Georeliéf

Georeliéf
Georeliéf alebo reliéf Zeme je súbor tvarov zemského povrchu. Súcasne je plošným
rozhraním medzi pevnou litosférou, alebo pedosférou na jednej strane a plynnou
atmosférou alebo kvapalnou hydrosférou na strane druhej. Je to azda najdôležitejšie
rozhranie krajinnej sféry. Geomorfologické procesy sú procesy, ktoré utvárajú
georeliéf. Výsledkom rôznych geomorfologických procesov sú povrchové tvary – formy
georeliéfu (Svahy, doliny, pohoria, atd.). Vznik, vývoj i charakter týchto foriem a
geomorfologické procesy študuje osobitná veda -geomorfológia.
Základné vlastnosti georeliéfu
Okrem základnej charakteristiky - nadmorskej výšky –má georeliéf dalšie dôležité
vlastnosti Sklon georeliéfu urcuje množstvo gravitacnej energie, ktorú môže
geomorfologický proces na danom mieste využit. Sklon sa meria v smere spádnice
(krivka kolmá na vrstevnice), teda v smere, kde je sklon najväcší. Orientácia georeliéfu
voci svetovým stranám vyjadruje, na ktorú svetovú stranu je uklonený povrch v danom
bode. Dôležité je to z hladiska príjmu slnecného žiarenia, množstva zrážok, ci
pôsobenia vetra. Na procesy v krajine majú velký vplyv geometrické formy reliéfu.
Formy vypuklé v smere spádnice zrýchlujú tok hmoty a vyduté formy ho spomalujú. V
smere vrstevnice vypuklé formy rozptylujú tok a vyduté formy v tomto smere ho
sústredujú. Ciara, od ktorej sa tok na obe strany rozptyluje a spája najvyššie strany
chrbtov, sa nazýva chrbátnica. Údolnica je naopak ciara, na ktorej sa sústreduje tento
tok(casto na nej vznikajú vodné toky)a spája najnižšie casti údolí. Spôsob využitia
zemského povrchu je ovplyvnený jeho rozclenením na vhlbené a vyvýšené formy.
Výškový rozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom istého územia urcuje hodnotu
výškovej (vertikálnej) clenitosti georeliéfu. Georeliéf je zložitá plocha. Menšie formy sú
súcastou väcších(súcastou kontinentu je pohorie, súcastou pohoria je dolina, súcastou
doliny j e niva, súcastou nivy je koryto toku). Utvára sa tak hierarchia foriem
georeliéfu.
Cinitele a podmienky vzniku foriem georeliéfu
V každom geomorfologickom procese sa spotrebúva energia. Prvotná energia
pochádzajúca zo Slnka a vnútra Zeme sa rôznym spôsobom mení (na energiu riek,
vetra, vln, magmy, na polohovú energiu hornín, na energiu ludskej techniky a pod.).
Tieto bezprostredné zdroje energie geomorfologických procesov sa nazývajú
geomorfologické cinitele. Cinitele vznikajúce v hlbokých castiach litosféry vytvárajú
vnútorné(endogénne) procesy a formy, cinitele vznikajúce pri zemskom povrchu
vytvárajú vonkajšie(exogénne) procesy a formy. Geomorfologické cinitele vznikajú a
pôsobia v rôznom krajinnom prostredí, ktoré ovplyvnuje priebeh geomorfologických
procesov, a tým aj výzor vznikajúcich foriem georeliéfu. Vlastnosti krajiny, ktoré takto
vplývajú na geomorfologické cinitele, procesy a formy sú geomorfologické podmienky.
Celková odolnost hornín voci geomorfologickým procesom na danom mieste takto
urcuje geomorfologickú hodnotu hornín.
Geomorfologické procesy a formy georeliéfu
Vnútorné geomorfologické procesy(zemetrasenia, vulkanizmus, zlomové a príkrovové
procesy) utvárajú základné hrubé crty georeliéfu. Ich vplyvom sa utvárajú
morfoštruktúry- obrovské kontinenty, oceánske panvy, pásmové a epiplatmorfové
pohoria, oceánske chrbty, oceánske priekopy, chrbty a doliny na vrásach, sopky,
lávové prúdy, a dalšie formy, Vonkajšie geomorflogické procesy rozrušujú povrch
utvorený vnútornými procesmi, pricom sa tvoria menšie formy georeliéfumorfoskulptúry.
