1. Aké boli prístupy k vyrovnávaniu platob. bilancie v neoklasickej teórii MO (30b):
Od vzniku klasickej teórie MO sa predpokladalo, že v rámci slobodného MO a v podmienkach voľnej trhovej ekonomiky sa platobné bilancie krajín vyrovnávajú automaticky. V neoklasickej teórii je téza, že ak sa zvýši export krajiny A, zvýši sa aj jej import a to bez cenových zmien, pretože zmena v exporte ovplyvní úroveň domáceho produktu a zamestnanosti, tým aj dopyt po všetkých tovaroch vrátane dovezených. (KEYNES) Z toho vyplývalo: 1. určité spochibnenie vplyvu cenového mechanizmu pri vyrovnávaní obchodnej a platobnej bilancie. 2. Určité oslabenie faktorov dopytu a ponuky v MO a súčasne posilnenie významu výrobnej sféry. 3. Väčšiu pozornosť bolo treba venovať v teórii MO vývoju vo vnútri ekonomík, makroekonomickým veličinám, výrobným faktorom a vzťahu národ. hospodárstvo - zahraničný obchod. Revidovaná teória platob. bilancie - 1. bola tu zdôraznená relatívna nezávislosť vyrovnávacieho mechanizmu platob. bilancie od bankovej politiky vo vtedajšej dobe. 2. Niekotrí ekonómovia klasickej školy opisovali možný typ vyrovnávania platob. bilancie bez vplyvu pohybov zlata a cenových zmien.
2. Aké sú motivácie zahraničných investorov k presunu svojej produkcie do SR (10b):
- lacná pracovná sila, výhodná geografická poloha v strede Európy, dobrá infraštruktúra, výhodné daňové podmienky, daňové zvýhodnenia, kvalifikovaný personál, vysoký rating - sme v investičnom pásme, nepresýtenosť trhu
3. Hlavné črty globalizácie v medzinárodnom podnikaní (10b):
Črty pozostávajú z: 1. hlboké zásahy do organizácie produkcie a odbytu výrobkov v medzinár. meradle - ktoré umožňujú firmám úspešne sa etablovať na zahraničných trhoch, získavať nové zdroje a zvýšiť svoju ziskovosť, 2. rozšírenia možnosti získavať vstupy a podporný servis z celej svetovej ekonomiky - umožňuje predikovať vysokú mieru špecializácie jednotlivých národných ekonomík, 3. formovania podnikových spoločenstiev bez ohladu na národné hranice a zmiešaných podnikov typu Joint ventrures - ktoré umožňujú firmám kombinovať aktíva, deliť náklady, vstupovať a udržať sa na nových trhoch aj napriek ekonomickým stratám, 4. radikálne zmeny v prístupoch jednotlivých národných ekonomík.
4. Vývoj zahraničného obchodu v SR v roku 2003. Aké boli hlavné atribúty ZO v porovnaní z predchádzajúcim obdobím (10b):
V roku 2003 bol rozdiel medzi vývozom a dovozom necelých 500 mil. Sk a je to najlepší výsledok od roku 1994. Objem exportu dosiahol 75,7 mld. SK, import 76,2 mld. Sk. V roku 2003 neustále rástla exportná výkonnosť ekonomiky. Vyvážali sa hlavne stroje, kovy a predovšetkým automobily. V štruktúre exportu sa zvýšil rast vývozu vozidiel, lietadiel, plavidiel a doprav. zariadení až o 76,1 perc. Je to dôkaz o úspešnej orientácii SR na automobilový priemysel. Na výsledok obchod. bilancie vplýval aj nižší objem dovozov. Je to dôsledok nízkej kúpnej sily obyvateľstva z dôvodu klesajúcich reálnych miezd a vyšších cien.
5. Za akým účelom sa zavádzajú tarifné obmedzenia a aké druhy sa najčastejšie používajú (5b):
Hlavným dôvodom zavádzania tarifných prekážok je podpora budovania nových priemyselných odvetví, či rastu odbytu jednotlivých výrobkov, alebo obmedzovaním dovozu v snahe dosiahnuť rovnováhu platobnej bilancie. Medzi tarifné prekážky patria všetky durhy ciel okrem vyrovnávacieho a antidumpingového cla. Poznáme tieto formy ciel: fiškálne, protekcionalistické (výchovné, prohibitívne, preferenčné, diferenčné), odvetné, negociačné.
6. Aké sú 4 hlavné motivácie pri vstupe firmy na zahraničný trh (10b):
1. rozšírenie obratu firmy - pôsobenie firmy na viacerých zahraničných trhoch znamená zväčšovanie predaja a tým aj zvyšovanie zisku. 2. získavanie zdrojov - investori sa zameriavajú na využívanie určitých komparatívnych výhod jednotlivých národných ekonomík a tým sa snažia zvýšiť svoj zisk, napr. lacnejšia pracovná sila, surovinové bohatstvo 3. diverzifikácia predaja - prudké výkyvy v obrate a tým i ziskoch firiem, často narúšajú stabilitu hospodárenia. Z tohto dôvodu sa podnikateľské subjekty snažia eliminovať tieto výkyvy. 4. znižovanie konkurenčného rizika - zmysel spočíva v tom, že v zahraničí hľadajú možnosť získania potenciálnych výhod danej krajiny a ich uplatnenia v produkcii danej firmy a to či už voči konkurencii medzinárodnej alebo domácej.
7. Čo je a na čo slúži GSP (5b):
GSP (Generalized System Of Preferences) - predstavuje súhrn colných výhod poskytovaných priemyselne vyspelými štátmi hospodársky menej vyspelými krajinami. Je zameraný na zlepšenie postavenia rozvojových krajín na trhoch vyspelých štátov zvýšením cenovej konkurencieschopnosti.
