dejepis

Pravek – chalkolit
Grécky slovenský základ – chalkos=kov (5200-3500 p. n. l.)
- najrýchlejší rozpad – Blízky východ – stepná oblasť Mezopotámie
- závlahové hospodárstvo - vysoká úroda
- budovanie zavodňovacieho a zavlažovacieho systému =) rozširovanie prvých kovových – medených nástrojov, náradia
- veľkú úrodu, rast počtu domácich zvierat, rozvoj poľnohospodárstva
- iná vrstva ľudí – remeselníci – remeselná výroba – začína spoločenská deľba práce
- vznikajú nové remeslá – kovotepectvo, kovolejárstvo
- kovové nástroje nahrádzajú kamenné nástroje,
- vznik dvoch oblastí výroby – poľnohospodárska - remeselná
podmienil vznik výmeny – vznik obchodníkov
- rast obyvateľstva–vznik dedín–dedina – zákl.spoločenská,organizačnájednotka.
- Obec neosídľuje jediný rod ale veľkorodinu, ktorá pozostáva z rozličných rodov,Rodová občina sa mení na susedskú občinu
- Obec – prejav nerovnomerného rozdeľovania výsledkov práce, vznik polomiest
- Pri spravovaní obce – sa dodržiaval prísny poriadok
- Strediskom správy a riadenia je chrám =) chrámové hospodárstvo
- Hospodárske a spoločenské zmeny v obci – zmena náboženských predstáv
Rodný kult bol nahradený kultom obce
- Sociálna skladba obce– remeselníci,poľnohospodári,obchodníci,kň azi,bojovníci

Neskorá doba kamenná – rozvoj výroby a rozpad PPS
Rozvoj spoločnosti – najrýchlejšie na Blízkom východe(Mezopotámia, Egypt)
Príčina – priaznivé prír.podmienky (subtropické podnebie) – zavlažovanie 2 úrody do roka
Závlahové poľnohospodárstvo – obdobie dažďov, obdobie sucha
- obrábanie pôdy – predchodca pluhu –
drevený hák – ťahalo zviera,
- budovanie zavlažovacích zariadení
- Okrem kamenných nástrojov aj kovové – medené
- Výroba – si vyžadovala zručnosť a vedomosti
Remeselná výroba –oddelenie remeselnej výroby od poľnohospodárstva
=) spoločenská deľba práce
Remeslá – hrnčiarstvo- farbenie látok- tesárstvo
- výroba kovových nástrojov – kovotepectvo, kovolejárstvo.
Spoločenský vývoj – premena rodovej občiny na susedskú
- príchod remeselníkov do roľníckych dedín
(veľkorodiny už neboli pokrvne príbuzné –susedská občina)
Ďalšia zmena – rozhodujúce postavenie v rodine získal muž –patriarchát
- Vznik kultu mnohých bohov – najvyššie miesto mal boh – ochranca dediny (chrám uprostred dediny)
- Správca chrámu – kňaz – mal výnimočné postavenie:a)vykonával náboženské obrady b)predstaviteľ dediny c)riadil hospodárstvo – určoval práce pre členov občiny
stredisko dediny bol chrám – chrámové hospodárstvo
Dediny – postupne majetkové rozdiely – bohaté - chudobné
- chudobné dediny boli napádané bohatými
- bohaté dediny – opevnenia(opevnené dediny)- zárodky miest
výroba zbraní – hlavne z medi

Obyvatelia susedských občín – vznik majetkovej a spoločenskej nerovnosti
Vrstvy – roľníci, remeselníci, kňazi, bojovníci
Kňazi – nadradené postavenie – riadili chrámové hospodárstvo
Vývoj pravekej spoločnosti na Blízkom východe vrcholí =)koniec rodovej spoločnosti, koniec praveku.
Stredná Európa, naše krajiny, naša oblasť v Praveku
Staršia doba kamenná (3 mil. – 10 000 r. p. n. l.)
nálezy – nástroje – jednostranné- dvojstranné sekáče- pästný klín- nástroje z kostí
- významný nález – odliatok mozgu neandrtálskeho dieťaťa(Gánovce pri Poprade)
- Moravanská Venuša – vek 22 800 r.Moravany pri Piešťanoch – nachádza sa v Klenotnici – Bratislavský hrad)
Žilina – kamenné nástroje – sekáče, kosti zo zvierat,(vek – asi 20 000 p. n. l. Považské múzeum)
Európske nálezy – jaskyne – maľby, nástroje (Pyreneje, Ukrajina,južná Sibír)
Stredná doba kamenná 10 000r. – 5 000 r. p. n. l.- po ústupe ľadovca – záver prisvojovacieho hospodárstva v Európe,
Sídla – rieky, jazerá Nástroje – oštepy, harpúny Nálezy – chudobné, v našej oblasti zatiaľ nemáme,
Mladšia doba kamenná (5 000r. – 3 000 r. p. n. l.)
- začiatky poľnohospodárstva – cyklické hospodárstvo
- spôsob života v rodových dedinách v strednej Európe pripomínal život na Blízkom východe
- bol chudobnejší – rozdiel v prírodných podmienkach(Blízky východ – subtropické podnebie)stredná Európa – mierne
- nálezy – oveľa bohatšie – nástroje, keramika
- naša oblasť – najvýznamnejšie nálezy sú jaskynné sídliská v Súľove – Šarkania diera,Divina, Brodno – brúsené kamenné sekeromlaty

Ľudstvo v železnej a bronzovej dobe
- nerovnosť vývoja celých ľudských skupín je značná =) ľudia spracúvajú kovy (zlato, objav tavenia Cu + Sn = bronz), neskôr i železo.
- Tieto kovy slúžili na zbrane a nástroje
- Nastáva rozvoj VS! – nástroje urýchľujú a uľahčujú prácu =)mení sa prenikavo ľudský život
- Zmena najskôr v predázijskej oblasti 5. – 4. tisícročie p.n.l. (tuná zhotovovali nástroje z bronzu)
- Potom v Egypte a Babylónii (2. tisícročie p. n. l.) – nástroje zo železa
- Európa – používanie bronzu oveľa neskôr o 2 tisíc r.
Železa o 1 tisíc rokov
- Blízky východ =) (Malá Ázia, Mezopotámia, Egypt) =) dobré podmienky pre poľnohospodárstvo a chov dobytka – vývoj pokračuje oveľa rýchlejšie
- Zhotovovanie kovovej suroviny – veľké skúseností =) výroba nástrojov sa osamostatňuje od poľnohospodárstva
- Pozornosť sa venuje baníctvu, hutníctvu a kovolejárstvu – druhá spoločenská deľba práce (oddelenie hromadnej remeselnej výroby nástrojov a náradia od poľnohospodárstva a pastierstva)
- Keď sa používajú dokonalejšie nástroje – nie je potrebná spoločná práca celého rodu
- Majetková nerovnosť – sprevádzaná nerovnosťou spoločenskou – PPS sa rozpadá
- Následky spol. zmien sa prejavujú ako aj hosp.– o náboženských predstavách.
- Nerovnomernosť medzi ľuďmi – zodpovedá nadradenosti a podradenosti medzi nadprirodzenými bytosťami
Delenie: a) vyššie (vyznávajú božstvá mocní)
b) nižšie (vyznávajú božstvá chudobní)
- Kúzelníci boli sprostredkovateľmi bohov na zemi – obete!
(robili čary – priniesť mali šťastie alebo odvrátiť nehodu)
- Množstvo bohov- polyteizmus
- O vývoji človeka hovorí – antropológia
- Skúmaním praveku sa zaoberá – prehistorická archeológia

Slovensko v staršom praveku
- archeologický výskum – potvrdenie staropaleolitického osídlenia Slovenska
Stredný paleolit (200 000 – 35 000 p. n. l. ) – obdobie, kde sa vyskytli viaceré druhy pračloveka neandrtálskeho (nález vyliatku lebky – Gánovce pri Poprade)nález čelovej kosti – Galanta
Mladší paleolit (35 000 – 8 000 p. n. l.) – zachovanie najstarších umeleckých pamiatok (Moravany n/Váhom)-Venuša z Moravian
Mezolit ( 8 000 – 6 000 p. n. l) – vznik prvých roľníckych spoločenstiev,
Neolit (6 000 – 2 900 p. n. l.) – vznik keramiky, ktorá slúži každodenným potrebám (vznik lineárnej keramiky)-Pochovávanie mŕtvych v skrčenej podobe
Neskorá doba kamenná ( 2 900 – 1 900 p. n. l. )
- V poľnohospodárstve sa zavádza nový spôsob obrábania pôdy – drevené radlo, ktoré ťahá dobytok, prechod na patriarchát
- V neolite – hlinené nádoby zdobili rytím a žliabkovaním,na túto kultúru nadväzuje ľud bukovohorskej kultúry (východné Slovensko) – obe kultúry
Juhozápadné Slovensko – západná lineárna keramika bola zdobená valútami (špirálami) – z toho sa vyvinula želiezovská keramika
Na túto keramiku nadviazala lengyelská keramika (dokonale tvary nádob).

