Nemecko

Nemecko
Obsah
1. strana : obsah
2. strana : politická mapa Nemecka
3. strana : história štátu, vznik a jeho povrch
4. strana: najvyššie štíty Nemecka
5. strana: podnebie, rastlinstvo a živocíšstvo, nerastné zdroje, priemysel
6. strana: doprava, polnohospodárstvo, obyvatelstvo
7. strana: sídla, sociálna starostlivost a školstvo, ekonomika
8. strana: inštitúcie, administratívne clenenie
9. strana: slávne osobnosti Nemecka a obrázková príloha
10. obrázková príloha, erby jednotlivých spolkových krajín
História
Vznik nemeckého štátu bol procesom trvajúcim celé stárocia. Slovo „deutsch“, sa
po prvý raz vyskytlo zrejme až v 8. storocí, pôvodne ako oznacenie jazyka, ktorým sa
hovorilo vo východnej casti Franskej ríše. Ako rok, v ktorom sa Východofranská ríša
zmenila na Nemeckú ríšu sa obvykle udáva letopocet 911, ked sa prvým nemeckým
králom stal Konrad I. K ustáleniu západnej hranice došlo pomerne rýchlo, kým podoba
východnej hranice bola do 14. storocia nestála. Krála volila vysoká šlachta. Stredoveká
ríša nemala hlavné mesto, král mal niekolko sídel. Cisárstvo vzniklo, ked sa Oto I.
nechal korunovat v roku 962 pápežom v Ríme, cím založil tradíciu. Obdobie
univerzálneho cisárstva sa skoncilo po vymretí Štaufskej dynastie v roku 1268.
Vnútorné rozpory zmarili vytvorenie národného štátu. Na základe Zlatej buly Karola IV.
z roku 1356 získali právo volit krála siedmi kurfirsti. Od roku 1438 sa nemecká koruna
stala dedicná pre Habsburgovcov. Maximilián I. ako prvý cisársky titul získal bez toho,
aby ho korunoval pápež. Vdaka rozvoju remesiel mestá v stredoveku postupne
preberali funkciu mocenských centier. Narastajúca nespokojnost s cirkvou vyústila do
vystúpenia Martina Luthera v roku 1517. V roku 1555 vyhlásili rovnoprávnost
protestantského vyznania. V tom case bolo Nemecko zo štyroch pätín protestantské.
Následkom tridsatrocnej vojny bola velká cast krajiny spustošená, ale na základe
Westfálskeho mieru z roku 1648 zo Spolkového zväzu vystúpilo Nizozemsko a
Švajciarsko. V období absolutizmu vzrástla moc niektorých spolkových krajín, najmä
Bavorska, Saska a Hannoverska a najmä Brandenburská – neskoršieho Pruska, ktoré
sa stalo vojenskou mocnostou za Fridricha Velkého (1740 – 1786). Po porážke
Napoleona sa na kongrese vo Weimare v roku 1814 – 1815 rozbitý nemecký štát
neobnovil. Nemecký zväz bol formáciou nezávislých štátov, ktorý fungoval len vdaka
súhlasu Pruska a Rakúska.
Nemecký zväz vystriedal v roku 1860 Severonemecký zväz, ktorý viedol pruský
ministerský predseda Otto von Bismarck. Oživenie Nemecka umožnil hospodársky
rozmach podmienený najmä vznikom jednotného vnútorného trhu v roku 1834.
V roku 1871 bol pruský král Viliam I. korunovaný za nemeckého cisára. V prvej
svetovej vojne Nemecko bojovalo na strane Rakúska proti Francúzsku, Rusku a
Anglicku. Porážka Nemecka viedla k abdikácií cisára a vzniku Weimarskej republiky. Jej
úpadok sa zacal hospodárskou krízou v roku 1929. Národno-socialistická strana sa od
roku 1932 stala najsilnejšou stranou a Adolf Hitler sa v nasledujúcom roku stal ríšskym
kancelárom a po Hindenburgovej smrti aj prezidentom. Po útoku na Polsko 1.
septembra 1939 sa zacala 2. svetová vojna. Po bezpodmienecnej kapitulácií Nemecka
8. – 9. mája 1945 vyhlásili na území bývalej britskej, americkej a francúzskej zóny
Spolkovú republiku Nemecko 23. mája 1949. 7. októbra 1949 vznikla Nemecká
demokratická republika. Podla Parížskej dohody sa 5. mája 1954 sa stala Spolková
republika Nemecko plne nezávislým štátom. Rozdelenie Nemecka umocnilo postavenie
berlínskeho múru v roku 1961.
