Juhozápadná Ázia

Juhozápadná Ázia
Juhozápadná Ázia
Stredný východ tvorí skupina krajín na juhozápade Ázie – blízko Afriky a Európy. Je
hospodársky velmi dôležitým a zároven nepokojným regiónom.
Väcšinu Stredného východu tvorí púšt s drsnými pásmami tahajúcimi sa východným
Tureckom, Iránom a severným Afganistanom. V Afganistane leží najvyšší vrch regiónu
Nowshak (7 485 m) v pohorí Hindúkuš.
STAROBILÉ RIEKY
Hlavné rieky Tigris a Eufrat pramenia v Turecku a tecú cez Sýriu a Irak. Spájajú sa do
rieky s názvom Shatt al Arab, ktorá ústi do Perzského zálivu. Na území Mezopotámie,
rozkladajúcej sa pozdlž týchto riek, sa približne v r. 3 500 pred Kr. Sformovali prvé
mestské štáty na svete. Založili ich Sumeri. Najslávnejšou vodnou plochou Stredného
východu je Mrtve more, ležiace v hlbokej doline na hranici medzi Izraelom a
Jordánskom. Jeho pobrežná ciara je najnižším miestom na zemskej súši, leží 400 m
pod úrovnou hladiny mora.
DÁŽD, SNEH A PÚŠT
Najdaždivejším územím regiónu je severovýchod. Turecké mesto Istanbul má rocný
úhrn zrážok vyše 800 mm, zatial co v hlavnom meste Saudskej Arábie Rijáde padne
rocne len 80 mm zrážok. Sneží v pohoriach, kde v zime teplota ovzdušia klesá pod
nulu. Púštne roviny sú horúce. Na púštach je sporá vegetácia, v oázach sa darí
datlovým palmám.
ZVIERATÁ PÚŠTE
V niektorých oblastiach pasú kocovné kmene tavy, kozy a ovce putujúc krajinou za
pasienkami. Najtypickejšími zvieratom je tava, ktorá dlho vydrží bez vody. Dalšie
púštne zvieratá, ako je rovnorožec arabský, žili kedysi na celom Arabskom polostrove,
v Libanone, Iráne a Iraku. Okolo r. 1972 bol vo volnej prírode takmer vyhubený, lebo
ludia nan polovali z automobilov. Rovnorožce žijúce v zajatí sa teraz vypuštajú do
prírody v Ománe a ich pocet sa zvyšuje.
LUDIA A NÁBOŽENSTVO
Mnoho obyvatelov Stredného východu sú Arabi a arabcina je ich hlavným jazykom. Žijú
tu aj Afganci, Arméni, Gréci, Iránci, Židia, Kurdi a Turci. Stredný východ je miestom
zrodenia židovského náboženstva, krestanstva a islamu. Pre všetky tri náboženstvá je
posvätným mestom Jeruzalem v Izraeli. Moslimovia usporadúvajú púte do Mekky a
Madíny (Mediny) v Saudskej Arábii. Hlavným náboženstvom regiónu je v súcastnosti
islam, ale na Cypre a v Libanone sú najmä krestania. V Izraeli prevláda židovské
náboženstvo.
ŽIVOT LUDÍ
Asi pred 50 rokmi žila väcšina ludí na vidieku. Dnes 3/5 obyvatelov žijú v mestách.
Najväcšími mestami sú Istanbul V Turecku a Teherán v Iráne.
Mnoho miest má modernú, ako aj starú tradicnú zástavbu.
SILA ROPY
Hlavným prírodným zdrojom je ropa samotná Saudská Arábia vlastní asi ¼
všetkých známych svetových zásob ropy. Dalšími významnými producentami ropy sú
Irak, Irán, Kuvajt, Omán, Katar a Spojené arabské emiráty. Aj Barajn je závislý od
vývozu tejto suroviny. Za peniaze utržené z predaja ropy sa budujú nové mestá, cesty,
rozvíja sa priemysel zameraný na spracovanie ropy, vyrábajúci chemikálie a plasty.
PRIEMYSEL A POLNOHOSPODÁRSTVO
Irán a Turecko majú mnoho priemyslu, ale najrozvinutejšou krajinou Stredného
východu je Izrael známy výrobou lietadiel, elektrotechniky, elektroniky, jemnej
mechaniky a textilu. Asi 2/3 obyvatelov sú zamestnané v polnohospodárstve. Najviac
pestovanými plodinami sú jacmen, citrusové ovocie, bavlna, cukrová trstina a pšenica.
