dylan

podobné referáty

ico refreklama

ico ref ďalšie zdroje

Ľudové zvyky a tradície


Hodnotenie:
Zobrazení: 43223



Motto:

Chýba nám vzdelanie o samých sebe, chýba nám úcta k životu ...


OBSAH

ÚVOD ........................................ ........................................ ......................5
1. TEORETICKÁ ČASŤ ........................................ ........................................ ................6
1.1. Rodinné zvyky a obrady ........................................ ........................................ ........6
1.2. Zvyky pri narodení dieťaťa ........................................ ........................................ ....6
1.2.1. Gravidita ........................................ ........................................ ......................6
1.2.2. Pôrod ........................................ ........................................ ...........................6
1.2.3. Novorodenec ........................................ ........................................ ...............7
1.2.4. Krst ........................................ ........................................ ..............................7
1.2.5. Krstiny ........................................ ........................................ .........................7
1.2.6. Šestonedieľka ........................................ ........................................ ..............7
1.2.7. Dojča ........................................ ........................................ ...........................7
1.3. Svadobné zvyky a obrady ........................................ ........................................ ......7
1.3.1. Umocňovanie šikovnosti a krásy ........................................ ........................7
1.3.2. Erotická mágia ........................................ ........................................ ............7
1.3.3. Sprostredkovanie sobáša ........................................ .....................................8
1.3.4. Zásnuby ........................................ ........................................ .......................8
1.3.5. Ohlášky ........................................ ........................................ .......................8
1.3.6. Prípravy na svadbu v poslednom týždni ........................................ .............8
1.3.7. Deň sobáša ........................................ ........................................ ..................8
1.3.8. Odobierka z rodičovského domu ........................................ .......................8
1.3.9. Príchod do mužovho domu ........................................ .................................8
1.3.10. Snímanie venca ........................................ ........................................ ...........9
1.3.11. Čepčenie ........................................ ........................................ ......................9
1.3.12. Svadobné hry ........................................ ........................................ ...............9
1.4. Zvyky spojené s úmrtím ........................................ ........................................ .........9
1.4.1. Spaľovanie zomrelých ........................................ ........................................ .9
1.4.2. Ľudské obete ........................................ ........................................ ...............9
1.4.3. Viera v posmrtný život ........................................ ........................................ 9
1.4.4. Príprava na úmrtie a jeho predzvesti ........................................ ...................9
1.4.5. Uľahčenie skonu ........................................ ........................................ .......10
1.4.6. Obriadenie zomrelého ........................................ .......................................1 0
1.4.7. Vkladanie do truhly ........................................ ........................................ ...10
1.4.8. Úmrtie gazdu ........................................ ........................................ .............10
1.4.9. Kar, pohrebiny ........................................ ........................................ ..........10
1.4.10. Miesto posledného odpočinku ........................................ ..........................10
1.5. Výročné zvyky ........................................ ........................................ .....................10
1.5.1. Funkcie výročných zvykov ........................................ ...............................10
1.5.2. Obrady venované zomrelým ........................................ .............................11
1.5.3. Zimný slnovrat ........................................ ........................................ ..........11
1.5.4. Ondrej ........................................ ........................................ .......................11
1.5.5. Mikuláš ........................................ ........................................ .....................11
1.5.6. Lucia ........................................ ........................................ .........................11
1.5.7. Ľúbostná mágia ........................................ ........................................ .........11
1.5.8. Vianoce ........................................ ........................................ .....................11
1.5.9. Štedrý večer ........................................ ........................................ ...............12
1.5.10. Vinšovanie ........................................ ........................................ ................12
1.5.11. Štefan ........................................ ........................................ ........................12
1.5.12. Nový rok ........................................ ........................................ ...................12
1.5.13. Tri krále ........................................ ........................................ .....................12
1.5.14. Hromnice ........................................ ........................................ ...................12
1.5.15. Blažej ........................................ ........................................ ........................12
1.5.16. Gregor ........................................ ........................................ .......................12
1.5.17. Fašiangy ........................................ ........................................ ....................13
1.5.18. Popolec ........................................ ........................................ ......................13
1.5.19. Morena ........................................ ........................................ ......................13
1.5.20. Kvetná nedeľa ........................................ ........................................ ...........13
1.5.21. Veľká noc ........................................ ........................................ ..................13
1.5.22. Juraj ........................................ ........................................ ..........................13
1.5.23. Prvý máj ........................................ ........................................ ....................13
1.5.24. Turíce ........................................ ........................................ ........................13
1.5.25. Letný slnovrat ........................................ ........................................ ...........14
1.6. Zvyky spojené s prácou ........................................ ........................................ .......14
1.6.1. Prvá jarná oračka a siatie ........................................ ..................................14
1.6.2. Výhon dobytka ........................................ ........................................ ..........14
1.6.3. Chov hydiny ........................................ ........................................ ..............14
1.6.4. Dožinky ........................................ ........................................ .....................14
1.6.5. Stavba domu ........................................ ........................................ ..............15
1.6.6. Obetovanie prvotín ........................................ ........................................ ....15
1.7. Princípy mágie ........................................ ........................................ .....................15
1.7.1. Uplatňovanie princípu mágie podobnosti ........................................ .........15
1.7.2. Princíp kontagióznej a parciálnej mágie ........................................ ...........15
1.7.3. Ochranná funkcia nerastov a rastlín ........................................ ..................15
1.7.4. Časová determinácia ........................................ ........................................ .15

2. PRAKTICKÁ ČASŤ ........................................ ........................................ .................15
2.1 Cieľ práce ........................................ ........................................ ..............................15
2.2 Podmienky práce ........................................ ........................................ ...................16
2.3. Metodický postup ........................................ ........................................ .................16
2.4. Spôsob hodnotenia ........................................ ........................................ ...............16
3. DISKUSIA A VÝSLEDKY ........................................ ........................................ ......17
4. ZÁVER ........................................ ........................................ .......................................1 7
5. ZOZNAM LITERATÚRY ........................................ ........................................ .......18
6. OBRÁZKOVÁ PRÍLOHA ........................................ ........................................ .......19















ÚVOD

Doslovne: Človek sa narodil, aby sám bol zaujímavý a zaujímal sa o zaujímavosti .....
Lapsus súčasnosti : Človek za zaujímavosťami často s rizikami cestuje po svete neuvedomiac si, že až neuveriteľné zaujímavosti, zvláštnosti má aj vo vlastnej vlasti, len sa mu treba vrátiť zopár desaťročí do minulostí ....