Väcšina vonkajších procesov pozostáva z troch castí: 1. oddelovanie
castíc hornín a pôdy (najcastejšie je to erózia- vodná, veterná, ladovcová) 2. prenos
oddeleného materiálu 3.usadenie materiálu. Najmä na rýchlost oddelovania castíc má
velký vplyv zvetrávanie hornín. Odnos materiálu súborom procesov sa nazýva
denudácia. Dlhodobé pôsobenie denudácie zarovnáva morfoštruktúry a utvára ploché
zarovnané povrchy.
Vodou podmienené procesy a formy
Voda je najvýznamnejší vonkajší geomorfologický cinitel. V hlbkach morí a oceánov
pôsobia kalové(turbiditné)prúdy (tvorí ich vodná suspenzia drobných minerálnych
castíc), ktoré formujú podmorské kanony. Clovek intenzívne využíva morské pobrežie a
tak majú pre neho velký význam pobrežné geomorfologické procesy a formy.
Cinnostou príbrežných prúdov, vln a príboja vzniká mnoho pobrežných odnosových i
akumulacných foriem georeliéfu . Na svahoch nedostatocne chránených vegetáciou
vzniká pocas prívalových zrážok vodná erózia pôdy. Nesústredená, volne odtekajúca
voda utvára plošnú eróziu. Sústredením vody do drobných kanálikov (stružiek) vzniká
stružková erózia, ktorá sa prehlbovaním stružiek mení na výmolovú eróziu. Plošná a
stružková erózia odnáša predovšetkým jemné castice pôdy a humus, cím sa znižuje
úrodnost pôdy. Výmolová erózia utvára niekolko metro hlboké ryhy- výmole- niciace
polia a nespevnené cesty. Výdatné dažde, ci náhle topenie snehu môžu presýtit vodou
sypké sedimenty na svahoch, alebo na dne horských dolín. Dochádza k ich nebezpecne
rýchlemu teceniu vo forme bahenného, alebo kamenitého bahenno-blokového prúdu.
Mimo púští a zaladnených oblastí má v krajine mimoriadny význam cinnost vodných
tokov- riecne (fluiálne) procesy. Velkost a rýchlost toku urcujú jeho pohybovú energiu,
ktorú tok využíva na riecnu eróziu a prenášanie materiálu. Rieky prenášajú väcší
štrkový materiál(splaveniny) vlecením po dne, jemný materiál (plaveniny) sa vo vode
vznáša. Ak stací energia toku práve na prenos materiálu v nom, je tok v rovnovážnom
stave. Ak je energia väcšia, dochádza k erózii, ktorou sa zmenšuje sklon koryta a
rýchlost toku. Tok sa približuje k rovnovážnemu stavu. Takto vzniká množstvo riecnych
(fluviálnych) foriem goreliéfu. Najvýznamnejšie sú korytá riek, nivy, terasy, kužele,
delty. Tieto formy sú súcastou riecnych dolín, ktoré sa tvoria spolupôsobením rieky a
dalších geomorfologikých procesov. Zvláštne tvary vznikajú rozpúštaním hornín vodoukrasovým
procesom. Najmä na dobre rozpustných popukaných vápencoch vznikajú
krasové formy: krasové jamy (závrty) – niekolko metrov hlboké a široké lievikovité
zníženiny, škrapy – drobné žliabky a výcnelky na povrchu horniny, tiesnavy a kanony -
hlboké doliny so strmými svahmi. Najznámejšie podpovrchové krasové formy sú
jaskyne casto s pestrou kvaplovou výzdobou tvorenou vápencom.
Mrazom podmienené (kryogénne) procesy
V chladných oblastiach Zeme výrazne formuje georeliéf zamrznutá voda(sneh lad).
Najznámejšie snehové (nivacné) procesy sú snehové lavíny. Lavíny spôsobujú znacné
škody. Ak je sneh tažký a mokrý, lavíny vplývajú aj na georeliéf, prehlbujú lavínové
ryhy a ukladajú lavínové kužele. V polárnych a horských oblastiach nad snežnou ciarou
formujú georeliéf hlavne ladovcové (glaciálne) procesy. Ladovec pri pomalom klzaní a
plastickom tecení pretvára riecnu dolinu (tróg) s priecnym pofilom tvaru U a v jej
závere (v mieste vzniku ladovca) sa tvorí ladovcový kotol (kar). Materiál nesený na
povrchu, vnútri i na podloží ladovca je pri jeho topení ukladaný a tvorí rôzne druhy
morén. Príkladom ladovcami formovaného pohoria sú dnes už nezaladnené Vysoké
Tatry i dodnes ciastocne zaladnené alpy. Zvláštne procesy vznikajú v dlhodobo
zamrznutej pôde a horninách (permafroste). Pokrývajú v súcasnosti takmer 25 %
povrchu súše a v ladových dobách zasahovali aj na naše územie. V lete sa topí ich
vrchná cast a vniká kašovitá pôdna hmota. Pomalé tecenie tejto hmoty sa volá pôdotok
(soliflukcia). Hlavne jej vplyvom vzniklo aj u nás v nížinách i pohoriach velké množstvo
suchých, plytkých dolinkám podobných zníženín úvalín.