Starovek – staroorientálne štáty v Mezopotámii a ich kultúra
Vznik otrokárskej spoločnosti – výmena výrobkov ľudskej práce (poľnohosp. a pastierske rody)
Roľníci – dostatok poľnoh. plodín – rozvoj remesla – ich spôsob života (hrnčiarstvo, tkáčstvo, staviteľstvo, kováčstvo...)
Pastieri – sústavné sťahovanie z letných pasienkov na zimné (poznali rudné oblasti, ťažba rudy, výroba kovu)
- zhotovovanie zbraní – obrana proti zveri
- výmena kovu, zbraní za výrobky roľníkov!
Lúpežné prepady – obrana roľníci + pastieri spojenie do
kmeňových zväzov – vedenie kmeňoví náčelníci,
(prisvojovanie koristi) ale aj prisvojovanie
vojnových zajatcov –zajatci sa už nezabíjali,
boli z nich otroci,
Vznik štátu – slobodných a chudobných členov v pospolitosti nahradili ako pracovné sily – otroci
- už títo schudobnelí neboli nenahraditeľní – stratili podiel na rozhodovaní, moc nadobudli vlastníci veľkých pozemkov, stád, remeselných dielní
Majitelia – ovládali otrokov aj slobodné obyvateľstvo – začali vykorisťovať priamych výrobcov,- začali vládnuť – vládna sila!
Otroci, drobní slobodní obyvatelia – boli ovládaní – podradená vrstva!
Spoločnosť sa polarizovala – beztriedna pospolitosť sa mení na protikladnú, nerovnú!
Nadvláda udržaná násilím – útvar štátu! – mocenský nástroj na ovládanie
Pevne ovládaný štát – umožňoval – vznik územných celkov ríše!

Staroorientálne štáty v Mezopotámii a ich kultúra
- Eufart + Tigris – Predná Ázia – krajiny ich rozvoj otrokárskej spoločnosti
- Bezdažďové pásmo – obyvatelia rozvádzali vodu – z dažďov!
- Budované siete kanálov, čerpacích zariadení,
- Umelo zavlažovaná pôda – bohatá úroda
- Poľnohospodárske výrobky – obilie, zelenina, ovocie, chovali dobytok, bohatý rybolov.
Spoločné práce na stavbách zavlažovacích kanálov – vznik štátu!
Podmienky vzniku štátu – najprv drobné mestské štáty (ich vládcovia – striedanie vo vláde) - vymáhanie poplatkov, otroctvo,
- spolu s nimi vládli kňazi
Južná časť krajiny: - bola osídlená Sumermi – mali neznámy pôvod,
Severná časť krajiny: osídľovali ju semitskí Akaddovia - mali vládcu Sargona I. – polovica 22. st. p. n. l. – útoky pastierskych kmeňov,
- 18. st. p. n. l. – panovník Chammurapi – utvoril Starobabylónsku ríšu – hl. m. Babylon - tuná vládli – slobodní majitelia pôdy, obchodníci, remeselníci, boli tu otroci, poloslobodní obyv.
- bol tu nedostatok kameňa, dreva, kovu – potreba obchodovania.
Rozvoj remeselnej výroby – spracovanie hliny, tehla, poľnohosp.produkty, tkáčstvo, obuvníctvo, vozy, výroba nábytku, zbrane, šperky - obchodné podnikanie – poskytovanie úveru na vysoký úrok!
Po smrti Chammurapiho – cudzie susedné národy- zmocnenie sa územia – Asýrčania,Peržania

Egypt – poloha, vznik, organizácia štátu, Stará ríša, Stredná
ríša, Nová ríša, Neskorá ríša
Egypt – súčasť východných štátov(vznik týchto štátov 4.– 3.tisícročie p. n.l.)
Geografická poloha – údolie Nílu – severná časť Afriky – žulové plošiny, pokryté púšťami, riedke oázy – do ústia Stredozemného mora sa Níl rozširuje do
delty,
- Níl – vlaha, podnebie suché, prší iba občas
Rozvoj poľnohospodárstva – záplavy – úrodné nánosy, celoročná vegetácia
- zbiera sa úroda 2x do roka,
- chov dobytka – poľnohosp.je hl.zamestnaním
Rastlinná produkcia – obilie (pšenica, jačmeň)- strukoviny (fazuľa, šošovica, hrach)- cibuľa, cesnak, uhorky, kapusta, ovocie(vinič, ďatle, broskyne, figy, jablone)- ľan, ďatelina
Živočíšna produkcia – hovädzí dobytok, ovce, kozy, osly, voly...- rybolov
Organizácia štátu – pôda – spoločným majetkom rodov – žili v rodových občinách,
- vznik súkromného vlastníctva – dedinské občiny
- členov spája susedstvo a spoločná práca,
- dedinský náčelník sa stal náčelníkom kraja (veľmožom),
- najsilnejší náčelník kraja ovládal celé územie
- bol kráľom (faraónom).
Proces vývoja Egypta – 4. tisícročie – dva štáty – Dolný Egypt a Horný Egypt,
3. tisícročie – zjednotenie Egypta vládca Meni, sídlo v Memfise (mesto),
- vznik miest – oddelenie remeselnej výroby od poľnohospodárstva,
Meni – vládca Starej ríše – egyptský vládca – boh na zemi- pod vplyvom kňazov
r. 2190 p. n. l. – rozpad Starej ríše (príčina vzrastanie politickej a hospodárskej moci šľachty)
2. Tisícročie p. n. l. – Stredná ríša – Egypt opäť zjednotený, rozšírenie územia (Sinajské ostrovy, Sýria, Somálsko) – dovoz medi, zlata, korenia, vzácne drevo, otrokov,- stavba nových zavodňovacích kanálov, obchod s Krétou, Cyprom,
Amenemhét I. , hlavné mesto – Téby,
17. st. p. n. l. – nájazdy kmeňov Hyksov, dobyli krajinu,vládli v nej 100 rokov, od nich Egypťania prevzali kone, vozy
Nová ríša – druhá polovica 2. tisícročia p. n. l. – výbojné vojny, ovládli až Prednú Áziu
- mali rozvinutú remeselnú činnosť, obchod,
- vládcovia bohatli ale ľud trel biedu, útlak,
- neskôr výboje sa zmenili na obranu (vpády morských národov) – nič bližšie o nich nevieme
Thutmós I.
Amenhotep IV. – spor s kňazmi
Ramesees II. – zmluva s Ehetitmi ( mierová)
V roku 525 p. n. l. – Egypt stráca samostatnosť – ovládli ho Peržania.
Neskorá ríša – slabí panovníci, často vládli cudzinci, vládca Nekó II.
Spolu s Féniciou oboplávali Egypťania celú Afriku
- vládli v Egypte Asýrčania
- nakoniec ju získali Peržania v 525 p. n. l.–bitka pri Pelúzii
Grécko – vznik mestských štátov, aténska demokracia, vojenské konflikty. Helenistické obdobie
Formy vlád – rodová aristokracia – (ide o vládu vlastníkov pôdy)
- nemali záujem o rozvoj remesla!
- nespokojnosť obyvateľstva - jednotlivci uchvátili moc v štáte,
- mnohé grécke mestá – nová forma vlády – tyrania! (spočiatku je prínosom, oslabovala moc šľachty, podporovala rozvoj remesla a obchodu,)
Vláda archontov – vládli v Aténach, Solón vypracoval prvú aténsku ústavu, obyvateľov rozdelil podľa majetku, urodzenosti do 4 tried,prvé 2 triedy – zastávali úrady - zrušil dlhy roľníkov – zakladateľ aténskej demokracie!
Túto formu vlády podporili - Peisistratos, Kleistenes – nová ústava
Rozdelenie štátu – 10 oblastí (fýly) – oblasti tvorili:1.) oblasť mestská
2.) oblasť vnútrozemská 3.) oblasť pobrežná
pôvod obyvateľov bol určený podľa územných fýl
Fýla – 50 členov vysielanie do rady!
Rada – mala 500 členov, + areopága – boli spoločne s radou podriadený ľudovému zhromaždeniu!
Kleistenés – ústava – pokus k tyranii – črepinový súd(ostrakizmus)
-sloboda Aténčanov–vyslovenie,či môžu určiť niekoho nebezpečného predemokraciu,
- hrozilo vyhnanstvo!
Perikles! – bol zvolený za prvého stratéga (vojvodu)
- povýšil občiansky snem na najvyšší štátny orgán
- snem! – rokoval o dôležitých otázkach: a)vojenských občania
b)finančných nad 20 rokov!
- rada! – bola orgánom, ktorý zasadal v medzisnemovom období, príprava
materiálov pre snem
- diéty! – bola to úhrada za stratenú mzdu - vrchol aténskej demokracie,

