“ Nikdy však nikto z nás nenájde odpoveď na túto otázku. Nič sa nedeje bez príčiny a práve so správnym postojom a prijatím postihnutia môže každý rodič pomôcť svojmu dieťaťu v jeho ďalšom rozvoji.

Charakteristika
Vrodený alebo krátko po narodení získaný deficit intelektových schopností spojený s nedostatočnou diferenciáciou osobnosti. Je spojená s odchylným vývinom centrálneho nervového systému (CNS) , s určitým jeho poškodením, odchylnou štruktúrou alebo len porušenou funkciou CNS.

Výskyt sa odhaduje na 3- 4 % populácie, z toho ľahký stupeň tvorí 85 % .

Príčiny
1.Genetické vplyvy sú zväčša neznáme (napr. génové mutácie, chromozómové aberácie - odchýlky). Medzi známe patria dedične podmienené:
a)Nediferencovaná – dieťa dostalo od oboch rodičov s nižšou inteligenciou nižšiu dávku aktívnych génov, ktoré sa podieľajú na celkovej dispozícii pre rozvoj rozumových schopností.
b)MR na podklade génových mutácií – vrodené metabolické odchýlky spôsobujú hromadenie určitej látky a tá poškodzuje CNS a spôsobuje MR. Fenylketonúria – ide o chybný metabolizmus bielkovín.
c)MR na podklade chromozómových aberácií (odchýliek). Najznámejší je Downov syndróm, zdravý jedinec má 46 chromozómov, deti s touto chorobou 47. Sú nápadné nízkou zavalitou postavou a guľatou hlavou, plochou tvárou, veľkým rozbrázdeným jazykom a inými telesnými odlišnosťami.


2.Exogénne vplyvy sa zaraďujú infekcie matky najmä v prvých mesiacoch gravidity
Ďalej sú to bakteriálne ochorenia.
Významnú úlohu pri mentálnej retardácií môžu zohrať aj hormonálne poruchy. Nebezpečné je pre matku RTG a ionizujúce žiarenie, vplyv liekov a nadmerné požívanie alkoholu.
K vážnemu poškodeniu mozgu dieťaťa môže dôjsť aj v priebehu pôrodu, počas vnútromaternicového vývinu ( stres, fajčenie, lieky, zlá výživa)

7.1 Vlastná skúsenosť
Bolesti hlavy
Ako každého , aj mňa zvykne bolievať hlava, či už z príčin známych , ako nízky tlak, alebo vyčerpanosť, alebo z príčin neznámych.
Prechodné bolesti hlavy, ktoré pozná každý človek z vlastnej skúsenosti a ktoré sa prejavujú za určitých okolností, pričom trvajú krátko a prestanú samy, nemožno pokladať za chorobu. Ide o subjektívny pocit po nevyspatí, väčšej psychickej alebo fyzickej námahe, rozčúlení, dlhšom pobyt v prefajčených, zle vetraných či hlučných miestnostiach, po nadmernom požití alkoholu alebo po silnom fajčení. V takýchto prípadoch nejde o chorobu ani o príznaky iného ochorenia.

8. Záver
Náš nervový systém sa v každom okamihu podieľa na akejkoľvek činnosti, ktorú vykonávame. Vytvára najzložitejšiu a najdôkladnejšiu komunikačnú a kontrolnú sieť v ľudskom tele.


Bez činnosti nervového systému by sme nemohli vidieť ani počuť, nemohli by sme vnímať bolesť ani dobré pocity, nemohli by sme vôbec riadiť svoje pohyby. Boli by znemožnené najrôznejšie telesné funkcie, ako trávenie, dýchanie, a nemohlo by sa rozvinúť myslenie, pamäť, jazykové ani rozhodovacie schopnosti.


Táto práca prehĺbila moje vedomosti o nervovej sústave, naučila som sa aj nové poznatky. Nakoľko som pracovala s pomerne známou témou, pracovalo sa mi dobre a ľahko