Lichtenštajnsko

Lichtenštajnsko
Oficiálny názov: Lichtenštajnské kniežactvo
Krajina je pomenovaná po kniežacom rode Lichtenštajnov. Rodové meno je odvodené
od rakúskeho hradu Liechtenstein. Rozloha: 160 km2
Vlajka: je tvorená modrou a cervenou farbou a kniežacou korunou. Modrá farba je
symbolom oblohy a cervená predstavuje žiaru vecerných ohnov. Kniežacia koruna
pripomína jednotu ludu a štátu.
Lichtenštajnsko je rozdelené na 11 územných celkov: Balzers, Eschen, Gamprin,
Mauren, Planken, Ruggell, Schaan, Schellenberg, Triesen, Triesenburg, Vaduz.
Lichtenštajnsko leží v alpskej oblasti medzi Rakúskom a Švajciarskom. Územie sa
rozkladá vo východnej casti alpského údolia Rýna. Údolná nížina je na juhu ohranicená
vrchom Fläscher Berg, na severe vystupuje vrch Schellenberg. Na území dolnej nivy sa
rozkladali mociare. Boli však vybudované odvodnovacie zariadenia. Takto bolo
umožnené i polnohospodárske využitie pôdy. Najvyšším vrchom je Grauspitz (2599 m),
ktorý leží v južnej casti Lichtenštajnska. Po hranici so Švajciarskom tecie rieka Rýn.
Okrem toho cez Lichtenštajnsko preteká aj rieka Samina. Hranice tvoria celkovú dlžku
78 km, z toho 37 km je hranica s Rakúskom a 41 km hranica so Švajciarskom.
Podnebie
Klíma má v tejto oblasti chladnejší ráz. Podnebie je casto ovplyvnované južným
alpským vetrom, ktorý niekedy dosahuje silu víchrice. Priemerná teplota v januári je
1°
C a v júli je to okolo 20°C. Rocne spadne v údoliach asi 800 mm zrážok, v
hrebenových oblastiach je to až 2400 mm zrážok.
Fauna a flóra
Pôvodný lužný les alpského údolia rieky Rýn bol len zriedka zachovaný. Na svahoch a v
údoliach prevládajú listnaté lesy, ktoré postupne prechádzajú do miešaných až
ihlicnatých lesov. Od výšky asi 1800 m sa vyskytuje už len kosodrevina, kry a horské
lúky.
Zo zvierat sú tu zastúpené líšky, zajace, tchory, lasice, kuny, jazvece, vysoká zver a
množstvo vtácích druhov. Vo vyšších oblastiach nájdeme svište a kamzíky.
Politický systém
Forma štátneho zriadenia: konštitucná dedicná monarchia.
Ústava bola vydaná 5.10. 1921. Hlavou štátu je knieža, ktorý menuje štátnych
úradníkov a do jeho právomoci spadá aj možnost zrušenia parlamentu. Výkonnú moc
tvorí knieža a vláda. Súcasným kniežatom je Hans Adam II od roku 1989 po svojom
otcovi Franzovi Jozefovi II. Vláda je tvorená 5 clenmi. Ich menovanie schvaluje knieža
na základe návrhu Zemského snemu. Zemský snem má na starosti všetku legislatívu a
tvorí zákonodarnú moc krajiny. Jeho 25 clenov je volených priamo na 4 roky.
Hlavné politické strany sú Vlastenecký zväz, Pokroková obcianska strana, Slobodný
zoznam. Po prvý raz po 60 rokov vládne od roku 1997 jedna z dvoch konzervatívnych
strán sama. Je to Vlastenecký zväz, ktorý získal v parlamentných volbách 13 mandátov
a Mario Frick sa stal premiérom.
Od roku 1984 majú i ženy hlasovacie právo. Zahranicná politika Lichtenštajnska je
zastupovaná Švajciarskom. Ministerkou zahranicných vecí je Andrea Willi. Súdnictvo
bolo vytvorené na základe rakúskeho a švajciarskeho vzoru. Najvyšší súd tvoria 5
sudcovia. Obyvatelstvo
Pocet obyvatelov: 33 000,
hustota: 206 obyvatelov / km2,
prírastok obyvatelstva: 1,4%,
urbanizácia: 46%,
gramotnost: 100%,
hlavné mesto: Vaduz (5000 obyvatelov),
etnické zloženie: 64% Lichtenštajnci, 16% Švajciari, 8% Rakúšania, 4% Nemci,
religiózne zloženie: 86% sú rímokatolíci, 8% sú protestanti
Zvýšenie poctu obyvatelov je ciastocne výsledkom imigrácie. Podmienky na získanie
obcianstva sa v poslednej dobe sprísnili. Úradným jazykom je nemcina. Lichtenštajnci
hovoria tzv. alemánskym dialektom.
Od druhej svetovej vojny sa Lichtenštajnsko postupom casu pretransformovalo na
jednu z najbohatších zemí na svete. Prakticky v Lichtenštajnsku neexistuje
nezamestnanost.
Mestá: Schaan(5100), Vaduz(5000), Balzers(4000), Triesen(4000), Eschen(3500),
Mauren(3100).
Hospodárstvo
Mena: švajciarsky frank.
Lichtenštajnsko je v hospodárskej oblasti velmi úzko spojené so Švajciarskom a od
roku 1924 tvoria tieto dva štáty colnú a menovú úniu. V zahranicí je Lichtenštajnsko
známe ako zem poštových známok. Poštové známky sú preslávené a velmi cenné.
Predaj známok prináša do štátnej pokladnice asi 10% celkových príjmov.
Polnohospodárstvo:
Len necelé 2% obyvatelstva sú zamestnané v polnohospodárstve. Asi 40% územia
štátu slúži polnohospodárskej výrobe, 35% pokrývajú lesy. V nížinatom údolí Rýna sa
pestuje obilie hlavne pšenica, kukurica a zemiaky. Na svahoch sa pestuje ovocie a
vinná réva. V horských oblastiach prevláda chov dobytka a vyrábajú sa tu mliecne
výrobky. Lesné plochy sú velmi dobre udržiavané a chránené.
Energia a priemysel
Suroviny pre výrobu elektrickej energie, aj samotná elektrická energia sú z dvoch tretín
importované. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú kovopriemysel,
strojárenstvo a elektrotechnika.
Mimo toho sa rozvinul i priemysel potravinársky, chemický, farmaceutický, textilný a
drevospracujúci.
Služby a obchod
V oblasti služieb je, vzhladom k výhodnej danovej politike Lichtenštajnska,
zainteresovaných vela zahranicných investorov a je tu koncentrovaný pomerne velký
kapitál. Dalším prímom do štátnej pokladnice je predaj poštových známok a turistický
ruch. Obchod je výrazne koncentrovaný na export. Tuzemský trh je pomerne malý.
Exportované sú špeciálne nástroje a materiály pre stavebníctvo a inštalacné práce,
dalej sú to stroje, kovové súciastky a nástroje, chemické produkty a najrôznejšie
hotové výrobky.
Doprava a turistický ruch
V Lichtenštajnsku bola vytvorená velmi moderná cestná siet, ktorú tvorí celkom 250
km asfaltových ciest. Cez celú zem prechádza železnicná siet. Lichtenštajnsko ponúka
možnost športového využitia a odpocinku v letných i zimných mesiacoch. Velká cast
turistov však Lichtenštajnskom len prechádza.
Dejiny
Územie bolo po prvýkrát osídlené germánskymi Alemany okolo roku 500 n. l. V roku
1608 bol Karl von Liechtenstein ako prvý vo svojom rode povýšený do stavu
kniežackého. Preto sa rodina zacala obzerat po vhodnom území, ktoré by umožnilo
rozšírit rodinný majetok a vytvorit kniežactvo. Väcšina ich pozemkov ležala na území
Ciech, Moravy a Rakúska. Vhodná situácia nastala vo chvíli, ked kniežacia rodina v roku
1699 získala panstvo Schellenberg a v roku 1712 ešte susedné vojvodstvo Vaduz.
Obidve územia sa spojili a vytvorili Lichtenštajnské kniežactvo. V období prvej a druhej
svetovej vojny bolo Lichtenštajnsko neutrálne, armáda tu bola zrušená už v roku 1868.
Knieža Johann II vytvoril v roku 1862 ústavu, nová ústava bola schválená až v roku
1921. Až do roku 1938 žili dynastie na rodovom majetku na Morave, štát spravovali
správcovia. Až knieža František Jozef II odišiel v roku 1938 ako prvý lichtenštajnský
panovník do Lichtenštajnska.
Spor: Lichtenštajnsko si nárokuje navrátenie 1605 km2 územia v Ceskej republike
skonfiškovaného v roku 1918.