Grécko – charakteristika obdobia a myslenia, miesto umenia v spoločnosti a výchove
Vznik Gréckej otrokárskej spoločnosti:
vo východných otrokárskych štátoch boli otroci – sluhami (poľnohospodárski robotníci, zriedka remeselníci)
premena patriarchálneho otroctva má vyšší stupeň – grécka oblasť,
otrocká práca sa uplatňuje vo výrobných odvetviach (podnet – rozšírenie Fe)
- Fe používali kočovné kmene na výrobu zbraní a prímorské obyvateľstvo na výrobu nástrojov (uľahčovali stavbu lodí),
- Staré otrokárske ríše so zavlahovým hospodárstvom na konci
2 tisícročia p. n. l. – ťažko sa bránia proti pohyblivým kočovným kmeňom a „morským národom“ (ich bronzové zbrane neodolávajú železným dokonalejším)
- Noví vládcovia – budujú výnosné poľnohospodárske a remeselnícko–obchodné pospolitosti.
- Prevaha zbraní – porazení sa menia na bezprávnych zajatcov, dostatok vhodného náradia a nástrojov – hromadná výroba tovaru.
- Peňažné hospodárstvo – hlavné predpoklady vzniku tzv. antického alebo klasického otroctva, kde boli otroci hlavní výrobcovia.
Egejská kultúra:
- Jej strediskami boli ostrovy v Egejskom mori – najmä Kréta, je to oblasť Grékov – zaberala južnú časť Balkánskeho poloostrova, ostrovy v Egejskom mori, Cyprus a úzky pás západného pobrežia Malej Ázie,
- Každá nová vlna kmeňov – súhrnne nazývaná Heléni si prisvojovala kultúrne dedičstvo po svojich predchodcoch.
Mykenská kultúra:
- Silne ju ovplyvnila krétska kultúra – hlavne v umeleckej tvorbe,
- Chýbala jej však jemnosť egejskej kultúry,
- Rozširovala sa po celom Grécku – jej znaky boli:
Mohutné hrady z obrovských (kyklopských) kamenných kvádrov, obkolesených vysokými a širokými hradbami,
- skrývali v sebe výškové priestorné obytné stavby aj šachtové
a kopulovité hrobky s prepychovou výzdobou
Hrady – boli sídlom bohatých vládcov (bazileov) a zároveň boli
výrobnými a obchodnými strediskami,
- mocní vládcovia hradov sa zaoberali vojnou a lovom
- na hospodárske a vládne účely používali slabikové písmo
- podrobovali si roľnícky ľud – býval v chatrčiach na
vidieku, remeselníkov a obchodníkov – sústreďovali sa
pri ich sídlach.
Vojenské konflikty Grékov
a) Grécko – perzské vojny
b) Peloponézska vojna
Ad a) Atény – ľud obrana proti Peržanom (občianska uvedomelosť)
6. – 5. st. p. n. l. – Perzská ríša (najväčší územný rozsah), dosiahla až Stredomorie – tuná bolo rodné, remeselné a obchodné bohatstvo,
- Grécke štáty – nejednotné!
- Vojna – Peržania použili zámienku pomoci Aténam, pretože sa
búrili grécke mestá v Malej Ázii
1. perzská výprava – úspech v Macedónii a v Trácii
2. perzská výprava– smerovala proti Sparte a Aténam(nepokorili sa Peržanom)
- (vylodenie pri Maratóne – Peržania sa preplavili po Egejskom mori
- víťazstvo Atén – veľká presila Peržanov
- Aténčania –dokonala výzbroj, taktika boja,vedomie, že bránia svoju slobodu, vlasť(r. 490 p. n. l. )
3. perzská výprava – r. 480 p. n. l. Spojenie Atén a Sparty – vodca Sparta (mala najväčšie pozemné vojsko) – hrdinský odpor Grékov – padli pri termopylskom priesmyku – Peržania prienik do stredného Grécka – spustošenie Atén
- námorná bitka pri Salamíne – porážka Peržanov (Atény
mali dobré loďstvo)
- r. 479 – grécke vojská porazili časť perzského vojska –
Plataje – Gréci si uhájili svoju slobodu.
Obranná vojna – zmena na oslobodenie gréckych miest, vedenie –
Atény(mali dobré vojnové loďstvo)– r.477p.n.l.- Aténsky námorný spolok
- členovia boli rovnoprávni
- odvádzanie peňažného poplatku
- r. 499 p. n. l. – Atény + Peržania mier– zmena na aténsku námornú ríšu
Ad b) Trvala (431– 404 p.n.l.) – prejav vnútorných rozporov v gréckych štátoch,
- vojna skončila porážkou Atén, Sparta bola oslabená
- do sporu zasiahli i Peržania.
Vojenské konflikty Grékov
Klasické obdobie – kultúrny a hospodársky rozmach Grécka
- ovládla Grécko Macedónia
Perzský kráľ Dareios vypracoval proti Skýtom – výpravu
- Gréci – dopočuli sa o neúspechu – napadli mesto Sárdy – sídlo perzského miestodržiteľa
- Dareios miesto vďaky povstalcov potrestal
- prvá výprava do Grécka zničená búrkou
- perzské vojská – dorazili až k Aténam(Bitka pri Maratóne – čelenie presile,nakoniec Gréci zvíťazili)
Perzský kráľ Xerxes I. – bitka pri Termopylskom priesmyku

