podobné referáty

ico refreklama

História PC.


Hodnotenie:
Zobrazení: 12396


OBSAH :



1.Úvod ........................................ ........................................ ..................... 1
2.História PC ........................................ ........................................ ............ 1
3.História softvéru ........................................ ........................................ .... 5
3.1 OS (operačný systém) ........................................ .............................. 5
4.História Internetu ........................................ ........................................ ... 8
5.História vírusov ........................................ ........................................ ...... 9
6.Stručná história WWW (World Wide Web) a
HTML (HyperText Markup Language) ........................................ ......... 11
7.Záver ........................................ ........................................ ..................... 12
8.Prílohy ........................................ ........................................ ................... 13

































1.

















Počítač je logickým
vývojom ľudí:
inteligencia bez morálky.

John Osborne (anglický dramatik)

1. ÚVOD

Dôvodov prečo som si vybral túto tému bolo veľa, ale tým hlavným je to že sa zaujímam o počítače a všetko čo s tým súvisý. Hlavným cieľom tejto práce je zhrnúť kompletnú históriu od najednuduchších počítadiel až po najmodernejšie počítače. Zhrnúť vývoj postupne od začiatku a opísať základné funkcie a rozdiel medzi prvými počítačmi a najmodernejšími.

2. História PC

Ľudia si odjakživa uľahčujú prácu technickými pomôckami. Pri počítaní si pomáhali abakusom – predchodcom počítadla, ktorý vznikol asi pred 5000 rokmi. Bola to drevená alebo hlinená doštička, v ktorej boli vyryté jarčeky a v nich sa posúvali kamienky. Tie sa po latinsky volajú calculus preto poznáme aj pomenovanie kalkulačka. Abakus sa dodnes poúživa v Japonsku a v Číne.
Začiatkom 17. storočia boli v Anglicku zostavené prvé loogaritmické tabuľky a krátko potom vzniklo i logaritmické pravítko. Dnes je už skoro zabudnuté, ale pred nástupom elektronických kalkulačiek bolo významným pomocníkom.
Prvý počítací stroj vytvoril v roku 1642 francúzky matematik a filozof Blaise PASCAL (1623 – 1662). Bol to mechanický počítací stroj, ktorý vedel sčítať a odčítať šesťciferné čísla. Preto boli jeho zásluhy odcenené pomenovaním programovacieho jazyka jeho menom.
V roku 1833 vytvoril anglický matematik Charles BABBAGE (1792 – 1871) ako prvý stroj, v ktorom mali byť výpočtové operácie vykonané podľa vopred
2.
vytvoreného programu. Tento stroj mal už pamäť, data a program sa zavádzal pomocou papierových kariet (podobné karty sa používaliako pamäťový prostriedok na riadenie tkáčskych strojov). Tento počítací stroj je známy pod názvom analytický stroj (Analytycal Engine). Nepodarilo sa ho však dokončiť, pretože stav jemnej mechaniky nebol v tej dobe na dostatočnej úrovni. Preto Babbageho stroj predbehol svoju dobu a upadol do zabudnutia.
V rokoch 1937 – 1943 sa v USA v laboratóriach firmy IBM (International Business Machines Corporation) pod vedením američana
Howarda AIKENA konštruoval elektromechanický počítač Mark I. Základným stavebným prvkom počítača boli reléové obvody. Princíp tohto počítača bol zhodný s Analytical Engine. Bol to prvý fungujúci počítač.
V roku 1946 bol skonštruovaný a uvedený do činnosti prvý samočinný počítač ENIAC (Elektronic Numeral Integrator And Computer), ktorý bol vyvinutý na pensylvánskej univerzite v USA. Bolo to mamutie zariadenie, ktoré potrebovalo priestranný hangár a na chladenie používalo dva vyradené prúdové motory.