VOJNY SREDNÉHO VÝCHODU
Hranice štátov Stredného východu sa ustálili po I. Svetovej vojne (1914 – 1918). Izrael
vznikol v r. 1948, co viedlo k pocetným arabsko-izraelským vojnám. Náboženské a
politické konflikty v Libanone v r. 1975-1991 vyústili do obcianskej vojny, zatial co
Cyprus je od r. 1974 rozdelený na územie s moslimami hovoriacimi po turecky a
územie s krestanmi hovoriacimi po grécky. Dalšie konflikty vyvolali Kurdi obývajúci
casti Arménska, Iránu, Iraku, Sýrie a Turecka. Bojujú za svoj vlastný štát Kurdistan.
SAUDSKÁ ARÁBIA
Najrozlahlejší štát Blízkeho východu leží na Arabskom polostrove medzi Perzským
zálivom a Cerveným morom. Koralovými plytcinami spestrené pobrežie Cerveného
mora lemuje na pevnine úzka pobrežná nížina Tiháma. Z nej sa príkro dvíhajú do
nadmorských výšok 1500–3000 m pohoria budované starými horninami, pokryté
mladými bazaltovými príkrovmi (Hidžáz, Asír). V pohorí Asír sa dvíha najvyšší vrch
Jabal Abu Hassan (3133 m n. m.). Odtial smerom na východ stupnovito klesá plošina
Nedžd kamenistými a hlinitými púštami cez stredoarabský prah pohorí (Híuwaig,
Shammar, ’Utaybah) do nížiny pri Perzskom zálive (Ed-Dehna). Na severe sa
rozprestiera púšt Nafúd a na juhu najväcšia piesocnatá púšt Zeme Rub al-Chálí. V
názve krajiny je meno jej zakladatela, krála Abdel-Aziz Ibn Saúda, ktorý po troch
desatrociach zápasov roku 1932 zahrnul pod svoju vládu znacnú cast polostrova.
Znacná cast príjmov smeruje do rozvoja infraštruktúry, školstva, spriemyselnovania a
polnohospodárstva, ale významné sumy plynú aj pre vládnúcu vrstvu. Pre priemysel sú
typické odvetvia pracujúce s najmodernejšou technológiou, predovšetkým spracovanie
uhlohydrátov alebo v odvetvia nárocné na energiu. Aj v súcasnosti znacná cast
obyvatelov žije kocovným spôsobom života.
Popri chove zvierat (kozy, tavy, ovce) je význam obrábania pôdy nepatrný. Vzhladom
na prírodné podmienky je možné len v oázach (datle, zelenina, pšenica). Pomocou
štátnej podpory (rozvoj zavlažovania) sa dosiahla takmer úplná sebestacnost v
potravinách. Dokonca sa niektoré produkty vyvážajú (pšenica, hydina). Cestovný ruch
je nerozvinutý, ale pocet pútnikov do Mekky a Mediny dosahuje rocne aj milión. Odtial
plynie krajine znacný príjem.
OMÁN
Rozprestiera sa na juhovýchode Arabského polostrova pri brehoch Arabského mora a
Ománskeho zálivu. Pobrežie je prevažne vyprahnuté, neobývané. Krajine patrí
Hormuzský prieliv strážiaci polostrov Musandam, s ktorým ale nemá suchozemské
prepojenie a z vojenského hladiska významný ostrov Masira a ostrovy Kuríja-Muríja (78
km2). Omanské pohorie sa tiahne na severe rovnobežne s pobrežím. Na južnom
pobreží presahujú východné výbežky pohoria Kara. Najvyšším vrchom krajiny je Jabal
al Harim (3352 m n. m.). Väcšinu územia pokrýva púšt Rub al-Chálí. Do konca 60.
rokov bola krajina spolocensky a hospodársky zaostalá (otrokárstvo, 99 %
negramotnost, uzavretost pred okolitým svetom). Bývalý Maskat a Omán zmenili svoj
názov na Omán roku 1970. Základom hospodárstva je tažba ropy, zemného plynu,
medenej rudy. Typické priemyselné odvetvia sú spracovanie ropy, odsolovanie morskej
vody, hutníctvo farebných kovov a tradicné remeslá. Obživu väcšine obyvatelstva
poskytuje polnohospodárstvo.