Alexander Veľký. Helenistická doba
Macedónske kmene sa zjednocujú – 6. st. p. n. l.Ich obživou bol chov dobytka.
Takto zjednotená Macedónia – mala v čele kráľa – ten sa opieral o rodovú aristokraciu.
Macedónia nadviazala živé obchodné kontakty s vyspelými gréckymi mestskými štátmi – rýchly hospodársky a kultúrny vzostup (5. – 4. st. p. n. l.)
Filip II. (359–336 p.n.l.)-za jeho vlády bola Macedónia silná
- významne zasahuje do dejín Grécka
- tým,žeprežil mladosť v Grécku–poznal situáciu,rozpory,zasahoval do nich,
- získal stále väčší vplyv a začínal si ich pripútavať k Macedónii
- proti jeho prenikaniu do Grécka sa postavilo na posledný odpor niekoľko obcí spolu s Aténami.
- Filip II. ich pri Chairone r. 338 p. n. l. porazil. – dosiahol tým, že utvoril federáciu gréckych mestských štátov na čele s Macedóniou.
- Filip II. – dobrý stratég a diplomat - využil nenávisť Grékov proti Perzskej ríši, na základe idey obnoveného boja proti úhlavnému nepriateľovi – podarilo sa mu zjednotiť (spojiť)všetkých Grékov.
Filip II. – zavraždený – nespokojná s jeho rastom absolutistickej moci!
Jeho pokračovateľom bol syn Alexander!
Alexander Veľký 336 – 323 p. n. l.
- Upevnil najskôr moc doma a v európskom Grécku
- Potom započal výpravu proti Perzskej ríši – pomohli aj Gréci
- Pokračoval vo výbojoch – ovládol takmer celý vtedajší známy svet,
- Po návrate z Indie zomrel v Babylóne– povýšil si ho na hlavné mesto ríše.
Spôsob jeho vlády -
- Systém podobný orientálnej despocii!
- Bol panovníkom s absolútnou mocou – preukazovali mu božské pocty.
- V dobytých krajinách sa šírila grécka vzdelanosť.
- Aj Gréci preberajú mnoho podnetov z výhodných kultúr – splynutie kultúr – utvorila sa helenistická kultúra, v nej prevládal grécky vplyv, chápeme ju ako nadnárodnú, kozmopolitnú kultúru.
- Po smrti Alexandra Veľkého sa jeho ríša rozpadla!
Príčiny rozpadu: - hospodársky - sociálne - politicky nesúrodá - v jednotlivých krajinách vládcami boli bývali velitelia jeho vojska
- helenistické štáty boli Egypt – vládli Ptolemaiovci Macedónia – Antigonovci, Východné oblasti – Seleukovci (jadrom bola Sýria a Mezopotámia)
2. st. p. n. l. – stále výraznejšie sa uplatňuje vplyv nastupujúcej Rímskej ríše, ktorá ich napokon ovládla.
Grécka kultúra
Udivujúce výsledky gréckej kultúry – vysvetlenie – Gréci sa usadili na území, kde sa stretali silné vplyvy najvyspelejších otrokárskych štátov.
Gréci vedome ako i nevedome prevzali egejské, egyptské, krétske a novobabylonské poznatky. Grécka vzdelanosť nebola iba pokračovaním predchádzajúcich kultúr – prijaté podnety pretvorili a rozvíjali svojou tvorivou silou – ich diela sú základom dnešnej kultúry.
Grécka technika
- remeselnícka výroba – hlavne spracovanie Fe – dosiahla vysokú úroveň,
- významným bolo vynájdenie čapu na vyhotovovanie nástrojov(klieští a kružidla),
- veľký technický rozmach nastal v helenistickom období – grécka technika splynula s technikou sýrskou, perzskou a hlavne egyptskou – využíval sa rotačný pohyb na zdokonalenie nástrojov a strojov, mlynov, kladiek, rumpálov a skrutiek,
- vyrobili sa tlakové čerpadlá a pumpy – zostrojila sa jednoduchá prúdová parná turbína.
- Tiež sa prevzala egyptská výroba fúkaného skla,
- Vzájomné ovplyvňovanie vedy a techniky bránila pohŕdanie fyzickou prácou – ručná práca bola degradovaná, vykonávali ju hlavne otroci.
- Taktiež aj slobodní remeselníci boli spoločensky menejcenní
- Dosiahnutý technický pokrok však nepomáhal vôbec, pretože nebol odbyt tovaru.
Staviteľstvo:
- Budovali sa monumentálne (mohutné a veľkolepé) stavby – architektúra sa stala váženým občianskym povolaním,
- Verejné budovy sa vyvinuli zo základnej stavby, ktorou bol drevený obytný dom s jednou obdĺžnikovou miestnosťou a s otvorenou predsieňou podopretou stĺpmi.
- Toto rozdelenie prevzali aj grécke chrámy, ktoré neboli zhromaždiskom veriacich, ale iba príbytkom božstva, pretože obrady sa konali pri oltári pred chrámom.
Stavali sa: a) z dreva b) sušených tehál c) z kameňa d) vápenca a z mramoru
Kamenné stĺpy stáli na oboch koncoch stavby a neskôr obkolesovali celý chrám
Slohové rozdiely – v odlišnej úprave stĺpov, ich hlavíc a kamennej hradby, ktorá spočívala na stĺpoch a niesla strechu.
Dórsky sloh:
- vyznačoval sa silnými ostro žliabkovanými stĺpmi, ktoré sa končili dvojdielnou hlavicou, zrezaným kotúčom a štvorcovou doskou,
- na stĺpoch ležala hrada, na nej vlys zložený z obdĺžnikových polí (metóp), ktoré sa oddeľovali užšími poľami s tromi zvislými žliabkami (triglyfmi)
- nad hradbou sa dvíhala hlavná rímsa a trojuholníkový štít so strechou
Iónsky sloh
- mal plytko žliabkované stĺpy zakončené dvojitým závitom (volútou),
- na stĺpoch ležala trojdielna hrada, ktorá prečnievala a súvislý vlys buď bol prázdny alebo zdobený rieliefom (polovypuklý obraz),
Korintský sloh
stĺpy boli zakončené bohatou a zložitou kvetinovou výzdobou.
Sochárstvo
- stavby chrámov pre božstvá (ochraňovali mestský štát) – stavali ich tyrani
- chrámové staviteľstvo – aténska akropola (hradná výšina),
akropola v Pergamome na nej stál palác vládcu, kasárne, divadlo a knižnica
- v druhej polovici 5. st. p. n. l. – plánovitá výstavba miest (pravidelné štvoruholníkové námestie obkľučovalo ulice križujúce sa v pravom uhle – šachovnicový pôdorys.
Maliarstvo
Staviteľ architekt – spoločensky významné postavenie
Výtvarní umelci – rovnako ako remeselníci
- výtvarné umenie úzko súviselo s remeselnou výrobou
Maliarstvo – nástenné - tabuľové
- pôvodne nepoznalo perspektívu a stavalo osoby nad seba,
- neskôr si osvojilo perspektívu – zobrazený predmet bol považovaný za skutočný (iluzívne maliarstvo)
- výtvory gréckeho maliarstva poznáme iba z opisov a neskorších mozaikových kópií (napodobenín obrazov, zložených z farebných kamienkov), pretože maliarsky materiál nebol trvanlivý,
- predstava o gréckom maliarstve – maľby na vázach (vývoj maľby od začiatkov v predhistorickej dobe až po jej vyvrcholenie)
- aténske vázy – ich dokonalosť tvarov a krása (vývozný predmet Egypt, južné Rusko a Taliansko)
- obrazy na vázach – čierna farba na hnedom pozadí
- neskôr červená na čiernom
- podobne sa ozdobovali aj amfóry, dvojuché guľaté nádoby – (uchovávanie vína a oleja).
Literatúra
- súvisí so zdokonalením písma
- pridávali ku staršiemu abecednému písmu samohlásky – umožnili vyjadriť zvuky a jemné odtiene hovoreného jazyka
Najstaršie pamiatky:
- obdobie rozhľadu rodového zriadenia a vlády rodovej aristokracie
- z ľudovej poézie a zo slovesného rozprávania aj ostatných egejských kmeňov – epické básnictvo (Iliada – obliehanie Tróje,Odysea – blúdna púť pri návrate do Tróje)
Báseň – O pôvode bohov – 7. st. p. n. l. – Hesiodos (opisuje tuná vznik sveta a najmä rodopisy)
Lyrické básnictvo
námetom boli politické udalosti-boj proti vonkajším nepriateľom
zápas o moc v štáte, oslavy víťazov
V atletických hrách, opisovanie osobných citov a nálad
- rozkvet nastal v 7. – 5. st. p. n. l. – poetka Sapfó (skladala sólové piesne)- Pindaros (autor zborových piesní sprevádzajúcich aj tancom)
Dráma
- vznikla z obradov a piesní vykonávaných na oslavu boha Dionýza (zosobňoval plodivú zemskú silu)
- divadlá –medzi zborom a prvým spevákom vzniká rozhovor (dialóg)
- divadelné hry sa hrali počas sviatkov v divadlách.
- Divadelné hľadisko sa stavalo do polkruhu na svahu vhodného kopca (amfiteáter), naprostriedku bol obetný oltár – stál tam zbor a vyvýšené javisko, kde vystupovali herci
- Grécku drámu preslávili – Aischylos, Sofokles a Euripides.
- Grécka komédia – Aristofanes
Dejepisectvo
- Dejepisné diela zostávajú súčasťou krásnej literatúry
- Zreteľne to vidieť – Herodotos – grécko-perzské vojny
Tukydides – písal dejiny peloponézskej vojny
- jeho dielo je vrcholom gréckeho ale aj starovekého dejepisectva
Filozofia
- poznatky o prírode i spoločnosti a o človeku
- delí sa: a) materialistická (Epikuros, Herakleitos, Demokritos)
b) idealistická (Sokrates, Platón, Aristoteles)
Idealistickí stoici – nazývali sa podľa aténskeho stĺporadia, kde bola ich škola – vychádzali z jednotnej božskej duše (janteizmu)
Veda-spočiatku boli jej poznatky okrem matematiky, astronómie a lekárstva súčasťou filozofie
Pytagoras – rozvoj matematiky,Hippokrates – rozvoj lekárstva
Aristoteles – zásluha o vyčlenenie jednotlivých vied (jeho školu Lýceu – predchodca výskumného ústavu)
- veda sa dostáva do kontaktu s východnými štátmi
- Alexandria – múzeum – prvý výskumný ústav
- knižnice, zbierky, hvezdáreň – vedeckú prózu mali uľahčovať!
Náučná literatúra a veda
Bola písaná zväčša po latinsky – celkom sa nevymanila z cirkevného vplyvu,
Cieľom doby bolo – upevniť kresťanskú vieroúku, odôvodniť ju rozumom, antickou hlavne aristotelovskou filozofiou,
Teologické tvrdenia – boli vysvetľované uvádzaním dôvodov a proti dôvodov – dôkazy sa robili na základe logickej úvahy a biblických výrokov alebo Aristotelových, pričom sa o nich nesmelo pochybovať.
Tento smer stredovekej filozofie nazývame scholastika
Neskúmala okolitú realitu, opierala sa o cirkevné tvrdenia, z nich vyvodzovala konkrétne závery,
Veda v tomto období nepokročila, obmedzovala sa na štúdium kníh, z ktorých zostavovala súbory vtedajšieho poznania (encyklopédie) a na určené dišputácie.
Univerzity
- Mali poskytovať poznanie a vedomostí,
- Vznikali od 12. st. ako určité celkové združenia učiteľov a žiakov, ktoré bývali spoločne v kolégiách a podliehali dozoru biskupov alebo arcibiskupov
- Scholastická filozofia a latinčina ako vyučujúci jazyk – dali univerzitám medzinárodný ráz, odstránili národnostné rozdiely,
- Univerzita sa delila na fakulty, základná bola artistická filozofická fakulta, učilo sa na nej 7 slobodných umení
- Prvé tri predmety (trívium) boli latinská gramatika, rétorika, logika
- Potom nasledovali štyri predmety (kvadrúvium) aritmetika, geometria, astronómia, hudba.
- Vyučovanie tvorili prednášky a dišputácie, kníh bolo málo,
- Poslucháč, ktorý získal vzdelanie na artistickej fakulte mal udelenú hodnosť bohalúra a mohol pokračovať v štúdiu na ďalších fakultách právnickej, lekárskej a teologickej – považovala sa za najvyššiu.
- -keď poslucháč skončil štúdium – stal sa majstrom alebo doktorom – mal právo samostatne prednášať, na čele univerzity stál rektor, na čele fakúlt stáli dekani.
- Prvé univerzity vznikli v Taliansku – Bologni – vynikala štúdiom rímskeho práva, - v Padove – bola slávna lekárska fakulta
- Sorbonna – bola slávna štúdiom teológie
- najstaršia stredoeurópska univerzita –Praha(Karol IV. r.1348)
- potom vznikli ďalšie – Krakowe, vo Viedni a v Lipsku.
Rytierska a dvorská kultúra
- v období rozvinutého feudalizmu sa najvýraznejšie zmenil spôsob života svetských feudálov,
- peňažné hospodárstvo umožnilo feudálom odsťahovať sa z vidieckych majerov na nedostupné hrady – kde žili celkom odlišne ako doposiaľ.
- Na križiackych výpravách poznali iný prepychový spôsob života, snažili sa to napodobniť,
- Tvorili osobitný medzinárodný stav – rytierstvo – združoval statočných bojovníkov, podľa určitých pravidiel,
- Ak sa chcel stať šľachtic rytierom – musel sa vyznamenať – statočnosťou, zbožnosťou, vernosťou lénnemu pánovi, vybraným spoločenským správaním, úctou a dvornosťou k paniam.
- Rytieri opovrhovali prácou, zmysel života videli v boji prípadne v hrách – rytierske turnaje.
- Najintenzívnejšie sa rozvíjal nový životný štýl na panovníckych dvoroch
- Dvorská kultúra – sa vyznačovala zjemneným prostredím, potrebovala aj umelecké diela, podnecovala domácu tvorbu, lákala aj cudzích umelcov
- táto kultúra ovplyvňovala v rôznej miere mestskú vzdelanosť, ktorá zas prenikala na vidiek, spájala sa tak s ľudovou tvorivosťou.