Medzi jeho charakteristiky patria :
–vážil viac ako 30 ton
–obsahoval 18 000 elektróniek
–bol 30 m dlhý a 3 m vysoký
–zaberal 150 metrov štvorcových plochy
Medzi výrazné postavy histórie výpočtovej techniky patrí Američan maďarského pôvodu John von NEUMANN. Vypracoval novú koncepciu, podľa ktorej sa počítač skladé z niekoľkých základných funkčných častí. Podľa tejto koncepcie sa program ukladá spolu s datmi do pamäte a vykonáva sa postupne tak, ako je v pamäti uložený. Neumann presadil v počítačoch používanie dvojkovej číselnej sústavy.
Počítač MARK I. A ENIAC vytvorené počas 2. svetovej vojny boli vytvorené na báze elektróniek. Tieto počítače tvorili prvú generáciu počítačov. Programy pre tieto počítače boli napísané v strojovom jazyku.
Objavením tranzistora v roku 1948 boli postupne elektrónkové počítače nahradené novou generáciou počítačov. Tranzistory sa stali základným konštrukčným prvkom počítačov druhej generácie počítačov (1959). Programy boli písané v rôznych symbolických jazykoch. Tieto počítače sa využívali hlavne na spracovanie úloh v dávkach a to najmä pri spracovaní vedecko – technických výpočtov a hromadných údajov.
V roku 1961 vznikli plošné dosky, na ktorých boli integrované obvody spájané už hlinikovým filmom namiesto drôtov. Teraz už bolo všetko pripravené na vznik mikroprocesora.
Ďalším vývojom techniky boli postupne počítače predchádzajúcich generácií nahradené výkonnejšími počítačmi tretej generácie, ktoré ako základný stavebný prvok používali integrované obvody – čipy (1965). Jeden integrovaný obvod nahradil viac ako 10 000 tranzistorov, a preto sa výrazne zmenšil rozmer počítačov.
V roku 1969 požiadala japonská rirma Busicom (výrobcy kalkulačiek) firmu Intel, aby pre ňu vytvorila sústavu 12 čipov schopných vykonávať logické operácie a pamätať si dáta. Tedovi Hoffovi, inžinierovi Intelu, sa tento nápad nezdal byť efektívny, jeho riešením bolo zjednodušením dizajnu vytvoriť programovateľný procesor. Spolu s Federicom Fagginom a Stanom Mazorom vytvoril čip obsahujúci vlastnú pamäť ROM, v ktorej bol uložený program, pamäť RAM pre spracovávanie dát, vstupno – výstupné zariadenie a nemenovanú 4 – bitovú procesnú jednotku, čo sa
3.
zapísalo do histórie ako mikroprocesor INTEL 4004. Skladal sa z 2300 tranzistorov a bol schponý konať 60 000 inštrukcií za sekundu a bol výkonom na rovnakej úrovni ako ENIAC, pričom tranzistory samotné zaberali plochu asi 4 mm štvorcové.
V roku 1701 vynález EPROM (erasable programmable read – only memory), čiže prepisovateľná ROM pamäť, čo v praxi znemenalo, že sa dal meniť program procesora, veľmi pridal na jeho praktickosti a mnohostrannosti (predtým sa dal použiť len do kalkulačiek).
V roku 1972 Intel vytvoril 8008, prvý 8 – bitový mikroprocesor so schopnosťou spracovávať alfanumerické znaky, opäť pokrok voči čiste numericky orientovanému 4004.
V roku 1974 prichádza na trh 8080 so schopnosťou vykonať 290 000 inštrukcií za sekundu a adresovať 64 Kb pamäte. Tento procesor bol použitý aj v počítači, ktorý uvidel svetlo svetla v roku 1975 a volal sa Atari 8800 – prvý osobný počítač – dosiahol veľmi vysokého rozšírenia práve vďaka jeho nízkej cene: 395 USD.
V roku 1980 stál už procesor 8080 iba 5 USD.
V roku 1978 prichádza 8086 16 – bitový procesor schopný adresovať
16 Mb pamäte.
Dosiaľ posledným významným prvkom, ktorý určuje kvalitu počítača, je mikroprocesor. Je to typ integrovaného obvodu, ktorý je naviac programovateľný. Firma Intel položila v roku 1979 základy počítačov štvrtej generácie. Mikroprocesor tejto firmy označený ako Intel 8088 obsahoval 29 000 tranzistorov a bol použitý v IBM PC. V roku 1982 bol procesor 80286 použitý v IMB PC AT, ktorý dokázal pracovať v protected móde.
V roku 1985 nový procesor Intel 80386 ktorý obsahovaô 275 000 tranzistorov čo je viac než 100 krát viac ako v procesore Intel 4004, bol postavený na 32 – bitovej architektúre a pracoval na frekvenciach 16 – 40 Mhz.Rekordy v rýchlosti 32 – bitových mikroprocesorov súvisia s vynajdením čipovej architektúry RISC (Reduced Instruction Set Computing) v roku 1987, čo znamenalo zjednodušenie inštrukčnej sady – procesor bol schopný tie isté úlohy riešiť jednoduchším spôsobom.
V roku 1989 vstúpila na trh firma AMD ktorá dodáva na trh mikroprocesory tohto typu. Na konci tohto roka prichádza na trh aj mikroprocesor Intel 80486, ktorý obsahoval 1,2 milióna tranzistorov a taktovacia frekvencia pre procesory SX bola 25 Mhz ( SX – mali zabudovaný matematický koprocesor staršej generácie) alebo 33 Mhz pre procesory DX ( DX – mali zabudovaný matematický koprocesor novšej generácie). Neskôr prišiel na trh procesor Intel 80486 DX – 2, ktorý pracoval na 50,66 Mhz alebo na 75 Mhz a po ňom ešte procesor
Intel 80486 DX – 4 ktorý pracoval na 100 Mhz, 120 Mhz alebo 130 Mhz.