Gravitacné, veterné a kozmogénne procesy a formy
Ak gravitacná sila G prekrocí pevnost horniny, nastáva samovolný pohyb materiálu po
svahu. Takéto gravitacné geomorfologické procesy sú opadávanie úlomkov hornín zo
skalných stien (pod stenami sa tvoria rozsiahle úsypiskové kužele), rútenie - náhly pád
casti skalnej steny, zliezanie zvetralín - plazivý pohyb zvetralín súvisiaci s ich
objemovými zmenami, ci hlbkové zliezanie - velmi pomalý plazivý pohyb celých blokov
hornín. Najvýznamnejší gravitacný proces je zosúvanie hornín pozdlž šmykovej plochy,
ktorá utvára zosuvy. Vetrom podmienené (eoitické) geomorfologické procesy sa
výrazne uplatnujú len na miestach nechránených rastlinstvom. V suchých oblastiach
vznikajú kamenité púšte vyviatím jemnejšieho materiálu, ktorý sa ukladá ako piesocné
presypy (duny) v piesocných púštach (ergoch). Duny sa však tvoria i na pobrežiach,
alebo v chladných oblastiach. Z doby ladovej pochádzajú aj duny v Záhorskej, ci
Východoslovenskej nížiny. Eolitického pôvodu sú i hlinité spraše, hojne sa vyskytujúce i
na Slovensku. Súcasná veterná erózia na obrábaných pôdach spôsobuje znacné
ekonomické straty. Najznámejšie kozmogénne formy georeliéfu sú meteorické krátery,
ktoré vznikajú pri dopade meteoritov. Tvoria osobitú skupinu, ktorá na Zemi nie je síce
velmi rozšírená, ale prevláda na menších telesách Slnecnej sústavy.
Biogénne a antropogénne procesy a formy
Cinnostou rastlín a živocíchov (biogénnymi procesmi) sa tvoria menšie formy ako
rašeliniská, termitiská, nory, ale aj rozsiahle koralové útesy a koralové ostrovy - atoly.
Cinnost cloveka v súcasnosti patrí k najvýznamnejším geomorfologickým procesom.
Ludskou cinnostou vznikajú lomy, štrkoviská, cesty, sídla a ich ruiny, kanály, zákopy,
mohyly a. i. Clovek vplýva na georeliéf aj tým, že ovplyvnuje prírodné procesy.
Typy georeliéfu
Tyo georeliéfu je taká cast georeliéfu, ktorú tvoria formy s istým prevládajúcim
pôvodom alebo vzhladom. Na základe vertikálnej clenitosti georeliéfu sa rozlišujú
morfografické typy georeliéfu: roviny(s rozdielmi výšok do 30m),
pahorkatiny(31-100m), vrchoviny(101-310m), hornatiny(311-610m),
velhornatiny(nad 610m). Roviny s pahorkatinami ležiace prevažne do výšky
200-300m.n.m. tvoria nížiny, vyššie územia sú vysociny.
Rôzna geomorfologická hodnota hornín sa prejavuje nerovnakou rýchlostou
odnosu(denudácie). Vplyvom rôznej rýchlosti odnosu vznikajú na styku rôzne odolných
hornín štruktúrne formy georeliéfu. Utvárajú ich síce vonkajšie procesy, ale ich
výsledný vzhlad urcujú predovšetkým vlastnosti hornín. Sú to príkrovové dosky, bradlá,
a dalšie formy. V rôznych geologických podmienkach sa tak tvoria odlišné súbory
štruktúrnych foriem a morfoštruktúr. Tieto tvoria štruktúrne typy georeliéfu. Pri
prevládajúcom pôsobení niektorého vonkajšieho cinitela sa utvárajú skulptúrne typy
georeliéfu.