História mesta Trencín

História mesta Trencín
Mesto Trencín vdaka priaznivej geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váh
patrilo už v minulosti k v významným mestám na Slovensku. Archeologické nálezy
svedcia o osídlení trencianskej lokality už v staršej dobe kamennej. Na zaciatku nášho
letopoctu Rimania posunuli hranice svojho impéria až k Dunaju, kde budovali opevnené
tábory. Trencín má originálne svedectvo o ich prítomnosti v podobe nápisu na hradnej
skale, ktoré pripomína vítazstvo cisára Marka Aurélia nad Kvádmi v roku 179 n.l. v
Laugaríciu. V casoch rozkvetu Velkomoravskej ríše patril Trencín k Nitrianskému
kniežatstvu. V prvej polovici 11. stor. sa táto oblast stala súcastou Uhorska. Trencín sa
stal sídlom pohranicného županstva a neskôr centrom trencianskej královskej župy a
stavovskej stolice. Po vpáde Tatárov v 13. stor. bol spustošený. V roku 1275 sa hrad
dostal do vlastníctva významného velmoža Petra Cáka. Jeho syn Matúš Cák ovládol
takmer celé územie dnešného Slovenska. Na Trencianskom hrade, ktorý bol jeho
hlavným sídlom, mali jeho hodnostári podobné tituly ako na královskom dvore.
Obdobie vrcholu jeho slávy bolo zároven aj najväcším rozkvetom mesta. K rozpadu
Matúšovej državy došlo až po jeho smrti. História ho glorifikovala ako slovenského
národného velmoža. V roku 1412 Trencín bol povýšený králom Žigmundom na
slobodné královské mesto. Podobne ako iným európskym mestám, ani Trencínu sa
nevyhli mnohé katastrofy a vojny. V polovici 17. stor. muselo mesto odolávat nájazdom
Turkov, avšak nepodarilo sa im Trencín dobyt. Velké utrpenie mesto zažilo aj v case
kuruckej blokády v 18. stor., kedy mesto zastihol aj mor. Koncom 18. stor. hrad
vyhorel a s jeho obnovou sa zacalo v 20. stor. V druhej polovici 19. storocia sa Trencín
stal obchodným a priemyselným centrom stredného Považia. Nemalou mierou k tomu
prispel vznik mnohých priemyselných podnikov, financných a penažných ústavov i
dokoncené železnicné spojenie so Žilinou. V meste sa i pocas prvej Ceskoslovenskej
republiky rozvíjal najmä odevný a potravinársky priemysel. V 60. rokoch sa zacalo v
meste profilovat významné odvetvie - výstavníctvo. Trencín je v súcasnosti mestom,
ktoré poskytuje návštevníkom bohatú ponuku kultúrnych a historických pamiatok a
velký pocet spolocenských podujatí. Táto ponuka prispieva k rozvoju mesta a ciní z
neho významné centrum cestovného ruchu. Poklady Matúša Cáka a spomienky na
mocného oligarchu pretrvali aj v mnohých legendách.
Povest o Matúšovom poklade, ukrytom spolu s mrtvym velmožom niekde na
Trencianskom hrade alebo v jeho okolí, po stárocia vzrušoval ludskú predstavivost.
Jeho hrob sa totiž nikdy nenašiel. O utajenie sa mohol postarat aj sám Matúš vo
vedomí, že nemá nástupcu, alebo že jeho hrob sa ocitne v rukách nepriatelov. Navyše
bol aj kacírom, nad ktorým bol vyhlásený verdikt. Možno, že jeho služobníci ho
nenápadne pochovali a potom zahynuli pri dobývaní Trencianskeho hradu.
Pamiatky mesta Trencín
Farské schody
Z námestia k farskému kostolu sa tiahne kryté schodište, postavené v roku 1568, ktoré
umožnovalo rýchly presun obrancov mesta na hradby pri kostole. Schody, ktoré sú na
lavej strane otvorené arkádou, slúžili ako spojnica k zbrojnici postavenej v roku 1565 v
karneri sv. Michala. Neskôr schody znacne znicil ohen v roku 1708. Po oprave plnili
verejnokomunikacnú funkciu. Dnešný vzhlad schodov sa stal výsledkom pamiatkovej
obnovy z rokov 1978-1981. Pri obnovovacích prácach sa našiel náhrobník s latinským
textom z roku 1724. Kamenný náhrobník je dnes vystavený v lapidáriu Trencianskeho
hradu.
