Externé zdroje financovania podniku

Externé zdroje financovania podniku
ÚVOD
1. FINANCOVANIE PODNIKU
Financovanie podniku je proces získavania kapitálu, s ktorým podnik hospodári a s
pomocou ktorého vykonáva svoju podnikatelskú cinnost, pricom velkost a štruktúra
tohto kapitálu je daná financnými zdrojmi, z ktorých sa kapitál sústreduje.
Financné potreby podniku delíme na potreby, ktoré vznikajú pri založení podniku a
potreby vyplývajúce z jeho cinnosti a dalšieho rozvoja.
Pri založení podniku treba najskôr sústredit kapitál, s ktorým možno zacat
podnikatelskú cinnost. Pricom velkost tohto kapitálu závisí od odboru podnikania,
konkrétnej náplne a rozsahu cinnosti a od technickej a technologickej úrovne, s ktorou
sa podnikanie zacne. Z takto determinovaného podnikatelského zámeru sa urcí
potrebná majetková štruktúra. Na jej reálne urcenie je potrebné ujasnit, aký bude
kolobeh podnikového kapitálu, ako rýchlo sa budú investované financné zdroje vracat
spat v penažnej forme. Na základe toho sa stanovuje, kolko kapitálu bude viazaného v
investicnom majetku, vo výrobných zásobách, v zásobách nedokoncených a hotových
výrobkov a v pohladávkach. Ocenením takto urceného potrebného objemu majetku
zistíme výšku kapitálu potrebný na zloženie podniku. Tento kapitál spravidla tvorí
prvotný vklad vlastníka tvoriaci základné imanie podniku.
Pri zacatí podnikovej cinnosti vznikajú dalšie financné potreby. Podnik plynule nakupuje
materiál, zacína vyrubovat, vypláca mzdy a dalšie prevádzkové výdavky. Zacína
normálny kolobeh spojený s podnikatelskou cinnostou. Postupne sa vytvorí charakter
podnikových aktivít zodpovedajúcej štruktúre majetku.
Rozvoj podniku môže byt uvedomelý alebo spontánny. Uvedomelé rozširovanie podniku
môže mat niekolko prícin. Dôvodom môže byt zvýšenie dopytu po produktoch podniku,
co umožnuje rozšírit produkciu, alebo sa podnik rozširuje preto, aby sa využili úspory z
rozsahu umožnujúce znížit náklady na výrobok. Spontánny rast nie je dôsledkom
úmyselného podnikatelského rozhodnutia, ale je postupným procesom rastu aktivít
podniku. Podnikatel si v každodennom zhodne ani neuvedomuje, že jeho firma rastie a
uvedomí si to, až ked nastanú problémy s platenou schopnostou. Tieto platobné
problémy nastávajú ak podnik rastie bez dodatocného vkladu kapitálu alebo ak rastie
rýchlejšie, ako je schopný vytvárat interné financné zdroje.
Preto je žiadúce rozvoj podniku uvedomele riadit a uvážlivo regulovat tempo rozvoja.
1.1 ZDROJE FINANCOVANIA PODNIKU
Financné zdroje podniku môžeme clenit z rozlicných hladísk pricom každé clenenie
bližšie charakterizuje istú stránku ich pôsobenia v podniku. Podla úcelu, na ktorý sú
financné zdroje urcené, poznáme financné zdroje ako kapitál a ako peniaze. O
získavaní kapitálu hovoríme vtedy, ked zdroje slúžia na zriadenie, rozšírenie,
modernizáciu alebo zveladenie podniku, ciže sa investujú.
Financné zdroje ako peniaze slúžia na zabezpecenie platobnej schopnosti a likvidity
podniku v priebehu jeho hospodárenia.
Z casového hladiska delíme financné zdroje na také, ktoré má podnik k dispozícii na
neobmedzený cas (napr. základné imanie), dlhodobo (zdroje získané úverovou formou)
a krátkodobo (úverové zdroje so splatnost do 1 roka).
Z hladiska vlastníctva cleníme financné zdroje podniku na vlastné a cudzie. Vlastnými
zdrojmi sú interné zdroje, pôvodné a dodatocné vklady vlastníkov. Všetky tieto zdroje
má vlastník trvalo k dispozícii a vytvárajú jeho vlastné imanie. Cudzie zdroje zahrnajú
všetky druhy úverov, pôžiciek a záväzkov, ako aj prípadnú nenávratnú financnú
pomoc, ktorú poskytuje podniku štátny rozpocet, úcelové fondy a nadácie.