V roku 1990 sa mikroprocesory začínajú používať v autách, mobiloch, pageroch ... V tomto obdoví prinášajú na trh firmy Intel a AMD procesory, ktorých rozmery sú o 40 % menšie a začína sa výroba mobilných počítačov.
Rok 1993 priniesol ďalšie pokroky v mobilných procesoroch (zmenšenie spotreby a zvýšenie výkonu). Firma HP ich volala OmniBook, IBM ThinkPad a Toshiba NoteBook, podstatné však je, že ich veľkosť bola okolo výkresu A4. V roku 1992 bol vydaný prvý procesor od firmy CYRIX – Cx486SLC za 119 USD. V roku 1993 sa predalo procesorov za 8,3 bilióna USD čo oproti minulému roku znamenalo nárast o 59 %.
V tomto istom roku prišla aj nová generácia procesorov Pentium. Pentium nebol len obyčajným nasledovníkom 486 – ky. Hoci mikroprocesory s RISC technológiou boli rýchlejšie ako mikroprocesory s technológiou CISC ( complex
4.
instruction-set computer ), bežali pomalšie s takým širokým softverovým vybavením, aké bolo v tej dobe dostupné. INTEL chcel vytvoriť procesor, ktorý ba bežal s dobrým softvérom rýchlosťou RISC technológie. Výsledok bol Pentium procesor s 3 000 000 tranzistormi, frekvenciou 60, 66, 75 a neskôr aj 100 Mhz. Koncom roku 1994 sa už dalo kúpiť Pentium procesor za takú cenu, ako kedysi 486. Pomerne dlhú dobu sa len zvyšoval výkon jednak procesorov Pentium ako aj naďalej 486 (Príloha 8 a).
Dňa 8. januára 1997 boli vydané procesory Pentium s technologiou MMX (macro media expanded), inštrukčná sada bola doplnená inštrukcie MMX,
čo znamenalo zrýchlenie procesora v oblasti práce s multimédiami. Tu už rýchlosť dosahovala 200 – 233 Mhz. V roku 1995 procesor ďalšej generácie – Pentium Pro, taktovacia frekvencia – 166, 180, 200 Mhz, našiel uplatnenie hlavne v serveroch, nakoľko bol stavaný na spracovanie 32 – bitového kódu, ktorý používa Windiws NT a nie 16 – bitového, ktorý používa Windows 9x. Preto nikdy neprenikol do domácností. Podporoval aj prácu s ďalšími procesormi svojho radu a preto bol výnimočne vhodný práve pre pracovné stanice a servere. Do tohto procesora bola integrovaná už aj pamäť L2 cache. Neskôr, v roku 1997 boli pridané aj inštrukcie MMX.
V apríli 1998 bol vydaný na trh procesor Intel Pentium Celeron (naplánované vydanie). Tento procesor bol iba odpoveďou na procesory K6 firmy AMD a M2 firmy Cyrix. Keďže tieto firmy vydali na trh svoje procesory, ktoré sa vyznačovali veľmi dobrým pomerom cena / výkon, Intel vydal na trh procesor, ktorý mal byť pôvodne ďalšou generáciou svojho predchodcu, teda vydal vlastne Pentium 2, odobral z neho plastický box, čím sa procesor menej hrial a zmenšili sa naáklady a tiež odobral L2 cache, čo spôsobilo taktiž pokles nákladov na výrobu, ale aj dramatický pokles výkonu. Tieto procesory bežia na frakvanciách 266 Mhz a 300 Mhz. Moderné procesory sú závislé na L2 cache, lebo L2 cache znamená veľké zvýšenie výkonu a týmto urobili Celeron naozaj pomalým procesorm. Ale Celeron, mal len podržať Intel, kým príde na trh koncom roka 1998 INTEL Mendocino alebo tiež Celeron A, ktorý už disponoval 128 Kb L2 cache. Nasledovníkom Mendocina bol Pentium 2, má L2 cache naletovanú na sebe a celý sa nachádza v plastickom boxe, kdežto Mendocino má L2 cache priamo v jadre, čo umožňuje pristupovať k nej plnou rýchlosťou procesory, naproti Pentium 2, ktorý k nej pristupuje polovičnou rýchlosťou. Takže opäť je rýchlosť Celeronu A porovnateľná s Pentiom 2, dokonca Celeron 300A je v niektorých testoch o niečo výkonnejší než P2 300 a jeho výkon je opäť porovnateľný s konkurenčným AMD K6 – 2 300 Mhz (Príloha 8 b).
V máji roku 1997 pôrichádza na trh Pentium 2 (Klammath) a s ním aj Slot1, na ktorý prišiel Intel, keď videl že po nepodarenom Celerone ho začína AMD dobiehať. S týmto procesorom súvisí aj nástup chipsetu i440LX, ktorý uzrel svetlo sveta na jeseň a s ním prišli aj také špeciality ako SDRAM, či AGP slot. Spočiatku bol taktovaný na 266 Mhz, neskôr v októbri na 300 Mhz. V januári 1998 vyšiel Pentium 2 333Mhz, od tohto procesora boli už všetky varábané 0,25 mikrónovou technológiou. V auguste 1998 Pentium 2 450 Mhz. 26. apríla 1999 prichádza na trh Intel Celeron 466 Mhz spolu s novým chipsetom intel 810.
V roku 1999 vyšiel Pentium 3, v podstate sa nejedná o nič nové, len o zavedenie ďalších 70 nových inštrukcií KNI ( pomáhajú programom na rozpoznávanie ľudskej reči a pri modelovaní 3D), zvýšená rýchlosť, 0,25 mikrónaové technológia, 9,5 milióna tranzistorov a využíva architektúru DIB, teda L2 cache je rozdalená na 2 časti, jedna s kapacitou 2 x 16 Kb, implementovaná priamo v jadre a druhá 512 Kb, pracujúca polovičnou rýchlosťou. Pracovali na frekvenciách 600 Mhz a 666 Mhz.
Začiatkom roka 2001 vychádza Pentium 4 ktorý sa osádza na 400 Mhz
5.
zbernicu a na Socket 423. Jedná sa o 64 – bitový procesor. Použitých je 42 miliónov
tranzistorov. Pracuje na frakvanciách 1,3 Ghz a 1,5 Ghz.