Západnú a východnú cast krajiny zjednotili 3. októbra 1990. Tri západné a sovietska
okupacná mocnost sa formálne zriekli svojich práv 15. marca 1991. V januári 1999
pristúpilo Nemecko k spolocnej európskej mene.
Povrch
Nemecko leží v strede Európy pri Baltskom mori medzi Polskom a Francúzskom,
na východe hranicí s CR, na juhu s Rakúskom a Švajciarskom, na západe s
Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom, Holandskom a na severe s Dánskom. Clenité
severné pobrežie obmývajú vody Severného a Baltského mora. Pri pobreží Baltského
mora sú Východofrisské a Severofrisské ostrovy a vzdialenejší ostrov Helgoland. Pri
Baltskom mori sa rozkladá rozsiahla Severonemecká nížina – nepatrne zvlnená rovina s
nízkymi kopcami a plochými panvami. Nížina k juhu mierne stúpa k severnému úpätiu
Stredonemeckej vysociny a ku Krušným horám. Pre Severonemeckú nížinu sú typické
široké riecne údolia. Pri Baltskom pobreží sú i piesocné presypy. Na západe zacína
Porýnsko s Bridlicovou vrchovinou s rozsiahlymi náhornými plošinami. Jednou z nich
preteká rieka Rýn. Od tejto vrchoviny sa na východ rozkladá Stredonemecká vysocina.
Vysocina je zarastaná ihlicnatými lesmi. Na juhozápade pozdlž francúzskych hraníc sa
tiahne pohorie Cierny les s najvyššou horou Franský Jura, lemujúci severný breh
Dunaja a tiahnúci sa až k ceským hraniciam. Pozdlž ceských hraníc sú spolocné
pohranicné pohoria – Ceský les a Šumava s najvyššou horou Velký Javor.
Na juhu štátu je pohorie Alp a na rakúskych a švajciarskych hraniciach najvyššie
horské pásmo Nemecka – západné Algavské Alpy s horskými lúkami a pastvinami a
Severotirolské Alpy s najvyššou horou Nemecka – Zugspitze( 2963 m ).
Najsevernejšou castou Severonemeckej nížiny je Maklenburská jazerná plošina,
rozprestierajúca sa medzi riekou Labe a Odrou s niekolkými stovkami jazier a jazierok.
Pramenia tu niektoré menšie rieky tecúce do Baltského mora. Táto plošina je neúrodná,
piesocnatá a štrkovitá zarastená väcšinou borovicovým lesom. Južná a hlavne
juhozápadná cast Nemecka je vyplnená Stredonemeckou vysocinou s pohorím Harz.