Podla pramena, z ktorého financné zdroje do podniku plynú, ich rozdelujeme na interné
a externé. Medzi interné zdroje patrí zisk po zdanení znížený o dividendy, odpisy z
investicného majetku a zdroje uvolnené pri zmenách majetkovej a financnej štruktúry
podniku. Externým zdrojom sa budem podrobne venovat v nasledujúcej kapitole.
2. EXTERNÉ ZDROJE FINANCOVANIA PODNIKU
V podmienkach trhového hospodárstva môžu podniky na financovanie svojich cinností
využívat širokú škálu zdrojov. Na financovanie podnikových aktivít sa casto využívajú
externé zdroje, hovoríme o externom financovaní. Za externé zdroje financovania sa
považujú všetky zdroje, ktoré do podniku prichádzajú zvonka od iných subjektov, a to
bez ohladu na to, ci ide o iné podniky, banky poistovne, ci štát.
K externým zdrojom financovania patrí:
- vklad majitela a jeho dalšie zvyšovanie
- dlhodobé a strednodobé úvery
- krátkodobé úvery
- osobitné formy financovania ako sú leasing, faktoring, forfaiting
- dotácie
2.1 VKLAD MAJITELA
Základným externým zdrojom, ktorým podnik získava vlastný kapitál pri svojom
vzniku, je vklad majitela. Ak v priebehu cinnosti podniku vznikne dalšia potreba
kapitálu a podnik nemá k dispozícii dostatocné vlastné zdroje, môže dojst k zvýšeniu
vkladu majitelov. Pricom forma vkladu a jeho prípadné zvyšovanie závisí od právnej
formy podniku. V prípade individuálneho podnikania rozsah základného kapitálu a jeho
zvyšovania závisí výhradne od financných možností a rozhodnutí samotného majitela.
Ak individuálny podnikatel nemá potrebný vlastný kapitál na základné vybavenie,
prípadne na zvýšenie kapitálovej základne, môže potrebný kapitál získat od tzv. tichého
spolocníka. Podnik jednotlivca tým nadobúda formu tichej spolocnosti. Takéto zapojenie
kapitálu sa robí na základe vzájomnej písomnej dohody.
Pre malé a stredné podniky je charakteristické podnikanie vo forme obchodných
spolocností. Charakteristickým znakom spolocností tohto druhu je združovanie
individuálnych kapitálov pomerne malého poctu spolocníkov za úcelom spolocného
podnikania. Úcast spolocníkov sa neobmedzuje len na vložený kapitál, ale spolocníci pri
podnikaní aj osobne spolupracujú. Pri založení spolocnosti sa majetok vytvára z
vkladov spolocníkov, pricom tieto vklady nemusia byt rovnaké. Kapitál sústredujú
uzatváraním zmluvy so spolocníkmi vo forme a výške vneseného vkladu. Nestávajú sa
clenmi burzy. Externým zdrojom zvýšenia základného kapitálu týchto spolocností sa
môže stat bud dodatocný vklad spolocníkov, alebo vklady novoprijatých spolocníkov.
Do malých a stredných podnikov, ktoré realizujú perspektívny, ale rizikový projekt,
môže vstúpit tzv. venture kapitál.
Venture kapitálový investor spolupracuje s podnikom, v ktorom sa stal podielnikom.
Svojimi znalostami a postavením na trhu napomáha jeho rozvoju. Ked je podnikatelský
zámer úspešný, hodnota podielu venture kapitálového investora vzrastie a ten realizuje
zisk z transakcie predajom svojho podielu.
Špecifickým spôsobom získavajú základný kapitál akciové spolocnosti. Základný kapitál
takejto spolocnosti sa clení na akcie. Akcie sa po emisii umiestnujú na kapitálovom
trhu. Akcia je majetkový cenný papier vyjadrujúci vlastnícke právo. Majitel akcie je
spoluvlastníkom majetku akciovej spolocnosti. Emisia kmenových akcií je rozhodujúcou
formou získavania základného imania spolocnosti.