3.História softvéru

Na celej histórii môžeme definitívne nájsť i dobré stránky. Pôvodný stroj IBM bol mimoriadne všestranný, veľmi ľahko rozširiteľný a doprevádzaný kvalitnou dokumentáciou. Týmto prednostiam vďačí IBM PC za svoj absolútny úspech a za dnešnú všadeprítomnosť.Rovnake vlastnosti však mali za následok tiež pomerne
chaoticky vývoj, pri ktorom sa hromadil jeden problém za druhým.
Dnešné počítače s gigahertzovými procesormi ponúkajú dokonalu grafiku, aplikačnú
multitasking a inteligentnú sieťovú komunikáciu, takže sa systémom zo začiatku 80.
rokov príliš nepodobajú. Preto je IBM PC základom každého osobného počítača
začiatku 21. storočia.”Je to jednoducho úžasné, tvrdí Dan Bricklin, jeho program Visicalc sa stal vôbec prvým tabuľkovým kalkulátorom. “Programy z pôvodných PC môžete kľudne zobrať a spustiť ich i na dnešných počítačoch Windows.”
Od roku 1981 zaznamenali počítačocé technológie značný pokrok – rovnako ako nemálo slepých vývojových uličiek a technických zádrheľov. Poďme sa obrieť a podívať sa na to, ako dnešné PC získali svoju podobu. Vyjdite si s nami do úsvitu histórie PC...

