Ján Smrek: životopis

Je básnikom životného optimizmu a neúnavným hľadačom lásky a harmónie (vlastným menom Ján Čietek). Bol predstaviteľom vitalizmu v slovenskej medzivojnovej poézii.
Narodil sa v Zemianskom Lieskovom v rodine roľníka. Čoskoro osirel a vychovávali ho na evanjelickej fare v Modre. Začal sa učiť za obchodníka , dostal sa na front 1. svetovej vojny , kde prekonal rôzne útrapy , okrem iného aj maláriu. Po vojne vyštudoval učiteľský ústav v Modre. Na podnet Š. Krčméryho začal pracovať v Národných novinách. Študoval bohosloveckú fakultu v Bratislave , ale štúdiá nedokončil. Venoval sa publicistickej , editorskej a básnickej činnosti. V rokoch 1930 - 1939 pôsobil v Prahe , kde v Mazáčovom vydavateľstve založil Edíciu mladých slovenských autorov a kultúrny týždenník Elán , ktorý vydával až do roku 1947. Zomrel v decembri 1982 , pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

V roku 1922 debutoval zbierkou Odsúdený k večnej žízni. Prevažujú v nej odozvy symbolizmu , späté so smútkom z ťažkého detstva a čias vojny. S takýmto ladením a svetonázorom sa rozlúčil v jednej z posledných básní - Dnes milujem svoj DEŇ. Nový rytmus a inšpiračné zdroje sa odrážajú v zbierke Cválajúce dni ( 1925 ) , ktorou sa zaradil medzi najvýznamnejších slovenských básnikov medzivojnového obdobia. Venuje v nej veľa miesta láske , mladosti a kráse.
Božské uzly ( 1929 ) vypĺňa predovšetkým básňami s množstvom ľúbostných a prírodných motívov , no súčastne sa vyznačujú tvorivou imagináciou a improvizačnou schopnosťou.
V zbierke Iba oči ( 1933 ) pokračuje v doterajšej tématickej línii , výrazne však posilňuje zmyslové vnímanie , nazeranie na básnické námety , na predmetnú skutočnosť. Spracováva ľúbostné , prírodné , sociálne a cestovateľské témy.
Z mora do sklenice - je báseň , ktorá obsakuje lyrický opis básnikovej cesty po viacerých európskych štátoch.
Básnická skladba Básnik a žena ( 1934 ) vznikala dlhší čas. Vyjadril v nej obdivný vzťah k žene - pokusom o básnickú poviedku. Má päť častí - V zasneženom parku , Pokračovanie jarné , Letná noc na vode , Padajú listy , Po desiatich rokoch. Básnik strieda monologické pasáže s dialogickými , reflexívne s opisnými pasážami. Skladba ako celok však vyznieva celistvo a harmonicky.
Zbierka Zrno ( 1935 ) vznikla z potreby návratu k istotám domova. ( v tom období žil v Prahe )
K zbierkam s vojnovou tématikou patrili zbierky Hostina ( 1944 ) a Studňa ( 1945 ) . Reagoval nimi na neprajný čas vojny.
V zbierkach využíva hojne také básnické prostriedky ako sú alegória , symbol , synekdocha , ktoré umožňujú nepriamo sa vyjadriť k závažným skutočnostiam z toho obdobia , oficiálne zamlčaným. Nepodľahol však pesimistickým náladám , aj v týchto vojnových zbierkach nachádzame veľa básní , ktoré vyvierajú z básnikovho bytostného sklonu k životnému optimizmu , radosti a túžbe po harmónii.
V posledných troch zbierkach Obraz sveta ( 1958 ) , Struny ( 1962 ) a Nerušte moje kruhy ( 1965 ) sa už venuje témam starnutia. Najpopulárnejšie boli básne Všetko biele , Písané na sude a nakoniec výber Moje najmilšie.
V roku 1987 vyšiel výber básní z básnikovej pozostalosti pod názvom Noc , láska a poézia.
Ján Smrek sa venoval aj prekladovej tvorbe , najmä z diel Villona , Petöfiho , Józsefa , Adyho a Puškina.
V roku 1989 vyšli dva zväzky memoárov básnika o 20. a 30. rokoch pod názvom Poézia , moja láska.