Všetko v minulosti bolo v prvom rade rozmanité – z jednoduchej príčiny – každý národ tvoril osobitne, v ňom každý kraj, každá obec, v obci každý jednotlivec, vlastne každý princíp stvorenstva je rozmanitosť a zmysel života uchovanie rozmanitosti, aby človek mal všade čo inšie vidieť, obdivovať a uctiť ...
V samorastlej dedinskej minulosti každý si bol doslovne všetkým – aj pestovateľom, aj chovateľom, aj tkáčom, aj švačom, staviteľom, umelcom, meterológom, aj lekárom, básnikom, choreografom i hercom ... Každý tvoril zo skúsenosti svojich predkov a z vlastného dôvtipu, z vlastnej suroviny, doslovne na vlastnom kolene a do všetkého vtláčal kus svojho života, srdca a ume.
Súžitie s prírodou, prírodnosť, prirodzenosť, tvrdosť a skromnosť prenikala životom prostého, pospolitého človeka ako skala horou ...
Všetko minulé dnes budí úžas. Poznajme minulosť, aby sme si vedeli vážiť prítomnosť a orientovať sa v budúcnosti!





























1. TEORETICKÁ ČASŤ

1.1. Rodinné zvyky a obrady

Zvyky boli neoddeliteľnou súčasťou základných etáp v živote jednotlivca, úvodom i zakončením rozličných pracovných úkonov a mali dôležité miesto v jednotlivých obdobiach kalendárneho roku.
V pocitoch, ktoré sprevádzajú začiatok a koniec života, javy v podstate ťažko pochopiteľné, dominoval u všetkých národov strach z neznámeho. Z javov, ktoré človeka obklopovali, začal si najprv uvedomovať kolobeh života. Vytváral a prijímal názory, objasňujúce vznik a zánik bytia, a tie sa zase stali predpokladom pre obrady, magické úkony a zákazy. Zvyky a obrady súvisiace s narodením a úmrtím človeka patria z psychických príčin k najstarším vôbec a súčasne k najstabilnejším. Ich základné funkcie sa menili len veľmi pomaly, naopak, pri týchto príležitostiach bol výraznejší proces hromadenia úkonov s rovnakou funkciou.

1.2. Zvyky pri narodení dieťaťa

Zvyky, obrady, poverové úkony a predstavy predchádzali už narodeniu dieťaťa. Ak malo dieťa určitú vrodenú chybu alebo sa v jeho správaní vyskytla výrazná odchýlka od bežných noriem, príčiny sa hľadali v drobných príhodách jeho matky v čase, keď bola samodruhá.

1.2.1.Gravidita

Keď gravidná žena zbadala požiar, zapálené zore alebo vychádzajúce slnko a súčasne sa dotkla seba rukou, dieťaťu ostal na rovnakom mieste červený znak, tzv. plameň. Zákazy tohto typu sú založené na princípe similárnej mágie, t.j. na predstave, že určitá charakteristická vlastnosť živého či neživého objektu sa v istých okolnostiach môže preniesť na iný objekt. Určitá vlastnosť sa môže prenášať z jedného objektu na druhý aj prostredníctvom do ich vzájomného dotyku, t.j. podľa princípu kontagióznej mágie. Ak žene striekla na telo cudzia krv, ak niekto hodil do nej malinu alebo jahodu, ostal dieťaťu na tele znak rovnakého tvaru. Ak si utrela o seba mokré ruky, vlhkosť sa mohla preniesť na dieťa vo forme mokvavých lišajov na hlave. Značný význam sa pripisoval čuchovým vnemom. Žene, ktorá zacítila vôňu jedla a nemohla ho ochutnať , hrozil buď potrat, alebo sa podoba žiadaného jedla vyhodila vo forme trvalého fľaku dieťaťu na telo. Preto mala rýchle zasunúť palec ruky za pás, v takom prípade malo ,,zabaženie“ len tak následok, že dieťaťu ostal znak na drieku. Aby sa takýmto následkom podľa možnosti predišlo, keď prišla samodruhá žena do domu, kde pripravovali alebo mali na stole jedlo, nezabudli ju ponúknuť.

1.2.2. Pôrod

Pri pôrode pomáha rodičke niektorá staršia príbuzná, zvyčajne matka alebo svokra, a ,,baba“. Podľa predstavy, že všetko, čo je v miestnosti uviazané, zatvorené, prekáža dieťaťu v príchode na svet, rozplietli rodičke vlasy, rozviazali jej na odeve uzly, sňali jej obrúčku, a pod. U nás podobne ako u iných národov bola predstava, že utrpenie rodičky je menšie, ak je prítomný aj otec dieťaťa, pretože bolesť sa tak vlastne rozdelí.



1.2.3. Novorodenec

Novorodenca – natreli ho maslom, aby bolo silné, zabalili ho do kožucha, aby malo kučeravé vlasy a položili na pec, aby privyklo na dom. Kúpaniu predchádzali ďalšie úkony, ktoré mu mali zabezpečiť zdravie, krásu, šikovnosť a ochrániť ho prd biedou.