Rím – charakteristika obdobia a myslenia, miesto umenia v spoločnosti a vo výchove
Druhou oblasťou, kde došla k najväčšiemu rozmachu – zároveň však i k pádu antického otroctva – Rímska ríša.
Oblasť, kde sa nachádza: Apeninský poloostrov, ktorý obmýva Stredozemné more –
- od severu ho oddeľuje ťažko schodný hrebeň Álp
- celým poloostrovom – horské pásmo Apenín
- pozdĺž západného úbočia horstva – úrodné roviny
- morské pobrežie je členité – rozvoj námornej plavby
- priaznivé prírodné podmienky – z Itálie sa stala poľnohospodárska krajina
- horské svahy – poskytovali dobytku pastvu
- úrodné nížiny – 3x žatva za rok
Poľnohospodárstvo – pestovanie obilia, rozvoj ovocinárstva, vysádzanie viniča a olív.
Osídlenie Itálie
- najstaršie obyvateľstvo Itálie bolo podmaňované do zač.
2. tisíc. p. n. l. rozličnými kmeňmi – mali názov Italikovia.
- V 10. St. p. n. l. – tuná prenikli Etruskovia
- V 5. St. p. n. l. – Galovia (Kelti) – podľa nich dostala úrodná nížina Pádu názov Galia Predalpská
- Usadené kmene – najvyspelejší boli Gréci a Etruskovia
Pôvod Etruskov
Azda pochádzali z egejsko-maloázijského ľudu
Kultúrne dedičstvo rozmnožovali novými poznatkami – u Grékov poznali abecedu, ich jazyk sa dodnes nepodarilo rozlúštiť
Činnosť – zaoberali sa poľnohospodárstvom, remeselnou výrobu a moreplavectvom.
- Pôdu získavali odvodňovaním močarísk
- Používali vo veľkej miere prácu otrokov
- Vyrábali kovové zbrane, hlinené nádoby, umelecké predmety
- Ich oblasť sa postupne rozpadala na jednotlivé mestské štáty – tuná stavali budovy, chrámy, hrobky, hradby z kameňa a tehál – pri nich používali klenby a oblúky.
Etruské výtvarníctvo
- Používalo pálenú hlinu (terakotu) nielen pre drobné sošky (plastiku) ale aj pre monumentálne sochy, súsošie a reliefy.
Pád etruskej moci (vnútorné spoločenské rozpory) umožnil rozvoj Latinov (územie v strede poloostrova)
Latium
- Bol to kroj chudobných pastierov
- Z malých osád rozložených na pahorkoch okolo rieky Tiberu vznik v 7. – 6. St. p. n. l. mesto Rím (753 p. n. l.)
- Zjednoteným mestom sa stal okolo r. 575 p. n. l.
Rímske obyvateľstvo sa zaoberalo – pastierstvom - poľnohospodárstvom
- remeslom,
- nástup súkromného vlastníctva – rozpad rodeného zriadenia – diferenciácia a majetkové rozdiely u obyvateľstva
- najväčší vlastníci pozemkov – patricijovia – boli plnoprávni príslušníci obce – pod ich ochranu sa dávali nemajetní – boli priamo závislí – povinne vykonávali rozličnú prácu – tak vznikol právny vzťah medzi patrónom (ochrancom) a klientom (chránencom)
- prisťahovalci a príslušníci nepatricijských rodov boli plebejci (boli osobne slobodní ak nemali práva)
- Obyvateľstvo sa delilo – nie podľa rodov ale podľa majetku
- Slobodní Rímania – delení do 5 tried – zaobstarávali sa za vlastné peniaze vojenskú výzbroj a postaviť určitý počet stotín (centúrií)
- Centuriálny snem – každá centúria mala 1 hlas

Obdobie Rímskej republiky
Zriadenie republiky:
- Posledný kráľ bol vyhnaný
- Rím – patricijská republika (r. 509 p. n. l.)
- Na jej čele stoja dvaja konzuli
- Boli volení na 1 rok z patricijských rodov
- Konzuli – boli rovnoprávni, mohli zakročiť jeden proti druhému, vo výkone úradu sa striedali každý mesiac (malo sa tak zamedziť samovláde)
- V období vojnového nebezpečenstva – senát zveril vládu jednému diktátorovi (na pol roka)
- Plebejci – nemali na správu republiky vplyv (nemali možnosť získať primeraný podiel zo štátnej pôdy)
- Bez plebejcov sa nemohli ubrániť Etruskom, preto plebejci začali proti patricijom boj o politické práva – vynútili si tak zriadenie vlastného snemu, s vlastnými úradníkmi tribúnami ľudu, boli nedotknuteľní, chránili plebejcov
- V polovici 5. st. p. n. l. – plebejci si vymohli spísanie zákonov, vystavili ich na 12 tabuliach na rímskom námestí
- Zrovnoprávnenie plebejcov s patricijmi – plnoprávni rímski občania, ale neodstránili sa 1.) majetkové 2.) spoločenské rozdiely
- Iba bohatí plebejci sa mohli uchádzať o úrad
- Bohatí plebejci splývali s patricijmi v novú politicky a hospodársky nadradenú vrstvu – úradnícku šľachtu nobilitu.
- Boj o pôdu v Itálii – zapríčinil zrážky medzi kmeňmi, ktoré sa živili roľníctvom a pastierstvom, cez celé 5. st. p. n. l. bojovali Rimania a Etruskovia za svoju nezávislosť, okolo roku 290 p. n. l. sa stal Rím mestským štátom (ovládol strednú Itáliu od rieky Arno až k Neapolu)
- Rímsky mestský štát sa skladal z vlastného rímskeho územia, potom z kolónií t. j. samosprávnych miest – založili ich rímski občania v podmanených oblastiach a z územia spojencov.
Vznik rímskej svetovej ríše
- Po ovládnutí Itálie – poľnohospodárska pôda – lákala Rimanov na Sicíliu – o tento bohatý a úrodný ostrov sa delili grécke mestá s Kartágom
Kartágo – fenická kolónia – stala sa pánom celého západného Stredomoria.
Územie Kartága – mala silné loďstvo a dobré žoldnierske vojská – ovládala fenické osady na severoafrickom pobreží, domorodé kmene, západnú časť Sicílie, Sardínie, Korziku, menšie ostrovy a JV brehy Hispánie (Španielsko)
Základom bohatstva – vyspelé poľnohospodárstvo založené na práci otrokov – sprostredkovateľský obchod.
Rímska kultúra
Nebola pôvodná a samostatná
prijali a prispôsobovali si grécku kultúru – toto ľahké osvojenie zapríčinilo – že sa kultúra nestala majetkom všetkého ľudu, obmedzovala sa na vrstvu boháčov.
Rímska technika:
- Remeselná výroba sa rozvinula v Ríme dosť neskoro, súvisela s poľnohospodárstvom
- Prínos sa prejavil v poľnohospodárstve a staviteľstve
Náradie
- Vidly, hrable, plečky, čakany, záhradnícke žabky – uplatnenie v sadárstve a zeleninárstve
- V staviteľstve používali pálené tehly, maltu, vápno, cement
Rimania uznávali najmä architektúru – za dôstojné povolanie slobodného občana
- U Etruskov poznali Rimania klenbu – budovali mohutné stavby,
- Klenbu používali pri budovaní stôk (kloak) – odvádzali nimi prebytočnú a odpadovú vodu
- Pri stavbe vodovodov (akvaduktov) – nimi privádzali pitnú vodu do miest
- Stavby mostov, dokonale vystavané cesty
- Spojením gréckych stĺpov s klenbami a oblúkmi vzniká nový rímsky sloh – bol ťažší a mohutnejší
- Rimania používali stavebné články, stĺpy a rínky na skrášľovanie nielen vonkajších ale aj vnútorných múrov.
- V mestách sa stavali divadlá, verejné kúpele (športové, spoločenské a kultúrne strediská), cisárske paláce, baziliky slúžiace obchodným a súdnym potrebám, mauzóleá(nádherné hrobky)
- Vznikali mestské štvrte, najmä námestia (fórum) – tuná sa sústreďoval obchod, súdnictvo, vzdelanie, spoločenský život
- Rímske sochárstvo a maliarstvo sa nevyvinulo z remeselnej výroby (ako u Grékov), Rimania čerpali z etruského sochárstva a potom z gréckeho.
- Vládnuca trieda využívala na reprezentáciu 2 druhy sochárstva (hlavne podobizne, portréty)
1.) – naväzovali na staré voskové masky predkov (snímali ich z tváre mŕtveho) – v rímskom sochárstve zostal natrvalo,
- rímsky portrét – usiloval sa vystihnúť presnú podobu bez lichotenia, to umožnilo vyjadriť povahu vyobrazenej osoby (realistický až naturalistický portrét)
2.) - historický relief – zobrazoval predovšetkým vojenské
víťazstva na víťazných oblúkoch, stĺpoch...
Maliarstvo
- používalo sa na skrášľovanie stavieb, nástenné maľby – mali dekoratívny (ozdobný) ráz – stali sa cenným poučením pre renesančných maliarov.
Literatúra
rímska literatúra nevznikla ako grécka z ľudovej tradície, ale sa vyvíjala pod gréckym vplyvom
najskôr napodobňovali epiku (hlavne prekladmi z gréčtiny), potom samostatnými skladbami
najvýznamnejšie je básnické spracovanie epikurejskej filozofie (Titus Lueretius Curus)
vo svojej práci „O podstate sveta“ – chce ľudí zbaviť strachu pred smrťou, bohmi a ich trestami
v dramatickom básnictve – spracoval grécku komédiu Plautus
jeho diela boli predohrou pre veľkých dramatikov Shakespeara, Moliera
komédie tvoril Tereutius – pridržiaval sa gréckych predlôh
tragédia bola menej obľúbená, divadlo sa nestalo súčasťou denného života, nahradili ho gladiátorské hry, krvavý pohľad na boj o život medzi vycvičenými otrokmi (gladiátormi)
Rímska kultúra – doklad neľudovosti
Dvorské umenie – slúžilo záujmom vládnucej triedy, bolo písané pre vzdelaných ľudí
Vergilius – epická báseň Aeneis – príchod trójskeho hrdinu a praotca rímskeho národu Aenea do Itálie a tým aj rod Augustov
Horálius – lyrické básne, ktoré napodobňovali grécke vzory,
Ovidius – vynikol majstrovským spracovaním bájoslovných námetov a ľúbostných motívov, básnickým zobrazením duševných stavov ženských postáv
Zbierka epických básní Premeny (Metamorfózy) – spracoval rozličné báje.
Náučná literatúra – rečníctvo – súviselo s politickým životom, umožnilo dosiahnuť významné postavenie, bolo osobitným druhom náukovej prózy - Cicero
Dejepisectvo
- Počas republiky sa považovala za službu štátu, za súčasť politickej činnosti, počítalo sa k umeleckej činnosti
- Popri historických záznamoch o krátkych úsekoch zo súčasných dejín (monografie a pamäti) boli to práce, ktoré hovorili o celých dejinách, alebo o dlhších časových obdobiach,
Titus Livius – rímske dejiny
Právnická literatúra starala sa o ochranu majetku vládnucej triedy, bola prínosom náukovej literatúry,
- Rímska aristokracia hľadala životnú oporu vo filozofických spisoch – hlavne stoických – Seneca a Marcus Aurelius
- Zdôrazňovali nevyhnutnosť osudu a mužný postoj k životným pohromám
Náboženstvo
- - pôvodne rímske náboženstvo – uctievalo veľa nadprirodzených bytostí (nemali ani názov, ani ľudskú podobu)
- pod vplyvom Grékov zosobnili Rimania svoje božstvá a stotožnili ich s gréckymi
- náboženstvo malo ráz právneho zväzku a príslušníci jedného kňazského zboru pontifikovia boli zároveň znalcami a vykladačmi rímskeho práva
- kňazské zbory lipli na starých kultových formách
- kňazi boli skôr úradníci,
- keď sa zaviedol kult panovníka ako boha, stalo sa rímske náboženstvo povinným štátnym kultom,
- nikoho však neuspokojovalo – rozšírilo sa nové náboženstvo – kresťanstvo
- vzniklo z biedy a túžby chudobných
- utláčaný ľud veril v boha, človeka, umrel a vstal z mŕtvych, jeho viera splývala s názormi nežidovských náboženstiev o sústavnom zápase dobra a zla a o posmrtnom raji – základ vzniku kresťanských obcí
- ľudový kazateľ – Ježiš Kristus
- kresťanstvo sa stalo politickým hnutím, získalo si utláčané masy
- prenieslo zmysel ľudského života do záhrobia, vyzdvihlo utrpenie a nestavalo sa proti zlu.
- Pôvodná demokratická správa s volenými staršími na čele (presbyteri) bola nahradená kňažstvom (klírus) s biskupmi, ktorí reprezentovali určité územné obvody (diecéze)