8. Vplyvom akých udalostí v 70. rokoch veľmi vzrástla zadĺženosť rozvojových krajín? (10b):
Prudký vzostup zahraničnej zadĺženosti od 1. polovice 70.tych rokov je výsledkom zmien SH. Rozbitie Breton-Woodskeho systému, opustenie systému parít a prechod na floating, politicko mocenské faktory, prudké cenové posuny na svetovom komoditnom trhu a iné. V 80. rokoch badať všeobecné spomalenie tempa ekonomického rastu, spomalenie obchodu s ropou a ostatnými surovinami, ďalší rast neoprotekcionizmu, zníženie objemu exportu, zrútenie cien ropy a ďalších komodít, z toho vyplynulo zadĺženie veľkého počtu krajín. Tieto tendencie boli príčinou aj spomalenia rastu tak fyzického objemu medzinárod. obchodu ako aj jeho hodnoty. Prudký pokles cien surovín, čiastočne i spracovateľských výrobkov a vysoký kurz USD mali vplyv práve na hodnotové ukazovatele. Najväčšie dlhy majú africké a latinskoamerické krajiny. RK prestali byť schopné plniť svoje dlžobné záväzky, museli pristúpiť na rokovania s priem. vyspelými štátmi o nových podmienkach splácania a o časovom odklade.
H. I. Siegel -
S. Berlusconi - taliansky premiér
L. Miller -
C. Powell - minister zahraničných vecí USA
Buzek - poľský premiér
J&T -
Hibor - Hongkong Inter Bank Offered Rate
Outsorcing -
MFA - Multifibre Arangement
1. Ako A. Smith kritizoval merkantilizmus:
Podľa Smitha zdrojom bohatstva je práca, hlavne v materiálnej výrobe, nie ako tvrdili merkantilisti, že v obchode. Z pozície ekonomického liberalizmu zdôvodnil nutnosť voľnej konkurencie - v podmienkach početných štátnych zásahov sa potláčajú pozitívne účinky konkurencie. Ekonomiku chápal ako trhovo otvorenú - v tejto spojitosti kládol dôraz na freetrade. Nevyhnutnou podmienkou je slobodný obchod, aby sa mohli krajiny MN špecializovať a tak dosahovať ekonomické výhody. Smith kritizoval všetky opatrenia a zásahy štátu, ktoré prekážajú a zabraňujú špecializácii. Zmenšujú sa tým ekon. výhody. Smith vytvoril teóriu absolútnych nákladov, podľa nej najväčšie a prirodzené výhody prináša národom taká medzinárod. deľba práce, pri ktorej sa krajiny špecializujú na výrobu tých tovarov, pri výrobe ktorých dosahujú absolútne najnižšie náklady.
2. NAFTA - USA, Kanada, Mexico - Severoamerické pásmo voľného obchodu:
Dohoda o volnom obchode medzi USA, Kanadou a Mexikom. Bola podpísaná v roku 1992, na jej základe sa vytvoril spoločný trh. Vytvorenie asociácie NAFTA s Kanadou a Mexikom by malo pomôcť vytvoriť ďalší odbytový priestor, znížiť výrobné náklady a riešiť rad vnútorných problémov súvisiacich s konkurencieschopnosťou jednotlivých krajín celého bloku. NAFTA zahrňuje tieto oblasti: odstránenie colných a necolných prekážok, zrušenie kvantitatívnych obmedzení, zavedenie voľného pohybu služieb, zjednodušenie kapitálového styku a priamych investícií, zjednodušenie získania pracovného povolenia manažérov, žiaden pohyb pracovných síl, harmonizáciu obchodných pravidiel, liberalizáciu pohybu služieb a investícií, duševné vlastníctvo, riešenie vzájomných sporov.
3. Vplyv cien ropy a plynu v roku 2003 na MO:
Vplyv cien ropy a plynu na MO vo veľkej miere ovplyvnila vojna v Iraku. Krajiny, ktoré podporili vojenský zásah v Iraku proti režimu Saddáma Husajna budú uprednostnené pri udeľovaní kontraktov na investície do ropných polí. Americké a britské firmy by mali dostať najviac týchto kontraktov. Útoky sabotérov spôsobili, že dôležitý severný iracký ropovod bol od vojny zatvorený, čo výrazne obmedzilo príjmy krajiny z exportu ropy, potrebné na obnovu Iraku. Vysoké ceny ropy sú spôsobené tuhou zimou v USA a nižšie zásoby. OPEC ale aj tak neuvažuje o zmene ťažobných kvót. IEA zase vyzýva OPEC aby podnikla kroky k zníženiu závratných cien ropy.
4. Ako využívajú japonské firmy komparatívne výhody:
Charakteristickou črtou Japonska bolo uvedomovanie si rizík disproporcie medzi nedostatočnou palivovou, surovinovou a potravinovou vybavenosťou a produkčnými ambíciami i výkonosťou ekonomiky. Z toho vyplývala mimoriadne vysoká dovozná závislosť a zraniteľnosť, ktoré nemožno nahradiť inak než len dovozom. Dynamicky hospodársky rast, ktorý bol vyústením spolupráce medzi riadením štátu a aktivitou súkromného sektora ale i využitia vnútorných komparatívnych výhod ako neokonfuciánstvo, disciplína, organizácia spoločnosti a iné. V 90. tych rokoch postihla Japonskú ekonomiku recesia a preto Japonsko naštartovalo 8 programov oživenia stagnujúcej ekonomiky. Postupne vložilo do ekonomiky ale najmä bankového sektora 750 mld. USD.
5. Teritoriálne riziká v Slovenskom zahraničnom obchode:
-
6. Rozdiel medzi automatickými licenciami a autolimitáciami:
Automatické licencie niesú spojené so žiadnou formou obmedzenia dovozu. Slúžia na evidenciu cien a množstiev obchodovaných tovarov. Medzi relatívne nové nástroje obmedzujúce vývoz tovaru, ktoré so sebou priniesli snahy dobrovoľne sa podriadiť určitej regulácii MO patria autolimitácie.
7. V ktorých krajinách EÚ sa nepoužíva Euro v Európskom menovom systéme:
Švédsko, Anglicko, Dánsko. MÚ znamená, že členské krajiny uskutoč. spoločnú men. politiku, národné meny nahradili spoločnou menou. Men. politiku EU určuje Európ. centrálna banka.