1.2.4. Krst

Krstná matka dieťa obliekla, do vankúšika mu vložila peniaz a niektoré z apotropajných predmetov, ako cesnak, soľ a pod. K prahu dverí, cez ktoré museli prejsť položili pri chlapcovi reťaz, cepy, sekeru, aby bol zdravý a silný, pri dievčati kúdeľ a knižku, aby bolo usilovné a múdre.

1.2.5.Krstiny

Hostí pozývali prostredníctvom ,,zváčky“ , ktorá do príslušných rodín zaniesla ,,radostník“, t.j. pálenku, niekde aj koláč. Matka dieťaťa musela byť počas krstín v kúte za plachtou. Až do vádzky bola v moci zlých síl.

1.2.6.Šestonedieľka

Po 2 –3 týždňoch musela ísť šestonedieľka na vádzku. Pred prah položili žeravé uhlíky, miestami aj vajíčko, ktoré musela prekročiť. Po návrate si musela sadnúť na vedro s vodou, aby vraj mala veľa mlieka.

1.2.7.Dojča

Keď išla matka prvý raz s dieťaťom cez vodu, musela do nej hodiť kúsok chleba, aby malo dieťa zdravý spánok. Do kolísky vkladali soľ a železo, ktoré mali dieťa chrániť pred čarami.


1.3. Svadobné zvyky a obrady

Život dospelej mládeže – tak ako u iných národov, aj u nás bol život slobodnej mládeže pôvodne dosť neviazaný. Podľa prameňov z prvých storočí nášho tisícročia sa stretávali mladí ľudia pri rozličných slávnostiach, pri ktorých nechýbali hry erotického charakteru, končiace sa promiskuitou.

1.3.1. Umocňovanie šikovnosti a krásy

Najžiaducejšími vlastnosťami dievčaťa v očiach mládencov boli od nepamäti krása a šikovnosť. Z toho dôvodu sa každé dievča snažilo svoje predpoklady ešte umocniť. Dievča opeknie, ak zmokne pri prvej jarnej búrke. Keď na jar dievča alebo mládenec uvidí prvú lastovičku a umyje sa v dažďovej vode, získa nielen krásu ale aj šikovnosť.

1.3.2. Erotická mágia

Ak dievča nájde na jar mravenisko má ho vziať a nasypať okolo domu, aby po celý rok chodilo za ním toľko mládencov, koľko bolo v mravenisku mravcov. Mládenec mohol dievča získať tak, že jej dal do sladkej pálenky kúsok cukru, ktorý nosil určitý čas pod pazuchou. Podľa záznamu z 12. storočia, keď chceli slovanské ženy získať lásku muža, dali mu vypiť vodu, v ktorej sa umyli. Táto praktika je v niektorých oblastiach severovýchodného Slovenska známa aj v súčasnosti.

1.3.3. Sprostredkovanie sobáša

Kým nemalo dievča svojho vyvoleného, chodievali k nim do domu mládenci spoločne, po skupinkách. Až keď darovaním pierka prejavilo dievča niektorému z nich svoju náklonnosť, chodieval sám. Starostlivosť o sprostredkovanie sobáša pripadla zvyčajne matkám. Pri predbežnom obojstrannom záujme, išla večer mládencova matka s kmotrou na ,,zvedy“.

1.3.4. Zásnuby
Pred svadbou boli u nevesty zásnuby spojené s prvou výmenou darov. Slávnostný charakter zásnub naznačuje, že kedysi boli zásnuby začiatkom sobášnych obradov. Aj výmena obrúčok, ktoré symbolizovali, že sa pre mladých skončilo obdobie slobody má dávnu tradíciu.

1.3.5. Ohlášky
Dal ich zapísať mladý pár starejšími buď ešte v deň zásnub, alebo niektorý z nasledujúcich dní tak, aby odzneli po tri najbližšie nedele. Nevesta, ktorá bola v ohláškach, mala na sviatočné dni pestrý honosný veniec, ,,partu“, ženích mal zase zvlášť vyzdobené pierko.

1.3.6. Prípravy na svadbu v poslednom týždni

Vtedy prebiehali najintenzívnejšie prípravy. Vo štvrtok, teda v deň, ktorý považovali za šťastný, za včas ráno prišli ženy, z ktorých ani jedna nesmela byť vdovou. Do pripravených nádob nasýpali perie, pričom tam vložili drobné predmety, ktoré mali manželom zabezpečiť šťastný život. Svornosť a lásku mali zaistiť pierka z holubov, peniaze mali zabezpečiť bohatstvo. Po perinách sa nesmelo búchať, aby muž ženu nebil. Nakoniec posadili do perín malého chlapca, aby manželia mali syna.

1.3.7. Deň sobáša

Na sobáš išla ako prvá družina ženíchova a až za ňou družina nevestina. Zo sobáša sa vrátili svadobčania k neveste. Bránu našli zatvorenú a mládež zhromaždená na dvore na nich posmešne vykrikovala, sypala na nich perie. V oblasti Spiša aj dnes otvoria bránu až potom, keď ženíchov starejší uhádne niektorú z hádaniek, ktoré mu dáva oddávač.

1.3.8. Odobierka z rodičovského domu

Po hostine sa nevesta odobrala od rodičov. Na dvore bol pripravený voz a keď naň mladucha vysadla, mladý zať trikrát obišiel dookola, práskajúc bičom a kropiac voz svätenou vodou.

1.3.9. Príchod do mužovho domu

Pri bráne obsypali nevestu zrnom, aby bola plodná. Z voza nesmela zostúpiť na zem, ale na prestretý ručník. Na prahu obydlia ju prijali svokrovci so slovami: ,,Vitaj nevesta naša, čo si nám priniesla?“ Odpoveď znela: ,,Šťastie, zdravie, hojné božské požehnanie.“




1.3.10 Snímanie venca

Nad ránom družice odviezli mladuchu do komory, kde jej družba sňala veniec a na šabli ho zaniesol ukázať svadobčanom. Potom starejší priviedol ženícha a mladí sa za prítomnosti celej družiny uložili k spánku.