3.1 OS (operačný systém)
Keď ste si chceli vybrať počítač v 80 – tych rokoch mohli ste si vybrať z množstva možností. Veľa populárnych počítačov tej doby používali operačný systém Digital Research, pomenovaný CP / M. Ale obľúbené boli aj počítače PET firmy Commodore a stavebnice TRS – 80 od konzorcia Tandy/Radio Shack. A dvaja mladíci rozbehli uspešné obchody so systémom Apple II.
Všetky tieto počítače boli určené pre nadšencov, ktorý si programovali vlastné programi v jazyku BASIC. Hlavním dodavateľom basicovského prekladača bola firma Microsoft, pochadzajúca z malého mestečka v štáte Washington a vedená mladým Billom Gatesom, ktorý kôli podnikaniu prerušil štúdium na Harvarde.
Spoločnosť IBM, najvýznamnejší dodavateľ kancalárskych počítačov
( pre veľké firmy ), si v roku 1980 povšimla dynamický rozvoj v sektore osobných počítačov a poverila technika Dona Estridga aby vyvinul osobny počítač IBM PC.
David Bradley (člen Estridgového týmu) spomína : “ Systém raz za čas zmrzol, a jediným východiskom bolo vypnúť ho. A tak ma napadla myšlienka mäkkého reštartu príkazom z klávesnice. Kombináciu tlačidiel Ctrl + Alt + Del som vymyslel ja, ale preslávi ho až Bill Gates.”
Neuprosný časový termín si vanútil ešte jeden ústupok – počítač si musel vystačiť s existujucími technológiami. Ako centrálnu procesorovú jednotku si IBM vybral čip 8088 firmy INTEL. Šlo o 16bitový procesor, ktorý bol výrazne živší a výkonejší ako vätšina 8bitových mikroprocesorov. Procesor sa pri komunikácii s inými komponentmi uspokojiť s 8bitovou zbernicou.
Istý Tim Paterson napísal v tej dobe systém CP/M určený pre počítače svojho zamestnávateľa. Tím bola istá malá hardwerová firma Seattle Computer, ktorá používala procesory INTEL 8086, išlo o systémi 8088 s 16bitovou zbernicou. “Nemal som čas, aby som to spravil dokonale. Zvládol som to len rýchlo a na polovicu”, priznáva s odstupom Paterson. Jeho systém s oficiálnym názvom 86-DOS sa v skutočnosti prezíval QDOS – quick and dirty operating system. Spoločnosť IBM sa
6.
Billovi Gatesovi zdôverila o problémoch pri jednaní s firmou Digital Research, a Gatesa napadlo riešenie. Microsoft si najprv od firmy Seattle Computer kúpil na systém QDOS licenciu, neskôr na systém kúpil všetky práva a licenciu sám predal IBM – mu. Operačný systém dostal meno IBM Personal Computer DOS (PC-DOS), ale len pre počítače od IBM. Ostatný predajcovia ho predávali pod menom MS-DOS.
V dobe, keď prvý PC prišiel na trh, však bol PC-DOS už len jedním z troch dostupných operačných systémov, ktoré spoločnosť IBM pre tieto stroje ponúkala. Ďalší dvaja konkurenti mali pritom na svojej strane množstvo existujúcich aplikacií. Išlo o systémy CP/M a UCSD p-System firmy Softech. Len PC-DOS na seba upútal pozornosť lebo stál len 1984 Sk,- pričom CP/M stál až 22 320 Sk,- a UCSD p-System dokonca až 27 280 Sk,-.
Systémy IBM PC zaznamenaly okamžitý a ohromný úspech, na ktorý nebol v podstate nikto pripravený. Celý poprask sa totiž strhol okolo neužitočných strojov za základnu cenu 62 744 Sk,- do ktorej nebol započítaný monitor, videokarta, paralelný a sériový port, disketová mechanika, ba ani operačný systém. David Bradley tvrdí, že pôvodné plány IBM počítaly s predajom 241 683 počítačov PC v priebehu piatich rokov. Ešte počas tejto peťročnej lehoty predávala sopločnosť IBM rovnaké množstvo za každý mesiac. Keď nikto nepočítal s takým úspechom, tak už vôbec nikto nemohol tušiť, že standard nastolený IBM PC potrvá celé desaťročia. “Zdalo sa že technológia PC nemá ani prítomnosť, kde to ešte budúcnosť, spomína Mitch Kapor, tvorca tabuľkového kalkulátora Lotus 1-2-3.
Platformu PC naviac začali veľmi skoro podporovať dodávatelia programových aplikácií, napr. Textovýxh procesorov (WordStar od firmy MicroPro, WordPerfect od SSI ) a databázových programov (Dbase od firmy Ashton-Tate). Peter Norton chcel obnoviť súbor, ktorý sa na vlastnom počítači omylom zmazal a vyvinul pritom pre PC prvú verziu balíčku Norton Utilities. Andrew Fluegelman potom prišiel s princípom sharewaru, keď vyvinul program PC-Talk, ktorý umožňoval výmenu súboru prostredníctvom modemu a on-line služieb ako CompuServe alebo The Source.
Skutočné povýšenie PC na kancalársky nástroj však priniesol až v roku 1983 Kaporov program Lotus 1-2-3. Tento ranný tabuľkový procesor dokázal využiť výhody 16bitivej architektúry osobních počítačov a ponukol skutočne revolučné prvky, ako napríklad aj obrazové menu.
Don Estridge zo spoločnosti IBM, ktorý to všetko vlastne začal zomrel tragicky po leteckom nešťastí v roku 1985. Predtým však ešte so svojím tímom stačil vtisnúť osobitný charakter otvorenej platforme, na ktorej sa mohli podieľať aj ostatné hardwerové firmy. Otvorenosť a kvalitná technická dokumentácia viedli k tomu, že ostatné firmy mohli ponúkať nielen jednotlivé komponenty, ale aj vlastné naklonované systémy. Už v roku 1982 prišla vtedy firma Compaq s prvým “prenosným” počítačom veľkosti šicjeho stroja, tento počítač bol pritom kompatibilný s programamy určenými pre IBM PC. Produkcia klonov bola umožnená jednak tým, že koncept PC bol od začiatku definovaný ako otvorený, ale aj tým, že spoločnosť IBM používala bežne dostupné komponenty. Okolo roku 1984 spoločnosti IBM konkurovala už rada firiem. Boli medzi nimi aj úplný začiatočníci, ale aj renomované počítačové firmy. Náskok Ibm bol aj tak stále veľký, zvlášť po roku 1983 kedy uviedli na trh model PC/XT s pevným diskom v základnej výbave. V roku 1984 naviac prišli na trh počítače PC/AT, prvý systém s intelovským porcesorom 80286 pracujúcim na frekvencii 6 Mhz. Dominantné postavenie IBM začalo ukazovať trhliny v roku 1986, keď Compaq uviedol na trh prvé PC založene na 32bitovej intelovskej architektúre 80386. Práve tento čip sa stal mílnikom, ktorý umožnil multitaskingové prostredie prvých Windows. Počítač firmy
7.
Compaq sa viacmenej od ostatných PC/AT líšil práve len tým výkonnejším procesorom a rýchlejším prístupom k pamäti. Aj napriek tomu išlo o najvýkonnejsí počítač tejto doby a nebol od IBM. Ďalšiu ranu utrpela dominancia IBM v roku 1987, keď svetový trh odmietol bezvýhradne prijať koncepciu počítačov PS/2, veľmi vychzválenú platformu, ktorá mala nahradiť počítače PC/AT. A zrazu nemal pojem “IBM compatible” žiadne vetšie opodstatnenie. Od tej doby sa hovorí len o PC. Osobné počítače tej doby fungovali este na systéme MS-DOS. V skutočnosti vätšina PC na tomto systéme funguje dodnes, hoci to už tak nevidno. A to je jedny z príčin notoricky známej nestability Windows: verzia Windows 95 (príloha 2), Windows 98 (príloha 3) a aj Windows ME (príloha 4) sú komplexným zoskupením 32bitového softvéru, ktorý ešte stále využíva architektúra operačného systému z 80 – tych rokov. Ako keby niekto postavil na mieste drevenej chatrče mrakodrap, ale pri tom by mu stačili základy z pôvodnej stavby. V tej dobe spoločnosti Mocrosoft a IBM ohlásily ideálneho následnika systému DOS, vyvijáneho pod názvom OS/2. Ale keď systém OS/2 prišiel v roku 1987 na trh, pôsobil svojou pomalosťou a obtiažnosťou inšatalácie na uživáteľom rozpoluplne. Dá sa povedať že systém OS/2 si dokázal získať na svoju stranu len kmeňových zákazníkov. V roku 1990 sa cesty IBM a Microsoft rozišli. IBM sa snažili vylepšovať a predávať verziu OS/2, zatiaľ čo Microsoft začal dávať dôraz na Windows. A vtedy prišiel na svet Windows 3.0, ktorý všetko zmenil. Oproti predchadzajúcim typom Windows išlo o podstatné zlepšenie. Vďaka tomu bol Windows predinštalovaný na všetkých počítačoch.
Rovnako ako pôvodné PC, tažil systém Windows zo širokej základne dostupných aplikácii. Výstižne to charakterizuje Jeff Tarter, vydavateľ odborného časopisu Softletter: “Gates bol ochotný predstúpiť pred počítačovú verejnosť a prehlásiť, že na Winodws vasdí celú budúcnosť svojej firmy. Na druhej strane nikto z IBM nebol ochotný vsadiť svojú karuéru na systém OS/2.” Je pravda, že práve Microsoft , od roku 1986 presťahovaný do Redmondu, sa na Windows upol viac ako akákoľvek softwarová firma. Z Redmondu išla jedny aplikácia za druhou, a na ostatné ostávalo stále menej a menej miesta. Nie je asi náhoda, že rovnaké programy pre PC, ako napr. 1-2-3, WordPerfect, Harvard Graphics a ďalšie, našli cestu na platformu Windows až potom, čo Microsoft uviedol sovje vlastné produkty a vybudoval si základňu používateľov. “V polovici 90. rokov sa s Microsoftom nedalo bojovať,” spomína Phillippe Kahn, ktorého firma Borland International patrila v 80 – tych a 90 – tych rokoch ku špičke. “Dôsledok bol jasný konkurencia zmyzla a produkty sa nevivíjali tak dramaticky, ako tomu bolo v 80 – tych rokoch.”
V roku 1993 prišiel Microsoft na trh s operačnýcm systémom Windows NT (príloha 5), 32bitové prostredie, ktoré si skutočne zaslúži označenie celkom nový operačný systém – pre svoju činnosť vôbec nepotreboval DOS. Systém bol určený pre sieťové servery a pre veľmi náročných užívateľov. Náročné požiadavky na hardwér a kompatibilitu tento systém diakvalifikovali pre širšie použitie. O dava roky neskôr vstúpil na trh Windows 95. Tiež šlo o 32bitové prostredie, ktoré maximálne využívalo možnosti vtedajších procesorov. Nanešťastie sa v systéme pod nánodom ďalších programov stále schovával starý známi DOS. Rovanký princíp zvolil Microsoft aj v systéme Windows 98 a ME, až toho roku po uvedení Windows XP (príloha 6) prišiel na trh systém bez DOS-u.
Buď z dosom alebo bez neho je Windows príliš komplexým mechanizmom na to aby fungoval bezchybne, Pod nánosom novších vylepšení sa stále skrýva množstvo starších programov. “Dvojnasobné množstvo riadkov zdrojového kódu zo sebou nesie štvornásov´bné riziko výskytu programových chýb”, varuje
8.

