podobné referáty

Geografia
Geografia či zemepis (gréc. gé [zem] + grafein [op ... viac...

Vývoj Zeme
Existencia Zeme=4,5 mld. rokov.Krajinná sféra=prip ... viac...

Vývoj geografie
Vývoj geografie Náuka o krajinnej sfére patrí k n ... viac...

Región centrálnej Ázie
Región centrálnej Ázie Región Strednej Ázie - si ... viac...

Chránená krajinná oblast Záhorie
Chránená krajinná oblast Záhorie Ochrana krajiny ... viac...

ico refreklama

EKOLÓGIA


Hodnotenie:
Zobrazení: 4596


Úvod
Ropa na morských plážach, automobilové výfukové plyny, emisie z tovární a elektrárni, smetie a mnoho ďalších odpadových produktov, to všetko sú znečisťujúce látky. Znehodnocujú životnné prostredie, nepriaznivo vplývajú na zdravie ľudí, ubližujú zvieratám i rastlinám. Tieto odpadové zložky sú nežiadúcim dôsledkom moderného spôsobu života. Samotné znečisťovanie nie je síce ničím novým, lenže dnes je priemyselných závodov oveľa viac a omnoho širšia je aj škála znečisťujúcich látok. Pred znečistením neostal uchránený nijaký kút našej Zeme, či už na pevnine, v ovzduší alebo vo vode, postihnutá je dokonca aj antarktída a Mount Everest. Vedci ešte stále nezistili všetko o znečisťovaní, no predsa už vieme dosť o tom, ako ho možno regulavať. Dá sa znížiť napríklad opätovným spracovaním odpadu či už využívaním materiálov, ktoré sa v pôde rozkladajú pôsopením organizmov. Hoci som ja vypichol len tie najdôležitejšie problémy. Ja ešte stále veľa takých na ktoré sa neprišlo a sú rovnako dôležité.

Prirodzené spoločenstvá zeme
Termín svetová ekológia používal nemecký zoológ Ernst Haeckel (1834-1919), prezývaný „nemecký Darwin”. Definoval ju ako „vzťah živočíchov k životnému prostrediu organickej i anorganickej podstaty”. Koreň slova tvorí grécky výraz oikos, čo znamená domov alebo miesto, kde sa žije. Haeckel chcel povedať, že rastlinám, hmyzu, zvieratám a prostrediu, v ktorom žijú, sa nedá porozumieť, ak ich budeme skúmať oddelene. Jednotlivé vzťahy tvoria totiž jediný ucelený komplex. Ekológia však neznamenala viac než slovo, pokým za ním vedci v 20. storočí nezačali hľadať konkrétny význam.
V 20. rokoch nemecký biológ August Thienemann prišiel s teóriou trofických vzťahov, ktorá rozdeľuje rôzne organizmy podľa toho, akú časť potravinového reťazca tvoria. Najnižšie stoja zelené rastliny, ktoré slnečnú energiu premieňajú na potravu bylinožravcov. Tieto naopak požierajú mäsožravci. Britský ekológ Charles Elton (1900) 20 rokov študoval živočíchy žijúce na lúkach v lesoch a vo vodných tokoch v okolí Oxfordu. Tak vznikla jeho teória o ekologických utočištiach (úlohách, ktoré zastávajú jednotlivé organizmy). Poukazoval aj na to, že Thienemannovy trofické stupne majú tvar pyramídy, pričom najväčší počet živočíchov tvorí jej úpätie, a naopak na špičke zostáva len niekoľko predátorov, akým je napríklad líška.
Stúpajúci význam ekológie narušilk pohodlné vedecké rozdelenie prírody do rôznych kategórií. Ekológia pôvodne bola odevetvím biológie, v 60. rokoch potom však navýšila na politickom význame. Obavy z rozrastajúceho sa ľudstva, znečisteného ovzdušia a ubúdajúcej pananskej prírody sa dajú riešiť len s pomocou ekologických pojmov. Jediná malá zmena v ekosystéme, napríklad vyhladenie zdanlivo nepodstatného druhu, môže mať na celok obrovský vplyv. Tieto myšlienky zneli ako rajská hudba kritikom spoločenských vzťahov, Ako je theodore Roszak, ktorý ekológiu v roku 1973 označil za „podvratnú vedu”, ktorá je „holistická, vnímavá, dôverčivá, ktorá úmyselne neškodí a ktorá má hlboko zakorenené estetické cítenie”.
Od tej doby sa ekológia stala ako pojmom, tak vedou. Zástanci ochrany životného prostredia sa oháňajú svojimi princípmi, kritikom vedecké metódy zvané redukcionizmus zase imponuje dôraz, ktorý ekológia kladie na celok.

