podobné referáty

obchodne podniky
Obchod - samostatné odvetvie NH, ktoré zabezpečuje ... viac...

Zahraničný obchod a clá
Zahraničný obchod a clá (pre SŠ) Zahraničný obc ... viac...

Svetové hospodárstvo, medzinárodný obchod
Medzinárodný obchod je výsledkom medzinárodnej deľ ... viac...

Menové vzťahy
Medzinárodný menový systém predstavuje súhrn pravi ... viac...

Hĺbkový audit v slovenských firmách
Keď sa investor rozhodne odkúpiť spoločnosť alebo ... viac...

ico refreklama

ico ref ďalšie zdroje

Medzinarodny obchod


Hodnotenie:
Zobrazení: 3515



Medzinárodný obchod

Obsah

1. Úvod 2
1.1 Skratky 2
1.1.1 V texte 2
1.1.2 Špeciálne 2
1.2 Obsahové okruhy 2
2. Zaujímavosti 4
2.1 Výhody a nevýhody vstupu Slovenska do EU 4
2.2 Vstup SR do NATO 5
2.3 Moskva a Financial Times 5
2.4 Vstup SR do EU (II.) 6
2.5 Rôzne 6
3. Medzinárodné podnikanie 6
3.1 Štát a firmy 6
3.2 Svetové hospodárstvo 7
3.3 Systémové poňatie svetového hospodárstva 8
3.4 Ekonomické komplexy 8
3.4.1 Prírodné podmienky 9
3.4.2 Ekonomické podmienky 10
3.4.3 Relatívna otvorenosť 11
3.4.4 Ekonomická úroveň 12
3.4.5 Štátna forma 12
3.4.6 Relatívna ekonomická samostatnosť 13
3.4.7 Postavenie vo svetovom hospodárstve 13
3.4.8 Ekonomický rozmer 13
4. Cena v medzinárodnom obchode 14
4.1 Výmenné relácie 14
4.2 Bariéry exportu 14
4.3 Cenové nožnice 14
4.4 Cena 15
4.5 Náklady 15
5. Pohyb peňazí a tok kapitálu u nás a vo svete 16
5.1 Vývoj menových sústav po vznik medzinárodného menového systému 16
5.2 7 základných tendencií od 70tych po 90te roky 17
5.3 Medzinárodné vzťahy 18
5.4 Medzinárodný platobný styk 19
5.4.1 Národné meny 19
5.4.1.1 Vymeniteľnosť národných mien 19
5.5 Regulácia menových vzťahov 20
5.5.1 Platobné dohody 20
5.5.1.1 Clearing 20
5.6 Spôsoby a formy medzinárodného platobného styku 21
5.6.1 Priame úhrady 22
5.6.2 Šek 22
5.6.3 Zmenka 23
5.6.4 Dokumentárne inkaso 24
5.6.5 Dokumentárny akreditív 24
5.7 Financovanie medzinárodného podnikania 25
6. Strategické ekonomické záujmy 25
6.1 Kroky tvorby strategických ekonomických plánov 26


1. Úvod
1.1 Skratky

1.1.1 V texte

?? Neistá/chýbajúca informácia (často napríklad meno)
Ek Ekonomika
EX Ekonomický komplex
MN Medzinárodný
SH Svetové hospodárstvo

1.1.2 Špeciálne

U: Poznámka prednášajúceho (či už viac či menej k téme, ak môže byť zaujímavá)

1.2 Obsahové okruhy

1. Úvod do štúdia predmetu (Význam medzinárodného obchodu pre ekonomiky a firmy. Medzinárodný obchod /International trade/, medzinárodné podnikanie /International Business/, svetová ekonomika /International Economics/. Kľúčové otázky. Miesto predmetu v ekonomických disciplínach a v rámci výuky na Ekonomickej univerzite. Význam pre hospodársku prax a osobitne pre slovenskú ekonomiku a jej firmy. Nároky na štúdium. Literatúra.)
2. Svetové hospodárske prostredie (Prostredie pre medzinárodné podnikanie. Podstata svetového hospodárskeho prostredia, jeho význam pre firmy a ekonomiky. Svetové hospodárstvo a hospodárske cykly. Svetové hospodárstvo a medzinárodný menový systém. Ďalšie faktory a funkcia svetového hospodárstva. Zvyšovanie významu svetového hospodárskeho prostredia - základné funkčné triedy.)
3. Teórie a koncepcie medzinárodného obchodu (Význam teórií medzinárodného obchodu. Celkový prehľad. Počiatky teórií MO. Klasická teória MO /konkrétny vývoj/. Neoklasická teória MO /konkrétny vývoj/. Kritika a obhajoba neoklasickej teórie MO. Nové funkčné smery v teórií MO. Koncepcie medzinárodného obchodu. Hlavné problémové otázky súčasnej teórie MO.)
4. Vývoj medzinárodného obchodu (Celkový objem a tempá rozvoja medzinárodného obchodu. Teritoriálna štruktúra MO. Tovarová štruktúra MO. Obchodné bilancie štátov. Vývoj cien komodít v MO. Systémové faktory rozvoja medzinárodného obchodu, osobitne vplyv vedeckotechnického pokroku a liberalizácie. Perspektívy svetového obchodu.)
5. Služby v medzinárodnom obchode (Význam služieb pre medzinárodný obchod /a medzinárodné podnikanie/. Obsah a ich kategorizácia. Dynamika a štruktúra medzinárodného obchodu so službami. Selektívne hľadiská pri vývoze. Perspektívy ďalšieho rozvoja služieb MO.)
6. Medzinárodné pohyby kapitálu (Podstata a motívy. Základné druhy, formy. Úloha /miesto, funkcie/ v medzinárodnom podnikaní, v medzinárodnom obchode a v rámci medzinárodných ekonomických vzťahov. Základné trendy vývozu kapitálu a jeho štruktúra. Efekty vývozu kapitálu. Perspektívne oblasti a formy zahraničných investícií.)
7. Migrácia pracovných síl (Faktory medzinárodného pohybu pracovných síl. Formy migračných pohybov. Dlhodobé, osobitne súčasné trendy medzinárodnej migrácie pracovných síl. Dôsledky /najmä efekty úniku mozgov/. Perspektívy.)
8. Medzinárodné menové vzťahy (Podstata, funkcie. Medzinárodný menový systém a jeho vývoj. Menové kurzy - druhy, formovanie, faktory, spôsoby zmien, účinky. Medzinárodná likvidita. Platobná bilancia - charakteristika, štruktúra, význam. Menové kurzy a platobné bilancie. Nerovnováhy a poruchy platobných bilancií, ich riešenie. Medzinárodný menový fond - funkcie a mechanizmus účinkovania.)
9. Medzinárodné finančné trhy (Podstata a funkcie. Význam pre medzinárodné podnikanie. Klasifikácia medzinárodných finančných trhov vrátane ich alternatívneho členenia. Osobitosti medzinárodných finančných trhov a ich mechanizmus. Globálna integrácia medzinárodných finančných trhov. Perspektívy.)
10. Medzinárodná ekonomická integrácia (Podstata ekonomických integračných procesov. Stupne medzinárodnej ekonomickej integrácie. Formy medzinárodnej ekonomickej integrácie na makro- a mikro- úrovni. Ekonomické efekty medzinárodnej ekonomickej integrácie, najmä v medzinárodnom obchode a pri medzinárodnom podnikaní. Medzinárodná ekonomická integrácia hospodársky vyspelých krajín /osobitne Európskej únie/ a rozvojových krajín. Perspektívy.)
11. Transnárodné korporácie (Podstata, konkrétnejšia charakteristika. Vývojové predstupne a súčasné formy /druhy/ TNK. Transnárodné korporácie ako hybná sila globálnej integrácie a interdependencie. Mechanizmus fungovania TNK. Účinky pôsobenia TNK. Perspektívy.)
12. Globalizácia svetového trhu a postavenie centrov ekonomickej sily (Podstata globalizácie trhov a účinky. USA. Japonsko. Nemecko. Ďalšie možné centrá ekonomickej sily vo svetovom hospodárstve. Vývoj ekonomickej globalizácie a budúca základná štruktúra svetového hospodárstva. Dôsledky pre medzinárodný obchod, medzinárodné podnikanie. Geo-ekonomické záujmy a ich sféry.)
13. Medzinárodné organizácie (Význam /miesto a funkcie/ medzinárodných organizácií. Ich klasifikácia a prehľad. OSN - vznik, štruktúra, ciele, problémy fungovania. Ďalšie dôležité medzinárodné organizácie v oblasti medzinárodného obchodu a medzinárodného podnikania. Perspektívy.)
14. Zahraničnoobchodná politika (Podstata, funkcie, zásady. Zmluvné a autonómne prostriedky, nástroje zahraničnoobchodnej politiky štátov - klasifikácia a celkový prehľad. Vývoj zahraničnoobchodnej politiky štátov /sprievodné podmienky, ciele/. Ochrana domáceho trhu. Proexportná politika. Úloha GATT, resp. WTO.)
15. Medzinárodný marketing (Podstata, základné pojmy, odlišnosť od marketingu vo vnútornej ekonomike. Medzinárodný marketing ako faktor a koncepcia medzinárodného podnikania firiem. Výber a analýza zahraničných trhov. Metódy vstupu na zahraničné trhy. Medzinárodný marketingový program a jeho súčasti.)
16. Burzy a burzové podnikanie (Podstata burzy, burzového podnikania v trhovej ekonomike. Členenie a charakteristika búrz. Najvýznamnejšie burzy a burzové komodity. Internacionalizácia búrz - základné formy a vývojové trendy. Účasť na burzovom podnikaní.)
17. Operácie v medzinárodnom obchode (Podstata a špecifiká obchodných operácií /v medzinárodnom obchode/. Ich formy. Výber obchodných metód. Obchodné “medzičlánky”, subjekty. Kúpna zmluva v medzinárodnom obchode. Právne otázky obchodných operácií. Zvláštne druhy obchodných operácií. Zvláštne obchodné miesta /v medzinárodnom obchode/.
18. Medzinárodný platobný styk (Vymedzenie a význam pre medzinárodný obchod i medzinárodné podnikanie. Prostriedky, formy. Regulácie medzinárodného platobného styku. Spôsoby vykonávania, technika platieb. Financovanie operácií na zahraničných trhoch. Riziká a poisťovanie.)
19. Informácie (Význam informácií v medzinárodnom obchode a pri medzinárodnom podnikaní. Obchodné informácie - štruktúra, zabezpečenie, spracovanie. Iné druhy informácií pre podnikanie. Informačné systémy. Informačné zdroje - klasifikácia a charakteristika.)
20. Slovensko v medzinárodnom obchode a v medzinárodnom podnikaní (Miesto SR v medzinárodnej ekonomike. Vývoj zahraničného obchodu SR: orientácia zahraničnoobchodnej politiky, obrat a bilancia zahraničného obchodu, teritoriálna štruktúra /ČR, EÚ a iné HVK, krajiny bývalej RVHP, rozvojové krajiny/. Tovarová štruktúra zahraničného obchodu SR. Ekonomické nástroje v zahraničnom obchode SR. Zahraničné investície. Slovenské firmy v medzinárodnom podnikaní /stav, faktory/.)