Vlastníci tohto typu akcií požívajú plné práva a musia plnit aj všetky povinnosti
akcionára.
Práva akcionára:
- podielat sa na riadení spolocnosti
- získavat podiel na zisku (dividendu)
- zachovanie pôvodného podielu na majetku spolocnosti
- zodpovedajúci podiel na likvidacnom zostatku
Povinnosti akcionára:
- v stanovenom termíne zaplatit spolocnosti úplnú hodnotu akcií, ktoré upísal
- rucit za záväzky spolocnosti do výšky ešte nesplatenej hodnoty akcií
Okrem kmenových akcií môže akciová spolocnost získat kapitál aj emisiou prioritných a
zamestnaneckých akcií.
Prioritné akcie sú v porovnaní s kmenovými zvýhodnené v dvoch smeroch - dividenda,
ktorá na ne pripadá, má prednost pred výplatou dividendy na kmenovú akciu
- pri likvidácii spolocnosti sa z likvidacného výnosu najskôr uspokojujú nároky
vlastníkov prioritných akcií.
na druhej strane majú prioritné akcie aj nevýhody a síce, že spravidla nemajú
hlasovacie a odberné právo.
Emisia prioritných akcií umožnuje spolocnosti získat dodatocný kapitál, aj ked drahšie,
ako formou dlhodobého úveru, ale bez povinnosti vyplatit príslušnú sumu v
stanovenom termíne.
Zamestnanecké akcie sú osobitným druhom akcií, ktoré zvyšujú záujem zamestnancov
o prosperitu spolocnosti a prispievajú k sociálnemu zmieruj. Ide o akcie na meno, ktoré
môžu nadobúdat zamestnanci spolocnosti za zvýhodnených podmienok urcených
stanovami. Tieto výhody bývajú na druhú stranu kompenzované tým, že prevod akcií
sa môže uskutocnovat len medzi zamestnancami spolocnosti.
Variant je financným nástrojom spojeným so získavaním kapitálu spolocností z
externých zdrojov. Je stelesnením práva vlastníka variantu kúpit pevne urcený pocet
kmenových akcií v priebehu stanoveného obdobia za vopred urcenú cenu. Na rozdiel od
oprie sa vždy edituje ako súcast cenného papiera (kmenovej akcie alebo obligácie).
Pricom je pri emisii urcené, ci je varan spojený s cenným papierom oddelitelne alebo
neoddelitelne.
Technika emisii akcií sa líši podla charakteru akciovej spolocnosti, pre ktorú sa editujú.
Malé akciové spolocnosti akciami takmer vôbec neobchodujú, vlastní ich len malý pocet
ludí. Nazývame ich súkromne vlastnení spolocnosti. Vydanie akcií pri zakladaní takejto
spolocnosti, prípadne pri zvyšovaní akciového kapitálu, má charakter súkromnej
emisie. Akcie väcších spolocností, ktoré vlastní množstvo investorov, nazývame
verejne vlastnené. S ich akciami sa bežne a pravidelne obchoduje na kapitálovom trhu.
Tieto akcie majú charakter verejne obchodovatelného cenného papiera. Vydávanie akcií
verejne vlastnených spolocností sa uskutocnuje verejnou emisiou, co znamená verejný
predaj akcií širokému okruhu investorov. Emisia akcií je pomerne zložitá procedúra.
Emitujúca firma musí najskôr rozhodnút o velkosti kapitálu, ktorý chce získat a o type
vydávaných akcií. Potom nasleduje výber sprostredkovatela, ktorý umiestnuje na
primárnom trhu. Proces predaja akcií sa zacína vydaním predbežnej ponuky
obsahujúcej základné údaje o pripravovanej emisii. Vlastný predaj akcií záujemcom
uskutocnuje bud sám sprostredkovatel prostredníctvom svojej predajnej siete, alebo
môže vytvorit predajnú skupinu.