Vznik stredovekej spoločnosti 5. – 11. storočie
(rané obdobie stredoveku)

- Začiatok vzniku – pád západorímskej ríše r. 476!
- Koniec – r. 1453 – dobytie Konštantínopola Turkami r. 1492 – objavenie Ameriky
Periodizácia: A) Rané obdobie – 6. – 12. st.
B) Rozvinuté obdobie – 12. – ½ 14. st.
C) Neskoré obdobie – od ½ 14. st. – 15. – 16. st.
- Skúma ho historická veda – MEDIEVALISTIKA, pri výskume používa aj metódy iných vedných disciplín: - dejiny výtvarného umenia - dejiny literárnej tvorby - etnológia - antropológia - paleobotanika - archeológia
FEUDUM LÉNO BENEFIEUM – základom feudálnych výrobných vzťahov je feudálne vlastníctvo pôdy a vlastníctvo výrobcu t. j. poddaného, nevoľníka – mal záujem o prácu, odvádzal dávky – príjem z pozemkovej tržby RENTA – robota
- naturálie
- peniaze
- Dedičný prenájom (čo dopestuješ) – poddaný platil za to rentu!
- Dominikál – pôda obhospodarovaná feudálom (pánska pôda)
- Rustikál – pôda prenajatá poddaným – tu sa platí renta
(robotou na 1 dom 52 dní so záprahom,104 dní ručne resp. prenájmom záprahu – Urbariálny patent, Robotný patent.
- Domény – panstvo, pôda a čo na nej je (Bytčianska doména) aj obyvatelia
- Bonita pôdy = kvalita pôdy
- Rusko – opritčina (pánska pôda – úrodná – Ivan Hrozný IV.

Franská ríša
- Zjednotenie franských kmeňov CHLODOVIK I. z rodu MEREVEJOVCOV – rozšíril na prelome 5.–6.st. franské panstvo k Pyrenejám (Fr. a Šp.)k švajč. hraniciam
- Úspechy dosiahol krutosťou a tým, že prijal základy katolíckeho kresťanstva
- Po ňom nasleduje DAGOBERT
- Pripojil územie germánskych kmeňov, v r. 630 sa mu nepodarilo zobrať SLOVANOV – bitka pri VOGASTIBURGU so Samom
Štátna správa
- Územie rozdelené na grófstva – na čele stáli baróni (grófi)
- Existovali aj staré germánske kmeňové kniežatstvá na čele s vojvodmi!
- Formuje sa tu vojenská aristokracia – germánske územie vytvorili vrstvou obranní jazdci, ktorých voláme rytieri, tí dostávali léno.
- Provinčná aristokracia – Gália
- Najstarší právny dokument SÁLSKY ZÁKONNÍK (LEX SALICA) zo začiatku 6. st. – súhrn rímskeho a germánskeho zvykového práva
- Dary cirkvi a feudálom znížili majetok franských kráľov-dvorskýh hodnostárov
- Majordómovia – titul sa dedil – Karol Martel – syn Pipina II., r. 732 obrneným jazdectvom zastavil postup Arabov medzi Tours a Poitiers
Pipin III. Mladší Krátky –
- Požiadal pápeža Zachariáša o názor, kto má vládnuť v ríši (skutočný vládca – majordóm)
- Posledný kráľ z rodu Merevejovcov Childerik III. Sa vzdal trónu a nastupuje dynastia Karolovcov
- Pipin III. Venoval Zachariášovi (pápež) územie Longobardov–základ cirkevného pápežského štátu

Karol Veľký
- Nastupuje r. 768,Porazil Longobardov, sev. a stred. Itália – porazil Avarov, tým umožnil Slovanom rozvoj,
- Keď chcel podrobiť aj Slovanov, nepodarilo sa, ale prinútil ich platiť mierovú daň – tribút,Zatlačil Arabov za Pyreneje, rieku EBRO
- R. 800 – ho pápež Lev III. Korunoval za rímskeho cára, korunovácia mala potvrdiť, že svetská moc pochádza z duchovnej
Reformy správy ríše
- Krajina rozdelená na vojensko-hospodárske jednotky – MARKY na čele MARKGRÓF
- Potreba písomnej evidencie – vznik štátnej byrokracie a škôl
- Najväčší učenec Alkuin
- Čítala sa anglická literatúra – Karolínska renesancia
- Zostavené boli učebnice latinskej, gréckej rétoriky
- Napísané teologické spisy s miniatúrami
- Používalo sa nové písmo Karolínska miniskula (malé písmená), z ktorých vznikla latinka!
Ľudovít Pobožný
- Vydal nástupnícky poriadok Ordinatio Inperii (zákon o jednote ríše)
- Nastupuje najstarší syn – nástup po meči
- Rozpad ríše 843 na základe Verdúnskej zmluvy
a) západne od Rýna – Francúzsko – Karol Hollý (románske obyv.)
b) východne od Rýna – Nemecko – Ľudovít Nemec (germánske obyv.)
c) stredná časť _Rýna a severnej Itálie – Lottar I. (cisár)
(galo-románske obyvateľstvo)

Raný stredovek na našom území
Pravlasť Slovanov – obrovské územie v Európe až po Labe a Sálu, horná Volga a za Dneprom, na juhu po Grécko a západný Balkán
Delenie: a)južní Slovania–dolný Dunaj, Balkán, Dalmácia, Istria(Bulharský štát)
b)západní Slovania – územie v strednej Európe (Samova ríša, Veľká
Morava – Český štát - Poľský štát - Uhorský štát
c)východní Slovania – rieka Bugu, Dnester, Dneper, oblasť Donca, horná Volga, na juhu k dolnému Dunaju (Kyjevská Rus)
Slovania a Avari
- 6. st. – Slovania aj na území Slovenska, kočovný kmeň Avari narúša ich pokojný život, 250 r. susedstvo Avarov s našimi predkami, (názov Sloveni) –venovali sa výbojom – východná časť Rímskej ríše, v zime – okrádanie Slovanov o zásoby.
- Avari – kočovný spôsob života, žili v jurtách, stanoch, okolo nich opevňovacie násypy – tvar prstenca – hrinky, (tu sústreďovali vojnovú korisť, Sloveni – budovali opevnené hradiská (hradištná doba).
Samova ríša
- hranice nepoznáme, predpoklad – väčšia časť našich krajín, vznikla na zač. 7. storočia – obrana proti Avarom.
- Avari-2/ ½ 6. st. prišli do Ázie, usadili sa v strednom Podunají,
- Odtiaľto podnikali nájazdy na slovanské kmene
- Spojenie slovanských kmeňov – proti Avarom – na čelo kmeňov sa postavil franský kupec – Samo, Avarov porazil, zbavil ich nadvlády, ubránila sa aj proti Franskej ríši.