Tichá jar
V 40. a 50. Rokoch chemici vyrábali nové účinné pesticídy proti hmyzu a chorobám rastlín. Medzi ne patril aj insekticid zvaný DDT, ktorý zabíja vši prenášajúce týfus a moskyty šíriace maláriu. DDT síce zachránilo milióny ľudských životov, malo však jednu chybu. V životnom prostredí ďalej pretrvávalo a dokoca sa usadzovalo v ľudských tukoch a v materskom mlieku.
Rachel Carsonová (1907-64), biologička, ktorá roky pracovala pre americké rybárstvo, začala v roku 1962 byť na poplach. Jej kniha Tichá jar (1962) je svedectvom o tom, ako sa pesticídy ukladajú v životnom prostredí, a je taktiež považovaná za počiatok hnutia na ochranu životného prostredia. DDT bolo neskôr na celom svete pripísano na zoznam zakázaných látok.


Skleníkový efekt
Samotná slnečná energia nieje schopná vyhriať Zem na terajšiu teplotu. Vyššiu teplotu udržuje jav nazvaný „skleníkový efekt”. Keby to tak nebolo, bol by zemský o 68 °F (38 °C) chladnejší.
Akonáhle slenčné lúče dopadnú na Zem, jej povrch sa ohreje a vyžaruje energiu. Kysličník uhličitý a vodné pary tento druh tepelnej energie v atmosfére absorbujú a tak tam zostáva. Tento efekt v roku 1896 po prvýkrát objasnil švédsky chemik Svante Arrhenius (1859-1927). Množstvo kysličníka uhličitého v atmosfére od konca 19. storočia z 290 jednotiek k miliónu na dnešných 350 jednotiek. Ak by tento stav trval aj ďalej, globálne oteplovanie vzrastie, pretože viac kysličníka uhličitého absorbuje viac zemskej energie.

Ozónová diera
Vedci robiaci výskumy na antarktíde si v roku 1982 všimli, že vrstva ozónu sa vysoko v atmosfére ztenšuje. Ich zistenia potvrdil aj novo vynájdený prístroj. Ozón, akási forma kyslíka, vytvára štít, ktorý bráni škodlivým ultrafialovým lúčom prenikať k Zemi. Objav vedcov znamenal, že je vec vážna.
Novinka neprekvapila Sherwooda Rowlanda (1972), vedca pôsobiaceho na Kalifornskej univerzite. O desať rokov skôr už spočítal, čo sa deje s pynmi zvanými freóny, ktoré obsahujú chladničky a aerosolové spreje. Na úrovni morskej hladiny ostávajú freóny bez zmeny, ale vysoko v atmosfére ich rozkladá ultrafialové svetlo, pričom sa uvolňuje chlór. Rowland zistil, že práve chlór potom ničí ozón.

Gaia
Ekológovia sú vo svojich úvahách väčšinou veľkorysí, málokto je však tak veľkorysý ako britský vedec James Lovelock, autor hypotézy o Gaie, pomenovanej po starogréckej bohyni Zeme. Lovelock tvrdí, že celá zemeguľa funguje ako jediný organizmus. Všetky žijúce systémy sa chvajú tak, aby zachovali vhodné podmienky pre ostatných. Rovnako ako živý tvor aj Zem môže ochorieť – napríklad znečistením ovzdušia – a bude sa chcieť infekcie zbaviť. Táto myšlienka je potom účinnou metaforou, tak vedeckou teóriou. S nadšením ju prijali stúpenci hnutia New Age. Vedci sa k nej stavajú skepticky.

Zhodnocovanie druhotných surovín
Sklo, kovy, plasty či papier, s ktorými prichádzame denne do styku, možno po pužití opätovne zhodnotiť vo výrobe, pravda, ak ich nevyhodíme, ale zbierame. Zhodnocaovaním druhotných surovín sa zmenšuje odpad, znižuje sa znečistenie ovzdušia a vôd, usporí sa energia. V mnohých mestách sú už kontajnery na zber odpadového skla a iného triedeného odpadu a podľa mojích informácií by mali už v blýzkej dobe pribudnúť aj vo Vranove.

Ekologické havárie
Okrem každodenného znečisťovania dochádza občas i k nečakanému, náhodnému úniku znečisťujúcich látok, napríklad keď z tankera vytečie ropa a vytvorý na hladine škvrnu. (Tam už neide len o stratu ropnej spoločnosti, ale o navyčislíteľnú stratu ľudstva pretože dôjde k obrovskému poškodeniu biotopu)

Záver
Podľa môjho názoru ak si ľudstvo neuvedomí, že musíme chrániť prírodu vo veľkom ...
Aspoň takom veľkom rozsahhu ako ju aj ničíme, ak si to neuvedomíme v dohľadnej dobe tak pomaly ale isto už nebudeme mať čo chrániť. Veď len stači obmedziť ťažbu surovín, používanie jedovatých látok ....
Veď keď ľuďom pred 100 rokmi nechýbali niektoré veci čo dnes strašne ničia prírodu tak potom nemusia chýbať ani nám.

Ja som v tejto práci rozobral podľa mňa najvätšiu ekologickú (problém)
Katastrófu a to je myslenie ľudí. Ak sa toto nezmení tak potom dopadneme ako v teória Gaia a Zem sa nás bude chcieť zbaviť.



ako to funguje?