8. Parížsky klub:
Neformálne zoskupenie veriteľských vypelých krajín smerujúce ku koordinácii riešenia dlhových problémov. Hlavný prístup reštrukturalizácie dlhov, odloženie splátok, poskytovanie stabilizačných a krátkodobých prekleňovacích úverov, ich preskupovanie a predĺženie termínov úhrady. Je tu väzba na MMF a svetovú banku - posudzovanie stabilizačných programov, ktoré majú prispieť k reálnosti reštrukturalizačných programov. Bakerov plán - spočíval v zavádzaní adaptačných opatrení, urýchlenie hospod. rastu. Bradyho plán - rešturturalizácia dlhov a ich redukcia, podpora cez komerčné banky, najmä pre krajiny, ktoré má USA a ich TNK strategické záujmy. Mitterandova iniciatíva - diskontovaný odkup vlastných pohľadávok a ich kapitalizácia.
T. Klestil - rakúsky prezident
J. de H. Scheffer - minister zahran. vecí Holandska, generálny tajomník NATO
Keynes - anglický ekonóm
Ľ. Kaník - minister práce, soc. vecí a rodiny
T. Blair - britský premiér
AMEX -
ČEBOL -
Allianz sp - poisťovňa
FIBOR - Frankfurt Inter Bank Offered Rate
1. Charakterizujte aký je vplyv teórie ciel na zahraničnoobchod. politiku, o čom je a kto sa ňou zaoberal (15b):
Teóriou ciel sa zaoberali ekonómovia ako Mashall, Taussig, Edgeworth, Haberler, Samuelson a T. D. Scitovsky. Samuelson a Scitovsky upozornili na príbuznosť povahy ciel a monopolu: 1. krajina môže získať zavedením cla obmedzenú ponuku tovaru, ohrozujú a obmedzujú zdravé konkurenčné prostredie v trhovej ekonomike. Clá škodia ekonomike každej krajiny, keďže naštrbujú prirodzené formovanie efektívnej výrobnej štruktúry, skreslujú cenové prostredie a pod. Ak clá a iné obchod. obmedzenia spôsobujú straty pre ostatné krajiny než je ich pozitívny efekt pre krajinu, ktorá ich zavádza a používa, potom tento protekcionizmus je pre MO zásadne škodlivý. Clá môžu spôsobovať neefektívnu alokáciu investičných zdrojov v trhovej ekonomike, lebo deformujú ceny, výmenné relácie a voľné obchodné a kapitálové toky a aj mzdové hladiny.
2. Základné črty globalizácie (5b):
Črty pozostávajú z: 1. hlboké zásahy do organizácie produkcie a odbytu výrobkov v medzinár. meradle - ktoré umožňujú firmám úspešne sa etablovať na zahraničných trhoch, získavať nové zdroje a zvýšiť svoju ziskovosť, 2. rozšírenia možnosti získavať vstupy a podporný servis z celej svetovej ekonomiky - umožňuje predikovať vysokú mieru špecializácie jednotlivých národných ekonomík, 3. formovania podnikových spoločenstiev bez ohladu na národné hranice a zmiešaných podnikov typu Joint ventrures - ktoré umožňujú firmám kombinovať aktíva, deliť náklady, vstupovať a udržať sa na nových trhoch aj napriek ekonomickým stratám, 4. radikálne zmeny v prístupoch jednotlivých národných ekonomík.
3. Aké sú hlavné motivácie zahraničných investorov pri vstupe do krajiny (5b):
1. rozšírenie obratu firmy - pôsobenie firmy na viacerých zahraničných trhoch znamená zväčšovanie predaja a tým aj zvyšovanie zisku.
2. získavanie zdrojov - investori sa zameriavajú na využívanie určitých komparatívnych výhod jednotlivých národných ekonomík a tým sa snažia zvýšiť svoj zisk, napr. lacnejšia pracovná sila, surovinové bohatstvo
3. diverzifikácia predaja - prudké výkyvy v obrate a tým i ziskoch firiem, často narúšajú stabilitu hospodárenia. Z tohto dôvodu sa podnikateľské subjekty snažia eliminovať tieto výkyvy.
4. znižovanie konkurenčného rizika - zmysel spočíva v tom, že v zahraničí hľadajú možnosť získania potenciálnych výhod danej krajiny a ich uplatnenia v produkcii danej firmy a to či už voči konkurencii medzinárodnej alebo domácej.
Pri vstupe do SR: - lacná pracovná sila, výhodná geografická poloha v strede Európy, dobrá infraštruktúra, výhodné daňové podmienky, daňové zvýhodnenia, kvalifikovaný personál, vysoký rating - sme v investičnom pásme, nepresýtenosť trhu.
4. Ekonomické ciele, ktoré sledujú firmy pri vstupe na zahraničné trhy (5b):
Pri vstupe firmy na zahraničný trh firma sleduje či daná investícia má svoju návratnosť, v akej miere, v akej dobe sa jej vráti, uvedomovanie si rizika spojeného s touto investíciou. Dôležitým ekon. cieľom je presadenie sa na tamojšom trhu, rozširovanie výroby.
5. Aký bol vplyv cien ropy v 90. tych rokoch na svetových producentov a ktorým firmám to umožnilo posilniť svoje pozície (5b):
Vývoj ropného trhu v prvej polovici 90. tych rokoch bol poznačený dlhodobou i keď diferencovanou hospodárskou recesiou vo väčšine vyspelých krajín, jednak politickými opatreniami OSN, ktoré zablokovali obchodnovanie s ropou z viacerých krajín (Irak, Líbia). Vznik iránské-irackého, neskôr irácko-kuvajtského vojnového konfliktu sprevádzaný snahou predávať ropu za každú cenu a takto pokryť vojnové výdavky tzv. vojna tankerov, hromadenie zásob ropy, nový producenti (NOPEC), ale aj koordinovaná adaptačná hospodárs. politika najväčších odberateľov vyvolala postupne stagnáciu a neskoršie hlboký pád cien ropy. Ceny klesli najskôr na 28 USB/barel a následne padli až pod 10 USD/barel. Koncom 80.tych rokov dosiahla úroveň príjmov OPEC za vývoj ropy len 80 mld. USD.