2. Zaujímavosti

Sú väčšinou uvádzané na začiatku prednášky a týkajú sa momentálnej situácie. Vo väčšine prípadov predstavujú názory prednášajúceho, preto tu “U:” vôbec neuvádzam.

2.1 Výhody a nevýhody vstupu Slovenska do EU

Podľa prieskumu agentúry FOCUS 58% nie je proti vstupu alebo s ním súhlasí. To je dobre, ale keby vedeli, čo všetko je s tým spojené, asi by si to ešte rozmysleli. Vstup do EU je správny, ale treba poznať výhody a nevýhody - výhod je viac.

Výhody:

1. Naše firmy budú môcť bez prekážok podnikať v EU
2. Ochrana ekonomiky politikou EU (voči Ázií, Amerike, a i.) - zlepšenie obchodno-politickej situácie
3. Firmy budú mať väčší trh (pre nás veľmi významné, keďže sme malý)
4. Dostaneme finančnú pomoc z fondu EU
5. V procese pridružovania budeme musieť priblížiť zákonodarstvo k EU, čo pomôže našej Ek priblížiť sa trhovej Ek (množstvo vecí, právnych, obchodných - kvalita)
6. Zmena demokratických štruktúr nášho štátu (Kodanský protokol - dve podmienky: 1. Ek štruktúra musí byť pripravená => Ek úroveň, 2. Skutočná(!) parlamentná demokracia - nie je to len politická podmienka)
7. Napojenosť na integračný priestor/celok, SR sa bude priamo zúčastňovať integrácie
8. Lepšia možnosť presadiť strategické Ek záujmy SR, ale zároveň stratíme Ek samostatnosť (treba presadzovať vlastné záujmy v rámci EU)
9. Zvyšovanie životnej úrovne a zlepšovanie životného prostredia (nebudú môcť byť také nízke platy, lebo je to umelo udržiavané, ceny energie porastú, problém bude zamestnanosť, bankroty)
10. Dynamizácia trhov práce, postupne sa rušia vnútorné hranice (optimistický variant EU)
11. Príde sem množstvo bánk z iných krajín = úroková miera klesne, čo je najväčšia brzda SR Ek, zlacnejú peniaze

Nevýhody:

1. Budeme v podriadenom Ek postavení - slabší, menej vyspelí - budeme chudobnou časťou Európy
2. Nedokážeme uhájiť potenciálne výhody, klesne relatívna Ek samostatnosť, bude viac závisieť od ľudí vo vláde a ministerstvách (veď tam sú samí odborníci, tak čo :-)
3. Budeme ako “osly na lane” - asociačné lano = podmienky pre vstup sú presné a môžu sa zmeniť = a prinútiť nás ich dodržiavať (sú aj neuverejnené prílohy, kde sú niektoré veľmi vážne podmienky) - análny sex! (Tí, čo boli na prednáške, vedia o čo ide :-))
4. Hrozba straty geoekonomickej polohy (stred Európy - aj zemepisne) (ale aj tak ju slabo využívame: návrh bezcolnej zóny Bratislava -Viedeň, je už 4 roky na papieri + turistický ruch - najmä Tatry) - doteraz boli mostom Rakúšania, Budapešť to tiež chce robiť sama
5. Nutnosť prechodu na spoločnú poľnohospodársku politiku - EU udržuje ceny pomerne vysoko, o tretinu vyššie ako u nás
6. Zamestnanosť - udržanie = najväčší problém (to ohrozuje aj vnútorne - sú to voliči)

Hlavnou zložkou prípravy na vstup sú firmy - tie treba pripraviť na konkurenčný boj. Je náročné získať výhody a vyhnúť sa nevýhodám (ako je to len možné).

2.2 Vstup SR do NATO

Keep smiling je maska.

Ak sa neratifikuje zmluva o odzbrojení, začne znovu studená vojna, ak už nezačala. Studená vojna znamená hlavne ekonomické záujmy. Minulý rok sa zvýšil obchod so zbraňami o 15%. Služby iba o 9!

Návšteva prezidenta v Bruseli: snaha dostať sa do NATO. Načo tam vlastne chceme ísť? Dozvedel som sa to až v zahraničných časopisoch - budú sa prezbrojovať armády, aj SR by to v prípade členstva stálo 200-300 mld. Opäť Ek záujmy - zbrojný priemysel, ktorý by to robil by určite nebol náš, ale zahraničný. Druhý dôvod - záujmy veľmoci, ktorá chce byť a naďalej dominantná v Európe - USA. Nám to neprinesie nič, rovnako ako Varšavská zmluva. Ekonomicky nevidím pre nás nijakú výhodu.

Vždy treba rozmýšľať, všade sú záujmy a hlavne ekonomické (podľa Financial Times bola najväčšia lúpež 20. storočia privatizácia v strednej Európe). Využitie našej geopolitickej a geoekonomickej polohy znamená, že nebudeme liezť ani na východ ani na západ. Budeme neutrálny politicky aj vojensky. Ek neutrálny ale nemôžeme byť - musíme ísť do európskych štruktúr, problém sú len podmienky nášho vstupu.

2.3 Moskva a Financial Times

Moskva - ministerstvo obrany oznámilo, že odmieta zmluvu (SALT2) o znížení počtu strategických zbraní. USA ju už ratifikovalo. Vyzerá o, že nové kolo zbrojenia je pred nami - USA zbrojilo vždy a po 1989 ešte zvýšilo zbrojenie. Po druhej svetovej vojne boli USA najmocnejším a najbohatším štátom na svete. Mali monopol na atómové zbrane. (Hirošima a Nagasaki = zločiny proti ľudskosti - celú vojnu ich nebombardovali napriek tomu, že tam boli vojenské sklady - všetky ostatné mestá áno - nechávali si ich ako pokusné myši až na koniec). Zvykli si na moc. Počas studenej vojny padlo minimálne 100 miliónov ľudí. Američania v Kórei vyskúšali bakteriologické, vo Vietname chemické zbrane. Ruský postup je reakciou na rozširovanie NATO do východnej Európy. S rastom zbrojenia rastú ceny všetkého. SR má ešte zastaralú techniku, preto zrejme budeme musieť zbrojiť a pravdepodobne dovážať. Američania chcú byť všade na svete, chcú byť stále rozhodujúcou veľmocou a nie je to len velikášstvo (i keď aj to je silné), ale hlavne ekonomické záujmy. Hovoria tomu, že im ide o demokraciu. V pozadí sú dlhodobé strategické ekonomické záujmy. Marshallov plán: pomoc západnej Európe, ale aj strednej, kde už mal ale moc Stalin.

Príloha o SR vo Financial Times: Máme negatívny stav zahraničného obchodu. Cudzí kapitál nejde do výroby, ale obsadzuje našu distribučnú sieť, čim sa vytláčajú našich výrobcov. Prečo strácame v exporte? Ek má určitý exportný potenciál, ktorý je daný silou firiem, do ktorých sa ale prakticky neinvestuje. Bohatstvo národa spočíva vo výrobe, nie len na obchode (povedal už Adam Smith). Náš trh je deformovaný - monopolizovaný. Článok podáva dobrý obraz, veľmi odporúčam každému si ho prečítať, ale nehovorí nič nové, nič čo by sme už nevedeli.

2.4 Vstup SR do EU (II.)

Prejav prezidenta - nesúhlasím, aj keď som za vstup. Vstup nie je politická móda, ale strategické rozhodnutie, treba zvážiť pre a proti. Len za určitých podmienok. Nelezme análne.

Poľnohospodárstvo: naše je minimálne tak kvalitné ako západné, ak nie kvalitnejšie. Máme dobrú pôdu aj vzdelaných ľudí, agrotechnikov. Dokážeme vyrábať oveľa lacnejšie, tak prečo dokonca dovážame? Dovážať treba to, čo vyrábame drahšie, ako to môžeme kúpiť. Komisár EU pre poľnohospodárstvo: EU sa bojí poľnohospodárskej konkurencie krajín z východu. Taktiež sa boja farmári v západnej Európy. Prečo:

1. Naše poľnohospodárstvo prechádza na trhové podmienky, po zmene vlastníckych vzťahov budú ešte silnejší
2. Trhová motivácia = trhovo uvažovať = trhovo konať
3. Na západe majú firmy oveľa menšiu rozlohu ako naše (rušenie družstiev je hlúposť)
4. U nás sú príjmy poľnohospodárov niekoľkonásobne nižšie ako na západe, preto vyrábame lacnejšie
5. Naše poľnohospodárstvo je niekedy na vyššej úrovni ako na západe

2.5 Rôzne

Chceme ísť späť na ruský trh - neboli sme tam 7 rokov, ale opustenie trhu aj na mesiac je už vrcholne nebezpečné. Nie je to ako neísť do kostola 7 rokov a potom tam ísť znovu. SR = Absurdistan.

Rozprávanie o makroekonomických ukazovateľoch je možno pekné - síce naozaj rastú (a z toho sa tešme, že to je vôbec tak), ale komparatívne slovenská ekonomika upadá.

Teraz nemyslite na žiadny antisemitizmus, nič také, ja mám rád aj židov, má medzi nimi priateľov. Ale sme ekonómovia a nenechávame sa oblbovať - pravdou je, že sionizmus je jedna z najväčších lobbystických síl na svete; je otázne či USA viac ovplyvňuje Izrael alebo naopak.

