DETERMINÁCIA PSYCHIKY
(Biologická, sociálna a kultúrna determinácia)
DETERMINIZMUS
Princíp determinizmu sa chápe ako výraz príčinných zákonitostí v prírode a spoločnosti.
V duševnom živote človeka princíp determinizmu znamená to, že celý obsah psychiky, všetko čo v nej jestvuje, je podmienené – determinované činiteľmi, ktoré sa dajú presne zistiť a vymedziť.
ČINITELE, KTORÉ DETERMINUJÚ SPRÁVANIE:
1. BIOLOGICKÉ DETERMINANTY (vnútorné, endogénne)
Patrí tu:
1. činnosť a vlastnosti nervovej sústavy
Jej úlohou je regulovať správanie, prispôsobovať organizmus podmienkam života.
Nervovú sústavu človeka delíme na:
vegetatívnu (útrobnú):
- pracuje nezávisle (autonómne) od našej vôle. Má dôležitú úlohu pri citových stavoch, emóciách, pri regulácií žliaz s vnútornou sekréciou, pri udržiavaní homeostázi (rovnováhy), pri vyvolávaní biolog. a vonk. prejavov duševného života (červenanie, blednutie, potenie,...).
obvodová (periférna):
- tvoria ju receptory dostredivého a odstredivého nervstva, ktoré spája ústredie so
zmyslovými a výkonnými orgánmi (svaly, šľachy).
centrálna (mozgovo miechová):
- (mozog, miecha a predlžená miecha). Riadi styk organizmu s prostredím.
PREJAVY NS:
reflex – je základným mechanizmom a najjednoduchším prejavom činností NS.
- je zákonitá odpoveď organizmu na podnet pôsobiaci z vonku alebo z vnútra.
- prostredníctvom reflexov sa prispôsobujeme prostrediu.
reflexy poznáme: - nepodmienené (vrodené). Ak sa nepod. reflexy zreťazia, vzniká inštinkt.
- podmienené (naučené). Vznikajú v priebehu života človeka.
vzruch – aktívny nervový proces, kt. vzniká podráždením nerv. bunky.
útlm – aktívny nerv. proces opačný ako vzruch. Spôsobuje zníženie až zastavenie činnosti
príslušných orgánov. Generalizovaný útlm je spánok.
Kvalita psychických činností závisí od kvality mozgovej hmoty. Úroveň psych. vývinu závisí od vývinu mozgu. Vedomé psych. obsahy závisia priamo od funkčnej schopnosti mozgu. Psych. poruchy sú závislé od porúch nerv. sústavy, vrátane halucinácií.
2. činnosť žliaz s vnútornou sekréciou
Vylučujú hormóny priamo do krvi. Zvýšená alebo znížená činnosť, ich predčasná alebo oneskorená funkcia sa prejaví nielen v telesnej oblasti ale aj v psychickej oblasti, a to najmä duš. poruchy života – intelektu a citov (komplex menejcennosti).
Produkuje viacero hormónov (rastový hormón). Zvýšená činnosť vyvoláva gigantizmus, znížená činnosť vyvoláva nanizmus (trpaslíci). Od nanizmu treba odlišovať kretenizmus, pri kt. sa nezachováva stavba tela (proporcie).
Štítna žľaza, pankreas (hormón inzulín- reguluje cukor, poruchou spaľovania cukru vzniká cukrovka), nadobličky, pohlavné žľazy.
VZŤAH NS K PSYCHYKE
1. rast organizmu – kým vekom nedozrejú isté funkcie napr. osifikácia prstových kostičiek alebo pohlavné orgány, nemôže organizmus vykonávať niektoré činnosti, napr. dieťa písať a nemôže mať duš. zážitky (cit k druhému pohlaviu). Zrelosť organizmu prináša so sebou maxim. duševný výkon.
2. celkový a momentálny telesný stav – vplýva na psychiku človeka najmätým, že vyvoláva určitú náladu, vplýva na celkovú duš. výkonnosť (myslenie, pamäť, pozornosť).