6. Akými technicko-.......... charakteristikami obsadzujú, vstupujú japonské produkty na európsky trh (5b):
Veľmi významnú úlohu v prenikaní japonského tovaru na zahraničné trhy hrá systém organizácie vývozu. V prevažnej miere sa realizuje cez špecializované obchodné domy Keiretsu, tzv. Shogo Shosha. 9 Shogo Shosha pokrýva asi 2/5 japonského vývozu a 2/3 dovozu. Tieto obchodné konglomeráty nemajú najvyššie zisky, ale majú veľmi vysoké obraty. Ich tesná prepojenosť s priemyselnými konglomerátmi a bankami vytvára integrujúci prvok zabezpečujúci prevažnú časť JAP zahranič. obchodu. Keiretsu - tradičný systém JAP spôsobu organizácie najväčších firiem pri ktorom veľké subjekty koncentrujú okolo seba značné množstvo menších dodávateľov a iných spoločností a takto vytvárajú veľké priemyselné centrá.
7. Čo sú to kvantitatívne obmedzenia a aké typy sa používajú (5b):
Patria medzi netarifné prekážky. Dovážaný tovar prepúšťajú na vnútorný trh iba v stanovených množstvách (kvóty, kontingenty), alebo vúlučne na povolenie. Niekedy sú na každý tovar zvlášť. Množstevné obmedzenia - (kvóty, embargá): 1. kvantitatívne reštrikcie - stanoví sa najvyššia možná hranica dovozu, má podobu kontingentu. Úrady pre dovážajúce krajiny rozdeľujú kontingent. 2. colné kontingenty (tarifné kvóty): dovoz určitého objemu tovaru bezcolne alebo zníženou colnou sadzbou a nad rámec kontingentu sa tovfar zaťažuje vyššou sadzbou. 3. autolimitácia - dobroveľné obmedzenie vývozu. 4. embargo - najtvrdšie obmedzenie, plošne alebo na určitý tovar, namalo by to byť v obchode, lebo je to prekážkou dovozu.
8. Riziká vstupu SR do EÚ na teritoriálnu štruktúru ZO (5b):
Rizikom vstupu SR do EU bude podriadenosť ekon. postavenia, budeme chudobnou časťou Európy. Klesne nám relatívne ekon. samostatnosť. Je tu aj hrozba straty geoekonomickej polohy, nutnosť prechodu na spoločnú poľnohospodársku politiku-EU udržuje ceny pomerne vysoko. Najväčším problémom bude zamestnanosť, udržanie si zamestnanosti.
Ebola - smrtiaci vírus, na ktorý zomiera 90 % ľudí
Hedging - burzové obchody na futures trhu
Bakerov plán - parížsky klub, spočíval v zavádzaní adaptačných opatrení, urýchlenie hospod. rastu.
JIT - just in time
MFA - Multifibre Arangement
L. Figo - futbalista
C. Powell - minister zahraničných vecí USA
J. de H. Scheffer - bývalý minister zahran. vecí Holandska, generálny tajomník NATO
W. Schussel - kancelár Rakúska
Šesták - nezávislý kandidát na prezidenta
1. Teória podľa Milla:
Vymedzil výmenné relácie v MO novým presnejším spôsobom - spolu s faktorom komparatívnych výhod zaviedol do modelu MO aj faktor dopytu. Teória - výmenné relácie medzi 2 krajimani sa vytvárajú v rámci hraníc určených komparatívnymi nákladmi a v závislosti od pomeru ich vzájomného dopytu po tovaroch. Výmenné relácie v MO sa vytvárajú v prospech krajiny, ktorá má pomerne menší dopyt po dovážanom tovare, preto má väčšiu výhodu z MO ako krajina, ktorá má pomerne väčší dopyt po dovážanom tovare a po jej vývoznom tovare je dopyt menší. Nedostatky: 1. upresňoval len MN výmennú hodnotu, ale konkrétne dosahované ceny s ňou nemožno stotožňovať, 2. nadradil faktor dopytu nad výrobné náklady a tým sa oddialil od teórie hodnoty, ako ju zastávali Smith a Ricardo, 3. tvrdil, že rozdielne výhody z MO sú dané formovaním konkrétnych výmenných relácií pod vplyvom faktora dopytu.
2. 38. rovnobežka:
38. rovnobežka je hranica, ktorá rozdeľuje Severnú a Južnú Kóreu. Severná Kórea je komunistického zriadenia, Južná Kórea demokratického zriadenia. Južná Kórea patrí medzi Ázijské tigre.
3. Reaganomika:
-
4. Autonómne nástroje ZO:
Členíme ich na aktívne a pasívne. Aktívne - tie, kde štát podporuje svoje rozhodnutie o vývoze a dovoze tovaru. Ak štát podporuje export tak hovoríme o tzv. proexportných opatreniach. S cieľom proexport. politiky súvisí aj zabezpečenie vyššieho prírastku HDP. Patrí tam: 1. vývozné prémie (subvencie) - v rozsahu vývoznej prémie môže vlastný vývozca znížiť vývoznú cenu, 2. úverovanie vývozu - štát preberá na seba riziká z možných strát a straty hradí zo ŠR, 3. menový dumping - môže byť realizovaný pomocou devalvácie meny, 4. štátne poistenie vývozu - dochádza k zníženiu rizika, 5. znižovanie poistných taríf, 6. štátna podpora ved.-tech. rozvoja. Pasívne - slúžia na ochranu vnútorného trhu. Členia sa na: tarifné - sem patria vš. druhy cla okrem antigumping. a vyrovnávacieho, pretože o ich zavedení musí rokovať štát s partnermi, ostatné prekážky, ktoré sťažujú pohyb tovaru a o ich zavedení štát nerokuje. netarifné - ostatné prekážky - ich dôležitou črtou je skrytá podoba, ťažko sa dokazujú a nemali by obchádzať MN záväzky.