2.2 DLHODOBÉ A STREDNODOBÉ ÚVERY
Úver je pre podnik návratnou formou získavania cudzích externých zdrojov. Je to
ekonomický vztah medzi veritelom a dlžníkom, ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej
hodnoty na docasné použitie, t. j. s podmienkou návratnosti. Za dlhodobé úvery sa
považujú financné zdroje získavané podnikmi úverovou formou na dobu prekracujúcu 4
- 6 rokov. Medzi dlhodobé úvery patria:
- úvery získané emisiou podnikových obligácií
- financné úvery
- dlhodobé pôžicky na dlžný úpis
Obligácie sú cenné papiere vyjadrujúce dlžnícky záväzok podniku, ktorý ich vydal.
Vydávajú sa spravidla na 10 - 20 rokov, ale inflácia dobu splatnosti skracuje. V
priebehu dlhorocného využívania podnikových obligácií ako formy získavania
dlhodobých financných zdrojov, sa vyvinulo viacero ich foriem, a to:
a.)podla spôsobu rucenia eminenta
- obligácie bez konkrétneho zabezpecenia emisie, ide o silné a
úverovo schopné firmy
- obligácie zabezpecené konkrétnym majetkom eminenta
- obligácie zabezpecené zárukou štátu
b.) podla spôsobu stanovenia úrokového výnosu
- priamo na obligácie je vyznacený úrokový výnos percentom z
nominálnu
- obligácia s meniacou sa úrokovou mierou - mení sa každé 3 - 6
mesiacov, ale len v urcených hraniciach
c. ) podla splácania obligácii
- splatenie obligácii v termíne pevne stanovenom pri emisii
- splatenie obligácii pred uplynutím doby splatnosti (toto právo si
eminenta vyhradzuje pri emisii a musí byt uvedené na obligácii)
d.) osobitné druhy obligácii
- konvertibilné obligácie - majitel obligácii ich môže vymenit za iné
cenné papiere vydané eminentnom
- obligácie s nulovým kupónom - úroky sa vyplácajú neraz pri
splatnosti obligácie
- ziskové obligácie - majitelia obligácii majú právo na urcitý podiel
na zisku nad kupónovú úrokovú mieru
- obligácie s dvojitou menou - emisiou získané prostriedky a úroky sa
platia v inej mene v akej sa uskutocní splatenie obligácie
- zamestnanecké obligácie - podnik ich edituje pre zamestnancov
- rizikové obligácie- obligácie s vysokou úverovou mierou, ktoré
editujú podniky s nízkym hodnotením úverovej schopnosti
- medzinárodné obligácie - patria sem zahranicné obligácie a
euroobligácie
Obligácie ako cenný papier musia mat isté náležitosti, ktoré sú uvedené na jej
plášti. Sú to:
- názov a sídlo eminenta
- názov obligácie a jej císelné oznacenie
- nominálna hodnota obligácie
- spôsob urcenia výnosu
- vyhlásenie eminenta, že dlhuje nominálnu hodnotu obligácie jej
majitelovi
- záväzok eminenta splatit nominálnu hodnotu v istom termíne ,
vyplácat urcený výnos v stanovených termínoch, spôsob týchto výplat
a urcenie platobného miesta
- pri obligáciách znejúcich na meno aj meno prvého majitela
- dátum vydania obligácie a podpisy oprávnených predstavitelov
eminenta
- údaj o povolení emisie príslušným orgánom
Financné úvery sú charakteristické tým, že sa poskytujú a prijímajú v penažnej
forme na základe úverovej zmluvy medzi veritelom a dlžníkom.
Financné úvery sa poskytujú vo viacerých formách:
a.) termínované pôžicky slúžia najcastejšie na financovanie rozvojových potrieb
podniku, preto sa oznacuje aj ako investicný úver. Môžu byt urcené aj na krytie potrieb
prevádzkového charakteru. Prostriedky na splácanie termínových pôžiciek sa majú
vytvárat z výnosov úverovaných objektov. Vzhladom na rizikovost tohto úveru veritelia
spravidla požadujú krytie prvotriednou osobou alebo majetkovou zárukou, obmedzujú
objem úveru tak, aby sa dlžník podielal vlastnými zdrojmi na financnom krytí
úverovaného projektu a snažia sa dohodnút co najkratšiu lehotu splatnosti.