1.3.11. Čepčenie

Dominantným obradným úkolom bolo čepčenie a magická očista nevesty. Ráno sa zišli hostia v svadobnom dome na bohaté raňajky. Mladé ženy vošli s nevestou do komory, kde jej upravili vlasy a založili čepiec. Sedela pritom na drevenom vedre, do ktorého jej muž nabral vodu. Cez vedro preložili mužove nohavice, aby mala do roka syna.

1.3.12. Svadobné hry

Nimi bol vyplnený deň svadby. K obľúbeným patrilo,, stínanie kohúta“. Mládenci chytili na dedine kohúta a doniesli ho na dvor svadobného domu. Potom niektorý z nich so zaviazanými očami sťal kohúta, ktorého upiekli a zjedli. Z iných hier treba spomenúť holenie mužov a pribíjanie podkovičiek ženám.


1.3. Zvyky spojené s úmrtím

1.4.1. Spaľovanie zomrelých

Z písomných správ, predovšetkým však z archeologického materiálu vieme, že Slovania mŕtvych spočiatku spaľovali a ukladali do popolníc. Tomuto cieľu malo slúžiť aj spaľovanie, neskôr rozkladanie vatier na hroboch, ako tomu nasvedčovali nálezy uhlíkov.

1.4.2. Ľudské obete
Ak mal nebohý tri ženy a niektorá z nich si myslí, že manžel ju najviac ľúbil, vezme dva kusy dreva, v blízkosti zomrelého postaví ich na zem, potom cez ne preloží tretí kus dreva, stredom tohto prevesí silný povraz, ktorého druhý koniec si priviaže na šiju stojac na stoličke. Keď toto všetko urobí, vytrhnú spod nej stoličku a ona ostane visieť zavesená, kým sa neudusí a neumrie. Jej mŕtvolu hodia do ohňa a spália. Podľa tejto správy možno usudzovať, že aj v deviatom storočí bolo u našich predkov spaľovanie bežné.

1.4.3. Viera v posmrtný život

Obdobie medzi úmrtím charakterizuje príprava človeka na koniec života, ďalej veštby, znamenia a konečne úsilie zabrániť smrti alebo ju uľahčiť. Dominantou úkonov, nasledujúcich vzápätí po úmrtí, je strach zo zomrelého.

1.4.4.Príprava na úmrtie a jeho predzvestí

Úmrtie si mohol človek zapríčiniť aj sám, napríklad, ak uhádol, ktorá je jeho hviezda a ukázal na ňu prstom, ak prví rozložil oheň v novej peci, vyťal zdravý ovocný strom a pod. Smrť veštili ďalej sny, napríklad s chlebom, s mútnou vodou, so svadbou.


1.4.5. Uľahčenie skonu

Po skone zastreli zrkadlo alebo ho obrátili k stene, pretože keby sa v ňom smrť videla, v krátkom čase by prišla znovu, alebo by sa v ňom mohol vidieť nebohý a stále by sa vracal. Ak v miestnosti boli prázdne nádoby, obrátili ich hore dnom, aby sa duša do nich nemohla schovať. Otvorili obloky, aby jej nič neprekážalo v odchode.

1.4.6. Obriadenie zomrelého

Obriadili ho čo najskôr: voda, ručník, hrebeň a iné predmety, ktoré pritom použili sa stali pre všetko živé škodlivé, ba zhubné, preto ich zakopali na odľahlé miesto alebo inak zničili. Slamu, na ktorej ležal spálili.

1.4.7. Ukladanie do truhly

Do nej sa nesmela dostať kožušina, lebo by vyhynuli ovce. Z rovnakých príčin, pravda vo vzťahu k hydine nesmelo byť na vankúši perie. Namiesto neho dávali buď hobliny, alebo posvätné zeliny.

1.4.8. Úmrtie gazdu

Po jeho smrti sa domáci báli, aby si majetok nezobral so sebou. Preto k nemu položili peniaz, ktorý symbolizoval jeho vyplatenie z rodinného majetku. Na strednom Slovensku hneď po úmrtí šli pozostalí do stajne a povedali: ,, Gazda neumrel, iba spí.“ Alebo nový gazda sa mal dobytku prihovoriť: ,, Ja som váš nový gazda.“ Inak by statok uhynul.

1.4.9. Kar, pohrebiny

Na Horehroní napiekli malé bochníčky, ktoré pred kostolom rozdali žobrákom. Boli to obetné dary, určené pôvodne dušiam zosnulých. Na ich počesť vystrojili pozostalí hostinu.

1.4.10. Miesto posedného odpočinku

Podľa dávnych predstáv sídli duša človeka v strome a možno ju vidieť v podobe vtáka. Preto Slovania pochovávali svojich zomrelých v istej vzdialenosti od osád v hájoch alebo v lesoch, ktoré sa takto stali posvätnými.

1.5. Výročné zvyky

Bohatstvo výročných zvykov a obradov, ktorým sa vyznačuje slovenská ľudová kultúra, je typické pre vyspelé roľnícke kultúry. Najstaršie obrady sa viažu k dvom základným etapám, k zimnému a k letnému slnovratu.

1.5.1. Funkcie výročných zvykov

predstavovali spomenuté úkony viaceré základné typy.
Presuny zvykoslovných príležitostí k najciteľnejším zásahom do výročného zvykoslovia patrilo presunutie Nového roku. U roľníckych národov európskeho kontinentu sa rok pôvodne začínal príchodom jari a s ňou spojených poľnohospodárskych prác. V druhom storočí pred naším letopočtom presunuli Rimania začiatok Nového roku o dva mesiace späť a tento termín prijali koncom 17. st. všetky európske národy.