3. Medzinárodné podnikanie

3.1 Štát a firmy

Ekonomika nie je neorganizovaná, všetko má svoje pravidlá. Piliermi svetovej ekonomike sú jedine firmy, nie štáty. Na druhej strane sú zásahy štátu potrebné. Každý štát chráni a pomáha vlastným firmám (národným) vo všetkých oblastiach. Obchodujú/rozhodujú a zamestnávajú FIRMY. Len firmy sa vyvíjajú, pracujú a krachujú, nie ministerstvá. Veľkú pomoc dostávajú v podobe informácií - diplomacia robí nielen špionáž vládnu, ale aj ekonomickú. Vedecko-technickú špionáž robia prevažne firmy samotné. Jeden z faktorov pri medzinárodnom obchode je práve pomoc štátu a štátnych organizácií.

Slovenské firmy sú handicapované aj tým, že dostávajú oveľa menšiu pomoc od štátu. Štátu ide o blahobyt, ak prosperujú firmy, bude aj štát z toho profitovať (zamestnanosť, dane, a i.). Na MN trhoch už neexistuje čistá voľná konkurencia, stále sa do nich zasahuje. Narúša sa cenový systém, ktorý je základným parametrom pre firmy. Slobodný trh je taký, kde fakticky neexistujú žiadne zábrany vstupu naň, teda domáci výrobcovia nesmú byť zvýhodňovaní, a (za druhé) nikto z účastníkov nie je v situácií, že by mal vážnejší vplyv na ceny. Dnes už neexistuje, sú len rôzne stupne liberalizácie. V MN obchode neexistujú priateľstvá ani spolupráca, všetci sú konkurenti. Za všetkým treba vidieť zisky a zamestnanosť. Napr. ak odbory začnú tlačiť na politikov, aby zabezpečili domáce firmy, tí sa “vykašľú” sa na medzinárodnú konkurenciu. Naše firmy nie sú podporované, sú naivné a málo dravé. SR začína prehrávať aj na domácom trhu (minerálne vody).

3.2 Svetové hospodárstvo

Prostredia:

1. Regionálne
2. Národohospodárske
3. Vonkajšie ekonomické prostredie (blízke)
4. Prostredie medzinárodných trhov
5. Medzinárodné ekonomické integrácie
6. Svetové hospodárske prostredie

Všetko je zarámované svetovým hospodárskym prostredím. Svetová ekonomika (international economics) je samostatná vedecká disciplína, predmet, skúmajúca svetové hospodárstvo. Skúma medzinárodné ekonomické vzťahy, vývojové tendencie, prognózuje a fundamentálne skúma globálne problémy = emergentná vlastnosť svetového hospodárstva, t.j. vlastnosť, ktorá z neho vyplýva, problémy boli “porodené” SH, tri z nich majú vyslovene ekonomický pôvod:

1. Štiepenie sveta na bohatý a chudobný a priepasť, v ktorej je min. polovica krajín
2. §§
3. §§

Existujú rôzne poňatia svetového hospodárstva:

1. Vulgárne/inštrumentálne/bežne používané, ale nevieme, čo to je
2. Súhrn všetkej ekonomickej činnosti na svete (Blíži sa hospodárskej geografii- tá popisuje svet z Ek hľadiska, SH je širší pojem)
3. Sumárne (Schmoller) suma národných hospodárstiev/ekonomík (nie je to tak, lebo v svetovom nie sú izolované, ale prepojené, navzájom sa ovplyvňujú, preto to nemôže byť suma)
4. Ahistorické: existuje odjakživa (nie je to tak, vzniklo so vznikom kapitalizmu - výrobné vzťahy, technika a obchod, takže sa obchod internacionalizoval, predtým neboli svetové trhy, bol to medzinárodný obchod, ale nie SH (U: Vznik obchodu?!?: kmene zistili, že degenerujú, lebo majú stále tie isté ženy, a tak si ich začali vymieňať, ale nie ženu za ženu, lebo to nevychádzalo podľa počtu a kvality :-), takže museli kompenzovať iným tovarom a tak to vzniklo.) Bez svetových trhov nemôže SH existovať, je to hospodárska forma existencie ľudskej civilizácie, ľudstvo je od neho závislé, problémy sveta sú s nim spojené a z neho vyplývajú. (U: Raz aj zanikne a bude nahradené iným ekonomickým systémom (U: 15 rokov). Bude to informačný svet, lebo ekonomický čas sa stále zrýchľuje a už súčasné generácie sa s tým iba ťažko vysporiadajú.))
5. SH vôbec neexistuje
6. Vyvinulo sa v taký systém, že sa vymklo spod kontroly ľudí bez ohľadu na ich postavenie a právomoci a neurčuje ho vôľa ľudí, politikov, a i. (Preceňuje medzinárodné ekonomické vzťahy a dáva ich nad vzťahy národné, ale prevažuje tvrdenie, že národné ekonomické vzťahy sú prvotné, až z nich sa vyvinuli medzinárodné. Tie ale naozaj spätne vplývajú a čím sú trhy otvorenejšie, tým viac sa národné integrujú do medzinárodných, nadnárodné spoločnosti sú dnes najvýznamnejšie, transnacionálnosť možno povedie k zrušeniu štátov! SH síce nie je riaditeľné, ale je ovplyvniteľné - a každý sa snaží mať v ňom čo najväčší vplyv. (U: Do troch štátov sa bude najviac investovať v najbližších 15 rokoch: Čína, Indonézia, USA.) Vplyv na SH majú najsilnejšie štáty - centrá ekonomickej sily: USA (hlavne politicky a vojensky, ináč už v mnohých ukazateľoch nie sú na vrchole), SH nie je riaditeľné), EU (obsadí stredný a východný región), Japonsko, Rusko je v ťažkom období, ale už je na kolenách a vstáva (ak nedôjde k občianskej vojne), Čína (vraj predbehne nielen JAP, ale aj USA), uvažuje sa o r2020 možno India, otázna je Indonézia, Afrika vymiera. Zaujímavá je koncepcia Svetový štát - mal by existovať, viedol by SH, ale kto bude pri moci? Francoas Perroux vypracoval teóriu silových polí, centrá ekonomickej sily vťahujú ostatných či chcú alebo nechcú a centrá navzájom medzi sebou súperia. (U: Silný USD pomáha vývozcom kapitálu a dovozcom, ale nie vývozcom. USA sú najlepší v ekonomickej diplomacii, oficiálne(!) priznávajú, že ročne ide z rozpočtu na CIA 35mld USD! A je naivné si myslieť, že tam ide iba o vojenskú špionáž. USA si trúfajú na pozíciu svetového policajta. U: SH nikto neriadi, ale reguluje sa, všetci sa snažia mať v ňom čo najväčší vplyv. USA si od vojny zachovali politickú a vojenskú moc, ale obchodne začali strácať - zleniveli)
7. Byé (FRA): SH je dané systémom ekonomických vzťahov, 4 základné druhy vzťahov:
1) MN pohyb tovarov a služieb
2) MN pohyb kapitálu
3) MN pohyb pracovných síl
4) MN pohyb peňazí
Každý z týchto druhov má svoje poddruhy, tak isto má nositeľov (subjekty MN vzťahov) ako i svoje podmienky, formy, trhy a efekty/účinky. Tieto vzťahy ovplyvňujú celú MN trhovú ekonomiku. Navzájom na seba vplývajú.
8. Systémové poňatie (prevažuje)

3.3 Systémové poňatie svetového hospodárstva

SH je systém tvorený funkciou, f(EK, MEV, PaPV, IP):
1) EK = Ekonomické komplexy
2) MEV = MN Ek vzťahy
3) MN systém politických a právnych vzťahov
4) Inštitucionálny podsystém/nadstavba (MN inštitúcie - bez existencie niektorých organizácií by SH nemohlo fungovať.)

SH je celosvetový organizmus/systém, tvorený EK, MEV, PaPV, IP.

Ak je SH systém, musí mať nejaké prvky a vzťahmi medzi nimi. Základným prvkom SH sú ekonomické komplexy.

Zložitosť tohto systému = n*(n-1), kde n je počet základných väzieb systému. SH je systém tvorený Ek komplexmi a vzťahmi medzi nimi. SH patrí do najvyššej triedy zložitosti (trieda 7, patrí tam už iba vesmír a ľudský mozog).

Podľa väčšiny súčasných ekonómov je SH jednoznačne aj politický systém, politické rozhodnutia ho ovplyvňujú veľmi výrazne.

3.4 Ekonomické komplexy

Nie sú to štáty ani národné ekonomiky. Každý jeden má 8 základných znakov, väzby medzi ktorými ho vytvárajú:

1. Prírodné podmienky
2. Ek podmienky
3. Relatívnu otvorenosť (má svoj stupeň a tvar)
4. Ek úroveň
5. Štátna forma
6. Relatívna Ek samostatnosť
7. Postavenie vo SH (formálne = politicko-právne a materiálne = ekonomické)
8. Ek rozmer (svoju veličinu/silu - reálnu/objektívnu)

Medzi nimi sú intrakomplexné/vnútorné väzby. Nie je to národná Ek, lebo má štátnu formu. Sú základným prvkom, základným subjektom SH. Ekonomika a štát nemôžu existovať jeden bez druhého - navzájom od seba závisia. Subjekty vo SH = všetky firmy, ktoré sa zúčastňujú MN Ek vzťahov. Transnacionalita = proces, po skončení ktorého budú transnárodné korporácie silnejšie ako štáty. Firmy nie sú EX, t.j. ani subjektami SH. Väzby medzi znakmi EX sú intrakomplexné, medzi EX navzájom sú interkomplexné. (U: západ zobral z východu len 2 veci: 1. RVHP - pokus o integráciu, ale skrachoval, na čo bolo veľa dôvodov (Napoleonovo pravidlo = po vyhranej bitke, keď ale stratil veľa vojakov sa pýtal svojho generála: “Prečo ste nestrieľali?” “Mal som na to 8 dôvodov.” “Povedz mi len ten hlavný!” “Nemal som pušný prach.”, na čo Napoleon povedal: “Ostatné ma už nezaujímajú.”), autor chcel dynamizovať princíp komparatívnych výhod - ale ich autorom je Ricardo = buržoázny ekonóm a navyše vychádzal z existencie trhu a trhových integračných podmienky, čo v Moskve prehliadli - to mu nemohlo prejsť, 2. Pražský ekonóm Jozef Tauchman - jeho skupina písala do Pražských Ek listov - teória EX)

Je nesprávne analyzovať Ek iba vnútorne, treba ju chápať v MN kontexte. EX má tri hlavné súčasti:
(v zátvorke sú uvedené základné znaky, ktoré z nich vyplývajú)

I. Výrobný komplex 1. Výrobná štruktúra a) Prírodné podmienky (1)
b) Ekonomické podmienky (2)
2. Relatívna otvorenosť/uzavretosť (3) a) Jej stupeň
b) Jej tvar/štruktúra
3. Ekonomická úroveň (4)
(Funkčný znak, má aktívne funkcie, vplýva významne na ostatné znaky)

II. Štátna forma a politický faktor vo vývoji EX (5) 1. Relatívna Ek samostatnosť (6)
Ekonomický rozmer (8)
(Spája všetko, ako súhrnná veličina sily EX)
III. Postavenie v SH (7) 1. Formálne/Politicko-právne
2. Materiálne/Ekonomické


Podľa vzorca zložitosti n(n-1) je tam 56 vzájomných väzieb.

