Monetarizmus

Monetarizmus

We are all Keynesians now!
Milton Friedman

Monetarizmus je reformovaná kvantitatívna teória, jej ústrednou tézou je, že vývoj národnohospodárskeho nominálneho dôchodku je dominovaný zmenami ponuky peňazí. Toto určenie všeobecne bežné, stručné, takmer nič nehovoriace a bezpochyby príliš úzke.
Pojem monetarizmus neoznačuje jednu ekonomickú školu s existujúcim arzenálom doktrín, ale skôr duchovný alebo myšlienkový smer, ktorý sa vyvíjal a menil od päťdesiatych rokov až po dnes.
Monetarizmus je dnes priradený ku „keynesovskej revolúcii“ ako „protirevolúcia“, ktorú inicioval predovšetkým Milton Friedman a rozvíjal ju spolu so svojimi prívržencami (Karl Brunner, Philip Gagan, David Laidler a i.) až po dnešný stav ortodoxie. Na vývoji tejto protirevolúcie majú podiel predovšetkým tri dôvody.
Po prvé , keynesovská revolúcia nikdy nedosiahla úplné víťazstvo, pričom určujúce boli okrem iných aj svetonázorové dôvody.
Druhou významnou príčinou bol rozvoj teórie peňazí. Rastúci analytický záujem o peniaze však nebol špecificky monetaristický, ale bol charakteristický pre veľkú časť makroekonomického výskumu od čias Keynesa, Tobina a Davidsona. Monetaristický smer výskumu má však veľký podiel na úsilí vzájomne previazať teóriu peňazí s peňažnou politikou.
Pravdepodobne najdôležitejšou príčinou monetaristickej protirevolúcie však boli samotné dejiny. V čase druhej svetovej vojny očakávali mnohí ekonómovia pre povojnové obdobie pokračovanie fázy depresie z medzivojnového obdobia. Vplyvní keynesovci ako A.H. Hansen a A.P. Lerner predpovedali trvalý problém dopytu, ak by sa hospodársko-politické inštancie nevedeli rozhodnúť pre cieľavedomé použitie fiškálnej politiky. Peňažná politika bola zatlačená do úzadia a v podstate bola založená permisívne, čo znamená, že jej úloha spočívala v udržiavaní nízkych úrokov, čím sa mal zmierniť problém štátneho dlhu a podmieniť investičný dopyt.
V povojnovom období sa nepozoroval klesajúci trend efektívneho dopytu, pretože zamestnanosť zostala po dlhý čas stabilná. Na miesto záujmu sa dostal povojnový problém inflácie a čiastočne vytriezvené skúsenosti z praktického uplatňovania diskrecionárnej stabilizačnej politiky. Tým sa v rámci ekonomiky, aspoň v jej značnej časti, posunul cieľ výkladu od zamestnanosti k inflácii, pôda pre monetarizmus bola pripravená.