EMOCIONALITA
Emócie a city patria do oblasti prežívania vzťahu jedinca ku skutoč¬nosti. Radosť, hnev, smútok sú prežívaním nášho vzťahu k tomu, s čím sa stretávame, čo poznávame, čo si predstavujeme, čo robíme. Zdrojom týchto emocionálnych zážitkov je prostredie, avšak odráža sa v nich aj vzťah jedinca k tomuto prostrediu. Kým v poznávacích procesoch je základnou črtou objektívnosť, poznanie vedie k objektom, city - i keď vyjadrujú vzťah ku skutočnosti — smerujú priamo k nášmu „JA".
Rozdelenie emócií a citov
Slovo emócie pochádza z latinského slova moveo = hýbem, a vyjadruje teda určité psychické zmeny, ktoré človek prežíva. Možno súhlasiť s ná¬zormi, ktoré poukazujú na nejednotné a nepresné používanie pojmu city v súčasnej psychologickej literatúre. Väčšina psychológov, počínajúc druhou polovicou 19. storočia až doposiaľ, však rozdeľuje emócie na nižšie a vyššie, a to v závislosti od ich zložitosti, obsahu a zamerania (M. Cza-ko a kol., 1982). V našom výklade rozdelíme emócie a city takto (J. Švan-cara. 1983):
Citové prežívanie
Emócie (nižšie city)
1. Zážitky spojené s uspokojovaním potrieb alebo ich depriváciou.
2. Sčasti u vyšších živočíchov.
3. Väčší podiel podkôria.
4. Majú situačný charakter.
5. Neprekračujú hranice záujmov jedinca (sebaregulácia organizmu).
Vyššie city
1. Zážitky spojené s potrebami, ktoré vznikli v priebehu spoločenskohistorického vývoja.
2. Špecificky ľudské formy prežívania.
3. Vedúca úloha mozgovej
4. Bývajú dlhodobé.
5. Regulácia v súlade s daný¬mi mravnými, etickými a inými normami spoloč¬nosti (udržanie homeostázy človeka ako spoločenského tvora).
Najčastejšie sa pri popisovaní nižších emócií zdôrazňuje ich spojitosť s činnosťou prvej signálnej sústavy a nepodmieneno-reflexná povaha. Sú viazané najmä na vitálnu oblasť organizmu, vyznačujú sa jedno¬duchosťou a vyskytujú sa i u zvierat. Medzi nižšie emócie patria ele¬mentárne zážitky príjemného a nepríjemného, vyvolané napr. rôznymi zvukmi, vôňami, farbami, a zážitky príjemného a nepríjemného podmie¬nené somatickými pocitmi, alebo komplexnými somatickými vnemami, sebacítením. Nižšie emócie sa spájajú s uspokojovaním najzákladnej¬ších životných potrieb, vznikajú prevažne na základe inštinktívnych prejavov.
Druhá skupina (city) sú spoločensky podmienené, špecifické pre člo¬veka. Zásluhou získaných skúseností v priebehu historického vývoja, s rozvojom najvyšších intelektuálnych funkcií u ľudí vznikla široká škála emocionálnych prejavov, citových zážitkov. City vznikajú na podmie-neno-reflexnom základe, čím vytvárajú nadstavbu nad nepodmieneno-reflexnými emóciami.
Klasifikácia citov
Pri opisovaní citov medzi najčastejšie uvádzané skupiny patria (M. Czakoakol., 1982):
Sociálne city - majú svoj podklad v špecifických vzťahoch človeka k človeku. Patria k nim napr. city humanity, city solidarity, sympatie, lásky a i. Za zvláštny druh sociálnych citov niektorí autori považujú city osobnostné, ako sebaláska, citlivosť na urážku, pokarhanie, pochvala.
Estetické city — vznikajú pri napínaní, uspokojovaní alebo neuspo-kojovaní estetických potrieb. Ich zdrojom môžu byť umelecké diela, prí¬rodné javy, ľudské činy a vôbec všetko, čo zodpovedá požiadavkám krásy. City krásna, škaredosti, ušľachtilosti, podlosti, tragickosti, komickosti sú v určitej miere ovplyvňované vrodenými dispozíciami, ale prevažný podiel na ich rozvoji má výchova.
Intelektuálne city - sú podmienené intelektuálnou činnosťou, vzni¬kajú v procese myslenia, poznávania, pri tvorivých myšlienkových po¬chodoch zameraných na riešenie problému. Intelektuálnymi citmi, presnejšie údivom, podľa Platóna, začína každé poznanie a túžba po poznaní.
