Kilimandžaro

Kilimandžaro
Vecný sneh na rovníku - to boli prvé správy od nemeckého misionára Jonesa
Rembrana, prvého belocha, ktorý v roku 1848 uvidel Kilimandžáro. Na severovýchode
Tanzánie, na hranici s kenou sa nad východoafrickou vysocinou vypína "Biely vrch"
,ktorý cloveka stále rovnako fascinuje a vzburuje jeho úžas. V rozpätí rokov 1870 až
1890 sa 49 európanov pokúsilo zdolat vrchol Kilimandžára, najvyššieho vrchu afrického
svetadielu. Prícinou neúspechov neboli však len nepriaznivé klimatické podmienky
stelesnené v paradoxe extrémov: tropické horúcavy na úpätí vrchu a treskujúca zima
vo vysokých plochách. Až roku 1889 sa podarilo nemeckému bádatelovi Hansovi
Meyerovi a rakúskemu horolezcovi Ludvigovi Purtschellerovi spolocne po prvý raz
vystúpili na vrchol Kibo (5895 m), najvyšší bod Kilimandžára. Dnes je situácia celkom
iná - turisti môžu pomocou horského vodcu zvládnut výstup za 5 dní. S osady Marangu,
ležiacej vo výške 1500m na juhovýchodnom úpätí vrchu, ostáva na vlastný vrchol ešte
asi 4400 m.
Rozkladá sa na ploche s dlžkou asi 80 km a širkou 60 km, približne dva krát takej
velkej ako Luxemburgsko. Má tri vrcholi nasledujúce za sebou od západu na východ:
Shira, Kibo a Mawenzi. Vrch, ktorý sa zdvíha z 900 až 1000m nad hladinou mora
ležiacej vysociny Tanzánie - je vulkanický masív. Vznikol v tretohorách, zhruba pred 25
miliónmy rokov. Najstarš´z troch vulkanických kuželov Shira, pôvodne vysoký asi 5000
m sa po výbuchu zrútil;, na vrchole vznikol kráter s priemerom 3 km. Kráter Kiba,
široký 2 km a hlboký 200 m obklopuje okrajový val vysoký asi 300 m. Ladovcové
úplazy z tohto vrcholu sa tiahnu nadol do úrovne 4300 m. Kilimandžáro je vrch
jedinecný svojou rozmanitou flórou a faunvou. Od úpätia až po vrchol sa striedajú
rozdielne vegetacné pásma. Na úpätí sú trávnaté stepi, po nich až do výšky 1000 m sa
rozprestiera pásmo úrodnej ornej pôdy, kde sa pestuje kukurica, pšenica, zelenina,
bavlna, cukrová trstina a kakaovník. Suché oblasti sa zavlažujú vodou privádzanou
drevennými rúramy v vyšších plôch. Za pásmom ornej pôdy nasleduje panenský les
bohatý vodnýmu zrážkami. Túto oblast horského tropického lesa vyhlásili roku 1973 za
národný park. Asi vo výške 3000 m sa zacína pás horských lúk a trávnatých stepí,
ktorý postupne prechádza do skalnatých sutovísk. Vo výške 5000 m sa zacína pásmo
vecného ladu, pre ktorý sa kilimandžáro na rovníku považuje za div prírody. Je však
otázne ci si Kilimandžáro navždy zachová svoju snehovú pokrývku.
Vedci pozorujú, že od prvého výstupu na vrcholový ladovec Kiba sa sústavne roztápa. V
súcasnosti sa však roztápanie ladovca pripisuje samej sopecnej aktivite samého
vrcholu; horúce žriedla s teplotou 200 až 280°C, zvané fumaroly, vyvierajú z vnútra
zeme trhlinamy a unikajúcimi paramy oteplujú okolie. .