5. Vplyv vstupu SR do EÚ na zahraničný obchod:
Firmy budú môcž bez prekážok podnikať v EU, zlepší sa obchodno-politick. situácia, zväčší sa trh, dostaneme finančnú pomoc z fondov EU. Budeme musieť priblížiť zákonodárstvo k EU, dôjde k zmene demokratických štruktúr nášho štátu. Bude lepšia možnosť presadiť strategické ekonom. záujmy SR, zvýši sa životná úroveň a zlepší životné prostredie. Naopak klesne relatívne ekonom. samostatnosť, nutnosť prechodu na spoločnú poľnohospod. politiku, je tu hrozba straty geoekonomickej polohy.
Hermes -
Jukos - najväčšia ruská ropná spoločnosť
API - stupne ropy (american petrol inditute)
Antrax - biologická zbraň (biely prášok)
E. Kukan - minister zahraničných vecí SR
M. Jusko - guvernér NBS
Weiser -
J. de H. Scheffer - bývalý minister zahran. vecí Holandska, generálny tajomník NATO
J. Tian -
1. Megatrendy:
1. Interdependencia - vzájomná závislosť medzi jednotlivými ekonomikami a jednot. trhmi, čiže vzájomne závislý svet. Medzi štátmi a regiónmi spolu vytvára celistvosť sveta, tzv. ekonomická entita. 2. integrácia - spájanie, zlučovanie, splývanie štátnych sektorov a ich ekonomík do integračného celku, sú 2 základné formy integrácie a to regionálna a globálna. 3. transnacionalita - považuje sa za protiváhu štátno-národnej ekonomickej existencie. Je motorom internacionalizácie v hospodárstve. Je bezperostedne spojená s jej nositeľmi - Transnacionálnimi korporáciami. 4. vedecko-technický rozvoj a dynamika zmien - je hybnou silou a podmienkou hospodárskeho rozvoja. Dynamické a prevratné zmeny sa týkajú predovšetkým výroby a telekomunikácií. 5. potreba prispôsobenia a súčinnosti - čím vyššia je schopnosť firiem prispôsobovať sa trendom vo SH, tým majú lepšie perspektívne možnosti. Firmy, ktoré sa včas neprispôsobia, zaostávajú, čo ich vedie neskôr k bankrotu. 6. hrozba globálnych problémov - hrozivé faktory ďalšieho sveto-hospodárskeho vývoja. 3 faktory: problém bohatstva a biedy, samostatný MO, jeho rozvoj a rovnováha, pád MMS a jeho vážnejšie narušenie.
2. Vplyv zahraničných investícií:
Priame zahraničné investície majú vplyv na rôzne ekonomické, sociálne a politické javy nielen v hostiteľskej, ale aj v materskej krajine. Ich pôsobenie môže byť pozitívne i negatívne, okamžité, alebo s neskorším účinkom. Medzi základné vplyvy patria: vplyv na národný dôchodok, platobnú a obchod. bilanciu, zamestnanosť, hospodárs. štruktúru, presun technológií a know-how, social. a politic. aspekty, pôsobenie na národnú suverenitu.
3. Determinanty globalizácie:
Trhové determinanty - homogenizácia dopytu, globálny trh zlatého trojuholníka, rozvoj telekomunik. a infraštruktúr. Nákladnové deter. - úspory z veľkovýroby, skúsenostná krivka - akcelerácia a akumulácia poznatkov týkajúcich sa výroby a distribúcie spojená so zvýšením produkčných objemov. Enviromentálne deter. - odstránenie mnohých inštitucionálnych bariér, rozvoj globálnych malých a stredných podnikov. Konkurenčné faktory - globálne stratégie, globálna konkurencia, globálny strategický marketing, lokálny operatívny marketing (lokálne mysleiť, lokálne konať, alebo globálne myslieť, globálne konať).
4. Štruktúra platobnej bilancie:
PB je vyjadrením celkového objemu a štruktúry príjmov prichádzajúcich zo zahraničia a výdavkov štátu smerujúcich smerom do zahraničia. PB zahŕňa aktívne a pasívne položky. Štruktúra PB - 1. bežný účet (bežné platby, súkromné i štátne) - platby za kupovaný a predávaný tovar; - platby za poskytované a prijímané služby; - transferové platby. 2. kapitálový účet (kapitálové, súkromné i štátne) - platby súvisiace s presunmi kapitálu a finančných aktív, všetky poskytnuté úvery; - nákupy a predaje oficiálnych štátnych rezerv. 3. verejné vyrovnanie - vláda vyrovnáva saldo bežných a kapitálových tokov.
5. Zadĺženosť krajín:
Najväčšie dlhy majä africké a latinskoamerické krajiny, chudobnejšie rozvojové krajiny, ktoré sú závislé od vývozu surovín vykazujú vysoký verejný dlh. Niektoré svoje zadĺženie spôsobili pôžičkami. Keďže prestali byť schopné plniť svoje záväzky, museli pristúpiť na rokovania s vyspelejšími štátmi. Na zadĺženie pôsobia vonkajšie a vnútorné faktory. Vonkajšie - fluktuácia cien na svet. trhu, pokles svetovej ekon. aktivity, pokles dopytu po produktoch RK. Vnútorné - rastúce rozpočtové deficity, nízka domáca ponuka, rastúci domáci dopyt po zahranič. tovaroch, inflačné procesy.
6. Ropné šoky:
V roku 1960 vznikla konjukturálna kríza, ktorej dôsledky sa vyspelé krajiny snažili preniesť do cien dodávaných výrobných vstupov. V roku 1970 nastal Nixonov šok, kedy USA sa rozhodli zmeniť systém voľnej vymeniteľnosti USA za zlato. Vznik II. ropného šoku bol podmienený prevratom v Iráne (1977). Reakcie na prudké zmeny cien ropy v rámci I. ropného šoku viedli k okamžitej úspore energie a spočívali v rôznych administratívnych daňových finančných opatrenia a úsporách. Ďalší rast cien ropy a jej relatívny nedostatok si vynútili zmeny v stratégii energetic. politiky vyspelých krajín. Tieto krajiny sa snažili inovovať a modernizovať všetky zariadenia a výrobky, takže rast výroby nekládol väčší rozsah na spotrebu energie. Druhý ropný šok mal za následok vysokú spotrebu a rastúce ceny energií, ktorý vyvolal potrebu hľadania jej alternatívnych zdrojov. Niektoré krajiny otvorili dovtedy neefektívne uholné bane a začalo sa akcelerovanie využívanie jadrovej energie.