Hlavná cast vysociny je skupina Sasko-durýnskych pohorí, ku ktorým náleží Durýnsky
les, ktorý spolocne s Franským lesom tvorí prechod ku Smrecinám a Halstrovským
horám. Na východe na ne naväzujú Krušné hory s najvyššou horou Fichtelberg. Dalej
na východ pokracuje Labské pieskovcové pohorie, rozdelené hlbokým údolím, ktorým
vyteká Labe z Ceskej republiky. Z CR na sever vychádza nevysoká Žitavská a Lužická
vrchovina zvolna sa sklánajúca k severu. Všetky ostrovy – najväcší z nich je Rugen
(Rujana) – sú obklúcené castami pevniny. · Rozloha: 357 021 km2
Najvyššie štíty Nemecka:
Názov vrchu Výška v metroch
Zugspitze 2962
Watzmann 2713
Feldberg 1493
Großer Arber 1456
Fichteberg 1214
Brocken 1142
Vodstvo
Vodstvo Nemecka patrí do povodia Severného, Baltského a Cierneho mora. V
Nemecku kralujú dve velké rieky: Rýn a Labe. Rýn tvorí miestami prirodzenú hranicu s
Švajciarskom a Francúzskom. Do mora sa vlieva na území Holandska. Patrí k najväcším
riekam Európy a so svojimi hlavnými prítokmi Moselou (Mosel) a Mohanom (Mein) tvorí
dôležitú vodnú cestu. V deltách týchto riek sú úrodné údolia. Druhou velkou riekou je
Labe (Elbe) s celkovou dlžkou 1122 km prameniaca v ceských Krkonošiach. Labe
preteká Severonemeckou nížinou a pri Hamburgu sa vlieva do Severného mora. Prítoky
na nemeckom území sú: zlava Modla (Mudle) a Sala (Saale), z prava Cierny Halstrov
(Schwarze Elster) a Havola (Havel) s prítokom Sprévou (Spree). Južnou castou štátu
preteká Dunaj (Donau) s vodnatými prítokmi z Alp (Lech, Isar a Inn) Dalšou velkou
(prevažne hranicnou) riekou je Odra, ktorá ústí do Baltského mora na území Polska. Z
nemeckej strany nemá velké prítoky. Rieky tecúce prevažne v rovine majú priaznivé
podmienky pre plavbu a sú prepojené sústavou prieplavov. V Nemecku je pomerne
dost malebných jazier, najmä v Maklenburskej náhornej plošine a v okolí Berlína. Sú
väcšinou bahnité s nízkymi alebo trávnatými alebo zalesnenými brehmi a využívajú sa
k rekreácií. Rieky pretekajúceúzemím Nemecka Dlžka v km. Ostrovy Rozloha v km
Rhein (Rýn) 865 Rügen 926
Elbe 700 Usedom (nem.
cast) 354
Main 524 Fehmarn 185
Weser 440 Sylt 99
Spree 382
Podnebie
Nemecko leží v oblasti západoeurópskeho mierneho a vlhkého podnebia s
prejavujúcimi sa vplyvmi kontinentálneho podnebia následkom väcšej vzdialenosti
východných castí od oceánu. Jar je tu krátka, leto teplé, pri pobreží je v lete relatívne
chladnejšie ako vo vnútrozemí. Zima je dlhá s castými vetrami. Je tu dostatok zrážok
(okrem oblastí medzi Lipskom a Magdeburgom). Sneh padá hlavne na východe a juhu
štátu. Rastlinstvo a živocíšstvo
Lesy tvoria štvrtinu z celkovej plochy štátu. Darí sa tu vysádzat i na piesocnatých
pôdach. Na západe prevládajú lesy zmiešané, na východe zmiešané, hlavne
borovicové. Z listnatých stromov sa hojne vyskytuje buk a dub. Pri tokoch riek sú
plochy lúk a pastvín. Na vegetáciu skromné sú vresovištia a rašeliniská v
Severonemeckej nížine. V rezerváciách sa z pôvodného živocíšstva zachovali: zubor,
medved, rys a vlk, volne žije lovná zver: zajace, králiky, vysoká zver atd. Nerastné
zdroje
Výskyt úžitkových nerastov je zameraný jedným smerom a náleziská sú velmi
intenzívne využívané. Sú tu mohutné ložiská kamenného uhlia (Porúrie a Sársko) –
najväcšie zásoby v západnej Európe a hnedého uhlia (Durýnsko), Sársky revír taží
najviac hnedého uhlia na svete. Menšie ložiská sú aj inde. Dalej má Nemecko zásoby
draselných solí (v okolí Strassfurtu a Helberstadtu); tunajšia tažba je základom
priemyslu, hlavne výroby draselných hnojív. Dalej sú tu zásoby medenej rudy
(Mansfeld), urán (pohorie Krušných hôr), ropa (Hannover), v menšej miere sa
vyskytujú rudy olova, zinku a striebra. Blízko Miesne sa taží kaolín – základ pre výrobu
svetoznámeho porcelánu. Vyskytuje sa tu dostatocné množstvo stavebného kamena,
tehlárskych hlín, na ostrove Rujana sú ložiská kriedy. Rašelina sa taží v
Severonemeckej nížine.