1.5.2. Obrady venované zomrelým

Pamiatke zomrelých bol venovaný 1. a 2. november. Na strednom Slovensku nechávali na Všech svätých cez noc na stole chlieb alebo aj iné potraviny. Chceli si tak uctiť zomrelých, ktorí mali v tom čase prísť do domu. Na západnom Slovensku existoval tento zvyk už v zredukovanej forme. Žobrákom rozdávali pečivo, tzv. duše, aby sa modlili za zomrelých.

1.5.3. Zimný slnovrat

V období, ktoré predchádza zimnému slnovratu, vyvolávalo pribúdanie noci na úkor dňa predstavy o zápase svetla a tmy, dobra so zlom. V tejto etape považovali ľudia za potrebné chrániť pred nimi seba, obydlie a celú obec intenzívnejšie. Okrem zlých síl všeobecne sa ochrana zameriavala proti niektorým škodlivým démonom, najmä proti strigám.

1.5.4. Ondrej

Deň Ondreja bol venovaný početným praktikám ľúbostnej mágie. Na Kysuciach dievča klobúkom ženatého muža nabralo vodu z deviatich studní, doma do nej hodilo žito a ak zrnká vyplávali navrch mala sa čoskoro vydať.

1.5.5. Mikuláš

Miestami predovšetkým v gréckokatolíckych obciach, robili úkony ľúbostnej mágie na Mikuláša. V tento deň sa nemalo ísť do hory, pretože by tam človeka stihlo nešťastie. Na Horehroní hádzali do dverí hrnce naplnené kameňmi, aby bol čím väčší hluk. Tento úkol mal vypudiť zlé sily z príbytkov.

1.5.6. Lucia

Na Luciu sa z domu nič nedávalo ani nepožičiavalo. Naopak, na každý pokus získať niečo z iného domu sa dívali nanajvýš upodozrievavo. Zvlášť prísny bol v tomto smere zákaz vzťahujúci sa na požičiavanie a prenášanie ohňa. Dokonca ani k peci sa nemal dostať nikto cudzí. Takýto zákaz v tomto ročnom období nijako neprekvapuje, ak uvážime posvätný význam, ktorý sa ohňu pripisoval odpradávna.

1.5.7. Ľúbostná mágia

Početné boli jej praktiky. Napr. dievčina každý deň odhrýzla z jabĺčka a aké meno mal muž, ktorý sa jej cestou z polnočnej omše prihovoril prvý, také meno mal mať aj jej muž.

1.5.8. Vianoce

Štedrý deň je na SR bežne známy pod názvom Kračún. Jedni ho odvodzujú od slovesa krátiť, iný zase považujú za pravdepodobnejšie prevzatie latinského termínu creatio, t.j. deň Ježišovho narodenia. Celý deň sa každý usiloval kontrolovať svoje konanie, pretože kto ako robil v tento deň, tak mal konať po celý rok. Kto ráno nalačno kýchol, mal sa dožiť vysokého veku.
1.5.9. Štedrý večer

Svetlo v izbe sa nesmelo zapáliť, kým nebolo všetko pripravené. Do kúta nad stôl zavesili na hradu jedličku, zvanú tiež jezuleň, ovešanú orechmi a jabĺkami. Pod stôl položili väčší železný predmet, najčastejšie sekeru a kto ju počas večera pristúpil nohou, mal byť po celý rok zdravý.

1.5.10. Vinšovanie

Po večeri chodili po domoch pastieri, zavinšovali domácim dobrú úrodu, zdravie a pošibali ich prútom s vypletenou zelenou vetvičkou, ktorý im nakoniec dali. Týmto prútom vyháňali na jar dobytok, keď išli prvý rez na pašu.

1.5.11. Štefan

26. decembra pred východom slnka brodili kone vo vode aby boli zdravé. Na mnohých miestach sa aj ľudia umývali v tečúcej vode za tým istým účelom. Slamou obkrútili ovocné stromy. Na mláďatká 28. decembra hlásnici roznášali brezové prúty, mládenci zase chodili šibať dievčatá. Na Silvestra chodili ,, kurine baby“- dvaja muži prestrojení za ženy.

1.5.12. Nový rok

Na Nový rok mal každý vystríhať hnevu, plaču, zvady, lenivosti, mal si dať pozor aby nič nepoškodil, nerozbil. Z domu sa nemalo dať nič von a gazdiná mala dbať, aby mala pri sebe peniaze.

1.5.13. Tri krále

Gazda urobil cesnakom a svätenou vodou na každé dvere tri kríže, aby strigy nemali do domu prístup. Svätenou vodou vykropili i celé obydlie a stajne, aby do domu neudrel Perún
.

1.5.14. Hromnice

Drobným magickým úkonom, ktoré mali vplývať na rozmnoženie hydiny, bol venovaný 25. január – obrátenie Pavla. Podobne to bolo na Hromnice – 2. február . V kostole si dala každá rodina posvätiť soľ, zrno a najmä sviečku ,, hromničku “, ktorá sa zapaľovala pri búrkach ako ochrana pred bleskom. Tento deň sa obetoval hromovládcovi Perunovi.

1.5.15. Blažej

3. február , chodili žiaci z domu do domu a rečňovankami si pre seba vyprosili jedlo. ,, po Dorotách“ – 6. februára dievča – Dorota a 4 – 5 ti mládenci prestrojení za kráľa, rytierov a kata chodili po domoch a v dramatickom vystúpení spievali o živote a smrti sv. Doroty.

1.5.16. Gregor

Apelovalo sa na rodičov, aby dali dieťa do školy. Približne na tieto dni pripadá koniec fašiangového obdobia.