J. de H. Scheffer - bývalý minister zahran. vecí Holandska, generálny tajomník NATO
G. Verhojgen - komisár EÚ
Graham - americký ekonóm
Karaoke - technika využívaná v hudob. priemysle
Off Shore - finančné mestá, alebo krajiny
Brent - nové územie, kde sa nachádza ropa-severomorská
1. Vplyv H-O-S teórie na MO (25b):
Základ celej neoklasicej teórie. Snažili sa vysvetliť príčiny rozdielnych komparatívnych nákladov na podklade peňažných nákodov. Obsah HOS: 1. rôzne krajiny sú vybavené rôznym množstvom výrobných faktorov a to má za následok rôzne ceny výrobných faktorov v jednotlivých krajinách. 2. rôzne tovary majú rozličnú náročnosť na určité výrobné faktory (práca, pôda, kapit.). 3. MO má tendenciu vyrovnávať ceny výrobných faktorov medzi obchodujúcimi krajinami, z toho vyplýva pravidlo, že každá krajina má nižšie komparatívne náklady vo výrobe toho tovaru, ktorý je náročný na výrobný faktor, ktorým daná krajina oplýva a teda jeho cena je relatívne nízka. Samuelson dokazoval, že slobodný MO vedie k vyrovnaniu cien výrobných faktorov - samuelsonov teorém.
2. Úverové prostriedky MMF (10b):
1. obyčajné facility: rezervná tranša – do výšky členskej kvóty, úverová tranša – od členskej krajiny sa žiada, aby prijala opatrenia na riešenie plat. nerovnováhy, pôžičky stand-by, rozšírená úverová facilita), 2. osobitné facility: systémová transformačná facilita – dočasná facilita, poskytuje sa transofrmujúc. sa členským štátom, kompenzačná a kontingentná facilita – pri riešení poklesu exportných príjomv, 3. naliehavá pomoc – reakcie na nepriaznivý stav PB spôsobený prírodnou katastrofou, 4. koncesívne facility: facilita určená na štrukturálnu adaptáciu, rozšírená facilita určená na štrukturálnu adaptáciu).
3. Aké inštitúcie využívajú krajiny na podporu exportu (10b):
Rozoznávame 3 skupiny inštitúcii na podporu exportu: 1. decízna sféra - ministerstvá, štátne riadiace orgány, odborné rady a grémiá, zastupiteľské reprezentácie v zahraničí. 2. inštitúcie priamo poverené štátom na podporu vývozu, najmä exportné a importné banky a iné finančné inštitúcie ako poisťovne, garančné fondy ... 3. súkromné finančné inštitúcie a komerčné banky - obchodné zastúpenia veľkých firiem a spoločnosti v zahraničí, reklamné agentúry venujúce sa oblasti medzinárodného podnikania (Bladex).
4. Čo sú rezortné clá, aké poznáme druhy, kedy sa používajú (5b):
Sú to clá, ktoré štát využíva ako prostriedok ekonomickej odvety za obchodno-politické opatrenia voči svojim záujmom v krajine exportéra, alebo reexportéra. Použitie tohto odvetného opatrenia vedie často k colným konfliktom. Nemôže byť stanovené do nekonečna, pretože vzniká tzv. colná vojna.
5. Čo je a aké sú úlohy WTO-GATT (10b):
WTO (World Trade Organisation) je svetová obchodná organizácia, ktorá vznikla na podnet USA s cieľom riadiť svetové hospodárstvo a globálny rozvoj slobodnej výmeny tovarov. Zámerom WTO je uplatňovanie nediskriminácie a znižovanie colných bariér. Prvou úlohou bolo zníženie colných poplatkov ako hlavnej prekázky obchodu. Dôležitou inováciou bolo uplatňovanie doložky najvyšších výhod, ktorá zaväzuje každú krajinu, ktorá poskytne colné zvýhodnenie jednej krajine, aby ho automaticky rozšírila na všetky zmluvné strany. Umožňuje uplatňovanie niekorých dočasných výnimiek.
6. Aké sú trendy v teritoriálnej štruktúre SR v tomto roku v MO (10b):
Spomedzi vyspelých krajín majú na našom ZO najväčší podiel v rámci celého SH jednotlivé krajiny EU. Vedúce postavenie v našom obchode zaujíma Nemecko, to je odrazom aktivít nemeckých investorov v SR i vyššej miery špecializačných a kooperačných vzťahov medzi oboma krajinami. Aktívne saldo 16 mld. SK z krajinami CEFTA nám pomáhalo pokrývať deficit obchodu s Ruskom. Vývoz do ČR mal hodnotu 76,4 mld SK a dovoz z ČR 78 mld. SK. Hlavnými vývoznými položkami boli rafinérske produkty, výrobky zo železa a ocele.
7. Ako sa JAPONSKO prispôsobilo I. a II. ropnému šoku (10b):
V 60. tych rokoch sa pomocou americkej vojenskej, neskôr technologickej pomoci japonsku začalo rozvíjať nové ekonomické centrum, ktorého dynamický rozvoj vyvolali váhavé reakcie ostatných krajín a producentov na ropné šoky. Kapitálovo silné a šátom priamo podporované firmy boli schopné prežiť I. ropný šok a prostredníctvom značných investícií do najprogresívnejších odvetví uspešne reštrukturalizovať svoju produkciu a tým udržať svoje miesto na trhu. V 70.tych rokoch sa ťažisko štruktruálnych zmien presunulo k hospodárskym odvetviam a odborom, ktoré patria medzi vedecký náročné ako elektronika, letec. a kozmic. priemysel, presné strojarenstvo, robotika, farmaceut. a chemický priemysel vyznačujúce sa vysokou mierou pridanej hodnoty ako i nízkou materiálovou náročnosťou.