Phillippe Kahn.


4.História Internetu

Už asi neexistuje človek, ktorý by o internete ani nepočul. A tý, čo o internete už počuli, tak by ich asi prekvapilo, že internet už bude oslavovať 30 rokov. Pri začiatkoch internetu bola jeho úloha úplne iná ako je teraz. Úloha internetu sa počas jeho vývoja zmenila 3 razy a pravdepodobne sa ešte zmení. Internet sponzorovali mnohé organizácie a preto vznikaly aj mnohé sieťe, ktoré sa potom pospájali do dnešného stavu. Internet sa od začiatku nevolal Internet. Jeho predchodca bol ARPANET a NSFNET, ktoré sa potom neskôr spojili a vytvorili základ internetu.

ARPA (Advanced Research Project Agency)
Počas studenej vojny bola u amerického vojska veľká potreba prepojiť počítače. Ministerstvo obrany USA pod financovaním organizáciou ARPA prepojili prvé počítače a tak vznikla prvá sieť, ktorú nazvali ARPANET. Túto sieť nazývaju predchodcom internetu. Po vzniku tejto sieťe sa ARPA premenovala na DARPA (Defence Advanced Research Project Agency). Táto sieť prepájale navzájom 4 počítače, pričom hlavný uzol bol v University of California v Los Angeles, ktorý bol vlastne aj prvým uzlom v histórii internetu a vznikol v septembri 1969. Druhý uzol potom vznikol o mesiac neskôr v Stanford Reseach Institute (SRI). Neskôr boli vytvorené ďalšie uzly v UC v Santa Barbare a v University of Utah. Len ľudia nezabúdali na to, že táto sieť vznikala počas studenej vojny a tak sa vedci začali báť obrovskej jadrovej vojny, pričom pri výbuchu by sa vážne mohli poškodiť spojenia počítačov a hrozila strata dát pri prenose. Preto museli vymysleť ako by sa dali prenášať informácie cez sieť tak aby sa nestratili pri zničení spojenia. Preto vedci rozdelili dáta na menšie časti, ktoré neskôr nazvali pakety. Celé sa sa to potom tak prenášalo, že tie drobné pakety si vybrali každé inú linku. V prípade, že sa paket stratil server poslal ešte jeden a našiel ešte jednu vhodnú trasu, po ktorej sa už pakety posielať dali. Tým sa bezpečnosť siete omnoho zväčšila a sieť sa stávala robusnejšia a robusnejšia. V tomto období sa začal použíť výraz Internet. to bola prvá zmena, ktorou Internet prešie počas svojho vývoja.

NSF (National Science Foundation)
O Internet sa začali zaujímať aj iné, ako vojenské organizácie. Jednou z nich bola NSF, organizácia na podporu vedy a výskumu. U univerzitách bola potreba prenosu informácií a tak organizácia NSF vytvorila sieť NSFNET, ktorú potom pripojili na ARPANET. Tak vznikla chrbtová časť internetu. NSFNETwork sa začala rozvíjať rýchlejšie ako ARPANET, lebo nemala také tvrdé pravidlá používania. NSF nechcela práve preto spolupracovať s organizáciou DARPA, ale nakoniec sa dohodli. NSF však spozoroval, že sieť sa začína komerčne využívať a tak vydsúval s projektu. Tak sa Internet začal využívať aj na iné účely. To bola druhá premena na internete.
Rok 1991 (Internet komerciálny)
Posledná etapa rozvoja internetu začala v rokou 1991. keď sa vydali nejaké právne zákony na komercializáciu interetu. Akademická časť sa z internetu odpojila a plánuje vytvoriť novú akademickú sieť omnoho rýchlejšiu. Uživatelia sa začali masovo pripájať.
9.
Protokoly
ARPANET na začiatku používal protokol pod názvom NCP. Potom sa však začal používať protokol TCP/IP, ktoré sa používaju na Internete dodnes. Protokol TCP/IP sa prvý krát použil na Stanfordskej Univerzite, kde Vincent Cerf spolu s Bobom Kahnom navrhli protokol TCP.
Ten sa neskôr rozdelil na dva samostatné protokoly TCP a IP. od roku 1982, keď ministerstvo vnútra odsúhlasilo, že sa tento protokol používať museli všetky univerziti napojené na sieť ARPANET prejsť na tento protokol. Prechod sa uskutočnil 1.1.1983 a bol nezvyčajne ľahký. Na internete sa objavili správy z univerzít o tom, že prechod prežili. Pretože bol protokol TCP/IP verejný vznikali nové siete, ktoré sa začali napojovať na ARPANET. Na ARPANET sa začali napájať univerzity a táto sieť sa moc začala rozrastať. Nástupom protokolu TCP/IP sa začali niektoré sieťe od ARPANETU odpajáť. Jednou z nich bola MILNET military network, ktorá slúžila výhradne na vojenské účely. ARPANET v roku 1990 zanikol.


5.História vírusov

Rok 1986 bol začiatkom šírenia nového druhu programu, ktorého názov bol prevzatý z lekárskej knihy, VÍRUS. Za prvý počítačový vírus na svete sa označuje boot vírus Brain, ktorý pochádzal z Pakistanu. Autormi sú bratia Basit a Amjad Farooq Alvi.

Zanechali v tele vírusu svoju vizitku v podobe textu:

Welcome to the Dungeon
(c) 1986 Basit & Amjad (pvt) Ltd.
BRAIN COMPUTER SERVICES
730 NIZAB BLOCK ALLAMA IQBAL TOWN
LAHORE-PAKISTAN
PHONE : 430791, 443248, 280530.
Beware of this VIRUS....
Contact us for vaccination............

Jeho jedinečnosť spočíva aj v tom, že autori sú známi pod svojim skutočným menom a nielen pod prezývkou.