3.4.1 Prírodné podmienky

sú podmienky dané nezávisle od človeka prírodou - človek na to nemá žiaden vplyv.

• Jeden z faktorov MN deľby práce
• Sú aj jedným z faktorov teórie komparatívnych výhod
• Samy o sebe nemajú nijaký význam
• Majú veľký vplyv na vlastnícke vzťahy
• Prevažne sa veľmi zle ekologicky využívajú
• Ich rozloženie je medzi štátmi závažné, ale nie rozhodujúce (čo nemáme, to si môžeme kúpiť) (Teda nie my, ale normálne krajiny :-)
• Sú závislé od ich Ek využitia, toto využitie ovplyvňuje aj ekonomická úroveň (ako príklad Rusko verzus USA)
• Ich využívanie môže mať aj negatívne následky - ich drancovanie - veľká bieda v mnohých častiach sveta je ovplyvnená drancovaním, ktoré tam svetové mocnosti robili v koloniálnych časoch

Základné príklady - závisí od ich kvality a rozloženia:

1. Surovinové bohatstvo
2. Geografická poloha (prístup k moru, poloha z hľadiska dopravy, ako ďaleko je od svetových centier/MN trhov)
3. Reliéf krajiny
4. Klimatické pásmo (podnebie)
5. Vodné zdroje
6. Prírodné katastrofy (seizmické zóny, záplavy, sopky, a i.)

Transformačná Ek (často nemá dobré prírodné podmienky) má veľký vstup surovín/polotovarov, spracuje ich a výrobky exportuje. ČSSR bolo takou Ek v RVHP. Dnes je také napr. Japonsko, ktoré na rozdiel od ČSSR vstupy využíva efektívne, čo je v dnešnej dobe v konkurencii nutné.

Niekedy je aj zle mať ich bohaté prírodné podmienky - budú vás chcieť využiť, toto často spôsobuje aj vojny.

Ceny surovín z prírodných zdrojov dlhodobo rastú pomalšie ako ceny hotových výrobkov. Dlhodobo nehrozí nedostatok prírodných zdrojov. Môžu mať ale veľký vplyv na Ek situáciu.

3.4.2 Ekonomické podmienky

sú dané činnosťou ľudí -sú podmienené a určované Ek záujmami ľudí. Každá krajina má vlastné.

Obsah:

1. Rozsah, štruktúra a rozmiestnenie ťažobnej, výrobnej, investičnej, obchodnej, ekonomickej činnosti podľa sektorov/odvetví/podoborov výroby, obchodu a služieb
2. Rozvinutosť infraštruktúry (konkrétne 4: opravnú, bankovú, informačnú, sociálnu)
3. Pracovné sily - počet, štruktúra, vzdelanostná úroveň, najmä Ek aktívneho a pracujúceho/zamestnaného obyvateľstva, rozmiestenie podľa sektorov:
1. sektor = max. 6
2. sektor = max. 25 v priemysle - SR: 41 je zaostalá priemyselná krajina - bohaté krajiny presúvajú jednoduchý priemysel do menej rozvinutých oblastí a ponechávajú si iba ten špecializovaný = najvýnosnejší
3. sektor (školstvo, zdravotníctvo, výskum) - 50
4. sektor (informácie) - tam idú najvyspelejšie štáty sveta)
4. Vedecko-technický potenciál/vedecko-výskumná základňa
5. Riadiace hospodárske štruktúry, na akej úrovni, ako sú organizované, systém ministerstiev, finančná sila a štruktúra firiem (U: mimo = akvárium)
6. Celá situácia v podnikateľskej sfére
7. Trh - finančný, a i., agregátny dopyt, stupeň monopolizácie/konkurencie, pracovné sily, služby, menový kurz, dosahovaná miera zisku, cena pracovnej sily, úroková miera, ceny tovarov a služieb a ceny výrobných faktorov
8. Makroekonomické Ek ukazovatele, inflácia, nezamestnanosť, Ek rast, platobná a obchodná bilancia
9. Vonkajšie Ek podmienky princíp homeostázy?? - každý organizmus, ak chce prežiť, musí prijímať informácie od ostatných a prijímať rozhodnutia

Sú veľmi diferencované, ináč by boli Ek podobné. Treba ich poznať pre vývoz kapitálu - využiť výhody v iných krajinách. MN obchod je realizovanie rozloženia výroby podľa podmienok EX. Cena, je základným faktorom Ek, dane sú základným nástrojom trhovej Ek.

Prírodné + Ek podmienky = tradičné chápanie EX, iba tieto dve, niektorí dokonca iba ekonomické. Týmto ich teóriám ale chýbajú ostatné, najmä otvorenosť - platobná bilancia je len jej pasívny obraz k danému momentu. (U: Náš štatistický úrad: normálna odchýlka je 10%, u nás vyše 20).

(U: Vtip: V Sovietskom zväze za Brežneva chceli zistiť, ako dlho ešte budú budovať komunizmus. Poverili tým odborníkov, ktorí vypracovali program pre počítač - ten pracoval niekoľko dní až nakoniec vyhodil výsledok: “200 metrov”. To nikto nedokázal pochopiť, mysleli si, že sa stala nejaká chyba a tak výpočet urobili nanovo - výsledok ale dostali ten istý. Keď to oznámili vedeniu, tí ich všetkých vyhádzali, zostavili nový tím a zadali im tú istú úlohu. Tento tím prepracoval a poupravoval celý program a spustil ho. Po pár dňoch sa objavil výsledok: “202 metrov”. To už bolo podozrivé - nikto si to nedokázal vysvetliť. Až nakoniec nejakého súdruha napadlo, aby hľadali odpoveď v Leninových spisoch. Hľadali, hľadali až ju naozaj našli. Lenin napísal: “Každá úspešná päťročnica je krokom ku komunizmu.” A ak berieme, že krok má asi 80 cm ...)

3.4.3 Relatívna otvorenosť

Neexistuje ani jedna skutočne úplne uzavretá (otvorenosť = 0) ekonomika - to by bola tzv. autarkcia - sebestačnosť. To je feudálne myslenie = totálny Ek nacionalizmus - je to zbabelé a sprosté. Úplne otvorenú (otvorenosť = 1) (U: aj s pántmi) nemá taktiež nikto - neexistovali by nijaké Ek hranice, ale nemohol by existovať štát ani hospodárska politika - je to trend, ale nie roku 1996. Ek hranice sú predpokladom existencie štátov a ich národnej ekonomiky - Ek suverenity. Preto v praxi jedine relatívna otvorenosť.

Hovorí sa o stupni otvorenosti, ukazovateľ = koľko % na GDP je zahraničný obchod - vyspelé 50 až 70. Čím je väčšia Ek, tým je menej otvorená, lebo má veľký vnútorný priestor, preto aj USA má len 30 až 40. Na druhej stane je tam veľká otvorenosť kapitálového pohybu = 80-85 a migrácia pracovných síl, pričom Angličania sú najväčší dovozcovia odbornej pracovnej sily. USD je najmocnejšia svetová mena - stojí na ňom celá svetová Ek, vďaka čomu môže byť USA najzadĺženejšou krajnou na svete. USD majú všetci, preto nikto nemá záujem otriasť jeho pozíciou. Štáty ako Belgicko, Luxembursko majú menší vnútorný priestor, preto sú viac závislí na zahraničnom obchode, preto sú otvorený až na vyše 80.

Čím je Ek trhovo vyspelejšia, tým dosahuje väčšiu Ek úroveň -dogma, vytvorená už Smithom, ale len za predpokladu, že je otvorená. Čím vyššia Ek úroveň tým otvorenejšia Ek a naopak. ALE: Zaostalé krajiny sú často otvorenejšie ako vyspelé, sú rovnako závislé na Ek otvorenosti ako vyspelé krajiny, lebo sú zaostalé a ich vnútorná Ek nedokáže zabezpečiť ani primárne potreby domácej Ek, často musia dovážať aj potraviny. Najviac sú ale závislí na svojej zadĺženosti, ktorú musia splácať - je to ako laso, ktorým si ich veritelia priťahujú, preto musia vyvážať - suroviny a polotovary. Tým vzniká deformácia Ek štruktúry, musia vyvážať predimenzovane + stále dovážajú, čím sa dostávajú do stále väčšej závislosti.

Záver: Nerozhoduje stupeň otvorenosti, môže byť totiž vysoký aj pozitívny aj negatívny (vyjadrením vysokej aj nízkej Ek úrovne), rozhoduje štruktúra/tvar otvorenosti Ek, čiže ktoré konkrétne tovary vyváža a ktoré dováža. Nezáleží na obchodnej bilancii krajiny. (U: No a čo?) Ázijské tigre ju mali dlho pasívnu, mnohé vyspelé štáty ju majú doteraz, záleží od štruktúry. (U: SR má 8 miliárd pasívnu bilanciu v poľnohospodárstve. Dovážame mrkvu z Dánska! Na čo nám je mrkva z Dánska!? Veď práve v tomto máme komparatívnu výhodu! Dovážať treba to, v čom ju nemáme! Dovážajme lietajúce vložky - sorry, dámy, a drevené penisy z Thajska, ale nie mrkvu!) Z hľadiska nášho exportu sme zaostalá európska krajina. (U: Ja zdrhnem do Zimbabwe, keď sa tu už nebude dať.) Len pri určitej štruktúre otvorenosti sa dosahujú pozitívne efekty.