Karner sv. Michala
Pri mestských hradbách oproti farskému kostolu je vzácny gotický karner. V podzemí
sa nachádza kostnica, verejnosti neprístupná. Je vystavaná v gotickom štýle a
pochádza z 15. storocia. Má dve podlažia. Pôvodne pozostávala len zo suterénneho
priestoru, do ktorého ukladali pozostatky mrtvych z farského cintorína. Pravdepodobne
v 16. storocí bolo pristavané druhé podlažie, ktoré slúžilo ako kaplnka. Na kaplnke bola
postavená i vežicka s hodinami. Kedže rástlo nebezpecensto tureckých vpádov, budovu
upravili na zbrojnicu. Po roku 1790 bola používaná ako sýpka. Rekonštrukcia budovy
prebiehala v rokoch 1973-1989.
Mestská brána
Z dvoch brán mestského opevnenia sa zachovala už iba Dolná brána, nazývaná tiež
Turecká. V súcasnosti je známa pod názvom Mestská brána. Pôvodne bola postavená v
gotickom štýle, pravdepodobne v rokoch 1583-1592 ju prestavali v renesancnom štýle.
Patril k nej i padací most, ktorý odstránili kvôli zlej komunikácii. Na veži sú z oboch
strán latinské nápisy s erbom mesta. V stredoveku bývali mottom Trencína. Je na nich
text: "Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži".
Rímsky nápis
Trencín vstúpil do histórie v 2. storocí n. l. Z tejto doby sa zachoval rímsky nápis na
hradnej skale Trencianskeho hradu. Je to zároven najsevernejšia pamiatka na pobyt
Rimanov v strednej Európe. V markomanských vojnách prenikli Rimania údolím Váhu
až k dnešnému Trencínu, kde prezimovali pri osade Laugaricio. Dôkazom toho je
latinský nápis z roku 179.
Maximianus v nom vyslovuje vdaku za vítazstvo cisárov vojsku druhej pomocnej légie v
pocte 855 vojakov. Pravost nápisu dokazuje nález kamenného podstavca sochy Marca
Valeria Maximiana v pozostatkoch antického mesta Diana Veteranorum (v dnešnej
Zane v Alžírsku), kde sa v texte spomínajú jeho vojenské ciny a spomína sa aj
Laugaricio.
Trenciansky hrad
Trencín je jedným z mála miest, ktoré sa môžu popýšit velkým množstvom kultúrnych
pamiatok. Medzi dominanty mesta patrí Trenciansky hrad. Nachádza sa na vápencovom
brale, na ktorom je priamo pod delovou baštou vytesaný slávny rímsky nápis o
vítazstve Rimanov nad Kvádmi pri osade Laugaricio, pochádzajúci z roku 179. Hrad je
postavený na mieste slovanského hradiska a od 11. storocia bol královským strážnym
hradom. Najstarším objektom je pravdepodobne románska rotunda, ktorej zvyšky sa
nachádzajú na hornom nádvorí. Matúšova veža pochádza z 11. storocia a do dnešnej
podoby bola prestavaná za vlády Matúša Cáka koncom 13. storocia. K veži prilieha
súbor pôvodne gotických palácov: Matúšov (dnes neexistujúci), Ludovítov, Barborin, a
palác Zápolských. V dolnej casti hradu dominuje delová bašta, kaplnka, a najmä
povestná Studna lásky, ku ktorej sa viaže legenda o láske Turka Omara ku krásnej
Fatime. Návštevníkov upúta aj objekt kasární a Hodinová veža.
Záblatie - kaštiel
Pôvodne bol postavený ako vodná pevnost. Jeho vybudovanie sa datuje od 17.
storocia. V 18. storocí ho upravili do barokového štýlu. Neskôr bola k nemu pristavaná
kaplnka Narodenia Panny Márie. Barokový interiér tvoril hlavný oltár Narodenia Panny
Márie a bocný oltár Smrti sv. Jána Nepomuckého. Na veži kaštiela sú osadené erby
Wolfganga Šeréniho a Kristíny Balažovej. Dalšie dva erby, Barbory Orlaiovej a Andreja
Šeréniho, visia nad vchodom kaplnky. Okolo kaštiela sa rozprestiera anglický park.