Explózia počtu vírusov
Kým na začiatku roku 1986 bol známy len vírus BRAIN, na jeho konci počet vírusov vzrástol na 3, zahŕňajúc BURGER a CHARLIE. Tabuľka (podľa údajov S&S International k 1.2. 1998) zachytáva vývoj počtu vírusov od vzniku až po súčasnosť. (Príloha 7)

Nárast počtu vírusov sa stal kritickým po roku 1993 a osobitne zlá situácia za posledné 2 roky sa dá pripísať najmä stále narastajúcemu problému makrovírusov. Ak Vesselin Bontchev už na 4. medzinárodnej konferencii časopisu Virus Bulletin (1994) zaviedol pre nárast vírusov termín ”Glut”, dnes je toto označenie ešte aktuálnejšie.
Ďalší vírus sa objavil o rok neskôr a jeho meno bolo Lehigh. Do roka sa naprogramovalo a šírilo ďalších 25 známych vírusov.
V lete roku 1988 vznikla antivírová asociácia Computer Virus Industry Association.
10.
Avšak slávny McAfee mal v novozaloženej asociácii najväčšie slovo, a preto sa premenovala na McAfee Associates. Firma McAfee je známa predovšetkým vydávaním najpopulárnejšieho antivírového systému ViruScan, ktorý bol nainštalovaný pred rokmi snáď na každom počítači. Taktiež v roku 1988 sa
stala ďalšia veľká udalosť. Bol odsúdený prvý človek za počítačový vírus, ktorý poškodil veľmi dôležité údaje a keďže mu bola vina a škoda jasne preukázateľná, dostal 7 rokov väzenia a pokutu v prepočte 500 000 Sk.
Prvé vírusy do Československa pricestovali v roku 1988, najznámejší sa v tej dobe stal Vienna.648. Na tieto vírusy vznikol za krátku dobu nový český antivírus VAST! Najlepší programátori vírusov boli v strednej a východnej Európe a nikto sa nemohol čudovať, že v roku 1989 vznikol bulharský vírus Yankee.TP-44, ktorý patrí ešte aj dnes k najlepšie napísaným vírusom a preto sa jeho meno neustále nachádza v tabuľke PC Viruses In The Wild.
Okrem toho sa objavili nové zárodky kódovaných, neskôr polymorfných vírusov. Medzi ne patrili vírusy Cascade (po obrazovke padajú písmenká) a Whale (dokáže sa zmutovať asi do tridsiatich podôb). Najväčšie problémy nastali v priebehu roka 1990. Problémom boli predovšetkým stealth a polymorfné vírusy. Obzvlášť druhá skupina robila väčšine antivírových systémov problémy. ViruScan mal problémy s polymorfnými vírusmi ešte niekoľko rokov neskôr.
V tej dobe prišla na pomoc ďalšia česká firma Grisoft, ktorá ešte v roku 1990 vydáva svoju prvú verziu antivírového programu AVG. Počet vírusov prudko stúpol v roku 1991, kedy prekročil ich počet hranicu 1000. Stále vznikali nové techniky pre detekciu vírusov. Medzi ne patrí aj veľmi odsudzovaná heuristická analýza. S touto technikou prišiel ako prvý fínsky F-PROT. Neskôr sa objavil aj holandský TBAV, ktorý pridáva aj heuristické liečenie.
Dr. Solomon`s prišiel s presnou detekciou pomocou kontrolného súčtu.
Po týchto úpravách sa už dal určiť presný variant akéhokoľvek vírusu. Postupom času vznikol prvý časopis o počítačových vírusoch Virus Bulletin, ktorý informoval o nových vírusoch, dával rady a učil používateľov - laikov počítačov, čo to vlastne vírus je a ako sa šíri. Boli samozrejme vyvrátené všetky smiešne klebety, že vírus sa šíri cez elektrickú zásuvku, alebo z chrípky.
6. marca roku 1992 sa objavil nový boot vírus Michelangelo, ktorý postihol celý svet a obzvlášť strednú a východnú Európu. Autori drvivej väčšiny vírusov neboli známi a vývoj vírusov podporila aj Studená vojna, po ktorej si stále Američania a Rusi vymieňali svoje programátorské skvosty (napríklad One Half za Seekra). Na túto chorú hru najviac doplácali štáty medzi nimi.
V roku 1994 sa v testoch časopisu Virus Bulletin objavil aj český antivírový systém AVAST!, ktorý svojimi výkonmi jednoznačne rozdrvil všetky populárne antivírové programy. Na jar roku 1994 sa objavil zatiaľ najslávnejší vírus One Half, ktorý sa behom niekoľkých mesiacov dokázal rozšíriť po celom svete a stal sa tak najrozšírenejším a najobávanejším vírusom všetkých čias.
Prvý makrovírus WM.Concept vzniká v roku 1995, keď firma Microsoft ignorovala upozornenia antivírových odborníkov a tak vzniká nová oblasť, kde sa môžu vírusy voľne šíriť. Prvé makrovírusy existovali iba vo VisualBasicu, ktorý je priamou súčasťou programu Word. Za chvíľu sa objavili aj makrovírusy pre Excel a neskôr aj pre Access. Posledné hity využívajú na svoje šírenie aj JavaScript, HTML a WinScript jazyk.
V poslednej dobe sa začala po Internete šíriť kategória vírusov Trójske kone. Pôvodne boli trójske kone prvé “vírusy” na PC, ale keďže krátko nato sa naprogramovali vírusy,
11.
ktoré sa šírili sami, trójske kone boli pre každého bezcenné. Až dnes, keď najmodernejšie technológie antivírových systémov odhalia každý vírus sa zaprášené zdrojové kódy trójskych koňov obnovili a vznikli nové verzie, ktoré napádali presné
ciele a získavali dôležité heslá, informácie, alebo sprostredkovali moc inému počítaču na druhej strane zemegule. Aj na tieto vírusy sa zakrátko našla ochrana, ale moderné technológie nevedia rozoznať presne čo je škodiaci program a čo nie a tak sa musíme spoliehať zatiaľ na pravidelnú obnovu zoznamu vírusov.
Každý skúsený používateľ dá za pravdu, že dnes už asi nemôže existovať žiadne PC bez aktívnej a silnej antivírovej ochrany. Počítačové vírusy sa postupom času premenili z ojedinelých prípadov a fám na 10-tisíce verzií a mutácií (približne 40 000). Dnes už nenapádajú len EXE, COM ale aj DOC, XLS, HTM, DLL či mnohé iné súbory.
Problematika antivírovej ochrany je dôležitá hlavne preto, že ak počítačový vírus napadne PC začína si plniť svoje úlohy hneď bez čakania, kým sa rozkývate a zaobstaráte si schopný antivírový program. Treba si uvedomiť, že hlavnou úlohou väčšiny vírusov je vykonať svoju deštrukčnú rutinu, t.j. zničiť alebo aspoň znehodnotiť údaje na napadnutom PC.
Je viac ako isté, že ak padnú za obeť Vaše údaje, určite to nezostane bez následkov!

