Monzún - vietor rocných období

Monzún - vietor rocných období
Priliehavo sa hovorí, že daždivé monzúny prichádzajú ako jahna a rozbúria sa ako lev
prenikajúc od juhu k severu. Ale burácajú rovnako cestou cez more k ázijskej súši.
Lode, ktoré tou dobou plávajú cez Arabské more do Indie, tažko pri tom skúšajú. Majú
v chrbte monzún, ktorý ženie ohromné vlny na ktorých sa kymácajú velké parníky z
boka na bok. Paluba je každú chvílu splachovaná vlnami a triešt morskej vody uschýna
na predmetoch nad ciarou ponoru lodi a obaluje všetko bielou vrstvou solí. Co je
monzún?
Slovo monzún vzniklo z arabského "mausim" a znací rocné obdobie, v ktorom
prichádzajú dažde. Preco sa pre tento daždonosný vietor ujalo arabské a nie indické,
cínske alebo malajské slovo, ked v Arábii monzún nie je? Vysvetlenie je postavené na
tom, že európsky obchod v stredoveku pri svojej expanzii na Východ, jednak po súši a
tiež aj po mori, prišiel do styku s Arabmi a od nich sa dozvedel o monzúnových
vzdušných prúdoch. Európski moreplavci sa v prístavoch po oboplávaní južnej Afriky
stretli s arabskými obchodníkmi, ktorí využívali tieto vetry na svojich obchodných
cestách medzi Arábiou a Afrikou.
Monzún vlastne znamená vietor rocných dôb. V celej východoázijskej oblasti máme v
podstate iba dve rocné obdobia - dobu zimného suchého a dobu letného daždivého
monzúnu. Ked je na severnej pologuli zima, vyskytuje sa nad severovýchodnou Áziou
oblastou vysokého tlaku vzduchu; v tej istej dobe je leto na južnej pologuli a v strede
Afriky a v severozápadnej Austrálii sa vytvorí oblast nízkeho tlaku vzduchu. Tieto
tlakové rozdiely sú vyrovnávané vzdušnými prúdmi, nazývanými monzúny, ktoré vanú
v tomto období zo stredu Ázie smerom na more a cez rovník do južnej Afriky a
Austrálie.
O pol roka neskôr sa vymenia rocné obdobia oboch pologulí; zima je na južnej a leto na
severnej pologuli a monzúny obrátia svoj smer a fúkajú z južnej Afriky a Austrálie cez
rovníkové moria na ázijskú súš. Monzúnové prúdenie v oblasti Indického oceánu je teda
vo svojej podstate prelievanie vzduchu vo velkom merítku z jednej pologule na druhú,
podmienené výmenou rocných období.
Monzún, ktorý sa v zime rozširuje zo stredu ázijské súše a fúka k jej brehom, je suchý,
vo vyšších zemepisných šírkach (v Ázii) studený , v nižších zemepisných šírkach teplý
až i horúci , ale stále suchý. Pri vstupe nad more a cestou cez neho na druhú pologulu
sa však sýti parou, vstupuje na súše tejto pologule ako daždivý monzún a tu koncí.
Teda ten istý prúd, ktorý zacína ako suchý zimný monzún na jednej pologuli, konci na
druhej ako daždivý letný. Na severnej pologuli na ázijskej súši trvá vláda zimného
monzúnu asi od októbra do polovice júna. Jeho prvá cast je oznacovaná aako "studená
doba" ; je to príjemné období pre cestovanie. Jeho druhá polovica, asi od marca po
dobu našich jarných mesiacov, je oznacovaná ako "horúca doba" a v júni prichádza
daždivý monzún, ktorý trvá až do jesene. Na južnej pologuli je nástup a trvanie
obidvoch monzúnových prúdov všeobecne asi o pol roku posunuté. Tak v severnej
Austrálii koncí obdobie suchého zimného monzúnu asi koncom septembra, teplota
vzduchu stúpa, dostavujú sa búrky a v novembri zacína daždivý monzún na severnom
pobreží so zatiahnutým nebom a lejakmi a tak je to až do konce apríla, kedy zacína
zase doba zimného suchého monzúnu opacných smerov. Na páse ostrovov od Sumatry
až k Novej Guinei a Filipínam sú daždové pomery zložitejšie. Vplyv horských hrebenov
je tu velmi významný a vzdialenost každého z týchto ostrovov je smerodajná pre
nástup a trvanie daždového obdobia. Vedla výmeny monzúnov tu zasahujú do
daždových pomerov, hlavne v oblasti Cínskeho mora, víriace sa búrky nazývané
tajfúny, ktoré sa najcastejšie vyskytujú v neskorom lete a jeseni severnej pologule a
vyvolávajú nicivé prietrže mracien. Ako sa prejavuje zimný a letný monzún na ázijskej
súši?
Zacneme zimným monzúnom na ázijskom severovýchode. Vetry vanúce z vnútrozemia
ázijskej súše, kde je vysoký tlak vzduchu, sú silné a pravidelné. V severnej a strednej
Cíne zanášajú zimu na samotné pobrežie a odtial daleko na juh. Pretože vanú z
vnútrozemských púští, sú prirodzene velmi suché. Obloha je takmer bezoblacná a nie
je tu skoro žiadny dážd. Ked ale silnejšie zaduje ladový vietor, odnáša so sebou oblaky
prachu, ktoré sú známou metlou východnej Ciny a vnikajú daleko na stovky kilometrov
nad more. Miernejší tvar tejto nepríjemnej návštevy je takmer stály prachový zákal
vzduchu. Prachové búrky sú obmedzené len na dobu zimného monzúnu. Vetry
unášajúce prach sa príchodom jari ohrievajú a vysúšajú kraj. Ten istý zimný suchý
monzún sa cestou cez more na juh sýti parou a zráža velké množstvá vody ako na
hornatých ostrovoch, v Japonsku, na východných Filipínach, na Guinei, na Cejlóne tak
aj na hornatých brehoch samotnej ázijskej súše. V Indii je v tejto dobe najkrásnejší
mesiac január. Vetry vanú k moru, len málokedy sprchne na severe pod Himalájami;
prevážne je príjemné slnecné pocasie.
V marci a v apríli zacína vzrastat teplo; cudzinec z mierneho pásma si sotva predstaví
vysúšajúcu a spalujúcu horúcavu vetrov. Ak stojíte tvárou v tvár, zdá sa vám, že
hladíte do otvorenej pece. Teplomer stúpa v tieni na 50 stupnov Celzia. Ak sa chcete
potešit z cerstvého vzduchu, musíte vyjst skoro ráno pred svitaním. Rastlinstvo trpí, do
korena vyschne, stromy sú na umretie, zem je tvrdá a praská a celý kraj nesie ráz
sucha a smútku. Severoindické púšte patria v tejto dobe medzi najteplejšie na zemi.
Dalej vzrastá horúcava. Konecne v júni ustanú horúce vetry a nasleduje bezvetrie.
Pálava je strašná a všetko caká na príchod daždivého letného monzúnu. Konecne
prichádza. Nástup daždivého obdobia nie je náhly, je tu ešte prechodné obdobie, ktoré
zvolna pripravuje od mora prenikanie vlhkého monzúnu na ázijskú súš.