8. Šhengenská dohoda – je dohoda o zrušení vnútorných hraníc medzi krajinami EU, ktoré podpísali túto dohodu. Táto dohoda ruší colné obmedzenia čo podporuje slobodný obchod vo vnútri EU. Po vstupe SR do EU sa hranice EU posunú na našu východnú hranicu s Ukrajinou. Na tejto hranici sa budú uplatňovať kontroly a iné opatrenia pri vstupe iných príslušníkov nečlenských krajín EU.
9. OECD – organizácia pre ekon. spoluprácu a rozvoj
9. Aké faktory pôsobili v Japonsku počas ropných šokov:
P. Nedvěd - český futbalista
J. de H. Scheffer - bývalý minister zahran. vecí Holandska, generálny tajomník NATO
J. Figel - poslanec za KDH
Taussig - americký ekonóm
NBS - národná banka Slovenska
Bladex - komisia na podporu exportu
Zaibatsu - mitsu, mitsubishi, sumitomo, jasuda - holdingy v JAP
Troll - územie v Nórsku kde ej ropa
Spot cena - cena pri okamžitom dodaní
1. Ako vnímate SH, čo je ekonomický komplex a akými znakmi disponuje:
SH je veľmi zložitý, celosvetový organizmus ek. i polit. povahy, tvorený ekonomickými komplexami a vzťahmi medzi nimi, najmä medzináronými ek. vzťahmi. Ekonomický komplex – je definovaný ako vyšší spoločenský celok ek. a polit. povahy, ktorý disponuje 8 základnými znakmi: 1. prírodné podmienky (prírod. bohatstvo, rozloha, poloha, reliéf), 2. ekon. podmienkami (sú dané činnosťou ľudí, ek. aktivitami, ek. zdrojmi, záujmami), 3. relatívna otvorenosť (predstavuje stupeň priepustnosti ek. pohybov cez jej hranice), 4. ekonomická úroveň (je znakom ekon. komplexu a tiež jeho aktívnym činiteľom), 5. štátna forma (zahrňuje všetky funkcie štátu, štátne inštitúcie, pol. štruktúry), 6. relatívna ek. samostatnosť (určujú ju stupeň otvoren., stup a pôsob. zahranič. vlastníctva, výkon štátnej politiky, ek. suverenita), 7. postavenie v svet. hospodárstve, 8. ekonom. rozmer.
2. Svetová ekonomika r. 2000 (12 častí z prednášok):
1. globálna ekonomika (vybudovaná na silných regionálnych spoločenstvách); 2. mega konkurencia (všetci ponúkajú čo najviac najlepšieho za čo najnižšiu cenu); 3. transformácia informácií na poznatky (výška pridanej hodnoty rozhoduje o úspešnosti); 4. inovácia (možno hocikde produkovať kvalitu a využiť nízke náklady); 5. molekulárna ekonomika (moc sa presúva zhora dole); 6. sieťová ekonomika; 7. virtuálna ekonomika; 8. ekonomika bez spostredkovateľov; 9. ek. v reálnom čase; 10. flexibilná sieť; 11. vstupy založené na vedomostiach; 12. globálna ekonomika.
3. Základné črty globalizácie, ako zohráva úlohu Nová ekonomika:
Črty pozostávajú z: 1. hlboké zásahy do organizácie produkcie a odbytu výrobkov v medzinár. meradle - ktoré umožňujú firmám úspešne sa etablovať na zahraničných trhoch, získavať nové zdroje a zvýšiť svoju ziskovosť, 2. rozšírenia možnosti získavať vstupy a podporný servis z celej svetovej ekonomiky - umožňuje predikovať vysokú mieru špecializácie jednotlivých národných ekonomík, 3. formovania podnikových spoločenstiev bez ohladu na národné hranice a zmiešaných podnikov typu Joint ventrures - ktoré umožňujú firmám kombinovať aktíva, deliť náklady, vstupovať a udržať sa na nových trhoch aj napriek ekonomickým stratám, 4. radikálne zmeny v prístupoch jednotlivých národných ekonomík.
4. Zahraničný obchod SR v roku 2003 a jeho hlavé atribúty:
V roku 2003 bol rozdiel medzi vývozom a dovozom necelých 500 mil. Sk a je to najlepší výsledok od roku 1994. Objem exportu dosiahol 75,7 mld. SK, import 76,2 mld. Sk. V roku 2003 neustále rástla exportná výkonnosť ekonomiky. Vyvážali sa hlavne stroje, kovy a predovšetkým automobily. V štruktúre exportu sa zvýšil rast vývozu vozidiel, lietadiel, plavidiel a doprav. zariadení až o 76,1 perc. Je to dôkaz o úspešnej orientácii SR na automobilový priemysel. Na výsledok obchod. bilancie vplýval aj nižší objem dovozov. Je to dôsledok nízkej kúpnej sily obyvateľstva z dôvodu klesajúcich reálnych miezd a vyšších cien.
5. MMF, úlohy a prostriedky:
MMF zohráva významnú úlohu pri podpore transformácie bývalých centrálne plánovaných ekonomík na trhové ekonomiky. Podiel MMF pri transofr. je hlavne v 4 smeroch: 1. každoročne sa konajú vzájomné konzultácie, 2. poskytuje svojim členom služby technickej pomoci, 3. poskytuje finančnú pomoc pri deficitoch, 4. podpornú pomoc. Základný cieľ MMF je riešenie deficitov PB. Finančné zdroje MMF sa poskytujú za presne stanovených podmienok prostredníctvom facilít a politík. Úverové prostriedky: 1. obyčajné facility(rezervná tranša, úverová tranša, pôžičky stand-by, rozšírená úverová facilita), 2. osobitné facility(systémová transformačná facilita, kompenzačná a kontingentná facilita), 3. naliehavá pomoc, 4. koncesívne facility(facilita určená na štrukturálnu adaptáciu, rozšírená facilita určená na štrukturálnu adaptáciu).