3. biologické potreby a pudy:
Pud – vrodená hnacia sila aktivizujúca organizmus do istej činnosti, sila, kt. je v nás, kt. nás ženie vpred.
Potreba – uvedomenie si nedostatku alebo nadbytku niečoho v organizme.
A. H. Maslowova klasifikácia potrieb:
a) fyziologické potreby (hlad, smäd, sex)
b) potreba bezpečia (istota)
c) potreba lásky (potreba niekam patriť)
d) potreba uznania
e) potreba sebarealizácie (túžba po seba uplatnení)
f) potreba poznania a porozumenia
g) estetické potreby.
4. dedičnosť – tendencia organizmu zachovať a odovzdať znaky a vlastnosti z rodičov na potomstvo.
Dedičnosťou získame len predpoklady psych. rozvoja – vlohy.
Vlohy – anatomický fyziologické osobitosti telesného organizmu, centrálnej NS, kt.sú predpokladom rozvoja psych. vlastností.
Dedičnosťou sa prenáša:
- štruktúra mozgu, funkčné vlastnosti nervového systému, zárodočné bunky, duševné poruchy, telesné poruchy (raštep), mentálna retardácia, temperamentové charakteristiky.
2. SOCIÁLNE DETERMINANTY (vonkajšie, exogénne)
Ľudská psychika má spoločenský ráz, treba brať do úvahy sociálne prostredie.
Pod sociálnym prostredím rozumieme ľudí samých, spol. normy, ktorými sa ľudia riadia v danom prostredí, výtvory ľudskej kultúry a civilizácie.
Takto sa vytvárajú zákl. druhy sociálnej interakcie.
DRUHY SOC. INTERAKCIE:
1. vzťah jednotlivec – jednotlivec (matka- dieťa, muž- žena)
Vyznačuje sa špeciálnym citovým zafarbením, kt. uľahčuje aj znásobuje intenzitu soc. vplyvu. Majú veľký význam, primárny význam- vzťah matka a dieťa, od kvality tohto vzťahu sa vyvíjajú ďalšie.
2. vzťah jednotlivec – spol. vzťah (spol. skupina)
Spol. skupina je zoskupenie aspoň 2 ľudí so spoločnými cieľmi a ideálmi. Môžu byť malé (rodina, trieda) alebo veľké (národ).
Proces vrastania jednotlivca do soc. skupín označujeme SOCIALIZÁCIA
Môže byť primárna – začlenenie jednotlivca do skupiny v rámci rodiny.
sekundárna – začlenenie jedn. mimo rodiny, do ďalších skupín.
3. spoločenské vzťahy – jednotlivec
Označujú pozíciu jednotlivca v spol. skupine (podriadený, nadriadený).
Človek má istú pozíciu – okolie od neho očakáva, že sa bude istým spôsobom správať. Očakávané správanie nazývame spoločenská rola – je najsilnejším determinantom sociálneho správania.
4. vzťah spol. skupina – spol. skupina
Tento determinant vytvára v psychike človeka novú zložku, a to kolektívne vedomie.
Kultúrny vzorec – súhrn spol. noriem aj potrieb, ktoré sú typické pre isté sociálne prostredie.
Spol. normy – zvyky, mravné obyčaje, zákony, tabu.
Vzťah medzi biologickými a sociálnymi činiteľmi sa snažili vysvetliť viaceré teórie:
1. teória preformizmu - vývin je postupným rozvíjaním zdedených vlôh obsiahnutých v zárodku. Teória popiera vývin a zmenu organizmu v priebehu života (aký sa narodíme, taký zomrieme).
2. Enviromentalizmus – predstaviteľ J. Locke.
Preferuje vplyv prostredia. Dieťa sa rodí ako čistá tabula rasa, vplyvom prostredia sa mení – Behaviorizmus
3. teória konvergencie – predstaviteľ Stern.
Vývin je určovaný vzájomným pôsobením dedičnosti a prostredia ale rozhodujúcu úlohu má dedičnosť, prostredie iba vopred realizuje dané dispozície.