1.5.17. Fašiangy

K najznámejším zvykom patria obchôdzky dospelej mužskej mládeže v tradičných maskách, ako slameník, bakus, kurina baba, a najmä turoň. Obchôdzka turoňa bola spojená s obdarovaním, pretože sa verilo, že hnoj, na ktorom sa pováľal, a najmä ten, ktorý predstavoval jeho krv, má zvýšený plodonosný účinok.

1.5.15. Popolec

Popolcová streda- účastníci týchto slávností používali rozličné masky na oklamanie škodlivých démonov. Sviatky zomrelých sa síce preniesli na iné obdobie, masky však ostali. Popolcovou stredou (tiež Škaredou, Krivou) sa začalo obdobie štyridsaťdňového pôstu.

1.5.19. Morena

Na Smrtnú, inde na Kvetnú nedeľu pripravili dievčatá slamenú figurínu ,,Morenu, Kiseľovu ženu,“ ktorú obliekli do ženských šiat, spievajúc ju nosili po dedine a nakoniec ju hodili do vody alebo spálili. Morena je ohlasom ľudskej obete zime a jarným a je chápaná ako symbol smrti.

1.5.20. Kvetná nedeľa

Bolo všeobecne rozšírené svätenie bahniatok, ktoré mali mnohostranné využitie. Okiadzali nimi chorých, používali ich na ochranu proti búrke, atď.

1.5.21. Veľká noc

Zelený štvrtok bol deň, keď sa po 1. raz vyháňal dobytok na pašu. Okrem iných úkonov ho mali chrániť pred strigami kríže, ktoré kolomažou urobili na dvere stajní. Na veľký piatok pred východom slnka sa mnohí kúpali na potoku, aby nemali vredy, chrasty, lišaje a aby boli po celý rok zdraví. V nedeľu po omši dávali posvätiť jedlá, najmä obradný koláč, zvaný na východnom a strednom Slovensku ,,páska“. Pevné miesto tu mali vajíčka ako symbol kontinuity života.

1.5.22. Juraj

Na Juraja – 24. apríľa –zem sa otvára, vychádzajú z nej hady a iné živočíchy, ktoré v nej prezimovali. Ľudia zakladali jurské ohne, verili, že ich ochránia pred strigami.

1.5.23. Prvý máj

Tradičným sviatkom mládeže bol prvý máj. Do rána každý mládenec zasadil pred dom svojho dievčaťa vysoký strom, máj, ktorého kmeň bol olúpaný, len na vrchu ostala koruna, zdobená pestrými stuhami.

1.5.24. Turíce

Ďalší letný cyklus sa viaže k letnému slnovratu. Svätodušné sviatky, ktoré pripadajú na toto obdobie, sa nazývajú na východe Rusadlá, na strednom a západnom Slovensku ich poznáme ako Turíce alebo Letnice. Prevláda mienka, podľa ktorej v tomto období u starých Slovanov prebiehali slávnosti na počesť mŕtvych.

1.5.25. Letný slnovrat

Ústredným dňom letného slnovratu bol 24. jún, deň Jána. Ohne, ktoré v tento deň zapaľovali na vŕškoch, symbolizovali slnko víťaziace nad tmou. Boli to väčšinou vatry, ktoré prítomní preskakovali. Verilo sa, že kto vatru preskočí, nemusí sa v tom roku báť smrti.

Na hornom Spiši mali ohne jasnú symboliku slnka.
Deň Petra – Pavla (29. jún) súvisí s početnými predpoveďami a veštbami, ktorých ústredným motívom sú jednotlivé druhy poľnohospodárskych plodín.
Na Jakuba (25. júla) alebo Annu (26.júla) chodili ženy ku kapuste a hovorili: ,, Včera bolo Jakuba, dneska ja Anny, zakrúcajteže sa, moje milé hlavy.“
Na Bartolomeja (24. augusta) idú hady do zeme. Zaujímavá je predstava, že hada, ktorý uštipol človeka, zem neprijme.


1.6. Zvyky spojené s prácou

V tejto časti ma zaujali zvyky spojené s pracovnými úkonmi, ktoré iba nepriamo, alebo vôbec nesúvisia s kalendárnym cyklom.

1.6.1. Prvá jarná oračka

Jarné obdobie je bohaté predovšetkým na zvyky súvisiace s poľnohospodárskou prácou a prvým vyháňaním dobytka na pašu. Práve dobytok bolo treba chrániť pred zlými silami, najmä strigami, ktoré mali odobrať alebo pokaziť kravám mlieko. Účelom iných úkonov bolo zase zabezpečiť dobytku zdravie, plodnosť.

1.6.2. Výhon dobytka

Keď dobytok prestupoval prah stajne, pokropili ho svätenou vodou na ochranu proti strigám a pošibali ho bodľačím, aby bol pevný a zdravý. Po chrbte ho potreli vajíčkom, aby bol okrúhly a zdarne sa rozmnožoval.

1.6.3. Chov hydiny

Príležitostné úkony jarného obdobia sa spájajú s chovom hydiny. K začatiu najdôležitejších prác sa volili dni považované za šťastné – utorok, štvrtok, sobota, nedeľa. Piatok bol nešťastný a pondelok a streda boli považované za prázdne. Gazdiná volila dni podľa toho, či chcela mať viac sliepok, alebo kohútov. Z vajec posadených v tzv. ženské dni, napr. v sobotu, mali byť sliepky a naopak v mužské dni, kohúty, káčery, gunáre.

1.6.4. Dožinky

Dožinkové slávnosti sú zvykom z konca leta a sú odrazom predkresťanských obetných slávností. Zvykom bolo nechať na poli buď posledný menší snopček, alebo niekoľko krajších klasov. Podľa princípu parciálnej mágie mali v sebe koncentrovať vegetatívnu silu poľa.