Termínované pôžicky sa poskytujú na 1 - 10 rokov, splácajú sa postupne v priebehu
celého trvania dlhu a bývajú zabezpecené, cím sa veritelia chránia proti riziku.
b.) pôžicky poskytované formou hypotekárnych záložných listov. Ide o úvery
poskytované na nákup, výstavbu, rekonštrukciu a údržbu nehnutelností. Podnik, ktorý
chce získat dlhodobý úver ponúkne banke ako záruku istý nehnutelný majetok. Banka
zataží tento majetok hypotékou. Ak by dlžník nesplnil záväzky vyplývajúce z úverovej
zmluvy, má banka právo príslušné nehnutelnosti predat a uhradit tak svoju
pohladávku.
c.) pôžicky v rámci revolvingového systému sú osobitnou úverovou formou. Podstatou
je, že získaný krátkodobý úver sa spláca z dalšieho krátkodobého úveru a nadobúda
tým charakter dlhodobého úveru. Revolvingové úverovanie dlhodobejších potrieb je z
hladiska podnikovej likvidity velmi riskantné a aj drahé
d.) exportný úver je osobitnou formou poskytnutia preddavku na zahranicnú
pohladávku exportéra.
Dlhodobé pôžicky na dlžný úpis je úverová forma, ktorá nie je sprostredkovaná
financným trhom. Pôžicka sa poskytuje na základe zmluvy medzi veritelom a dlžníkom
na dobu do 15 rokov. Zárukou býva zápis nehnutelného majetku podniku do knihy
vlastníctva nehnutelností.
Strednodobé úvery sa poskytujú na 1 - 4 roky. Najrozšírenejšie sú dodávatelské úvery.
Tieto poskytujú dodávatelia strojov a zariadení svojim odberatelom v naturálnej forme
s cielom zvýšit odbyt svojich výrobkov. Po poskytnutí tejto formy úveru zariadenie bud
prechádza do vlastníctva odberatela alebo sa odberatel stáva vlastníkom až po
uhradení poslednej splátky dodávatelovi
2.3 KRÁTKODOBÉ ÚVERY
Krátkodobé úvery sú urcené na krátkodobé preklenovanie nesúladu medzi potrebu
zdrojov financovania a ich disponibilnou výškou. Lehota splatnosti je do 1 roka.
Medzi hlavné formy krátkodobých úverov patrí:
- obchodný úver
- stále pasíva
- preddavky od odberatelov
- komercné papiere
- krátkodobé bankové úvery
Obchodný úver ako najstaršia forma úveru, je charakteristický tým, že odberatel
zaplatí dodávatelovi za tovar alebo služby až po uplynutí dohodnutej lehoty. Písomným
dokladom o zavretí tejto zmluvy je faktúra, v ktorej sú uvedené okrem druhu,
množstva a ceny tovaru aj konkrétne platobné podmienky. V prípade obchodného
úveru ide o presné dohodnutie oneskoreného termínu platenia. Obchodný úver má
výhody tak pre dodávatela ako aj pre odberatela (nemusí mat okamžite k dispozícii
penažné prostriedky). Pri obdobnom úvere je úrok zakalkulovaný do ceny tovaru.
Stále pasíva sú úverovým zdrojom financovania, ktoré sa v podniku docasne
uvolnujú a pri nepretržitosti reprodukcného procesu majú trvalý charakter. Vznikajú v
dôsledku právnych úprav. Podnik má tieto zdroje financovania k dispozícii bezúrocne.
Ide hlavne o:
-záväzky voci zamestnancom
-záväzky voci štátnemu rozpoctu
Záväzky voci zamestnancom vznikajú v podniku preto, lebo k vynakladaniu živej
práce dochádza denne, k jej zúctovaniu k 15. a k poslednému dnu v mesiaci, ale
výplata miezd sa uskutocnuje až s niekolkodenným oneskorením. Úver vo výške
záväzkov voci zamestnancov poskytujú podniku pracovníci, ktorých podnik
zamestnáva.
Záväzky voci štátnemu rozpoctu vyplývajú z predpisov upravujúcich odvod daní.
Medzi vznikom, zúctovaním a odvodom daní do štátneho rozpoctu je urcité obdobie,
pocas ktorého podnik disponuje s penažnými prostriedkami, ktoré má odviest formou
daní. V tomto prípade štát bezúrocne financuje podnik.