IRÁN
Irán, hornatá krajina v Juhozápadnej Ázii pri pobreží Perského zálivu, je poctom
obyvatelov najväcšia krajina Blízkeho východu. Hranicí so 7 krajinami. 700 km pripadá
na pobrežie Kaspického mora na severe a 1830 km na pobreží Perského zálivu a
Arabského mora. Hlavné mesto Iránu je Teherán. Rozloha tejto krajiny je
1 648 000 kilometrov štvorcových a pocet obyvatelov je 65 800 000. Je to islámska
republika so systémom jednej strany a jednokomorovou snemovnou, de facto
teokratická republika. Irán je dominantný centrálnou náhornou plošinou, ktorá je 1,220
metrov vysoká a je skoro celá obklopená horskými retazami. Na severe, rovnobežne s
južným brehom Kaspického mora sú Elburzské hory. Najvyšším vrchom je v Iráne,
Mount Damavand (5 771 metrov), je súcastou horského systému. Okrem relatívne
úrodnej náhornej plošiny severných Iránskych provincií Azerbajdžanu, horské pôdy sú
tenké, tažká erózia. Úzke Kaspické pobrežie je v kontraste pokryté s bohatou hnedou
lesnou pôdou. Iba iné všeobecne rovné je Jolgeh-ye Khuzestan na západe. Púšt
Dasht-e Lut je pokrytá väcšími kamenmi a pieskom, a Dasht-e Kavir je pokrytá hlavne
solou.
Obe púšte sú nevlúdne a skutocne neobývatelné. V zime a v jeseni malé riecky tecú do
Dasht-e Kaver, vytvárajúc malé jazerá a mociare. V iných casoch roka sú obe púšte
extrémne suché. Klíma Iránu je subtropická. Chránené nížiny a pobrežia na juhu majú
mierne zimy zo zrážkami. Tie sú všeobecne na celom území nízke (200-350 mm), a na
východe klesajú pod 50 mm. Velké zrážky (až 2 000 mm) má len západné pobrežie
Kaspického mora. Najväcším jazerom je slané Urmijské s 7 500 km2 v iránskom
Azerbájdžáne. Subtropické lesy rastú na pobreží Kaspického mora. Porasty dubov,
jalovcov a iných drevín rastú až do výšky 2 500 m nad morom na severných svahoch
pohoria Elborz a v horách na západe. Väcšinu územiu však pokrýva chudobná stepná
vegetácia s cibulovitými rastlinami, v púštach sa vyskytuje slanomilná flóra. Náhorné
plošiny sú domovom stepných a polopúštnych zvierat (sajga tatárska, antilopa
stredoazíjská, gazela perská). V lesoch žije jelen maral, medved a vlk. Pobrežie
kaspického mora je útociskom vela vodných vtákov. Oficiálnym jazykom je perština,
ktorou hovorí asi polovica obyvatelstva. Velké menšiny predstavujú Azerbajdžanci a
Kurdovia. Väcšina obyvatelov sú muslimovia; Kurdovia, Turkmeni a cast Arabov v
Chúzizastáne sa hlási k Sunnitom. Existujú i malé komunity arménskych krestanov,
baháíovcov, zoroastrovcov a židov. Krajina vykazuje velmi rýchly prírastok
obyvatelstva pri com takmer 60% ich už žije v mestách. Rozmiestnenie obyvatelstva je
velmi rovnomerné. Asi 15% populácie žije v aglomerácii hlavného mesta – Teheránu.
Husto zaludnený je ešte iránsky Azerbajdžán a pobrežie Kaspického mora. Polovica
územia vykazuje nižšiu hustotu zaludnenia než 10 obyvatelov na km2. Pestuje sa
najmä pšenica, jacmen, ryža, cukrová repa i cukrová trstina, ovocie, zelenina a bavlna.
Svetovo významná je produkcia pistáciových orieškov. V horách dominuje chov oviec a
kôz, významný je rybolov. Významná je tiež produkcia železnej a medenej rudy;
existujú bohaté zásoby dalších rúd farebných kovov a nerastov (olova, zinku, chrómu,
mangánu, uhlia, magnezitu, mramoru a kaolínu). Dostatok energie poskytujú najmä
tepelné elektrárne. Vedla tradicnej textilnej a koženej výroby sa po roku 1954 rozvinula
petrochémia, výroba cementu, hnojív, zbraní a elektrických spotrebicov i montáž
automobilov. Základné vzdelanie je povinné a bezplatné, ale negramotných je stále
viac než 40% dospelých.
IRÁK
Irák leží v strategickej polohe v strede Blízkeho východu a má aj krátky prístup k
Perskému zálivu.
