Monopol
3.1.1 Podstata a formy monopolu
Klasický smer , reprezentovaný A. Smithom, chápe monopol ako akékoľvek privilégium, garantovaná štátnou alebo inou úradnou autoritou. V tomto chápaní sa nekladie dôraz na počet firiem v odvetví, ale na existenciu melých bariér vstupu do odvetvia. Zdrojom týchto bariér je štát a jeho inštitúcie.
Neoklasická teória vychádza z počtu firiem v odvetví. Pod monopolom sa rozumie existencia jednej firmy na relevantnom trhu, ktorý je určený elasticitou dopytu po danom tovare a podmienkami vstupu nových firiem na trh. Predpokladá sa neexistencia umelých bariér vstupu od odvetvia.
Behavioristický smer zdôrazňuje prejavy nežiadúceho monopolného správania. Ak teda chceme charakterizovať monopol, je vhodné rešpektovať všetky tri prístupy:
• podľa počtu firiem a ich koncentrácie na trhu
• podľa existujúcich bariér vstupu
• podľa behavioristických charakteristík
Extrémnym prípadom jednotlivej ponuky je neohraničená monopolná moc. V tomto prípade v odvetví existuje len jeden výrobca, neexistujú blízke substitúty a vstup iných firiem do odvetvia nie je možný. Vtedy hovoríme o úplnom monopole. Takéto monopoly sú dnes však vzácne. Jedine v prípade koncesovaných miestnych služieb – najvýznamnejšie príklady sú miestny telefón, plyn, voda a elektrina – existuje skutočne jediný poskytovateľ služby bez akýchkoľvek blízkych substitútov.
Jednou z foriem monopolu je prirodzený monopol. Vzniká koncentráciou v niektorých odvetviach, v ktorých vzhľadom na kapacitu trhu by bolo neefektívne fungovanie viacerých firiem. Výroba vo veľkom znižuje hraničné i priemerné náklady, preto sa vyplatí rozširovať výrobu a monopolizovať odvetvie. Tento prirodzený monopol vznikol bez pomoci štátnej či inej autority.
Inou formou monopolu je administratívny monopol, vytvorený a chránený štátom na určité dlhšie obdobie. Vzniká na základe prijatých zákonov či administratívnych nariadení. Na trhu sa stretávame aj so špeciálnym druhom administratívneho monopolu – monopolu na základe patentovaného práva. Ide o dočasný monopol chránený štátom na určitý čas.
Ďalším prípadom môžu byť tajné monopoly, ktoré vznikajú vtedy, keď zákony nedovoľujú, aby sa niekoľko výrobcov spojilo a vytvorilo jednu firmu. Tajnú dohodu uzatvárajú dve alebo viac firiem, pričom si rozdelia trh, príp. spoločne určia cenu alebo output.
3.1.2 Rovnováha v podmienkach monopolu
Monopol je na rozdiel od dokonalej konkurencie cenotvorcom, ktorý volí:
• pri akej cene bude tovary predávať
• aké množstvo výrobkov dodá pri tejto cene na trh
Monopolná firma uskutočňuje cieľavedomú cenovú stratégiu. Rozpätie, v rámci ktorého môže monopolista určovať ceny, závisí od elasticity dopytu na príslušnom trhu- čím je nižšia, tým väčšiu má možnosť voľby. Rovnováha v podmienkach dokonalej knkurencie bola vymedzená ako MR=MC (hraničné príjmy = hraničným nákladom). Tento bod rovnováhy je však na rozdiel od dokonal konkurencie bodom trvalej rovnováhy, lebo do odvetvia nemôžu vstupovať ďalšie firmy.
3.2 Oligopol
Oligopol je ďalšou formou nedokonalej konkurencie. Predstavuje situáciu, keď v odvetví existuje malý počet veľkých firiem , pričom si firmy uvedomujú závislosť a prepojenosť predajných, výroných, investičných a reklamných stratégií.
Ak ide o takú štruktúru, kde v odvetví vystupuje iba niekoľko veľkých firiem, hovoríme o absolútne koncentrovanom oligopole. Ak popri 2-3 gigantoch existujú v odvetví aj malé a stredné firmy, hovoríme o relatívne koncentrovanom oligopole. Podľa toho, či firmy vyrábajú rovnaké alebo diferencované výrobky, rozlišujeme:
a) homogénny oligopol – firmy vyrábajú identické alebo skoro identické výrobky
b) heterogénny oligopol – keď sa vyrába čiastočne odlišný produkt
Oligopol predstavuje prevládajúcu formu trhovej štruktúry v modernej ekonomike. Podľa stupňa vzťahov a správania oligopolistov rozoznávame:
1. dokonalú spoluprácu medzi firmami- kolúziu, ktorá má predísť vzájomne sa poškodzujúcemu rivalstvu.
2. nedokonalú spoluprácu, ktorá predstavuje rôzne neformálne dohody medzi jednotlivými firmami.
3. nezávislé interakcie, pri ktorých si firmy navzájom konkurujú, čo môže viesť k cenovým vojnám.
Ak firma v dokonalej konkurencii je príjemcom ceny, monopol tvorcom ceny, potom oligopol je hľadačom ceny.
a) hľadanie ceny v podmienkach absolútne koncentrovaného oligopolu
V prípade koluzívneho oligopolu sa firmy tajne dohadujú na cene a na maximalizácii svojho celkového zisku. Rovnováha bude podobná ako v prípade monopolu, ich cena a množstvo budú veľmi blízke cene a množstvu v podmienkach monopolu.
Pre absolútne koncentrovaný oligopol je typické, že každá firma vypracúva svoju stratégiu tak, že berie do úvahy stratégiu svojich rivalov. Existujú modely, ktoré s rôznymi typmi oligopolistickej spätbej väzby počítajú. Ak jeden oligopolista počíta s tým, že na zmenu jeho strategickej premennej bude konkurent istým spôsobom reagovať, prichádza do úvahy teoreticky nekonečné množstvo alternatív.
Ak sú výrobky všetkých oligopolistických firiem totožné a neexistujú nejaké preferencie voči výrobkom jednej firmy, stáva sa cena jediným kritériom, od ktorého závisí dopyt po výrobkoch príslušnej firmy. Firma, ktorá predáva najlacnejšie, získa najviac zákazníkov.
b) hľadanie ceny v podmienkach relatívne koncentrovaného oligopolu
Stretávame sa s dvoma prípadmi:
b1) cenové vodcovstvo – nastáva vtedy, keď jedna firma v odvetví preberá iniciatívu pri uskutočňovaní cenových zmien a ostatné firmy ju nasledujú.
Možno rozlíšiť dva druhy cenového vodcovstva, a to:
• cenové vodcovstvo s dominantnou firmou – nastáva v odvetviach, keď určitá firma ovláda väčšinu trhu a je obklopená slabšími konkurentmi. Určuje cenu a ostatné firmy nasledujú tohto vodcu.
• Barometrické cenové vodcovstvo – vyznačuje sa meniacou osobou cenového vodcu. Či iniciatíva cenového vodcu bude, alebo nebude nasledovaná, závisí od toho, do akej miery táto uskutočnená zmena odráža reálne trhové podmienky, spoločné pre ostatné firmy.