Preddavky od odberatelov sa praktizujú hlavne v tých odboroch podnikania, kde sa
výroba finálneho produktu vyžaduje dlhú dobu alebo kde sa vyrábajú produkty tažko
realizovatelné iným odberatelom. Pre dodávatela predstavuje preddavok bezúrocný
zdroj financovania a zabezpecenie si odberatela.
Komercné papiere predstavujú krátkodobý platobný príslub, obchodovatelný na
trhu. Podnik získava úver tak, že edituje príslušné cenné papier.
Krátkodobé bankové úvery poskytujú podnikom obvodné banky v týchto hlavných
formách:
- kontokorentný úver
- krátkodobá úcelová pôžicka
- lombardný úver
- neskonaný úver
- prevzatie úverovej záruky
Kontokorentný úver slúži predovšetkým na prekonanie krátkodobých platobných
tažkostí, t. j. na krátkodobé zlepšenie platobnej schopnosti a likvidity podniku.
Poskytuje sa na bežnom úcte podniku tým, že podnik môže do dohodnutej výšky íst do
debetu.
O poskytnutie úcelovej pôžicky musí podnik banku požiadat.
Z toho, že sa poskytuje na konkrétny úcel vyplýva, že banka musí každú žiadost
hodnotit samostatne a v závislosti od miery rizika urcuje aj spôsob rucenia a úrokovú
mieru.
Lombardný úver poskytuje banka podnikom proti záruke obchodovatelného majetku.
Ak podnik nespláca úver v dohodnutých termínoch, môže banka lombard predat a
výnos použit na splatenie úveru. Zárukou na lombardný ver môžu byt cenné papiere,
zmenky zásoby.
Neskonaný úver sa poskytuje odkúpením zmenky, znejúcej na rad klienta pred
termínom jej splatnosti. Banka teda neberie zmenku do úschovy ale tým, že sa zarucí
za jeho záväzky, zvýši úverovatelnost podniku a umožní mu získat penažné
prostriedky od iného subjektu. Banka preberá riziko, že ak podnik úver nesplatí, bude
ho musiet splatit sama. Za znášanie rizika si banka úctuje provízie.
2.4 POSKYTNUTIE ÚVEROV
Poskytovanie a správa úveru predstavuje celý proces navzájom na seba nadväzujúcich
cinností. Pri rokovaní s klientom ide banke o získanie základných informácií o klientovi
a jeho predstavách o úcasti banky na jeho podnikatelských aktivitách. Banka oboznámi
klienta so základnými podmienkami poskytovania úveru. Po vstupnom pohovore
žiadatel predloží žiadost o úver, ktorá obsahuje identifikacné údaje žiadatela údaje o
požadovanom úvere a prílohy. Pred uzavretím úverového obchodu banka preveruje
schopnost klienta využit úver efektívne, súlad žiadostí o úver s internými predpisy
banky, schopnost klienta naplnit zámer a splnit dohodnuté podmienky, zabezpecenie
úveru a úverovú analýzu. Pokial sa banka rozhodne úver poskytnút, uzatvára sa
zmluva o úvere, ktorá je základným právnym dokumentom pri úverovom obchode. Po
poskytnutí úveru banka sleduje splácanie úveru. Pri úverovom monitoringu banka
sleduje splátkovú disciplínu klienta, priebežne sleduje jeho vývoj a hodnotí ekonomický
rozvoj klienta, kontroluje úplnost úverovej dokumentácie.
2.5 OSOBITNÉ FORMY FINANCOVANIA
Pri faktoring ide o odkúpenie krátkodobých pohladávok ktoré vznikajú prevažne pri
dodávkach bežného obchodného tovaru konecnej spotreby a pri dodávkach pre bežnú
výrobnú spotrebu. Podnik predá svoju pohladávku ešte pred jej splatnostou faktorov
(špeciálna financná inštitúcia alebo banka). Pricom dohoda medzi faktorom a jeho
zákazníkom môže byt rôzna. Poznáme dva typy faktoring:
a.) skrytý - dlžník nevie o predaji jeho záväzku veritelom faktorov, platí
veritelovi a ten sústreduje platby na osobitnom úcte faktora
b.) otvorený - veritel odpredaj pohladávky faktorov oznámi dlžníkovi. Faktor uhradí
nominálnu hodnotu pohladávky, zníženú o náklady faktoring. Faktoring sa považuje za
spôsob krátkodobého financovania, ktorý je spojený s obchodným úverom.
