Základné pojmy
Dáta – údaje – používal sa pred zavedením pocí-tačového spracovania. V minulosti sa spája s PC. Predstavujú: číslice, abecedno – číselné pojmy, označenia vecí, udalosti, skutočnosti. Z hľadiska spracovania ho možno stotožniť s pojmom a atri-bút alebo dátová položka. Popisujú, charakterizu-jú nejakú stránku objektívnej reality – t.j. nejaký jav, vzťahy, procesy, veci a pod. Pri automatizo-vanom spracovaní majú dáta svoj názov a hodno-tu. Niekedy o dátach hovoríme, že sú nositeľom informácií. Dáta sa stanú informáciami ak znižujú nevedomosť u určitého javu. Dáta je najnižšou, nedeliteľnou, organizačnou jednotkou štruktúry dát.
Klementárna položka – je daná svojím menom – identifikátorom a tiež je deklarovaný typ položky.
Elementárne položky – sa združujú do vyšších organizačných jednotiek, tou je skupinová polož.
Skupinová položka – je dátová štruktúra, ktorá je zložená z viacerých za sebou nasledujúcich položiek, ktoré vzájomne súvisia. Napr – dátum. Skupinovej pol. sa hovorí aj segment.
Vyššou organizačnou jednotkou pri spracovaní je veta – záznam – record. Veta je taká skupina položiek, ktorej hodnota má, pokiaľ ide o zobra-zenie reality, nejaký ucelený význam. Každý objekt z reálneho sveta sa dá popísať 1 vetou.
Vyššou organ. jednotkou ako veta je súbor – file. Súbory sa skladajú z viet, ktoré obsahujú údaje z jednej triedy objektov z reálneho sveta. Súbor je postupnosť výstupov viet jedného typu.
Vyššou organ. jednotkou je báza dát (databáza). Je to komplex dát, viacej súborov, kt. sú uložené v štrukturovanej podobe. Sú vo vzájomnom vzťahu a sú udržiavané, sprístupňované, spraco-vávané pomocou programového produktu, ktorý sa nazýva systém riadenia bázy dát (SRBD).
Základnou jednotkou úschovy dát je databázová tabuľka. Tabuľka existuje vo forme súboru a skladá sa z jednotl. záznamov, viet a celý tento záznam je vytvorený skupinou položiek. Tieto polož. môžu byť logické, číselné, dátové, a pod.
Pri návrhu databázy je mnohokrát výhodné vložiť informácie. Do viacerých tabuliek a tieto tabuľky vzájomne prepojiť. Prepojenie dvoch alebo viac tabuliek je relácia a tiež odtiaľ pochádza názov relačná databáza.
Tabuľky môžu byť: usporiadané (kľúčové) a neusporiadané (nekľúčové). Kľúč je 1 alebo viac položiek – podľa hľadiska sa tabuľka usporiada. K problematike kľúčov sa zaraďuje aj indexova-nie. Index – informácie pre systém ako sa má záznam v tabuľke usporiadať. Kľúče podľa, kt. sa údaje usporiadajú: primárne (je len1) a sekun-dárne (môže ich byť viacej).
Základné pojmy k automatizácií administratív. pracovísk – kancelária – je miesto, kde sa spracovávajú údaje na infor., ktoré sú potrebné pre riadenie určitého systému.
V širšom význame sa pojmom kancelária rozumie pracovisko odborníkov rôzn. profesií.
V anglo-sáskej literatúre sa nepoužíva, ale sa používa office-automatica (u nás automatiz. kan-celária). Chápe sa ním spravovať v rámci celej hierarchie riadiacich orgánov.
Hierarchia riadiacich orgánov – chape sa počnúc štátnou správou až po drobnú prevázku. Uplatnenie automatizačnej a komunikačnej techniky a uplatnenie informačných technológii v riadiacej praxi. Informačné technológie – súhrn procedúr, operácii, ktoré sa vykonávajú v určitej postupnosti a realizujú proces spracovania vstupných údajov na informačnom produkte t.j. informácie.
