Drevo

Drevo

Základným materiálom na výrobu drevárskych výrobkov a nábytku je drevo. Získavame ho zo stromov. Stromy sa skladajú z koreňov, kmeňov a konárov. Vrstva dreva, ktorá sa každoročné utvorí je letokruh. Letokruhy bývajú zreteľné. Tropické stromy rastú nepretržite. Netvoria letokruhy. Na priečnom reze kmeňom dreva môžeme pozorovať takéto vrstvy:
1. kôra - je vonkajšia ochranná vrstva dreva
2. lyko - je vnútorná tenká, svetlá živá vrstva kôry
3. kambium - je tenká vrstva miazgového pletiva tesne pod lykom
4. jadro – je vnútorná časť dreva okolo drene. Jadro je pre priemyselné spracovanie najcennejšie
5. dreň – tvorí hubovité riedke tkanivo uprostred kmeňa
6. dreňové lúče – smerujú od drene k lyku a prechádzajú až do kôry. Zabezpečujú vetranie stromu
7. beľ – je mladé nevyzreté svetlé drevo zo živých buniek
8. letokruhy – vrstva dreva, ktorá sa každoročne utvorí

Vlastnosti dreva
1. Farba dreva – je dôležitá pri posudzovaní jeho kvality. Mladé drevo je žltobiele, hnedasté alebo červenkasté. Jadro býva rôzne sfarbené, najčastejšie však žlté alebo červené. Pri spracovaní dreva na nábytok sa prírodná farba zachováva, alebo sa mení parením, morením, bielením, lakovaním či impregnovaním.
2. Lesk dreva – závisí od dreňových lúčov a od celkovej stavby dreva. Stupeň lesku dreva sa mení leštením, brúsením, lakovaním, voskovaním alebo inými postupmi. Treba rozoznávať skutočný lesk dreva od povrchovej úpravy.
3. Kresba, t. j. textúra dreva – je obraz, ktorý vzniká v dreve jeho skladbou, farbou a leskom.
4. Technické vlastnosti dreva – priamo ovplyvňujú postupy výroby pri spracovaní dreva.
5. Tvrdosť dreva – je odpor, ktorý kladie drevo nástroju pri jeho opracúvaní. Podľa tvrdosti sa rozlišuje drevo na: a. tvrdé
b. mäkké
Rozdelenie drevín podľa tvrdosti
Ihličnaté dreviny:
- tvrdé – tis, borievka
- mäkké – smrek, jedľa, borovica, smrekovec, limba, vejmutovka
Listnaté dreviny:
- tvrdé – dub, buk, jaseň, javor, brest, hrab, agát, orech, breza, čerešňa, slivka, jabloň, hloh
- mäkké – jelša, topoľ, osika, lipa, vŕba
6. Hustota dreva – závisí od množstva drevných vlákien
7. Hmotnosť dreva – ovplyvňuje hustota drevných vlákien
8. Pevnosť dreva – je odpor proti pretrhnutiu, prekrúteniu, zlomeniu a inému namáhaniu
9. Ohybnosť dreva – znamená jeho schopnosť do istej miery sa ohnúť a zmeniť tak svoj pôvodný stav
10. Pružnosť dreva – je jeho schopnosť vrátiť sa po ohnutí do pôvodnej polohy

Ihličnaté dreviny
Patria sem:
- smrek obyčajný
- jedľa
- borovica sosna
- smrekovec
-
Listnaté dreviny
Patria sem:
- gaštan jedlý
- dub
- buk lesný
- orech vlašský
- čerešňa
- jaseň štíhly

Cudzokrajné dreviny
Patria sem:
- mahagón
- palisander
- rotang
- bambus


Spracovanie dreva
Drevo sa spracúva mechanicky obrábaním, tvarovaním a delením, čím sa získa výrobok určitého tvaru. Ďalej sa rozdrobuje sekaním, drvením a mletím. Povrch dreva sa spracúva leštením, farbením a lakovaním.

Rezivo
Drevo vyťažené v lese, t. j. guľatina zbavená vetiev, koreňov a kôry, sa pozdĺžne rozrezáva na rezivo. Patria sem:
- hranené rezivo
- polohranené rezivo
- drobné rezivo
- doskové rezivo

Dyhy
Dyha je list dreva hrubý 0,6 až 3,6 mm. Vyrábajú sa rezaním, lúpaním a krájaním.
Podľa toho na aké nábytkárske dielce sa používajú, rozlišujeme dyhy:
- na predné plochy a hrany
- na ostatné vonkajšie plochy a hrany
- na vnútorné plochy a hrany
- na neviditeľné plochy a hrany
- poddyžky

Pri spájaní dýh sa vždy dbá na to, aby sa čo najlepšie využila kresba dreva, aby kresba jednotlivých listov dýh položených vedľa seba nadväzovala. Preto sa na ucelené nábytkové komplety vždy používajú dyhy z jedného stromu. Len tak možno dosiahnuť vysokú estetickú úroveň výrobku.
Po spojení s podkladovým materiálom sa dyha brúsi, niekedy sa morí, bieli, lakuje, leští, potláča alebo inak upravuje na požadovaný vzhľad. Problémy s kresbou dýh a niekedy i nevyhovujúcou farbou dýh sa podarilo vyriešiť výrobou tzv. lamelových dýh. Nevýhodou lamelových dýh je ich krehkosť.

Preglejované materiály
Patria sem:
1. Preglejka – vzniká zlepením vždy nepárneho počtu dýh tak, že sú položené kolmo na seba. Preglejky sú pevné, ale nie sú samonosné vo väčších plochách. V nábytkárstve sa najčastejšie používajú trojvrstvové a päťvrstvové.
2. Lamela – vyrába sa z dýh položených na seba vláknami rovnobežne, ktoré sa zglejujú. Lamely sú veľmi pevné, húževnaté.
3. Latovka – je ďalší konštrukčný materiál. Vzniká z dýh a lát. Skladá sa z latovkového stredu a latovkového plášťa. Používajú sa tam, kde sú vysoké nároky na nosnosť plochy (police, povaly a dná skríň, stoly)
4. Voštinová doska – patrí medzi tzv. skladané dosky. Tvorí ju rám, do ktorého sa montuje potrebné kovanie a do rámu sa umiestni mriežka so stredovou výplňou.

Materiály získané zošľachtením a lisovaním dreva a drevného odpadu
Veľkú úlohu pri výrobe týchto aglomerovaných materiálov majú rozličné chemikálie a lepidlá.
Aglomerované dosky sú veľmi významným konštrukčným materiálom. Vyrábajú sa z rozdrvenej drevne hmoty, ktorá sa spája rôznymi syntetickými lepidlami pri zvýšenej teplote a tlaku. Aglomerované dosky sú:
- drevovláknité
- drevotrieskové
- drevopilinové