1.6.5. Stavba domu

Ojedinelou udalosťou v rodine bola stavba rodinného domu. Pod prvý roh vložili skleničku so svätenou vodou, posvätné zelinky a peniaze. Na Orave a Horehroní dávali aj konskú lebku, ktorá mala ochrannú funkciu.

1.6.6. Obetovanie prvotín

Úkony obetného charakteru majú predkresťanský pôvod. Z mnohých zvykov vyplýva, že naši predkovia obetovali prvotiny, a to jednak v oblasti chovu hospodárskych zvierat, jednak pri pestovaní plodín. Z pôvodného obetovania prvotín vznikla predstava, že ich pravý vlastník nemá užívať.

1.7. Princípy mágie

1.7.1 Uplatňovanie princípu mágie podobnosti

Úkony založené na princípe similárnej mágie to je na predstave, že očakávaný úžitok možno privolať úkonom, pri ktorom sa použije predmet reprezentujúci želanú vlastnosť. Pavol Dobšinský v minulom storočí zaznamenal, že kto chce mať mocné včely, natrie letáč na úli medvedím sadlom. Pes, ktorému dali med, nikomu neublížil.

1.7.2. Princíp kontagióznej a parciálnej mágie

Úkony založené na kontagióznej mágii, ktorá vychádza z predstavy, že na živú bytosť, či už človeka, alebo zviera, možno vplývať kladne, či záporne ak máme z neho niektorú drobnú časticu. Napr. nechty, vlasy, srsť. S kontagióznou mágiou sa často stretávame vo fantastickej rozprávke. Podobne ako ľudí aj prácu a jej výsledky mali chrániť rozmanité predmety rastlinného a nerastného pôvodu, ktorým sa pripisovala ochranná moc.

1.7.3. Ochranná funkcia nerastov a rastlín

V takejto funkcii sa často stretávame so železom, o čom svedčí aj chodenie s oceľou podkovy, reťaze klincov. Napr. pri vstupe cudzieho človeka do stajne šeptom, tak aby to dotyčný nepočul, povedať: „ Soľ ti v očiach“, potom už dobytku nemohol uškodiť.

1.7.4. Časová determinácia

Úspech ľudskej činnosti závisel podľa poverových predstáv časových determinácií. V niektorých oblastiach západného Slovenska začínali žatvu výlučne v piatok, aby im myši nežrali obilie. Inak piatok, ale ani stredu, nepokladali za šťastné dni.









2. PRAKTICKÁ ČASŤ

2.1. Cieľ práce

Mojím cieľom je monitoring záujmu o ľudovú kultúru u detí predškolského, mladšieho školského a školského veku, na základe ktorého pomenovať stav a nájsť východiská, ktoré by prispeli k zvýšeniu záujmu.

2.2 Podmienky práce

Zisťovanie záujmu o ľudové zvyky a tradície som realizovala v Materskej škole Sídlisko Okulka a v Súkromnej základne umeleckej škole Ulica M. R. Štefánika vo Vranove nad Topľou.
Vstupom do vyučovacích hodín som deti motivovala obrázkami a vtipným motivačným rozhovorom som sa snažila vzbudiť u nich záujem o ľudovú kultúru.
Pri práci som využívala počítačovú techniku, internet, odbornú literatúru, bola som v osobnom styku s deťmi a vybranými odborníkmi.

2.3. Metodický postup práce

Mojím prvým krokom bolo štúdium odbornej literatúry a získanie podkladov od vybraných odborníkov. V ďalšom kroku som realizovala údaje a sformulovala výstupy v tabuľkovej, grafickej a slovnej podobe. Na základe odborných rád som sformulovala dotazník. V treťom kroku som realizovala návštevu na vyučovacích hodinách v školách, zisťovala som konkrétny stav záujmu a informovanosti. Veľký dôraz som kládla na motiváciu slovom aj obrázkami a vtipným motivačným textom som sa snažila vzbudiť maximálny záujem. Štvrtým bolo vyhodnotenie dotazníkov a piatym prijatie záverov a východísk.

2.4. Spôsob hodnotenia

Dosiahnuté výsledky som vyhodnotila a štatistickým rozborom spracovala. Na zhodnotenie dosiahnutých výsledkov som použila metódu dotazníka ( 270 kusov), motivačných rozhovorov a besied s deťmi preto, lebo si myslím, že je to najlepší spôsob ako zistiť skutkový stav. Prikladám nevyplnený dotazník. Výsledky z dotazníka sú v tabuľke č.1,2.



















3. DISKUSIA A VÝSLEDKY

Vedomosti o Slovenskej ľudovej kultúre by mali byť súčasťou učiva umeleckých výchov (HV a VV), občianskej náuky a Slov. jazyka na ZŠ a SŠ.
O priblíženie a rozvíjanie ľud. tradícií u strednej generácie by sa mali najviac starať Slov. kultúrno-osvetové inštitúcie a slovenské masmédiá. Pri rozhovoroch s dospelými som dospela k názoru, že takáto činnosť u nich absentuje. Myslím si, že toľko omieľaní „ malosť a zakomplexovanosť slovenského národa“ treba liečiť a odstraňovať už u malých detí znovuobjavovaním ľudových zvykov a tradícií.
Je potrebné jednoznačne zintenzívniť záujem o ľudovú kultúru. Je tu absencia poznania ľudových zvykov u členov strednej generácie. Tá nemá čo odovzdať. Tu niekde sa pretrhlo klbko. Hranica medzi tzv. vidieckym a mestským štýlom života pred 50, 60 rokmi poznačila dosť negatívne záujem o folklór. S tým súvisí aj snaha o akúsi modernosť a nadiktovaný štýl života súvisiaci s vtedajšími pomermi spoločnosti. Upieranie sa na Východ nahradilo upieranie sa na Západ. Folkloristika odišla zo stredných a základných škôl. Tu vidím veľké rezervy.

