Madagaskar

Madagaskar
Madagaskar
Rozloha: 587 041km2
Pocet obyvatelov: 15 500 000(1999)
Štátne zriadenie: republika
Hustota zaludnenia: 26obyv./km2
Hlavné mesto: Antananarivo (802 000obyv.)
Iné mestá: Toamasina, Fianarantsoa, Mahojanga
Najvyšší bod: Maromokotro (2876m)
Rieky: Mangoky – najdlhšia (560km), Onilaky, Ikopa, Mahajilo
Náboženstvo: animistické 47% ,rímskokatolícke 26% ,protestantské 23% ,krestanské
2% ,islam – suniti 5%
Madagaskar leží v Indickom oceáne na štvrtom najväcšom ostrove na svete. Od
afrického kontinentu je oddelený iba 400 kilometrov širokým Mozambickým prielivom a
s Afrikou má pramálo spolocného. Od východnej afriky sa oddelil pred asi 165miliónmi
rokov a i teraz sa stále pohybuje rýchlostou temer dva centimetre za rok smerom na
juhovýchod. K štátu patrí okrem hlavného ostrova aj viacero menších ostrovov(Nosy Be
293km2, Sainte Marie 165km2) a 450km dlhý pás koralových útesov, ktoré sa tahajú
popred juhovýchodné pobrežie. Podstatnú cast povrchu hlavného ostrova zaberá
1300-1800 m vysoká náhorná plošina, z ktorej sa dvíhajú vyhasnuté sopky.
Madagaskar je ostrov sopecného pôvodu, o com svedcí množstvo strmých kopcov
týciacich sa prakticky už od mora. Najvyšší vrch krajiny leží v pohorí Tsaratanana.
Madagaskar v súcasnosti patri medzi najmenej rozvinuté a najchudobnejšie štáty na
Zemi. Má bohaté ložiská nerastných surovín: grafit, železná ruda, kryštalické bridlice,
polodrahokamy, urán, chróm, titán. Z priemyselných odvetví sú tu zastúpené textilný a
potravinársky priemysel a montáž automobilov. Väcšina obyvatelstva sa živí
polnohospodárstvom. Pestujú ryžu, maniok, kukurica, ovocie. Na export sa pestuje
korenie, klinceky, vanilka, káva, tabak, cukrová trstina. Velký význam tu má rybolov.
Ostrov má jedinecný svet rastlín a živocíchov – velhady, opice, chameleóny, baobaby.
Fauna Madagaskaru je nesmierne pestrá, nechýba ani množstvo pestrofarebných
motýlov a rozmanitý zástupcovia hmyzej ríše. Ak máte rešpekt pred jedovatými
živocíchmi, vyberte sa na madagaskar. Okrem škorpióna tam totiž žiaden jedovatejší
druh nežije. Extrémne podmienky príroda vykompenzovala mnohými zlepšovákmi, a
tak mnohé kry a dreviny majú namiesto velkých listov malé tuhé lístky s chlpatým ci
voskovým povrchom, aby straty vody boli co najmenšie. Velmi zaujímaním stromom je
napríklad baobab, ktorého kmen slúži ako zásobáren vody.
Vedecké merania ukázali,že najvacšie kmene baobabov sú schopné nahromadit naraz
až vyše 2000 litrov životodarnej tekutiny.
Ostrov je rozmanitý – môžete tu nájst horské aj nížinaté daždové pralesy, suché
opadavé lesy, chladné horské borové háje, územia posiate ryžovými poliami,
banánovými plantážami, savanu s termitištami i baobabmi, ktorých rozkvitnuté kvety
vydržia len niekolko hodín. Juh ostrova pokrývajú vysoké biele piesocnaté duny.
Podnebie je na horách subtropické až mierne, na pobreží tropické, sever a východ je
pod vplyvom pasátových daždov velmi vlhký, zatial co v stredných castiach náhornej
plošiny a na juhu je podnebie suchšie a dalo vznik savanám.
Vypalovanie pralesov pre získanie polnohospodárskej pôdy je na Madagaskare
závažným problémom. Od roku 1950 do dnešných cias tu ostala len asi patina
pôvodnej rozlohy lesov, ktoré vytvárajú akési ostrovceky v mori „skultúrnenej“ krajiny.
Ak to bude takto pokracovat, odborníci odhadujú, že stací dvadsat rokov, aby pralesy
na Madagaskare zmizli úplne.
Ostrov Madagaskar má mnoho prívlastkov. Jedným z nich je Cervený ostrov, podla do
cervena sfarbenej lateritovej pôdy. Druhým z najcastejšie používaných pomenovaní je
ostrov-kontinent a prišiel k nemu vdaka rozmanitosti a pestrosti, ci už ide o rôzny typ
krajiny, rôznorodost dodnes zachovaných tradícií. Okrem toho sú na Madagaskare
dodnes miesta, kam ešte ludská noha nevkrocila. Väcšina obyvatelov žije na náhorných
plošinách a viac ako 70% stále žije na dedinách.