Priemysel
Nemecko je vysokorozvinutý priemyselný štát s vyspelým polnohospodárstvom.
Hodnotovou výrobou zaujíma 3. miesto na svete. Základom hospodárstva je bohatstvo
hnedého a cierneho uhlia a železnej rudy, ktorá sa vyskytuje nedaleko nálezísk
cierneho uhlia v Porúrií. Tažba však pre rozvinutý priemysel nestací, preto sa musí cast
železnej rudy dovážat. Pre priemysel je dôležitá výroba elektrickej energie, ktorá sa
ciastocne získava z vodných zdrojov v alpských oblastiach. V Nemecku sú zastúpené
všetky odvetvia priemyslu. Najväcšou priemyselnou oblastou je Porúrie (povodie rieky
Ruhr) a Porýnie. Najdôležitejšie je hutníctvo a strojárstvo (Mohuc a Kolín nad Rýnom),
dalej elektronika, tažobný a chemický priemysel a celá rada dalších výrobných odvetví.
Výroba spotrebného a potravinárskeho tovaru je rozšírená po celom štáte.
· elektrická energia: výroba 52,5356 bil.
kWh, z toho 29,06% z jadrových elektrární
Doprava
Mohutne rozvinutému priemyslu zodpovedá aj moderné riešenie dopravy. Hustá
železnicná siet je doplnená hustou sietou ciest a dialnic, spolu s velkým množstvom
splavných riek prepojených prieplavmi tvoria taktiež dôležité dopravné cesty hlavne
Rýn s velkým vnútrozemským prístavom Duisburgom v priemyselnej oblasti. Splavné
casti riek merajú viac ako 6 000 km. Baltský prieplav spája Severné more s Baltským a
môžu ním prechádzat aj velké námorné lode. Najväcší námorné prístavy ležia pri
Severnom mori: Hamburg, Brémy (Bremen), pri Baltskom mori Rostock, Kiel a Lubeck.
Letecká doprava je na vysokej úrovni. Vo Frankfurte nad Mohanom leží jedno z
najväcších európskych letísk s medzinárodnou prevádzkou.
Polnohospodárstvo
Polnohospodárstvo je velmi vyspelé s maximálnym využitím mechanizacných
prostriedkov. Produkcia kryje vlastnú spotrebu a prebytky sú vyvážané. Orná pôda
zaberá 47 % z celkovej plochy, lesy pokrývajú 27 % a lúky a pastviny 12 % z celkovej
rozlohy. Najúrodnejšie sú oblasti pri rieke Rýn a Dunaj a Magdeburská oblast. Pestuje
sa tu obilie a ovos, menej pšenica a jacmen. Z okopanín sú to hlavne zemiaky a
cukrová repa. V Bavorsku aj chmel a lan. V údolí rieky Rýn a Mosel sa darí vínnej réve
a tabaku. Obyvatelstvo
Obyvatelia sú Nemci, ale žijú tu aj národnostné menšiny: napr. Lužickí Srbi,
Turci.. Pri pobreží na ostrovoch Severného mora žije menšina Friskov s vlastným
jazykom. Väcšina obyvatelstva je zamestnaná v priemysle a v obchode
· pocet obyvatelov: 82 797 408
· hustota zaludnenia: 222 obyv./km štvorcových
· v mestách 85,3%,
· priemerná dlžka života: priemerný vek 77,44; muži 74 rokov, ženy 81 rokov
· Rasové a národnostné zlozenie: Nemci (90 %), Dáni (1%), Frízi (1%), Lužickí Srbi
(0,5% )iné (7,5 %): Turci, Chorváti, Srbi, Taliani atd.