Raný stredovek na našom území – Veľká Morava
- Zánik Samovej ríše – hospodársky a sociálny vývoj slovanských kmeňov najrýchlejší na Morave a na juhozápadnom Slovensku
- Rozvoj poľnohospodárstva, náleziská železnej rudy poskytovali materiál na výrobu železných výrobkov a zbraní
Mojmír
- Vyhnal nitrianske knieža Pribinu, zmocnil sa jeho územia(r. 833)
- Bol vládcom zjednotených moravských kmeňov, pod svoju moc podriadil aj záp. časť Slovenska
- Šírenie kresťanstva – pomocou franských kňazov, obrad v latinskom jazyku, chceli rozširovať vplyv Východofranskej ríše, (Ľudovít Nemec – predpokladal, že územie je súčasťou jeho záujmovej sféry)
Rastislav
- Synovec Ľudovíta Nemca – chcel, aby ho podporoval – skoro sa však vymanil z franského vplyvu, robil nezávislú politiku,
- Proti Franskej ríši – hľadal trvalú podporu – styky s Byzantskou ríšou
- Prosba – učili a – výklad ľudu viery v zrozumiteľnom jazyku
- s ich pomocou – školené slovanské duchovenstvo
Konštantín a Metód (r. 863)
- Zo Solúna, poznali slovansky jazyk
- Konštantín na základe gréckeho písma zostavil slovanské písmo hlaholiku, zodpovedala slovanskému hláskosloviu, z gréčtiny preložili časť biblie a bohoslužobné knihy,
Staroslovienčina
- Základom bolo juhoslovanské macedónske nárečie, bolo prvým slovanským spisovým jazykom
- Ďalej sa vydali aj právne texty, prvé legendy Konštantínov život
Metódov život
Svätopluk
- Pokojný život na Morave prerušil prevrat, moci sa chopil Svätopluk
- Spory s Východofranskou ríšou, obhájil svoju nezávislosť, uskutočňoval mocenské záujmy, oporu hľadal u rímskeho pápeža, nesúhlasil s Metodovou činnosťou, vznikli spory, napätie medzi slovanskými a franskými duchovnými, po smrti Metoda r. 865 – jeho žiakov z Moravy vyhnal.
- Uchýlili sa v Bulharsku, tu vzniklo nové písmo cyrilika aj nové centrum slovanskej vzdelanosti.
- Po smrti Svätopluka odpor proti ústrednej moci, nový nepriateľ maďarské kmene, r. 906 – Zánik Veľkomoravskej ríše

Stredovek
Charakteristika
- Nové výrobné vzťahy- nové spoločenské zriadenie feudalizmus (feudum – lat. slovný základ = léno)
- Zárodok – už v skorom rímskom impériu
- Znaky
- feudálovo vlastníctvo hlav. výr. prostriedku = pôdy!
- vlastníctvo nad poddaným, nevoľníkom (ten na rozdiel od otroka mal záujem o prácu)
- feud. vlastníctvo – realizácia privlastňovania nadpráce a nadvýroby
- odovzdávanie vlastnej práce feudálovi + peňažné dávky
- stály príjem z pozemkovej držby – renta – forma práce (robota)
- forma naturálna
- forma peňažná
- roľník je závislý od pána
- feudalizmu sa neujal všade rovnako ani v rovnakom čase
- zvláštnosť Čína a India - rozhodujúci činiteľ - zavlažovací systém
Ázia, Afrika, Austrália, Amerika – PPS vzťahy
- otrokársky vzťahy
1.)raný stredovek – 5. – 11. st.
2.)rozvinutý stredovek – 12. – 15. st.
3.)neskorý stredovek – 16. – ½ 17. Storočia
Stredovek
- r. 375 – vpád Hunov do Európy
- r. 395 – rozdelenie Rímskej ríše
- r. 476 – najčastejšie používaný dátum zač. stredoveku – zánik západorímskej ríše.
Sťahovanie národov
- Huni – útočnosť – priamo ju pocítili Góti (usadili sa v JV Európe – oblasť pôvodu germánskych kmeňov)
- Usadili sa (Germáni) predtým v Škandinávii, na dolnom Polubí, potom sa usadili v Čiernom
- Delenie – Ostrogóti (východní – Don – Dneper)
- Vizigóti (západní – Dneper (západ)
- Vandali – oblasť Panónie
- Slovania – výskyt nepresných správ, nevieme presne ohraničiť ich pravlasť.
- Výsledky archeológie, jazykovedy – pôvodné sídla (Visla, Dneper)
- 6. st. – sťahovanie – stredná a JV Európy
Vznik nových štátov – Franská ríša Anglický štát
Samova ríša Francúzsky štát
Veľká Morava Nemecká ríša
Byzantská ríša Taliansky štát
Arabská ríša Český štát
Uhorský štát Kyjevská Rus
Poľský štát
Stredoveké mestá
- obdobie rozvinutého stredoveku
- prvé doklady o nich vzniku – 11. st., ostatná Európa –12.-13.st.
Obdobie raného stredoveku
- vznikajú ranofeudálne (barbarské štáty)
- územie Západorímskej ríše (vznik štátov)
- Odoakarovo kráľovstvo,Kráľovstvo Vizigótov,Kráľovstvo Ostrogótov
- Kráľovstvo Longobardov,Kráľovstvo Vandalov,Franská ríša
U nás – Marobudovo, Vanniovo, Gepidov, Longobardov
1. slovanský ranofeudálny štát – Samova ríša - Veľkomoravská ríša
- dovtedy kmene a kmeňové spoločenstvá sa začínajú združovať a vytvárajú ranofeudálne štáty a začínajú sa formovať národností.
- Prevláda naturálne hospodárstvo, málo stredovekých miest, ak sú, tak slabé.
Obdobie rozvinutého stredoveku
- Vznik a existencia silných feudálnych štátov (Francúzsko, Anglicko, Nemecká ríša, Rusko, Byzantská ríša, Španielske a Portugalské kráľovstvo)
- Prudký rozvoj stredovekých miest, ich veľká sila (obchod, remeslá, banky, manufaktúry)
- Mestá sú prvkom vo feudálnej spoločnosti, pretože ich spôsob výroby, životu, myslenia nezapadol do feudálnej spoločnosti
- 12. – 13. st. vznikli v Talianku prvé manufaktúry, námezdne pracujúci, robotnícka trieda
Obdobie neskorého stredoveku
- vývoj absolutistických štátov (Anglicko, Španielsko, Rusko)
- 16. st. – Francúzsko – Ľudovít XIV. – „Štát, to som ja“
- rozklad spoločnosti: 1.) začiatok a rozvoj reformačného hnutia
2.) protifeudálne hnutia a povstania
- vrcholí r. 1524-1525 – Nemecká sedliacka vojna
- vo Fr. – povstanie Žakerov
- Husitské hnutie
- U nás - povstanie baníkov r.1525-1526
- 1. víťazná protifeudálna revolúcia – Nizozemská revolúcia, dozrieva Anglická revolúcia
- formujú sa národy – Fr., Angl., Španielsko

Európa v 11. – 15. St. – vznik národných štátov – Španielsko, Svätá rímska ríša národa nemeckého, Rusko
- politickým následkom zámorských objavov – vzostup Portugalska a Španielska (obe krajiny boli prvými koloniálnymi štátmi)
- Španielsko – celé 16. st. – usilovanie sa o nadvládu v Európe
- Od r. 1516 – španielskym kráľom Karol Habsburský (bol vnukom španielskych kráľov – zjednotiteľov – R. Aragónskeho a I. Kastílskej
- Za peniaze Fuggerovcov bol zvolený za cisára
- V Španielsku vládol ako Karol V. – Karol I. – vládol zámorským kolóniam (Nizozemsku, časti Taliansku, Nemecku)
- Sníval o svetovláde katolíckej monarchie
Ciele jeho politiky:
- Násilné zaberanie cudzích území, lúpeže,
- Americké zlato –-) vedenie dobyvateľských
Striebro –-) vojen
- Utvoril si vlastné vojsko, pechotu, dostávali veľký plat – najmocnejšia armáda 16. st.
- Drahé kovy – vylepšili postavenie kráľa, obohatili vysokú feudálnu šľachtu, podlomili význam španielskych miest, (trpeli zvýšenými daňami, obmedzovaním samosprávy, vydieračstvom richtárov.)
- Vyvrcholenie nespokojnosti 1520-1521 – povstania mestských obcí – comuneros (komuneri) – pripojila sa aj šľachta, obavu z ľudového protifeudálneho povstania – zrada – povstanie porazené!
- Porážka povstania – hosp. a polit. zničenie špan. miest a podlomenie stavovskej moci
- Karol V. – šľachtu získal tým, že daňové bremeno presunul na mešťanov, roľníkov,
- Šľachtu zamestnal vo vojsku, udeľoval jej zámorské léna, úrady a cirkevné hodnosti,
- Panovník tak vládal zvrchovane – opierala sa o katolícku moc (inkvizícia)
- R. 1479 – zjednotenie Aragónska a Kastílie – dokončenie reconquisty
- R. 1492 – utvorenie podmienok pre moc v Španielsku,
F. Aragónsky + I. Kastílska – centralizačné úsilie – opora miest