4. ZÁVER

Prečo u nás ľudová kultúra stále viac upadá do zabudnutia?
Kto je za to zodpovedný?
Dieťa? To nám po dobrej motivácií a inštruktáži dáva otázku: „ A prečo mi to doteraz nikto takto nevysvetlil?
Rodič? Prarodič? Kultúrno-osvetové inštitúcie? Televízia? Rozhlas?.................“
Mojou úlohou nie je riešiť túto dilemu, ale pomôcť zvýšiť záujem o ňu. Nájsť si čas zrozumiteľne vysvetliť deťom, prečo je ľudová kultúra dôležitá, čo je príčinou nedostatočného záujmu o ňu a ako je mu možné predchádzať.
Jedine dobrou motiváciou a inštruktážou som mohla získať deti k spolupráci, to znamená, že dieťa sa bude riadiť podľa mojich pokynov nie preto, že je k tomu donútené, ale preto, že je o ich správnosti presvedčené.




















5. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. Neuveriteľný život v minulosti Jedzeňa na starej hornotoriskej doliňe
Ján Lazorík
Vydavateľstvo Arkus s.r.o., Prešov 1999

2. A ja vam vinčujem
Ján Lazorík
Súkromná edícia: „Vychodňarske pisanky“, Prešov 1993

3. Krivjanske veseľe a 182 notovaných piesní
Ján Lazorík
Vydavateľstvo MVO Ľudia a voda, Košice 1998

4. Žic znamená rečovac
Ján Lazorík
Vydavateľstvo Arkus spol. s.r.o., Prešov 2000

5. Naše tradičné bačovstvo
Ján Lazorík
Vydavateľstvo MVO Ľudia a voda, Košice 1997





























6. OBRÁZKOVÁ PRÍLOHA

6.1. Test č. 1
6.2. Tabuľka k testu č. 1
6.3. Grafy k testu č. 1
6.4. Test č. 2
6.5. Tabuľka k testu č. 2
6.6. Grafy k testu č. 2
6.7. Ukážky zo života slovenského ľudu



ako to funguje?

Ako fungujú a ničia počítačové vírusy
Ako fungujú a ničia počítačové vírusy
Vírus v počítači je niečo, čo by každý z nás rád nezažil. Pretože vírus dokáže narobiť naozaj veľké problémy a v najhoršom prípade úplne znehodnotiť všetko, čo sa v počítači alebo notebooku nachádza. Najvhodnejším riešením je mať nainštalovaný kompletný a ...
Hospodárska a menová únia EÚ - Začiatok hospodárskej a menovej únie
Hospodárska a menová únia EÚ - Začiatok hospodárskej a menovej únie
Dokončenie hospodárskej a menovej únie a zavedenie jednotnej meny v členských štátoch európskej únie je jedným z najambicióznejších cieľov únie. Myšlienka zjednotenia Európy aj prostredníctvom spoločnej meny má okrem vplyvu na ekonomiku a jej rast aj nez ...
Ako funguje svetová ekonomika
Ako funguje svetová ekonomika
Merkantilizmus je prvé novodobé ekonomické učenie ktorého pointou je silná vláda a rozsiahla regulácia hospodárskej aktivity. Jeho vznik sa datuje v rozmedzí 16. – 17. storočia v ktorom bol na prvom mieste ešte obchodný kapitál. Merkantilizmus sa zrodil ...
Ako funguje enviromentálny informačný systém na Slovensku
Ako funguje enviromentálny informačný systém na Slovensku
Vstup do Európskej únie znamenal pre Slovensko, okrem iného, mnoho záväzkov pre zlepšenie kvality životného prostredia. Ide napríklad o napájanie obcí na kanalizáciu a verejn&eacut ...
Ako funguje kompaktný digitálny fotoaparát?
Ako funguje kompaktný digitálny fotoaparát?
Princíp camery obscury objavil Aristoteles už v r. 350 pred Kr., ale na prvý kompaktný digitálny fotoaparát sme si museli počkať až do konca minulého storočia, kedy začal takzvaný boom týchto druhov ...
Ako funguje astronómia 1.časť
Ako funguje astronómia 1.časť
Stonehenge je veľmi známamonumentálna anglická stavba zo skál, ktorá pochádza z obdobia 1900 pred n. l.  Toto turistami vyhľadávané miesto používali Briti okrem náboženských ...
Kto bol Charlie Chaplin?
Kto bol Charlie Chaplin?
Od smrti večného tuláka Charlieho uplynulo už 33 rokov, no on tu zostáva s nami i naďalej. Vo filmovom priemysle pôsobil pol storočia, a to v úlohe herca, scenáristu či producenta a jeho meno sa vrylo do pamät ...
Ako funguje svet formuly F1, 3.časť  Najlepšie tímy
Ako funguje svet formuly F1, 3.časť Najlepšie tímy
Ferrari,  Mc Laren, Williams,  Bar, Jaguar, Jordan, Minardi, Renault, Sauber, Toyota, Benetton, Brabham, BRM, Cooper, Lotus, Matra, Tyrrell, Vanwall, Alfa – Romeo, Arrows, Hesketh, Honda, Lancia, Ligier, March, Maserati, Mercedes, Penske, ...
Ako funguje homeopatia?
Ako funguje homeopatia?
Princíp similia similibus curentur, teda podobné sa lieči podobným, jeden zo zákonov  homeopatie, poznal Hippokrates  už v 4. st. p. n. l. Homeopatia ako samostatná alternatívna liečebná met&oacut ...
Ako fungujú geotermálne zdroje a na čo sa využívajú?
Ako fungujú geotermálne zdroje a na čo sa využívajú?
 Pod pojmom využívanie geotermálnej vody na Slovensku si určite každý z nás ako prvé vybaví termálne kúpaliská. No toto nie je jediný potenciál geotermálnej vody. Vyu ...