Forfaiting je formou nefinancovania exportných pohladávok. Vývozca predá svoju
pohladávku v zahranicí forfaitérovi za cenu, ktorá je nižšie o odmenu forfaitérovi ako
nominálna hodnota pohladávky. Tým vývozca získa peniaze ešte pred splatnostou
pohladávky a zbaví sa rizika, že odberatel nacas, alebo vôbec nezaplatí. Toto riziko
preberá forfaitér. Poznáme dva základné druhy forfaitinger:
a.) forfaiting týkajúci sa exportných pohladávok majúcich formu zmenky
b.) forfaiting týkajúci sa pohladávok, ktoré nie sú kryté zmenkou. Forfaiting možno
charakterizovat ako spôsob dlhodobého a strednodobého úverovania vývozu.
Leasing možno definovat z dvoch hladísk. Z vecného hladiska ide o prenájom tovaru
dlhodobej spotreby zákazníkom, ktorí ho používajú za
úplatu. Z financného hladiska predstavuje leasing špeciálnu formu úverového krytia
dlhodobých potrieb nájomcov.
Leasing poznáme:
a.) operatívny - je typom transakcie, pri ktorej sa urcitá zložka majetku prenajíma na
obdobie kratšie, než je životnost prenajímaného majetku. Po uplynutí doby, na ktorú sa
leasingová zmluva uzavrela, neprechádza predmet leasingu do vlastníctva nájomcu
b.) financný - možno charakterizovat dlhodobostou nájomného vztahu. Doba prenájmu
zhrna podstatnú cast doby životnosti prenajímaného majetku a v zásade koncí jeho
prevodom do vlastníctva nájomcu. Prenajímatel prenáša podstatnú cast doby životností
prenajímaného majetku a v zásade koncí jeho prevodom do vlastníctva nájomcu.
Prenajímatel prenáša na nájomcu rizika plynúce z vlastníctva.
Leasingovú zmluvu nemôže žiadny z partnerov vztahu jednostranným konaním zrušit.
2.6 DOTÁCIE
Dotácie sú nenávratné zdroje financovania, sú zároven ekonomickým nástrojom,
prostredníctvom ktorého štát alebo iný územný celok podporuje presadzovanie svojich
zámerov. Formy a spôsoby poskytovania dotácií môžu byt rôznorodé, spravidla ich
cleníme na priame a nepriame.
Priame dotácie znamenajú prísun penažných prostriedkov do podniku. Môže íst o:
- cenové príplatky, ktoré zvyšujú tržby podniku, používajú sa hlavne pri
intervenovaní ciev polnohospodárskych produktov
- exportné prémie, ktoré vyrovnávajú exportérom rozdiel medzi cenou
na svetových a domácich trhoch
- investicné dotácie, ktoré nemajú za ciel podporovat aktivitu
investorov
- iné priame formy dotovania s presným úcelovým urcením
Nepriame dotácie znamenajú zníženie podnikových výdavkov. Hlavné formy sú:
- danové úlavy, t. j.
zníženie alebo úplné odpustenie platenia dane.
Zvýhodnenie sa robí najcastejšie tak, že sa urcia ciastocne alebo úplne
odpocítatelné položky z danového základu
- bezúrocné pôžicky a pôžicky so zníženou úrokov sadzbou, pri ktorých
sa zo štátneho rozpoctu príslušným úverujúcich inštitúciám uhradzuje
rozdiel medzi normálnou výškou úrokov a zvýhodnenou sumou úrokov
- štátne garancie úverov poskytovaných podnikom do málo výnosných
odborov podnikania. Pri tejto forme pomoci dochádza k cerpaniu
rozpoctových prostriedkov až v prípade uplatnenia nároku veritela na
garanciu úveru.
- bezplatné poradenstvo a poskytovanie informácii hlavne pre malé a
stredné podniky
- poskytovanie výhodných štátnych objednávok
Pri podporovaní rozvoja ekonomiky sa môžu využívaním dotácií dosiahnut urcité
pozitívne výsledky, aj ked je nutnost administratívnej kontroly pri poskytovaní a
používaní dotácií. V záujme oživenia ekonomiky je opodstatnené poskytovanie dotácií
hlavne malým a stredným podnikom.