Gorazd Zvonický

Gorazd Zvonický, vlastným menom Andrej Šándor (* 29. jún 1913, Močarany (dnes Michalovce) – † 27. júl 1995, Rím) bol slovenský básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz, misionár, pedagóg, prekladateľ a významný exilový pracovník.

Životopis

Vyrastal v chudobnom východoslovenskom maloroľníckom prostredí ako piate z ôsmich detí. Jeho talent a nadanie si všimla významná postava michalovského života - kňaz ThDr. Štefan Hlaváč, ktorý zariadil, aby šiel študovať do kňazského seminára k saleziánom. Večné sľuby saleziánskeho rehoľníka zložil 11. novembra 1940. V roku 1942 zmaturoval v Kláštore pod Znievom a od roku 1944 študoval teológiu vo Sv. Beňadiku a Sv. Kríži nad Hronom. Za saleziánskeho kňaza bol vysvätený 29. júna 1948 biskupom Dr. Štefanom Trochtom. Počas povinnej vojenčiny sa zoznámil s básnikmi Jankom Silanom a Pavlom Ušákom Olivom, ktorí v ňom prebudili záujem o poéziu. Až do násilného zatvorenia biskupského seminára v Trnave (19. mája 1949) pôsobil ako školský radca. Zároveň bol redaktorom časopisu Mládež a misie. V júni 1949 bol menovaný za správcu farnosti v Michalovciach.

V noci z 13. na 14. apríla 1950 sa po zatknutí dostal do izolačného tábora pre duchovných v Podolínci. Tu spolu so stovkami iných rehoľníkov strávil niekoľko tvrdých mesiacov. V auguste 1950 sa mu podarilo z tábora utiecť. 22.októbra 1950 tajne prešiel hranice cez rieku Morava a odišiel do slobodného zahraničia. Po krátkom pobyte v Taliansku odišiel do Buenos Aires v Argentíne. Tu sa aktívne zapojil do práce v Spolku slovenských spisovateľov a Zahraničnej Matice slovenskej. Keď bol v roku 1963 založený Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, vrátil sa do Európy a zapojil sa do práce ústavu. Stal sa redaktorom básnickej edície Lýra, členom predsedníctva Slovenského ústavu v Ríme a profesorom humanitných vied na gymnáziu Antona Bernoláka pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. Tu pôsobil až do roku 1990. Počas celého svojho pôsobenia v exile spolupracoval s mnohými slovenskými periodikami.

Gorazd Zvonický sa dožil pádu komunizmu. Po dlhých rokoch exilu mohol navštíviť rodné Slovensko, čo pre neho znamenalo obrovskú satisfakciu. Zomrel v Ríme a bol pochovaný v slovenskej hrobke na cintoríne Prima Porta na Via Flaminia. 29. júna 1996 boli jeho telesné pozostatky prenesené na Národný cintorín v Martine.

Ocenenia

Za služby talianskej kultúre mu 29. júna 1993 udelil prezident Talianskej republiky vysoké štátne vyznamenanie Rytiersky rad Za zásluhy o Taliansku republiku. Za šírenie mariánskej úcty dostal ocenenie v podobe členstva v inštitúcii Academia Mariana v Ríme.



Tvorba

Literárnymi dielami prispieval do viacerých periodík, ako napr.: Rozvoj, Don Bosco, Saleziánske zvesti, Mládež a misie, Slovenské pohľady, Kultúra a iné. Venoval sa najmä písaniu poézie, no pokúšal sa písať i prózu (Okolo kľúčovej dierky, Keď mlčať nie je zlato) a okrem vlastnej tvorby tiež prekladal z taliančiny.


Dielo
Preklady

1974 - Cez pohľad k srdcu, výber z prekladov diela Francesca Petrarcu
1979 - Sonety Uga Foscola
1975 / 1976 - Hymny na posvätenie času v troch zväzkoch


Diela vydané po roku 1989
1993 - Chcem sa ti ozvať, výber celoživotnej básnickej tvorby pri príležitosti jeho 80. narodenín (Martin)
1993 - Si krajšia, moja vlasť , antológiu poézie Gorazda Zvonického (vydala Zahraničná Matica slovenská)


Diela vydané v exile
1958 - S ukazovákom na mraku (Buenos Aires)
1964 - Prebúdza sa zem (Rím)
1965 - Na jubilejné víno (Middleton)
1967 - Slnko ma miluje (Rím)
1968 - Prekutávam lovištia (Rím)
1969 - Len črepy… Výkriky pri invázii. Anno Domini 1968, verše opisujúce tragiku sovietskej okupácie Slovenska, boli preložené aj do taliančiny (Padova)
1971 - Mýtnik pred Madonou, druhé vydanie mariánskej zbierky
1972 - Okolo kľúčovej dierky, knižná verzia novely
1973 - Sejba perál, reedícia prvotiny (Rím)
1973 - Rozsievač perál, zborník (Rím)
1973 - Na igricovom kare, bibliofília; poetická spomienka na Valentína Beniaka (Lausanne)
1978 - Napárať čím viac lyka
1985 - Obolus
1988 - Smer Mariánska hora
1988 - Keď mlčať nie je zlato, polemické eseje pri príležitosti jeho 75. narodenín (Rím)