Čím viac je Ek otvorená, tým viac je napojená na medzinárodnú Ek, tým viac sa zúčastňuje MN Ek vzťahov a tým viac je od nich závislejšia. (U: Momentálne sa máme lepšie, ako sa budeme v budúcnosti mať, keď na nás pritlačí trhová Ek.)

Hirschman: jeho index koncentrácie exportu, určuje sa podľa tovarovej štruktúry. Nie je dobrý vysoký stupeň špecializácie (hodnota blízka 1), taká špecializácia je monokultúrna. Jej výsledkom je monokultúrna štruktúra domácej výroby - deformovaná vnútorná štruktúra, nie je schopná nič iné vyrábať. Je na nich fatálne závislá - od toho, o sa s tými tovarmi deje na svetových trhoch. Druhý extrém (0-0.1), teda takmer nijaká špecializácia (tam patrili socialistické Ek), nemožno udržať špičkovú výrobu je to dešpecializácia. Najlepšie je mať priemernú = 0.3-0.7, t.j. vyrábať niekoľko stoviek tovarov - tak to robia vyspelé krajiny.

3.4.4 Ekonomická úroveň

sa môže chápať štatisticky, ako pasívny prejav Ek (prevažujúce myslenie našich ekonómov). V teórii EX sa takto nechápe, nemeria sa, je to aktívny činiteľ - čim ju majú vyššiu, tým ju budú mať v budúcnosti ešte vyššiu (kto je bohatý, bude bohatší, kto je chudobný, bude ešte chudobnejší). Začarovaný kruh, slabé by ho museli pretrhnúť a zvýšiť Ek úroveň.

Treba ju brať relatívne voči ostatným krajinám - napr. v SR stúpa, ale oveľa pomalšie ako v okolitých krajinách. Najagregátnejší ukazovateľ je GDP na obyvateľa. Z našej situácie nemôžme obviniť západ, ale ba našu vlastnú neschopnosť. Ľudia sú rozbitý politikmi a zabúdajú na to, že musia makať spolu.

Jeden zo znakov Ek úrovne je životná úroveň.

Ek úroveň má veľký vplyv, je to aktívny faktor vývoja EX. Zobrazuje sa viacrozmerovo, napr. ako:

1. Životná úroveň
2. Produktivita práce
3. Vedecko-technický potenciál
4. Výrobná štruktúra
5. Štruktúra produkcie
6. Štruktúra pracovných síl
7. Spotreba energie
8. Využívanie špeciálnych ocelí
9. a i.

Pôvod Ek úrovne - nemožno vysvetliť že 75% má výrazne nižšiu úroveň ako zvyšných 25. Je to výsledkom (aj USA) vykorisťovania veľkej časti sveta. USA, Ang aj ostatní okrem iného zbohatli vďaka kolóniám. Taktiež socializmus podľa Marxa v praxi neexistoval - nikde nezodpovedal jeho definícií (Ek lepší ako kapitalizmus, spravodlivosť, vzťah k prírode). Pri vytváraní nového systému treba nechať to dobré z minulého - nedodržali to komunisti, ani tí v pozadí revolúcie 1989 (U: Študenti a ľudia na námestiach boli samozrejme iba nastrčené figúrky, skutočné dôvody sa týkali iba niekoľkých ľudí a boli hlavne ekonomické.)

3.4.5 Štátna forma

Ek a štát nemôžu navzájom bez seba existovať. Štátna forma má obrovské vplyvy na EX. Nemožno podceňovať politické štruktúry, záujmy a moc v Ek. Demokracia nie je dobrá, ale zatiaľ je to najlepšie, čo existuje . Bez vnútropolitickej plurality systému nemôže existovať efektívna Ek. Demokratické podmienky sú nevyhnutné pre demokratické Ek rozhodovanie. V “čistej” forme ale demokracia neexistuje nikde - aj na západe je Ek demokracia meraná peniazmi. Demokracia sa nedá nahradiť (viď komunistický pokus), možno ju iba zlepšiť, ale treba stavať na tom, čo bolo vyskúšané a funguje.

3.4.6 Relatívna ekonomická samostatnosť

Vychádza zo štátnej formy. Miera samostatnosti závisí od:

1. Relatívnej otvorenosti. Ak je uzavretosť = 1, jeho samostatnosť je absolútna - čím je otvorenejšia, tým menej je samostatná. Možno dosiahnuť značný stupeň samostatnosti, ale bude to drahšie a stratia sa výhody otvorenosti. Načo vyrábať to, čo môžeme lacnejšie doviesť. Preto treba samostatnosť obetovať v prospech ekonomiky. Ek samostatnosť sa znižuje, lebo sa EX stáva závislým na importe i exporte. (U: Pojem ekonomickej samostatnosti je zastaralý. Minulosť treba poznať, lebo sa z ne môžeme poučiť, súčasnosť lebo v nej žijeme, ale myslieť treba do budúcnosti.) Treba uvažovať iba o výhodách jednotlivých stupňov otvorenosti. Na druhej strane treba si určitý stupeň samostatnosti ponechať - ak by bola = 0, prestal by štát existovať aj s ekonomikou (aj preto nikde na svete neexistuje).
2. Množstva zahraničného kapitálu. Tu ide opäť iba o otázku miery - treba zvažovať, čo nám prinesie - pre a proti (U: v kapitalizme jediné právo = vlastníctvo a jediná sloboda je sloboda kapitálu).
3. Výkon štátnej ekonomickej suverenity. Tu ide okrem iného aj o stupeň korupcie. Moc sa delí na:
a) Zákonodarná, demokratická - parlament
b) Výkonná - vláda - treba tam mať kvalitných ľudí, ktorým pôjde o záujmy SR ako samostatného štátu - nie takých, čo sa zapredajú - SR = Absurdistan, hádky prezidenta s premiérom sú niečo absurdné - narušuje to výkon štátnej suverenity,

3.4.7 Postavenie vo svetovom hospodárstve

1. Formálne = politicko-právne postavenie, otázne je, aké je v skutočnosti, nezáleží od toho či má vlajku, prezidenta a podobne, ak sú to bábkové režimy (U: SR míňa príliš veľa energie na zlepšenie tohoto postavenia)
2. Materiálne

??

3.4.8 Ekonomický rozmer

Neznamená ekonomický priestor ale (Ek priestor =veľkosť štátu, rozloha, podnebie, prírodné podmienky, a i. - napr. Luxembursko verzus Rusko). Ek rozmer = postavenie v SH. Ek rozmer je limitovaný priestorom na vlastnom území - práve preto vzniká MN obchod - už nemožno zväčšovať. Ek rozmer na vlastnom území, naráža na neuskutočniteľnú potrebu rozšíriť ekonomické priestor (U: Nafukujú balón, ktorý už ide prasknúť). Typickým príkladom je Japonsko. To je aj dôvodom európskej integrácie a je to taktiež jediným spôsobom, ako môže SR zlepšiť svoje postavenie. Avšak prvoradou našou úlohou je využiť vlastné Ek prostredie, lebo sme poddimenzovaný. Na rozširovanie Ek priestoru sa používajú:

1. Ekonomické metódy - napr. transnárodné korporácie, investovanie v zahraničí, prenikanie na zahraničné trhy
2. Neekonomické metódy (niekedy sa používajú)

Čím viac sa zlepší materiálne postavenie, o to rýchlejšie sa zlepší aj politicko-právne.

4. Cena v medzinárodnom obchode

4.1 Výmenné relácie

Exportné/importné ceny = výmenné relácie = TT = Terms of trade
= (index exportných cien) / (index importných cien)

Zásahy na udržiavanie obchodnej bilancie sú v rozpore s trhovou ekonomikou. Problém je, že čistá trhová Ek už nikde neexistuje. Otázka je za aké ceny dovážame a za aké vyvážame. Na to slúžia TT, ktoré to ukazujú. Ek dosahuje pozitívne efekty len vtedy, ak exportné ceny rastú rýchlejšie ako importné ceny. V SR nie je ústav na analýzu zahraničného obchodu, Česi a západ ich majú. U nás (aj v Čechách) je v TT negatívny trend - v takom prípade je špeciálne nevýhodné snažiť sa o aktívnu obchodnú bilanciu. Musíme zvýšiť kvalitu exportu - učme sa od Dánov, Fínov, a i. - malé krajiny, ale vďaka vysokej špecializácií sú ekonomicky silný. (U: kekonóm - ekonóm, ktorý nemyslí trhovo.)

4.2 Bariéry exportu

Ak chceme udržať hodnotovú úroveň, možno len zarobiť = vyvážať. Nie je to ale také jednoduché, sú isté faktory, ktoré v tom bránia = bariéry, pričom tie hlavné sú:

1. Kapacita trhov na ktoré chceme exportovať - Niektoré a väčšinou práve tie najzaujímavejšie trhy sú už nasýtené/obsadené
2. Bariéra ekonomickej trhovej efektívnosti - ak chcete viacej vyviezť, musíte znížiť cenu - potom predávate lacnejšie, i keď viac, ale dovážame drahšie, takže je to nevýhodné
3. Druh trhov - na špičkových sú najvyššie ceny, zákazníci sú nároční, ale platia, a to väčšinou v dobrej mene a v hotovosti. Naopak tzv. Tretia liga - Afrika a pod. - tam síce budete môcť predávať, ale len na základe úveru, ťažko vo svetovej mene a ešte ťažšie za vyššiu cenu. Treba vedieť, aký je aktuálny a dlhodobý vývoj v svetovom obchode. (Cenové nožnice)

4.3 Cenové nožnice

Price scissors - cenové nožnice. Sú Ek, ktoré vyvážajú sofistikované tovary - veľký podiel duševnej práce, tým menej je tam materiálu, surovín a energie. Začína sa obchodovať čoraz viac s nehmotnými tovarmi = produktmi duševnej práce = technológie, patenty, licencie - ich ceny nezvratne a najrýchlejšie rastú.