6.Stručná história WWW (World Wide Web) a HTML (HyperText Markup Language)
Web má niekoľko praotcov. Prvým bol zrejme Douglas Engelbert (vynálezca počítačovej mysi), ktorý prišiel v šesdesiatych rokoch na myšlienku previazaných dokomentov, hyperliniek. Engelbert prišiel dokonca k jej realizácii na mainframe počítačoch, ale doba samozrejme nebola ešte "zrelá".

S ďaleko nádejnejším projektom prišiel Ted Nelson a pokrstil ho v roku 1980 menom Xanadu. Nelson po prvý raz použil slovo hypertext a koncom osemdesiatých rokov (cca 88-91) projekt Xanadu financovala firma Autodesk - už bohatá spoločnosť, ale stále riadená desiatkou vlastných programátorov. Nelson bol vynikajúcim vizionárom, ktorý prišiel s projektom príliš skoro, a ktorý bol preto úplne neúspešný. Xanadu bol projekt, ktorý jasne definoval rozprestrené sieťové prostredie, ktoré sa celkom podobalo dnešnému supermodernému webu. Ale rok 1990 bol rokom PC-AT a DOSu.

V tej istej dobe, keď Nelson rysoval prvé obrysy Xanadu, definoval Charles Goldfarb jazyk SGML, ktorý bol priamym vývojovým predstupňom dnešného HTML. Vtip skonštruovaného dokumentu spočíval v tom, že jeho príkazy hovoria čo sa má vykonať, a nie ako sa to má vykonať. Tým bol položený základ nezávislosti na platforme, operačného systému, uživateľského rozhrania, schopnosti grafiky počítača atd.

Od praotcov môžeme prejsť k otcom. V roku 1989 bola napísaná prvá kapitola webu. Vo švajčiarskom výskumnom stredisku CERN v Ženeve, ktorý bol ako jeden z malá pripojený k vtedy sa rodiacemu Internetu, definoval Tim Berners-Lee hypertextový systém pre CERN. Dnes by sme povedali, že šlo o prví intranet na svete.

O rok neskôr napísal Tim Bernes-Lee prvý program pre tvorbu primtívnych hypertextových stránok a stal sa nesmrtelným po druhýkrát, keď pre systém bežiaci na
12.
jedinom počítači navrhol názov "World-Wide Web". Ďalej už sú roky nepretržitého vzrastu, dosahujúceho miestami rozmerov epidémie. V roku 1992 existuje na svete okolo päťdesiat webových serverov, v dobe textových rozhraní sa široko rozširuje gopher. Vznikajú prvé grafické prehliadače: Midas a Viola, ale sú o rok neskôr pretromfované skvelým dielom Marca Andreessena a Erica Bina z Národného strediska pre superpočítačové aplikácie z Illinois (NCSA). Vzniká Mosaic a architektúra prehladača Mozilla, na ktorých stoja všetky najpoužívanejšie dnešné prehliadače.

O rok neskôr vznikajú zárodky firmy Netscape, pre ktorú odišiel znovu do pionierskeho biznisu Jim Clark, zakladateľ firmy Silicon Graphics. Vznikajú prvé programy pre webové servery, je ustanovené W3C (WWW Consortium). V roku 1995 je na svete 100 000 webových serverov a web sa stáva hlavným produktom Internetu. Pre väčinu z nás začína história HTML verziou 3.0, ktorá bola vytvorená v roku 1996. Ale hlavný podiel na vývoji HTML jazyka majú v súčastnosti hlavne firmy vyvíjajúce prehliadače a to Microsoft a Netscape, teda dvaja úplne dominantný producenti prehliadačov, ktorý tento štandarn viacmenej ignorovali a pripravili každý svoj vlastný. Tak vznikla verzia s označením 3.2, ktorá poznamenala nepochybnú krízu v štandartoch. Návrh verzie 3.2 bol vytvorený tak, že konsorcium W3C zmiešalo príspevky Microsoftu a Netscape, ktoré ovšem šli v mnohých prípadoch priamo proti sebe. Do leta 1997 táto verzia viacmenej platila, i keď bolo jasné, že sa pracuje na verzii novej, s kódovým označením "Cougar". Tá vstúpila do podvedomia v lete 1997 ako návrh (draft) štandartu HTML 4.0. Na rozdiel od predchádzajúcich verzii sa na ňom producenti prehliadačov spolu s konsorciom W3C zjednotili.
7.Záver
Myslím si ,že sa mi podarilo zhrnúť skoro všetko z tejto obsiahlej tématiky. To hlavné čo som si predvsavzal v úvode v tejto práci určite nájdete a to bolo aj cieľom. Niektoré termíny sú vysvetlené podrobnejšie lebo sú aj dôležitejšie ako tie ktoré sú vysvetlené stručne.



ako to funguje?