· náboženstvo: protestantské (42 %), rímsko-katolícke (43 %), moslimské (3 %),
· pôrodnost: 9,35 0/00 ; úmrtnost: 10,49 0/00
· dojcenská úmrtnost 6 0/00
· migrácia: 4,01 0/00
· náboženstvo: protestanti 38%, rímski katolíci 34%, moslimovia 1,4%
Sídla
Hlavným a najväcším mestom je Berlín. Je dôležitým, politickým, hospodárskym a
kultúrnym strediskom štátu. Sídli tu Humboldtova univerzita. Je tu jeden z najväcších
európskych vnútroštátnych prístavov. Priemyselný Berlín je dôležitou železnicnou a
leteckou križovatkou Európy. Toto moderne velkomesto bolo vybudované po druhej
svetovej vojne, v ktorej bolo pôvodne mesto znicené. Pôvodným hlavným mestom NSR
bolo univerzitne mesto Bonn ležiace na rieke Rýn.
Druhým najväcším mestom Nemecka je Hamburg ─ pristav pri ústí Labe do
Severného mora. Je to štvrtý najväcší pristav Európy, živé velkomesto s významom pre
svetový obchod. Tretím velkým mestom je Mníchov ─ hlavne mesto Bavorska.
Nachádzajú sa tu umelecké zbierky. Z priemyslu je to potravinársky priemysel ale i
odevný a strojársky. Kolín nad Rýnom je velkým priemyselným mestom Porýnia.
Nachádza sa tu najväcší goticky chrám v Nemecku. Dalším velkým mestom je Lipsko
─ priemyselne a obchodne stredisko so svetovo významnými jarnými a
jesennými veltrhmi. Nachádza sa tu tiež univerzita, velká vedecká knižnica a tlaciarne.
Mesto je tiež športovým strediskom. Blízko ceských hraníc leží na rieke Labe mesto
Dráždany ─ známe kultúrnymi pamiatkami a umeleckými zbierkami. Žije tu viac
ako 500 000 obyvatelov. Severne od Dráždan leží mesto Mišen (Meissen) s výrobou
známeho porcelánu. Velkými priemyselnými centrami sú mestá: Düsseldorf, Frankfurt
nad Mohanom, Dortmund, Stuttgart, prístav Brémy, Hannover, Rostock, Norimberg,
Chemnitz, Frankfurt nad Odrou (s chemickým a strojárenským priemyslom) a mesto
Halle. Zaujímavou stavbou je aj zámok Neuschweinstein, ktorý patrí medzi divy sveta.
· urbanizácia: 86,6%
Sociálna starostlivost a školstvo
Úroven zdravotníctva a liecebnej starostlivosti sú v Nemecku velmi dobré. Sociálny
systém je vynikajúci v oboch castiach štátu a poskytuje rozsiahle výhody. Vo východnej
casti, kde bol tento systém úzko spojený so zamestnaním a poskytoval výhody ako
napríklad bezplatnú starostlivost o predškolské deti. Vysoká nezamestnanost na
východe je velkou zátažou pre štátny rozpocet. Školská dochádzka je aj na druhom
stupni bezplatná a povinná. Úroven vzdelania je všeobecne vysoká. Nemecké univerzity
majú výbornú úroven a tradíciu. Najznámejšie sú v Heidelbergu a v Tübingene,
Markburg ma najstaršiu protestantskú univerzitu založenú v roku 1527.
· úradný jazyk: nemcina, regionálne: dáncina, frízšcina, srbcina
· analfabeti: menej ako 1%
Ekonomika
Nemecko je tretou hospodársky a technologicky najvyspelejšou krajinou na svete.
V rámci integrácie východnej a západnej casti Nemecka sa každorocne uskutocnuje
transfer financných prostriedkov vo výške cca. 100 miliárd USD. Rast nemeckého
hospodárstva sa v roku 1999 spomalil na 1,5 %.
· mena: euro
· nezamestnanost: 10,5 %
· pracovná sila:40,5 mld.: polnohospodárstvo 2,7%, priemysel 33,7%, služby 63,6%
· HDP: 28 870 USD/obyv
· inflácia: 0,8 %
· rozpocet: príjmy 996 mld., výdavky 1,036 bil.
· export: 610 mld. USD
· import: 587 mld.