Cenové nožnice znamenajú, že krajiny vyvážajúce tovary dosahujú vyššie ceny ako tie, ktoré vyvážajú polotovary. - čokoľvek s menším stupňom finalizácie. Čo sa týka cien na svetových troch, tie rastú, ale dlhodobo rastú ceny výrobkov rýchlejšie, ako ceny polotovarov. Je to normálny objektívny vývoj, ktorému sa možno iba prispôsobiť. V SR je možné to dosiahnuť len štrukturálnymi zmenami.

Podľa ?? sú 3 úlohy zahraničného obchodu:

(Celú túto časť berte s rezervou, akosi totiž hovoril od veci - ak by niekto mal o tomto lepšie informácie, bol by som mu vďačný za ich poskytnutie - pozri Copyright :-)

1. Negatívna úloha - aby bolo lepšie vyvážať ako dovážať, treba sa špecializovať na to, v čom je to výhodné, prepočítať si to musia firmy - avšak iba za podmienky, že je trhová ekonomika - ináč jednotlivé firmy môžu zarábať na MN obchode, ale ekonomika stráca
2. Pozitívny faktor - prináša predovšetkým impulzy, umožňuje dosahovať väčšiu výrobu, zisky, zamestnanosť, finančné zdroje firiem, agregátny dopyt (ľudia zarábajú viac), na tom je založená teória multiplikátora - každá koruna vložená do zahraničného obchodu prináša 2 až 4 koruny zisku. (U: Názory, že zahraničný obchod je rovnaký ako vnútorný sú hlúposť). Zahraničný obchod musí byť rozvojovým faktorom, nie stratovým, treba sa špecializovať a n a tom zarábať. (U: Dnešné zlodejstvo sa neoplatí, lebo ak príde trhová Ek, tak tam sa budú meniť majetky.)

4.4 Cena

Cena je peňažné vyjadrenie hodnoty. Pri cenách v MN obchode treba brať do úvahy peniaze a najmä menový kurz. Náklady možno taktiež vyjadriť iba finančne. Cena v MN obchode je daná:

MC = f (N, D a P, iné faktory)

čiže faktormi nákladov, dopytu a ponuky, iných faktorov. Iné faktory sú:

1. Štátne zásahy
2. Intervencionizmus
3. Monopoly (najvýznamnejšie z týchto iných)
4. Dopravné náklady
5. Špecifické podmienky obchodných kontraktov
6. Mena a riziká

V porovnaní s prvými dvomi majú ale iné faktory veľmi slabý vplyv.

Marshall bol najväčší ekonóm prvej polovice 19. storočia, priniesol dopyt a ponuku, zdynamizoval Ek teóriu, zaviedol čas, bol aj politický ekonóm, do teórie medzinárodného obchodu priniesol recipročné krivky dopytu a ponuky. Takmer všetci ostatní ekonómovia z neho vychádzajú. Definoval rovnovážne ceny v MN obchode ako priesečníky krivky dopytu a ponuky. Vraj nebral do úvahy náklady, s čím by už ale väčšina dnešných ekonómov nesúhlasila. Nie je to ale pravda - Marshall má náklady v ponuke. Rozlišuje podľa času:

• V krátkom čase má rozhodujúci vplyv dopyt a ponuka
• V dlhodobom období majú najväčší vplyv náklady

Pred Marshallom bol Mill, ktorý prvý prišiel so zákonom vzájomného dopytu: krajina a firma, ktorá produkuje určité tovary v MN obchode, môže mať tým vyššie ceny, čím je väčší dopyt o nich. Na tú dobu to bolo prevratné. Z toho zároveň vyplýva, že treba produkovať o, o čo je n trhu záujem. Ponuka je veľmi široká kategória, obsahuje veľa položiek, vrátane nákladov. Na MN trhu sa nepredáva za národné náklady, tam sa objektivizuje - kto má nižšie náklady, ten má nižšiu cenu (abstrahované od monopolov). Čo sú to ale náklady?

4.5 Náklady

Smith a Ricardo náklady definovali ako pracovné náklady - náklady práce ako rozhodujúci výrobný faktor, z nich vychádzal Marx, ktorý na základe toho vysvetlil nadhodnotu a vykorisťovanie.

Francúz Jean B. Say - teória troch výrobných faktorov. Náklady sú dané nákladmi práce, kapitálu a pôdy.

1. Cena práce = mzda
2. Náklady na kapitál = zisk, ako odmena za umŕtvené investičné náklady - odmena za úvery = úroková miera
3. Náklady pôdy = renta

Už je zastaralá, dnes treba zarátať ešte náklady na informácie. Vzdelanosť ide tiež do nákladov, dá sa zarátať o ceny práce. Ďalej sú to ekologické náklady (je otázne, či ich treba oddeliť - vedú sa o tom diskusie). Hovorí sa o ekologizácií nákladov.

Celá MN ekonomika stojí na princípe komparatívnych výhod, t.j. každá Ek dováža a vyváža to, kde dosahuje komparatívne nižšie náklady ako in krajiny. Na začiatku bola najvýznamnejšia položka práca, v čase rozvoja kapitalizmu kapitál, dnes sa ale postupne najvýznamnejšou stáva pôda. Cena pôdy pôjde hore a z toho porastú ceny hlavne potravín (U: V SR tak isto, bez ohľadu na vládu, a spolu s infláciou tu ešte bude veselo, preto apelujem na váš zdravý rozum, nebuďte sprostí Slováci a nešetrite, neukladajte do bánk, ale užívajte všetko). Ceny výrobných faktorov sú najdôležitejšie pre investorov aj výrobcov. Nerozvinuté krajiny s množstvom pôdy a surovín a lacnou pracovnou silou sa budú orientovať na polotovary a suroviny, naopak vyspelé krajiny s množstvom kapitálu sa budú orientovať na finálne výrobky. Každý tovar je rôzne náročný na výrobné faktory, a tie majú ešte podľa krajín rôzne ceny (Samuelson povedal, že MN obchod vyrovnáva ceny výrobných faktorov). V MN obchode migruje tak kapitál, ako aj pracovná sila. Jediné čo nemigruje je pôda.

(U: Istý francúzsky maliar - nepamätám sa na meno, i keď sa maľovaním zaoberám, aj aktívne - raz maľoval v prírode. V takom prípade sa okolo zvyknú zastavovať pionieri - dnes sa im tuším hovorí skauti - turisti a iní okoloidúci. Tak sa pri ňom pristavila jedna atraktívna mladá dáma, takže hneď prestal pracovať - vtedy sa to nedá, o tom by som vám mohol ešte veľa veselého rozprávať - a tá mu hovorí: “Už vás tu chvíľu pozorujem a zistila som, že to maľovanie je v podstate úplne jednoduché - robíte len čiarky štetcom na papier.” On jej odpovedal: “Milá dáma, pre toho, kto nevie maľovať, je to ľahké, ale pre toho, kto to vie, je to veľmi ťažká práca.” A tak je to aj s ekonómiou. Na prvý pohľad to vyzerá ľahučko, stačí si prečítať len názvy kapitol v učebnici a aj tak môžete spraviť skúšku, ale pre skutočného odborníka, človeka, čo sa s tým zaoberá, je to náročná práca, až umenie.)

5. Pohyb peňazí a tok kapitálu u nás a vo svete

5.1 Vývoj menových sústav po vznik medzinárodného menového systému

Základné časti trhu podľa postupu vývoja (“reťazec”):

1. Tovar je základnou bunkou každej trhovej výroby
2. Peniaze vznikli ako špeciálny tovar; o nich sa hovorí až vtedy, keď už plnia funkciu všeobecného ekvivalentu a sú z kovu.
3. Mena, ako národná podoba peňazí
4. Menová sústava vznikla z potreby do určitej miery regulovať razenie peňazí, stanoviť princípy, zásady, koľko má jednotka obsahovať kovu, a i. - sústava pravidiel na vznik, obeh a sťahovanie peňazí;

Menová sústava vzniká vo väčšej miere až so vznikom kapitalizmu.