Svätá rímska ríša národa nemeckého
- Západná Európa – vznik jednotných národných štátov + pevná kráľovská moc.
Nemecko
- Pretrváva hlboká feudálna roztrieštenosť, hoci hospodársky + sociálne vôbec nezaostávalo
- Hlavná prekážka zjednocovania – mocenský zápas cisárstva + pápežstva – cieľ – nadvláda v Európe + expanzívna zahraničná politika,
- Nemeckí cisári – upevňujú svoju moc výbojmi v Taliansku
- Nemecké kniežatá – vojenská expanzia voči polabským a pobaltským Slovanom (zámienka – šírenie kresťanstva – o pol. 12. st. – krvavou cestou
- V tejto snahe pokračovali i rytierske rády – do 13. st. ovládli pobrežie Baltského mora od ústia Visly až po Fínsky záliv – vznik križiackeho štátu
- Tak, kde sa nem. výbojom stavala do cesty silná štátna moc,tam prenikali nem. kupci,remeselníci i roľníci–hľadali lepšie podmienky pre svoju existenciu
- Zaľudnili a skultivovali spustošené a neobývané oblasti– nemecká kolonizácia
- Nemecké prenikanie na východ – podpora severonemeckých miest, tieto sa spojili a utvorili spolok obchodných miest tzv. hanzu.
- Bohatnutie hanzy – obchod medzi západnou a východnou Európou
- 13. st. – Nemecko – víťazstvo feudálnej rozdrobenosti (partikularizmus)
- ríšske kniežatá – neobmedzení vládcovia na svojich územiach

Rusko
- pastierske mongolské kmene – stepi vnútornej Ázie – 13. st. – zjednotenie
- Mongolský kmeň – Tatári –na ich čele stál Temudžina(Džingischán)
- výboje – Ázia a neskôr východná Európa
- Kalce r. 1223 – porážka ruských kniežat
- Tatári sa odstali až do Sliezska,na Moravu a do Uhorska r. 1241
- Tatári najsilnejšie doliehali na Rusko(vtedy ešte rozdrobené kniežatstvá)
- ruské kniežatstvá si zachovali svoju samostatnosť – Zlatej horde odvádzali dane! zužovalo ich odvliekanie obyvateľstva do otroctva)
- Jadrom zjednocovacieho procesu – moskovské kniežatstvo
- Veľkoknieža Dimitrij (1359-1389) – otvorene bojoval proti Tatárom, bitka na Dene r. 1380 – porážka Tatárov
- Ivan III. (1462-1505) –
- Ovládol ďalšie kniežatstvá, dokončil oslobodenie Ruska r. 1480 odmietol platiť dane Zlatej horde
- Získal moc, používal titul vládca (gosudur)
- Rusko získalo základ jednotného štátu

Martin Luther – životopis
Martin Luther nepribil svojich 95 téz kladivom na bránu zámockého kostola vo Wittenbergu, ako sa to roky učili v dejepise. Väčšina jeho životopiscov považuje toto tvrdenie za legendu. Všetci sa však zhodli v tom, že obraz kladiva hlučne búšiaceho na bránu kostola sa viac než čokoľvek iné stal symbolom reformácie. Martin Luther bol nemecký reformátor, zakladateľ nemeckého protestantizmu, teológ a filozof.
Martin Luder (sám sa neskôr premenoval na Luthera), mal starostlivo dané, čím mal v živote byť. Zámožný otec vysnil nadanému študentovi život váženého právnika a poskytol mu náležité vzdelanie na uznávanej univerzite v Erfurte. Namiesto práva však išiel študovať teológiu a pohodlný život právnika vymenil za život augustiánskeho mnícha. Deň začínal o tretej ráno a bol to náročný kolotoč - pôst, modlitby a práca. Žil životom askéta a predsa sa stále cítil ako hriešnik pred Bohom. Odpovede na svoje otázky hľadal v Biblii. Nielen ako mních, ale aj neskôr ako profesor na wittenberskej univerzite.
Po rokoch hľadania svoju odpoveď našiel – údajne vo veži wittenberského kláštora: ospravedlnenie pred Bohom môže človek dosiahnuť iba vierou, nie skutkami. Toto poznanie prišlo v búrlivých časoch. Cirkev v tom období znamenala predovšetkým zdroj príjmov. Stále potrebovala peniaze, ktoré pápež investoval do rozsiahlych stavebných projektov či do luxusného života na dvore. Pohoršenie vzbudzovali nákladné vojenské výpravy a nové a nové poplatky.
Rozmáhajúcim sa zdrojom príjmov sa stal obchod s odpustkami, ktorý sa nie náhodou stal rozhodujúcou pohnútkou vzniku reformácie, teda obnovy cirkvi a obmedzenia vplyvu rímskej cirkvi.
Roku 1517 dotiahol tento biznis do dokonalosti dominikán Johann Tetzel. Luther bol vtedy kazateľom a s nevôľou sledoval, ako ľudia namiesto na spoveď chodia do mesta kúpiť si odpustky. Nedokázal sa prizerať, ako Tetzel predáva odpustky trestov za spáchanie hriechov zomrelých či dokonca za vlastné budúce hriechy.
Nemorálnosť tohto obchodovania ho podnietila napísať 95 téz. Napísal ich 31. októbra 1517. Nepribil ich na bránu kostola a nezamýšľal rozpútať nimi verejnú diskusiu. Priložil ich v liste svojim nadriadeným, pretože dúfal, že sa mu podarí tento stav napraviť. Tézy mali obrovský ohlas. Luther sám bol presvedčený, že cirkev obhajuje, ale v skutočnosti len uvoľnil dlho zadržiavanú lavínu nespokojnosti s jej pôsobením.
Odpoveď z Ríma na seba nenechala dlho čakať – proti Lutherovi sa začal kacírsky proces. Silnejúci tlak zo strany cirkvi ho donútil vypracovať si vlastnú teológiu – v „hlavných reformátorských spisoch“ z roku 1520. Až teraz sa Luther definitívne rozišiel so stredovekou cirkvou, čo aj verejne demonštroval, keď spálil pápežskú bulu, ktorou ho pápež vyobcoval z cirkvi a uvrhol do kliatby.
Na ríšskom sneme vo Wormse o rok neskôr odmietol svoje tézy odvolať, kým mu ich na základe Písma svätého a rozumových dôvodov niekto nevyvráti. Tým si podpísal rozsudok a pred osudom Jána Husa ho zachránilo niekoľko vplyvných kniežat, ktoré chceli Luthera využiť, aby oslabili moc Ríma v Nemecku. Ukryli ho na hrade Wartburg.
Tu sa pustil do prekladu biblie. Za necelých jedenásť týždňov preklad z gréčtiny do nemčiny dokončil, čím položil základy spisovnej nemčiny. Reformátorské myšlienky sa medzitým začali presadzovať v praxi a z Wittenbergu sa stalo centrum reformácie. Demonštratívne sa oženili traja kňazi, svätá omša bola reformovaná. Keď vypukli pod vplyvom radikálnych reformátorských síl nepokoje, mohol sa Luther vrátiť. Pochopil, že niektoré jeho požiadavky sa vysvetľujú inak a snažil sa radikálny tón zmierňovať.
Lutherova sláva začala postupne zapadať. Veľké sympatie stratil počas sedliackej vojny v rokoch 1524-1525, keď roľníkov obvinil, že svojím počínaním ohrozujú evanjelium. Za manželku si zobral bývalú mníšku Katarínu de Bora. Ku koncu svojho života Luther chorľavel a veľmi ho vzala smrť jedného z jeho šiestich detí, dcéry Magdalény. V tých rokoch sa veľmi zhoršil aj jeho vzťah k Židom. Zomrel 18. Februára 1546 v rodnom Eislebene.
Habsburská monarchia, podmienky pre rozvoj slovenského a českého národného obrodenia
- Okolie zmien–40-té roky 18.st.– R-U–prekonáva dôležité zmeny–dosah pre všetky krajiny,
- Prejavy zmien – R-U a jej postavenie v Európe, v zahraničných vzťahoch, výrazne však vo vnútorných pomeroch,
- Korene zmien – zložitý domáci a európsky vývin
a) ekonomický b) spoločenský c) ideový d) mocensko-politický
- Spojenie s prechodom od feudalizmu ku kapitalizmu
- Mocenské záujmy štátov západnej a strednej Európy sa stretávajú so zaostalosťou a slabosťou habsburského panstva.
- Vojny o „rakúske dedičstvo“ – Prusko, Bavorsko, Sasko, Francúzsko, Španielsko – neuznali zákon o dedičnosti habsb. krajín v ženskej vetve – pragmatická sankcia – vystupujú proti Márii Terézii
- Nárokujú si svoj podiel „z rakúskeho dedičstva“ 1740-1780)
- Prusko – obsadilo Sliezsko, bavorsko-francúzske vojská vtrhli do Čiech – hrozí strata dvoch krajín – dobre hospodársky rozvíjajúce sa – zápas sa preťahuje s Pruskom – sedemročná vojna (1756-1763) – strata priemyselného Sliezska!
- Reformy – R-U – nerozvinutá priemyselná výroba – existuje nevoľníctvo
- R-U – nie je schopné čeliť vyvinutým krajinám
- Polovica 18. st. – reformná činnosť – vrchol dosiahla za
Jozefa II. (ovplyvnenie – francúzski osvietenci!)
- Cieľ – dosiahnuť všeobecné blaho, bezpečnosť, blahobyt občanov,
- slúžiť rozvoju a upevnenie štátu (štátny utilitarizmus)
(podriadenie sa záujmov a potrieb jednotlivcov)
- jednotne a centrálne organizovaný štát neobmedzená
moc panovníka – mala slúžiť občanovi (osvietenský absolutizmus)
- zdroj bohatstva a bezpečnosti štátu – veľké množstvo obyvateľstva (populacionizmus)
- Dôsledky reforiem
- A) otázky národného hospodárstva (uprednostňovali poľnohosp. –základná výrobná oblasť)
- B) otázky mechantilizmu – posilnenie priem. výroby a obchodu
- Reformy oslabili pozície feudálov a cirkvi
Hospod