6. UNCTAD:
Je univerzálna medzinárod. org. pre otázky hospodárs. a obchod. spolupráce Je zameraná na riešenie problémov medzinárod. obchodu a hospodár. rozvoja. Úlohy: -podporovať MO; formulovať a prejednávať zásady a politiku MO; ulahčovať koordináciu HP s inými inštitúciami; prijímanie multilaterálnych dohôd; harmonizovať obchodnú a rozvojovú politiku. UNCTAD vyvíja nové aktivita a programy, pomocou ktorých rieši problémy spojené s MO. Najvýznamnejšie programy: - rozvoj obchodu; obchodná politika a rokovania; všeobecný systém oclných preferencií GSP; surovinová politika a systém MICAS; efektívnosť obchodu; rozvoj ľudských zdrojov pre obchod.
7. Akú úlohu plnila S. Arábia v ropnom šoku a ako vplýval systém net back:
Vznik iránsko-irackého, neskôr iránsko-kuvajtského konfliktu sprevádzal snahu predávať ropu za každú cenu a pokryť vojnové výdavky. Ceny ropy klesli až na 10 USD/barel. S. Arábia postupne prevzala úlohu zabezpečovať strategické záujmy USA v tejto oblasti, postupne pomocou zavedenia nových trhových nástrojov a politického tlaku sa podarilo opäť zjednotiť rozštiepené spoločenstvo. Radikálne zníženie ťažby, obnovenie ťažobných kvót a zavedenie net back obchodov eliminovalo vysokú ťažbu Iraku ale aj dopady irackej anexie Kuvajtu v roku 1989.
1. Vplyv H-O-S teórie na MO (25b):
Základ celej neoklasicej teórie. Snažili sa vysvetliť príčiny rozdielnych komparatívnych nákladov na podklade peňažných nákodov. Obsah HOS: 1. rôzne krajiny sú vybavené rôznym množstvom výrobných faktorov a to má za následok rôzne ceny výrobných faktorov v jednotlivých krajinách. 2. rôzne tovary majú rozličnú náročnosť na určité výrobné faktory (práca, pôda, kapit.). 3. MO má tendenciu vyrovnávať ceny výrobných faktorov medzi obchodujúcimi krajinami, z toho vyplýva pravidlo, že každá krajina má nižšie komparatívne náklady vo výrobe toho tovaru, ktorý je náročný na výrobný faktor, ktorým daná krajina oplýva a teda jeho cena je relatívne nízka. Samuelson dokazoval, že slobodný MO vedie k vyrovnaniu cien výrobných faktorov - samuelsonov teorém.
2. Ako vplýva dovoz z Ruska na PB SR:
Do roku 1989 bol základnou tendenciou nášho obchodu rast podielu socialistických krajín. Bolo to spôsobené dlhodobou jednostrannou politickou orientáciou. Požiadavky socialistických krajín na strojársku produkciu alebo spotrebnú boli čoraz väčšie a zvyšovala sa aj spotreba surovinových a energetických vstupov. Sovietsky trh odoberal skoro polovicu nášho exportu a tým sa pokrývali naše kapacity na mnoho rokov dopredu. Kvôli obchodu s Ruskom sa SR nezaujímala o ostatné krajiny. O deficit OB sa zaslúžil najviac vývoj OB s Ruskou feder. Dovoz do SR medziročne vzrástol o 16,6 per, deficit na 51,8 mld SK. Vyše 4/5 dovozu tvorí ropa a plyn. Rusko, ako náš monopolný dodávateľ neskôr nahradila ČR. Začal rast obchodu s EU. SR sa začala orientovať na vyspelé krajiny.
3. Svetová ekonomika r. 2000 (12 častí z prednášok):
1. globálna ekonomika (vybudovaná na silných regionálnych spoločenstvách); 2. mega konkurencia (všetci ponúkajú čo najviac najlepšieho za čo najnižšiu cenu); 3. transformácia informácií na poznatky (výška pridanej hodnoty rozhoduje o úspešnosti); 4. inovácia (možno hocikde produkovať kvalitu a využiť nízke náklady); 5. molekulárna ekonomika (moc sa presúva zhora dole); 6. sieťová ekonomika; 7. virtuálna ekonomika; 8. ekonomika bez spostredkovateľov; 9. ek. v reálnom čase; 10. flexibilná sieť; 11. vstupy založené na vedomostiach; 12. globálna ekonomika.
4. MIGA - Agentúra pre mnohostranné investičné záruky. Je zameraná na poskytovanie finančných záruk na exportné investičné úvery do rozvojových krajín. MIGA poskytuje záruky z vlastného kapitálu, využíva sponzorovanie zahraničnou poisťovňou. Prevzatie záruk sa sútreďuje na riziko straty zisku podnikateľov, ktoré súvisí s legislatívnymi alebo administratívnymi opatreniami krajiny prijímajúcej pôžičku alebo priamu zahranič. investíciu. Môže ísť o riziko zoštátnenia, r. administrat. zásahu, politic. riziko, živelné pohromi, dopravné riziká ...
5. Keiretsu a malé firmy, aké ekonom. efekty vznikajú:
Významnú úlohu pri prenikaní japonsk. tovaru na zahraničné trhy má systém organizácie vývozu. Realizuje sa to cez špecializované obchodné domy Keiretsu-tzv. Shogo shosha. 9 shogo shosha pokrýva 2/5 JAP vývozu a 2/3 dovozu. Tieto obchodné domy dosahujú veľké obchodné obraty. Ich prepojenosť s priemyselnými konglomerátmi a bankami zabezpečuje prevažnú časť realizácie JAP ZO, kompletný systém poskytujúci výhodné financovanie obchod. operácií, zabezpečenie prepravy a poistenia tovaru a jeho skladovanie a distribúciu.
6. Priama zahraničná investícia Hyunday. Aký ma vplyv na PB:
-