a) 1694 Vznik Bank of England.
b) 1789 Prvá priemyselná revolúcia - parný stroj - James Watt. Začalo sa viac vyrábať, z čoho vyplýval aj väčší obeh peňazí. Prevládala peňažná sústava bimetalizmus.
c) 1815 Veľká Británia prechádza na monometalizmus.
d) 1873 Zvyšok Európy ju nasleduje. Časový rozdiel vyjadruje aj jej vtedajšie zaostávanie.
e) 18?? Druhá priemyselná revolúcia. Peniaze voľne obiehali, neboli brzdou, ale uľahčovali pohyb tovarov - zlato bolo univerzálne, každý mohol raziť mince = Zlatý štandard. Trval do prvej svetovej vojny, okrem USA.
f) 1918 Koniec vojny a Zlatého štandardu. V Európe boli tzv. víťazné krajiny, najmä Anglicko, Francúzsko a porazené Nemecko, Rakúsko, Taliansko. Mali aj rozdelené menové sústavy - víťazné krajiny = štandard zlatého zliatku (od určitého množstva si mohli vymeniť menu za zlato). Porazené krajiny = štandard zlatej devízy (nemohli meniť priamo za zlato - museli nakúpiť nejakú menu víťazných krajín a až za ňu kúpiť zlato).
g) 1934 Koniec Zlatého štandardu v USA z dôvodu krízy.
h) 1944 Vznikla Medzinárodné menová sústava. V americkom mestečku Bretton Woods zišlo 44 štátov a dohodli povojnové usporiadanie medzinárodných menových vzťahov. Tam zvíťazila americká koncepcia - spočívala a tom, že základom kurzov bolo zlato alebo americký dolár. Piliere:
1. Kurzy sa stanovovali na základe obsahu zlata.
2. Systém pevných kurzov - zmeny iba 1. Ak to nestačilo, mohli intervenovať = “hodiť na trh” viac tej meny, aby to vyrovnali, alebo mohli požiadať Svetovú banku o vykrytie problémov.
3. Jedine dolár bol menovo konvertibilný (menová konvertibilita - vymeniteľnosť za zlato). Pre ostatné meny to bol štandard dolárovej devízy.
i) 1949 Masová devalvácia väčšiny európskych mien.
j) 1953 Povojnová obnova západnej Európy a Japonska. Dovtedy sa USA pozerali na nich iba zvrchu. Po tomto roku ale začali vyrastať ako konkurenti.
k) 1958 Zavedenie devízovej konvertibility všetkých štátov MF (devízová konvertibilita - vymeniteľnosť jednej meny za druhú).
l) 1967 Obrovská devalvácia anglickej libry (17), ktorá po vojne bola síce druhou menou, ale stále bola veľmi silná. Mnohé krajiny mali rezervy práve v librách a mali obrovské straty.
m) 1968 Rozdvojenie ceny zlata. Americký dolár po vojne slabol, mali schodok platobnej bilancie aj štátneho rozpočtu, preto došlo k tzv. rozdvojeniu ceny zlata na oficiálnu a neoficiálnu. Za oficiálnu nakupovali ceduľové banky (ako predtým), komerčné banky neoficiálnu - podľa ponuky a dopytu.
n) 1971 Vyhrotenie menovej krízy, bol útok na americký dolár, každý sa ho chcel zbaviť, chceli nakupovať zlato, čím jeho zásoby rapídne znižovali (poklesli z 20000t po vojne na 7000t). Americký prezident Nixon 15. augusta 71 škrtol menovú konvertibilitu - možnosť nákupu zlata za dolár. Menová kríza pokračovala. Na jeseň 71 Západné Nemecko revalvovalo marku a USA devalvovalo dolár (z 35$ za uncu na 38$). Každý potom chcel švajčiarske franky, ale keďže Švajčiari nepotrebovali investovať, mali množstvo frankov, takže zaviedli negatívne úroky. Každý kto má stav napr. v 30.6. 2 milióny, ak ho prekročí, tak nie oni mu zaplatia, ale on musí platiť im, že prekročil limit.
o) 1972 Prechod k pohyblivým kurzom, prechodne sa uvoľnil koridor.
p) 1973 Dolár opäť devalvoval na 42.22$ za uncu. Následne všetky konvertibilné meny prešli na plávajúce kurzy - podľa dopytu a ponuky. To znamenalo definitívny rozpad Bretton-woodskeho systému - všetky piliere boli zborené. Zároveň sa zvýšila cena ropy - prvý ropný šok. Z 2-4$ za barel až na 12-14$ za barel. Krajiny, ktoré boli dovtedy veritelia sveta mali zrazu schodky platobných bilancií.
q) 1978 Kingstonské dohody na Jamajke začali druhú fázu usporiadania Medzinárodného menového systému:
1. Legalizácia pohyblivých kurzov (floating rate)
2. Demonetizácia zlata - prestalo byť základom pre menový kurz
r) 1979 Druhý ropný šok, z 19 na 34$ za barel. Ropné šoky vlastne ukázali, ako si ľudstvo žije nad pomery.

5.2 7 základných tendencií od 70tych po 90te roky

1. Adaptácia. V 70tych hlboké nerovnováhy - schodky, inflácia, zadĺženosť a najvyspelejšie krajiny sa prepracovávali k adaptácií. Základné pojmy sú nerovnováha a adaptácia. Nerovnováha znamená všetky problémy a adaptácia spôsob ich riešenia. Je celý rad možností adaptácie, pričom šampiónom je Japonsko. Všetky rozvinuté krajiny prešli na hľadanie adaptačných mechanizmov, ktoré sa rozvinuli v 80tych a sú v 5 oblastiach:
1) Úsporné opatrenia - drastické opatrenia na úsporu hlavne energie
2) Exportná ofenzíva - krajiny so schodkom kvôli ropnej kríze, prešli k exportnej ofenzíve, najvyspelejšie krajiny sa vďaka nej dostali zo schodku platobnej bilancie
3) Vedecko-technický rozvoj, obrovská vlna inovácie, aká nemá obdobu
4) Reštrukturalizácia ekonomík, môže byť na úrovni mega, makro, meza a mikro (Mega = medzi jednotlivými sektormi - od primárneho, cez sekundárny do terciárneho v 80tych a teraz postupne do kvarciálneho)
5) Systémové a inštitucionálne opatrenia - OSN a pod.
2. Konvergencia a integrácia - zlaďovanie záujmov rôznych ekonomík, čo sa odrazilo na summitoch, napr. G7 (prvý raz 1974). Vďaka tomu nadobudli význam Svetová banka, MMF, EU a OECD.
3. Deregulácia, odstraňovanie zábran pre pohyb kapitálu a tovarov, odstraňovanie ochranárskych opatrení a umožňovanie ľahšieho pohybu kapitálu, tovarov a pracovných síl. Všetky prekážky sa odstraňujú.
4. Zväčšil sa rozdiel medzi reálnou a symbolickou ekonomikou. Reálna = pohyb tovarov, symbolická = pohyb kapitálu. Došlo k takým obrovským zmenám, že v polovici 80tych bol celkový svet obchod 2500mld USD, pohyb kapitálu bol 75mld. V 90tych sa pohyb kapitálu stal niekoľkonásobne väčším ako pohyb tovarov. Vznikol samostatný svet, žijúci sám so sebou. Burza je jadro - kto prvý zistí obrat tendencie, ten vyhráva.
5. Definitívny nástup informatizácie a informačnej éry, spojený s definitívnym koncom industriálnej éry. Informatizácia priniesla hlavne algoritmizáciu ekonomických procesov - algoritmy ako riešiť ekonomické situácie.
6. Nastáva posun vo vypracovávaní modelov ekonomík. Niekoľko Nobelových cien za ekonómiu.
7. Došlo k zmenám na politickej scéne, odstránenie bipolarizmu východ–západ a pokus o globalizáciu Európy. To viedlo k zmene tzv. mapy svetovej ekonomiky a vedie ku globálnej informačnej spoločnosti. Rýchlosť zmien je obrovská. Na prelome minulého storočia sa štáty delili podľa politickej závislosti, na prelome 20 a 21 podľa ekonomickej závislosti. Je nerovnováha medzi rýchlosťou zmien a ochotou a schopnosťou ekonomík, skupín obyvateľstva a jedincov ich sledovať.
(U: My strácame čas pseudoproblémami a predvádzaním sa politikov. SR má tromfy:
1. Zvládnutie makroekonomickej nerovnováhy, treba sa ale snažiť, aby bolo trvalé
2. Zvládli sme samostatný štát, vlastnú menu, ktorá je (napriek prognózam) relatívne stabilná
3. Podniková sféra sa adaptovala a zbavila sa závislosti na plánoch a ministerstve - ak si nepomôžu sami, nikto im nepomôže
4. Podniková sféra sa po rozbití trhov RVHP preorientovala na západné trhy
5. Príchod mladej generácie

Citát: Nám nepomôže apatia, porazenectvo, ale len práca na sebe, na svojom zdokonaľovaní a systematická práca pre budúcnosť.)

5.3 Medzinárodné vzťahy

SH je hospodárskou formou existencie ľudskej spoločnosti 19. storočia. Jeho sformovanie sa datuje do poslednej časti 18. storočia. V rámci svetového hospodárstva sú 4 základné druhy MN vzťahov:

1. Pohyb tovarov a služieb
2. Kapitálové pohyby
3. Pohyb pracovných síl
4. Menovo-finančné vzťahy

V rámci týchto vzťahov figurujú subjekty, medzi ktorými sa tieto vzťahy uskutočňujú, napr. podnikateľské subjekty. Donedávna bol názor, že sú jedinými subjektami. Kindlberger vypracoval názor, že existujú dve úrovne: firmy a EX. Tieto subjekty podnikajú aktivity, ktoré sú podstatou MN podnikania. MN podnikanie sú (definícia) ekonomické aktivity podnikateľských subjektov, ktoré sa realizujú, resp. pôsobia v MN až svetovom meradle s účasťou v MN obchode, pohyboch kapitálu a MN menovo-finančných operáciách. Je to široké a spletité centrum rôznych (napr. finančných) tokov, napr. exportné operácie, joint-venture, vnútrofiremný MN obchod (transnacionálne), MN kapitálové pohyby, MN bankovníctvo, MN transfer technológií. Všetky tieto MN Ek činnosti sa uskutočňujú v rámci mechanizmu svetových hospodárskych/obchodných vzťahov. Vzťahy sú ovplyvňované charakterom SH ako celku, ale aj rôznymi regionálnymi prvkami a ich špecifikami.

5.4 Medzinárodný platobný styk

Pri každej forme MN styku dochádza k vyrovnaniu záväzkov a pohľadávok, ktoré sa uskutočňuje rôznym spôsobom, prostriedkami a v rôznom rámci. Tieto rôzne formy sa označujú ako MN platobný styk.
MN platobný styk predstavuje súhrn všetkých aktivít podnikateľských subjektov v súvislosti s finančnými operáciami.

MN platobný styk realizujú obchodné banky, ktoré sú v podstate základným subjektom MN obchodu. Využívajú nasledovné prostriedky:

1. Menové zlato - zlato je prostriedok už len na vyrovnávane schodkov platobnej bilancie a ako kúpny prostriedok jedine v prípade narušenia vzájomnej rovnováhy (pozri vývoj menových systémov - 6.1); už existuje jedine voľný trh zlata
2. Národné meny (6.4.1)
3. Zúčtovacie menové jednotky predstavujú v podstate 5. skupinu národných mien, čiže tzv. nadnárodné meny

5.4.1 Národné meny

MN likvidita - primeranosť platobných prostriedkov na vyrovnávanie pohľadávok v MN platobnom styku. Súčasťou MN likvidity je momentálne niekoľko mien.