Etické city - vznikajú v spojitosti s realizovaním spoločenských po¬trieb a záujmov, ktoré sú obsiahnuté v morálnych zásadách, pravidlách a zákonoch pokladaných za nevyhnutné predpoklady spoločenskej exis¬tencie. Správanie smerujúce proti spoločenským záujmom, potrebám sa hodnotí záporne, sprievodné emocionálne prejavy predstavujú záporné
etické city. Ku kladným etickým citom patria napr. láska a úcta k rodi¬čom, svedomie a i. Podskupinu etických citov tvoria právne city.
Právne city - vyjadrujú, ako človek prežíva svoj vzťah k činom a konaniu, ktoré usmerňujú rôzne právne normy. K právnym citom prináležia napr. úcta k verejnému poriadku, cit zodpovednosti za dodr¬žiavanie zákonov, cit spravodlivosti a i.
Svetonázorové city — sa môžu vyskytovať v spojitosti s určitým kon¬krétnym prípadom, ale v prevažnej časti vyjadrujú skôr všeobecné sve¬tonázorové postoje osobnosti. Tvoria nadstavbu nad predmetnými citmi. Ich nevyhnutným predpokladom je abstraktné myslenie. Niektorí autori do tejto skupiny zaraďujú aj napr. cit humoru, irónie, vznešeného a tra¬gického.
Podľa rýchlosti vzniku, sily a trvania delíme city na: afekty, nálady a vášne.
Afekty
Afekty sa najčastejšie charakterizujú ako náhle vznikajúce, búrlivo prebiehajúce a pomerne krátkodobé emocionálne zážitky. Viažu sa na nejaký konkrétny podnet. Obsah afektu plne zaujme vedomie človeka, často natoľko, že nedokáže kontrolovať svoje správanie. Pri klasifikácii afektov sú pozoruhodné koncepcie vychádzajúce z analý¬zy vzťahu k sociálnemu prostrediu. B. Kafka vychádza vo svojom vyme¬dzení tzv. praafektov zo stanoviska jedinca k predmetu jeho prostredia, vyjadreného idiokinetickými a heterokinetickými pohybmi. B. Kafkove praafekty možno graficky znázorniť takto (J. Švancara, 1984):
Prvý smer zodpovedá dychtivosti, druhý odporu, zlosti, prípadne plachosti, tretí strachu a štvrtý láske. Východiskom analýzy je interak¬čné správanie. Na najelementárnejšej úrovni môžeme praafekty sledovať pri pozorovaní interakcie primátov.
Nálada
Nálada je dlhotrvajúci citový stav, vyznačujúci sa menšou intenzitou. Má difúzny charakter, postihuje v kladnom alebo zápornom smere pre¬žívanie človeka, pôsobí na priebeh psychických procesov a činnosť. Nála¬da vytvára vzťahový rámec, v ktorom sa interpretujú ostatné zážitky. Stálosť alebo kolísanie nálad je vo vzťahu ku konštitučnému typu, resp. temperamentu jedinca. Intenzita nálady sa mení v priebehu dňa.
Vášeň
Vášeň sa opisuje ako mimoriadne silný, hlboký, dlhotrvajúci citový vzťah, ktorý determinuje zameranie myslenia a konania človeka. Vo vᚬni nevyhnutne dochádza k zjednoteniu emocionálneho a vôľového proce¬su. Od vášne je treba odlišovať nadšenie a vzplanutie. Nadšenie sa viaže na istý myšlienkový obsah, ktorý potom výrazne púta našu pozornosť. Pokiaľ je pre nadšenie príznačné emocionálne zanietenie pre určité idey, vzplanutie sa vyznačuje silnou náklonnosťou k objektom, obdobne ako je to u vášne. Pre svoju rýchlu pominuteľnosť, krátke časové trvanie pova¬žuje sa vzplanutie za prvé štádium, prvý stupeň zrodu vášne.
Ontogenéza emocionálnych stavov
Ak sa zameriame pri sledovaní vývinu dieťaťa od ranného veku na oblasť emotivity, dôjdeme k záveru, že vo vývine emocionálneho prežíva¬nia a správania je rad zákonitostí, ako ich zisťujeme pri vývine pohybo¬vých schopností, poznávacích procesov a pod.