USD
· hlavné trhy: EÚ 53,7%, (Francúzsko, 11,1%, Holandsko 7,7%, Taliansko 7,8%, Velká
Británia 6,8%, Benelux 5,6%); USA 8,3%, Japonsko 5,0%
Inštitúcie
Parlament: dvojkomorový systém; skladá sa z Federálneho zhromaždenia
Bundestagu (656 kresiel), volený ludovým hlasovacím systémom, ktorý je kombináciou
priameho a proporcného zastúpenia. Strana na zastúpenie v parlamente musí získat 5
% alebo tri priame mandáty. Druhou komorou je Federálna rada alebo Bundesrat (69
hlasov, krajinské vlády sú priamo zastúpené hlasmi, každá spolková krajina disponuje
3 – 6 hlasmi v závislosti od jej velkosti a pri hlasovaní vystupujú jednotne). Volby do
Bundestagu sa uskutocnili na jesen roku 2002. Poslanci Bundesratu nie sú volení,
zloženie sa mení podla volieb v 16 spolkových krajinách.
· štátny sviatok: Den zjednotenia Nemecka
Administratívne clenenie
Spolková republika Nemecko (SRN) sa skladá zo 16 spolkových krajín:
Názov spolk. krajiny Rozloha Pocet obyv. Hlavné mesto
Badensko – Württenbersko: 35 751 km2 9,6 mil. Stuttgart
Bavorsko 74 554 km2 11,2 mil. Mníchov
Berlín 883 km2 3,6 mil.
Brandenbursko: 29 060 km2 2,6 mil. Potsdam
Bremen 400 km2 665 000
Hamburg 775 km2 1,6 mil. Hessensko: 21 114 km2 5,7 mil.
Wiesbaden
Mecklenburg - Predné Pomoransko: 23 835 km2 1,9 mil. Schwerin
Dolné Sasko: 47 349 km2 7,3 mil. Hannover
Severné Porýnie -Westfálsko: 34 068 km2 17,3 mil. Düsseldorf
Porýnie – Falcko: 19 848 km2 3,7 mil Mainz
Saarsko: 2 600 km2 1,1 mil. Saarbrücken
Sasko: 18 300 km2 4,9 mil. Dráždany
Sasko – Anhaltsko: 20 045 km2 2,9 mil. Magdeburg
Schleswigsko – Holsteinsko: 15 727 km2 2,6 mil Kiel
Durýnsko: 16 251 km2 2,6 mil Erfurt
Berlín, Brémy a Hamburg sú mestskými štátmi
Nemecko sa tradicne skladá z krajín. 11 západných spolkových krajín západnej
casti vzniklo v dnešnej podobe po roku 1945, vytvorenie piatich nových štátov bolo
schválené 18. marca 1990 po prvých slobodných volbách vo východnej casti krajiny.
Podoba krajín v podstate pochádza z obdobia pred rokom 1952. Zaclenenie Nemeckej
demokratickej republiky a teda aj východných krajín do Spolkovej republiky Nemecko
sa uskutocnilo 3. októbra 1990, kedy sa zároven zlúcil západný a východný Berlín.
Slávne osobnosti Nemecka
Hudobní skladatelia: Ludwig van Beethoven, Franz Schubert, Robert Schumann
Spisovatelia a básnici: Johann Wolfgang Goethe, Heinrich Heine, Thomas Mann
Filozofovia: Georg W. F.
Hegel, Friedrich Engels, Karl Marx, Friedrich Nietze
Vedci: Johannes Kepler, Albert Einstein, Alexander von Humboldt, Vilhelm Röntgen,
Heindrich Herz a Heinrich Schliemann
Štátnici a politici: Otto von Bismarck, Paul von Hindenburg, Adolf Hitler, Konrad
Adenauer, Ludwig Erhad, Helmut Kohl, Roman Herzog a Rudolf Scharpin
Podnikatelia: Friedrich Krupp, Ferdinand Porsche, Carl Benz, Gottlieb W. Daimler
Športovci: Max Schmelling, Franz Beckenbauer, Steffi Graffová, Boris Becker, Michael
Schumacher, Oliver Kahn
Stará bankovka Nemecka ß
bývalý kancelár Spolkovej republiky Nemecko
ß mesto Berlín ß
mesto Berlín ß
bývalý kancelár Spolkovej republiky Nemecko
ß.
________________________________________ __________________________
Zdroje: