Komunikácia v organizácii

Komunikácia v organizácii

Komunikácia je základom každodenného kontaktu ľudí. Človek komunikuje v každej situácii. Komunikáciou je zdvihnutie ruky naznačujúce pozdrav, písanie úradného listu, štúdium a čítanie vedeckých textov, obhajoba svojich názorov pred nadriadeným, telefonovanie, práca s internetom, komunikácia sa realizuje dokonca aj vtedy, keď jeden z účastníkov mlčí. Nie je totiž možné nekomunikovať.
Slovo komunikácia sa vyvinulo z latinského „communicare“, ktorého význam je robiť niečo spoločným, deliť sa, zverovať sa. (Škvareninová, 2004)
Komunikáciu môžeme definovať ako „proces výmeny informácií medzi dvoma systémami (organizmami) s cieľom dosiahnuť ich súčinnosť, dorozumenie, žiadúce – cieľové správanie. Takýmto komunikujúcim systémom je zviera, človek, komunita či technologické zariadenie. Pojem komunikácia v užšom zmysle je chápaný ako medziľudská komunikácia. Inokedy sa na označenie komunikácie medzi ľuďmi používa aj upresňujúci pojem sociálna alebo interpersonálna komunikácia“. (Rankov, P., 2002, s.10)
Pre potreby tejto diplomovej práce sa však potrebujeme zamerať na špecifický okruh komunikácie a to komunikáciu v podniku, ktorú Blašková (1, 2003) definuje ako „nepretržitý proces dorozumievania zamestnancov, odborníkov a riadiacich pracovníkov podniku prostredníctvom výmeny informácií, správ, údajov, myšlienok, názorov, postojov, pocitov, predstáv...“
Komunikácia je jedným z umení, ktoré musia riadiaci pracovníci ovládať a sústavne rozvíjať v záujme účinnosti a efektívnosti informačnej výmeny a úspešného vedenia jednotlivých pracovníkov i kolektívov. Je to činnosť, ktorá spotrebuje veľa času riadiacich pracovníkov, a to tým viac, čím menej efektívne sa uskutočňuje. Bez primeraných informácií nemožno dobre riadiť ale ani vykonávať žiadnu činnosť. Bez toho, aby sa pracovníci od svojho manažéra pravidelne dozvedali o zmysle a účele ich práce, o firemných cieľoch a zámeroch, výsledkoch a problémoch, nemôžu efektívne zamerať svoje úsilie žiadúcim smerom. (Bajcura, A., 1985)

5.1Proces komunikácie

Priebeh komunikácie vyjadruje tzv. komunikačný model. Na obrázku 1 sú vyznačené rozhodujúce prvky komunikačného procesu v presnom smere a poradí, potrebné na to, aby tento proces viedol k jeho uvedomelej systémovej podstate.








Obrázok 1: Model komunikačného procesu (Prameň: Palmer, S. Úloha informací v manažérskem rozhodování. Praha: Grada Publishing, 2000, s.83)

Vznik správy
Odosielateľ sa na základe určitého podnetu rozhodne, že je potrebné odoslať správu. „Vytvorenie informácie predstavuje najdôležitejšie štádium komunikačného procesu. Spôsob jej vyjadrenia a prezentácie tvorí rozhodujúci faktor efektívnosti komunikácie. Technika komunikácie využíva účinky na ľudské zmysly tak, aby sa dosiahlo čo najlepšie pochopenie prenášanej správy“. (Kačír, K., 1990, s.43)
Každý manažér sa rozhoduje, ktoré informácie podá ďalším osobám. Pritom musí riešiť problém – čo ľudia musia vedieť; čo by mali vedieť; čo by mohli vedieť.
Je potrebné aby všetci pracovníci mali k výkonu svojej práce dostatok potrebných informácií. Súčasne je však potrebné dbať o to, aby neboli pohlcovaní ich nadmerným množstvom.
Zakódovanie vyjadrenia
Predstavuje transformáciu myšlienky, ktorú treba preniesť do symbolickej podoby vhodnej pre komunikačný proces prostredníctvom signálov (znakov, slov, zvukov, výrazov tváre, giest, pohybov, ilustrácií, vôní a pod.). Dôležité je, aby sa myšlienka kódovala do jazyka, ktorý je pre príjemcu zrozumiteľný.