Počínajúc novorodeneckým obdobím môžeme postupne sledovať po¬stupnú diferenciáciu emócií od počiatočnej excitácie až po zložitú štruk¬túru vyšších citov. Diferenciáciu emócií v rannom detstve ilustruje Bridgesovej schéma (obr. 9). Aj keď k vymedzeniu začiatku jednotlivých emócií možno mať výhrady, schéma má stále didaktickú hodnotu pre' znázornenie pokračujúcej diferenciácie emócií.
Postupné zväčšovanie druhov a odtieňov emócií a citov sa však stále viac integruje a stabilizuje v rámci dielčích systémov vyvíjajúcich sa osobnosti. V priebehu vývinu môžeme ďalej sledovať značné presuny v podnetoch, ktoré vyvolávajú emocionálnu odpoveď. Čím je jedinec vyspelejší, tým viac je schopný odpovedať selektívne na podnety a súčasne sa desenzibilovať na niektoré okruhy podnetov, ktoré ho excitovali v mladšom vývinovom období. V stručnom prehľade uvedieme základnú charakteristiku jednotlivých vývinových období (J. Svancara, 1984):
Dojčenský vek: na začiatku života majú emócie dominantné postave¬nie. Signalizujú uspokojenie, resp. neuspokojenie základných biologic¬kých potrieb. V polovici prvého roku dochádza k presunu od prevažne nepríjemných k príjemným emóciám. Výrazom emócií je motorika celého tela. Postupne sa diferencujú afekty a nálady.
Obdobie batoľaťa: (12. - 36. mesiac) labilita emócií, afektívne výbuchy nepatrného trvania a nepatrnej hlbky. Rozšírenie citového prežívania vzťahu k druhým osobám a zážitky súvisiace so začiatkom uvedomovania si seba.
Predškolský vek: (3. - 6. rok) rozvíjanie emocionálneho prežívania podnetov, ktoré poskytuje hra. Vývin tranzitívnych citov, napríklad súcitu. Ku koncu tohto obdobia prechodne zvýšená emotivita. Živé emo¬cionálne spracovanie rozprávok.
Školský vek: prevažujú pozitívne náladové dominanty a stenické emócie. Rozvíjajú sa sociálne city. Rastie sebavedomie. Rozvíjajú sa mravné city. Všeobecne však majú city malú híbku.
Predpuberta a puberta: tendencia k dysforickým náladám, zvýšená dráždivosť. Labilita sebacitu. Diferenciácia vyšších citov v súvislosti so zmenami v hierarchii hodnôt. Prehíbenie citov, prejavy nadšenia pre osoby a ideály a rovnako vášnivé odmietanie všetkého, čo sa vnucuje.
Adolescencia: po stránke emocionálnej búrlivé obdobie, stretávanie sa protichodných impulzov. Silné priateľské vzťahy. Erotické city, emocio¬nálna nezávislosť na rodičoch. Niekedy osobné sklamania z rozporu medzi predstavou, ideálom a skutočnosťou.
Mladšia dospelosť: obdobie veľmi silne dynamické. U mužov je v po¬predí tendencia po uplatnení v povolaní, v športe, získaní sociálnej prestíže atď., u žien rozvoj materského inštinktu. Intenzívne prežíva¬nie manželských vzťahov, ktoré prinášajú šťastie i konflikty medzi part¬nermi.
Stredná dospelosť: prináša celkovú stabilizáciu, ktorá sa premieta do emocionálnej oblasti. Obohacovanie citového života rodiny vychovávajú¬cej deti. Kladné citové zážitky vyplývajúce z profesionálnych úspechov. V priebehu piateho decénia zvýšená emocionálna labilita žien v súvislosti s klimakterickými zmenami. Ochabovanie sexuálnej aktivity sa premie¬ta do citovej sféry a prináša viac obáv mužom než ženám.
Starnutie: vyrovnávanie tendencií k dráždivým alebo ťažkomyseľ-ným náladám. Zmiernenie afektívnych prejavov. City sú menej bezpros¬tredné. Na druhej strane značná nezávislosť hodnotenia na citových vzťahoch.
Staroba: v súvislosti so zmenami životného štýlu dochádza k zúženiu okruhu citového prežívania. Udržiavajú sa doterajšie, ale ťažšie nadvä¬zujú nové citové vzťahy. Tendencia k depresívnym náladám. Hrdosť na úspechy členov rodiny. Živé osobné spomienky. Emocionálna labilita pri zníženej intenzite prejavov.