Z hľadiska MN likvidity rozdeľujeme 5 skupín:

1. Nevymeniteľné - nemôže sa s ňou uskutočňovať
2. Zúčtovacie - clearingové, v osobitnej dohode sa určí zúčtovacia mena
3. Prevoditeľné - transferabilné - vymeniteľné v rámci určitých zoskupení/regiónov
4. Voľne vymeniteľné - národné meny, ktoré sa používajú ako súčasť MN likvidity, na vykonávanie MN platobného styku (pozri vymeniteľnosť - 6.4.1.1)
5. Nadnárodné - SDR - menová jednotka v rámci MMF, ktorá sa skladá z koša mien, v súčasnosti piatich (USD, GBP, DEM, FRF, JPY); ECU - nadnárodná menová jednotka EU

5.4.1.1 Vymeniteľnosť národných mien

Vymeniteľnosť:

1. Interná je opatrení, upravujúcich prístup devízových tuzemcov k zahraničnej mene a voľné formy disponovania touto menou; existuje limit prístupu k zahraničnej mene
2. Externá znamená systém opatrení, umožňujúci devízových cudzozemcom vytvárať pohľadávky v inej mene a disponovať nimi (právne definície); prístup k zahraničnej mene je bez obmedzenia

Existuje skupina tzv. rezervotvorných mien - najkvalitnejšie meny: USD, GBP, JPY, FRF, CHF, DEM.

Predpoklady voľnej vymeniteľnosti:

1. V nemonetárnej oblasti - tovarová konvertibilita - kvalita, predajnosť, kvalita a produktivita práce)
2. V monetárnej oblasti - primeranosť devízových rezerv, priaznivá situácia zahraničnej zadĺženosti, reálny devízový kurz, úroveň bankovej sústavy, atď. - mnohé z nich na seba nadväzujú

5.5 Regulácia menových vzťahov

je potrebná pri MN podnikaní, hlavne v zahraničnom obchode. Musia platiť jasné a jednoznačné pravidlá pre všetky zúčastnené stany, sú obsiahnuté jednak v zmluvách a jednak sú predmetom MN dohovorov. Zmluvy uzatvárajú jednotlivé subjekty podnikania a sú tam obsiahnuté všetky podmienky. Platobná podmienka je určenie spôsobu a času úhrady za dodaný tovar alebo inú formu realizácie MN podnikania.

MN dohovory: 19. storočie, keď sa sformovalo SH sa vzťahy v ňom vytvárali s minimálnou reguláciou štátov, bolo obdobie nezmluvného MN obchodu. Situácia sa začala meniť začiatkom 20. storočia a veľký obrat nastáva po hospodárskej kríze, keď zosilneli protekcionistické tendencie. Vtedy sa začali regulovať MN obchody štátmi, ktoré začali medzi sebou uzatvárať konvencie a dohody. Platobné dohody upravujú platobných styk medzi zmluvnými štátmi a to buď vo voľnej mene alebo vo forme clearingu.

5.5.1 Platobné dohody

Subjektami týchto dohôd môžu byť štáty alebo ceduľové banky, preto rozlišujeme:

1. Medzištátne dohody sa uzatvárajú na najvyššej úrovni a sú väčšinou súčasťou obchodných dohôd
2. Medzibankové dohody majú rovnaký obsah ako medzištátne ale uzatvárajú sa samostatne medzi ceduľovými bankami, najmä a treba riešiť otázky platobného styku medzi krajinami, ktoré nemajú diplomatické styky

Platobné dohody obsahujú ustanovenia:

1. Mena v ktorej sa uskutočňuje
2. Zmluvné účty, cez ktoré sa uskutočňuje
3. Platobné tituly - presné určenie, ktorých druhov platieb sa ktorý účet týka
4. Ustanovenia o medznom úvere, alebo doložky upravujúce kurzový vzťah, napr. kurzové zabezpečenie salda pri zmene kurzu
5. Údaje o peňažných ústavoch uskutočňujúcich peňažný styk

Krajiny, ktoré nemajú dostatok devíz/zlata na úhradu, uzatvárajú platobnú dohodu vo forme clearingu.

5.5.1.1 Clearing

Clearing môže byť:

1. Dvojstranný - bilaterálny
2. Viacstranný multilaterálny

Taktiež sa delí na jednoúčtový a dvojúčtový.

Clearingová dohoda zakotvuje taký spôsob vzájomného zúčtovania a vyrovnania pohľadávok a záväzkov, pri ktorom sa neuskutočňuje následný prechod platieb cez hranice. Podstatou dohody je nepretržité zúčtovanie vzájomne uskutočňovaných platieb a to obyčajne centrálne na jednom alebo dvoch účtoch vedených v splnomocnených bankách. Tieto banky sa zaväzujú prijímať za určitých podmienok platby od dlžníkov v domácej mene v prospech zmluvného účtu pre zahraničného veriteľa a zároveň poskytovať platby v domácej mene domácim veriteľom, v ktorých prospech boli uložené.

Banky môžu ísť do úverového limitu, ktorý sa nazýva medzný úver. Jeho výška je stanovená buď pevne alebo percentom z predpokladaného obratu. Môže byť bezúročný, alebo za nízku úrokovú sadzbu. Prekročenie medzného úveru sa rieši rôznymi spôsobmi, je to stanovené už v clearingovej zmluve. Napr.: zastavenie ďalších výplat a dlžná čiastka sa vypláca zlatom, alebo voľnou menou, inou možnosťou je zníženie/zvýšenie vývozu. Likvidácia clearingovej špičky - špička je zostatok prostriedkov na clearingových účtoch v prospech jednej alebo druhej strany - sa zvyčajne sa rieši až po ukončení platnosti clearingovej dohody.

Vznik clearingu: prvý raz sa uplatnila po prvej svetovej vojne, prvý vôbec bol vraj v 30tych medzi Maďarskom a Švajčiarskom. Potom sa dosť rozmohol po druhej svetovej vojne, neskorším rozvojom jeho význam ale prudko klesol. Zmeny v krajinách strednej Európy spôsobili, že sa opäť začali využívať.

Momentálne sa u nás používa clearing v medzibankovom styku.

5.6 Spôsoby a formy medzinárodného platobného styku

Platobné podmienky, ktoré rozhodujú:

1. Solventnosť a dobré meno
2. Predmet vzťahov (kúpy/predaja)
3. Právne predpisy
4. Dĺžka kontaktu (veľký odber)

Zákon zmenkový a šekový - 191/1950 - jediný prežil totalitu a dnešok. U nás sa ale zmenky a šeky takmer nepoužívajú. Okrem zákonov využíva SR aj MN pravidlá pre platobný styk, odporúčané MN obchodnou komoru v Paríži (tieto dokumenty: Jednotné zvyklosti a pravidlá pre dokumentárne akreditívy, Jednotné pravidlá pre inkasá, Ženevská konvencia o jednotnom šekovom zákone, Šekové právo podľa anglického vzoru, Šekové p



ako to funguje?

Ako fungujú a ničia počítačové vírusy
Ako fungujú a ničia počítačové vírusy
Vírus v počítači je niečo, čo by každý z nás rád nezažil. Pretože vírus dokáže narobiť naozaj veľké problémy a v najhoršom prípade úplne znehodnotiť všetko, čo sa v počítači alebo notebooku nachádza. Najvhodnejším riešením je mať nainštalovaný kompletný a ...
Hospodárska a menová únia EÚ - Začiatok hospodárskej a menovej únie
Hospodárska a menová únia EÚ - Začiatok hospodárskej a menovej únie
Dokončenie hospodárskej a menovej únie a zavedenie jednotnej meny v členských štátoch európskej únie je jedným z najambicióznejších cieľov únie. Myšlienka zjednotenia Európy aj prostredníctvom spoločnej meny má okrem vplyvu na ekonomiku a jej rast aj nez ...
Ako funguje svetová ekonomika
Ako funguje svetová ekonomika
Merkantilizmus je prvé novodobé ekonomické učenie ktorého pointou je silná vláda a rozsiahla regulácia hospodárskej aktivity. Jeho vznik sa datuje v rozmedzí 16. – 17. storočia v ktorom bol na prvom mieste ešte obchodný kapitál. Merkantilizmus sa zrodil ...
Ako funguje enviromentálny informačný systém na Slovensku
Ako funguje enviromentálny informačný systém na Slovensku
Vstup do Európskej únie znamenal pre Slovensko, okrem iného, mnoho záväzkov pre zlepšenie kvality životného prostredia. Ide napríklad o napájanie obcí na kanalizáciu a verejn&eacut ...
Ako funguje kompaktný digitálny fotoaparát?
Ako funguje kompaktný digitálny fotoaparát?
Princíp camery obscury objavil Aristoteles už v r. 350 pred Kr., ale na prvý kompaktný digitálny fotoaparát sme si museli počkať až do konca minulého storočia, kedy začal takzvaný boom týchto druhov ...
Ako funguje astronómia 1.časť
Ako funguje astronómia 1.časť
Stonehenge je veľmi známamonumentálna anglická stavba zo skál, ktorá pochádza z obdobia 1900 pred n. l.  Toto turistami vyhľadávané miesto používali Briti okrem náboženských ...
Kto bol Charlie Chaplin?
Kto bol Charlie Chaplin?
Od smrti večného tuláka Charlieho uplynulo už 33 rokov, no on tu zostáva s nami i naďalej. Vo filmovom priemysle pôsobil pol storočia, a to v úlohe herca, scenáristu či producenta a jeho meno sa vrylo do pamät ...
Ako funguje svet formuly F1, 3.časť  Najlepšie tímy
Ako funguje svet formuly F1, 3.časť Najlepšie tímy
Ferrari,  Mc Laren, Williams,  Bar, Jaguar, Jordan, Minardi, Renault, Sauber, Toyota, Benetton, Brabham, BRM, Cooper, Lotus, Matra, Tyrrell, Vanwall, Alfa – Romeo, Arrows, Hesketh, Honda, Lancia, Ligier, March, Maserati, Mercedes, Penske, ...
Ako funguje homeopatia?
Ako funguje homeopatia?
Princíp similia similibus curentur, teda podobné sa lieči podobným, jeden zo zákonov  homeopatie, poznal Hippokrates  už v 4. st. p. n. l. Homeopatia ako samostatná alternatívna liečebná met&oacut ...
Ako fungujú geotermálne zdroje a na čo sa využívajú?
Ako fungujú geotermálne zdroje a na čo sa využívajú?
 Pod pojmom využívanie geotermálnej vody na Slovensku si určite každý z nás ako prvé vybaví termálne kúpaliská. No toto nie je jediný potenciál geotermálnej vody. Vyu ...