Hranicí s Kuvajtom a Saudskou Arábiou na juhu, Jordánskom na západe, Sýriou na
severozápade, Tureckom na severe a Iránom na východe. Irák má rozlohu 438 317
km2. Hlavné mesto je Bagdad a pocet obyvatelov v krajine je
20 150 000. Irák je republika s viacerými stranami a jednokomorovým parlamentom
(de facto vojenský režim s vládou jednej strany). Územie iráku tvoria dve velké
geografické oblasti. Centrálnu a juhovýchodnú cast vyplnuje úrodná mezopotámska
nížina ktorou pretekajú životodárne rieky Eufrat a Tigris, ktorej sútok Šatt al-Arab pred
ústim do Perského zálivu lemujú rozsiahle bažiny. Pozdlž tokov vznikla rada velkých
vodných nádrží. Takmer polovicu územia na juhozápade a západe vyplnujú Arabská a
Sýrska tabula, pokryté najmä na juhu velkou castou púští. Do Kurdistánu na
severovýchode zasahujú horské pásma Arménskej a Iránskej vysociny lemované
nižšími hrebenami vysociny Hamrín a pohorie Sindžár. Podnebie je subtropické
vnútrozemské s teplým letom bez zrážok a vlhkou zimou. Zrážku padajú v období od
októbra do mája a klesajú od severných hôr k juhu. Priemerné teploty prekracujú
30°C, max. 50°C. Zvieratá zastupujú gazely, šakaly a hieny, v horách rysi, vlky a
medvedi. V zime sa na bažinách a velkých jazerách zhromaždujú stahovavé vtáky.
Väcšinu obyvatelstva tvoria Arabovia. Najväcšiu menšinu tvoria Kurdovia-polokocovný
národ obývajúci hornaté územie na severovýchode a hovoriacim jazykom príbuzným
perštine. Viac než 95% obyvatelstva krajiny sú Muslimovia. Shitovia nad Summitmi
prevládajú ale aj tak majú stále rozhodujúcu politickú moc. Krestanskú komunitu
predstavujú predovšetkým sýrsky hovoriaci asýrania na severovýchode krajiny.
Naprostá väcšina obyvatelstva je koncentrovaná pozdlž oboch hlavných riek, kde
hustota zaludnenia predstavuje 200 ob. na km2. Viac než 70% populácie žije v
mestách. Štátne náboženstvo je islám a úradný jazyk arabština. Najdôležitejšie plodiny
predstavujú datle, zelenina (rajciny, melóny, uhorky) a ovocie. Pestuje sa i pšenica,
jacmen, ryža a bavlník. Pastviny na necelých 10% plochy krajiny poskytujú obživu
najmä ovciam. Rybolov ani tažba dreva nestací kryt spotrebu. Vedla ropy sa tažia
fosfáty, používané k výrobe umelých hnojív a síry. Velkú väcšinu elektriny poskytujú
elektrárne spalujúce ropu. V priemysle dominuje petrochémia, nasledovaná
potravinárstvom, výrobou textilu, obuvi a tabaku. Irácka ako Iránska tlac, rozhlas a
televízia sú baasistickým režimom prísne kontrolované. TURECKO
Hlavné mesto je Ankarra, úradný jazyk turecký a mena turecká lira.
Most medzi Európou a Áziou tvorí obrovská krajina nazývaná aj Malá Ázia alebo
Anatólia.
Turecko bolo domovom 3 najväcších impérií v našej histórii – Románskeho,
Byzantského a Ottománskeho, z ktorých každé zanechalo krajine svoje kultúrne,
náboženské a architektonické bohatsvo zasadené do pestrého prírodného prostredia.
Modrá Mešita, Hagia Sofia, Trója, Ephesus, Pammukale, Kapadócia – to je len niekolko
pamiatok, miest a prírodných výtvorov, ktorými sa môže Turecko pochválit.Dnes je
Turecko domovom svetoznámej kuchyne, neporušenej rozmanitej prírody a
najpriatelskejších a najpohostinnejších ludí na svete.
Bodrumská modrá zátoka, v ktorej sa stretávajú vody Egejského a Stredozemného
mora, je chránená impozantným stredovekým hradom postaveným rhodoskými
rytiermi, ktorý už stárocia stráži vchod do stredomorského prístavu. Bodrum získal
reputáciu ako centrum tureckého umenia a stal sa oblúbeným letoviskom vyššej
spolocnosti vdaka jeho živej priatelskej atmosfére. .