V odbornej literatúre sa odlišuje pojem automati-zovaná kancelária od automatizovaného pracov-ného miesta. Automatiz. kancelária – procesy ak ide o automatizáciu vykonávania rutinných činností riadiaceho a správneho aparátu. Automatiz. pracovné miesto – ak ide o automa-tizáciu časti činnosti odborníkov, špecialistov. Nazývame aj automatizované pracoviská. Automatizované pracovisko – chápe sa ako kompexná sústava zariadení, kt. umožňuje v maximálnej miere automatizovať práce jednot-livca a tento jednotlivec v danom precese zabez-pečuje definované funkcie.
Vo vyšších fázach automatizácie dochádza k priamemu prepojeniu do uceleného systému prostred. siete LAN a takto prepojeným pracoviskám sa hovorí – sústava automatizo-vaných administratívnych pracovísk.
Zavedenie automatizácie na pracoviskách sleduje ciele: * zvýšenie produktivity práce a kvality práce * racionalizácia prac. postupov * zrýchle-nie a spresnenie vykonávanej práce * zrýchlenie pohotovosti info. * zlacnenie spracovania info. *zamedzenie duplicity spracovania, organizova-nia a archivácie info. * obmedzenie chybnosti pri spracovaní * zefektívnenie a zhodnotenie vyko-návaných činností * absolútne zníženie riadiace-ho aparátu.
Automatizácia umožňuje: * relatívne úspory – t.j. vyššie výkony sa zabezpečujú rovným alebo menším počtom prác * zabezpečenie poriadku na pracoviskách –usporiadanie dokumentov a dát * zabezpečenie fyzického poriadku na pracovis-kách: menej papierových dokladov.
Cieľom je zaviesť bezpapierovú kanceláriu a súčasne automatizácia spracovania zabezpečuje úsporu priestorov ( hlavne v oblasti archivácie, lebo nosiče dát umožňujú na malom priestore zaznamenať veľa údajov.)
Právne aspekty automatizácie, obsah autorských práv a tvorba počítač. programov.
S rozmáhajúcim sa význam výp. techn., progr. vybav. a poč. dát v praxi narastá i počet pokusov o ich zneužitie, kt. často hraničia so zákonom. Jedná sa buď o vedomé, cielené zneužívanie alebo o prejave nevedomosti či nedbalosti. Používateľ výp. tech. by mal mať zákl. vedomosti o právnej str. využívania sotw. a dát. Informovanosť používateľov je v tejto obl. na veľmi nízkej úrovni. Najčastejšia forma počít. kriminality je nelegálne kopírovanie a využívanie progr. vybavenia. V praxi existuje mnoho t.z. podnikateľov alebo takých kt. nelegálne programy rozmnožujú, kopírujú a predávajú al. ich komerčne zapožičiavajú bez súhlasu autora. Sem patria i používatelia, kt. využívajú progr. vybavenie kt. legálne nezakúpili. Je to celosvetový, ťažko riešiteľný problém. Neznalosť mnohých užívateľov, že porušujú zákon. Nedostatočné právne vedomie širokého spektra používateľov. Závislosť na legislatíve tej, kt. krajiny k danej problematike. Štat. údaje BSA – bussines software aliance o rozsahu zneužívania softwaru vo svete alarmujúce. Značné fin. straty pre softwar. firmy. V r. 1988 v USA založenie BSA. BSA je nadnárodné združenie svetoznámych vývojárskych a výrobných spoločností s cieľom ochrany autorských práv jednotl. členov združenia a presadzovania spoločných záujmov. Predmetom činnosti BSA je podpora a presadzovanie legálneho používania softwaru, najmä prostred. silnej právnej ochrany – výchovnou a osvetovou činnosťou a podporou voľného obchodu so softwarom. V apríli 1997 vznikla z iniciatívy spol. Digital Equipment Slovakia, Microsoft Slovakia, Software 602 Slovensko. BSA SR pre SR a spolu s Gratex international sú riadnymi členmi BSA. Okrem nich sú v štrukt. BSA aj pridružení a dočasní členovia. Jadro pôsobenia BSA má niekoľko úrovní: *nadväzovanie a udržiavanie kontaktov s veľkými používateľmi softwéru formou softwérového auditu. Je spojený s certifikátom čistoty, kt. má byť vizitkou firmy. *kontakty s dodávateľmi hardwéru, najmä v súvislosti s predajom pridruženého – preinštalovaného softwaru. *kontakty s políciou, orgánmi št. správy vyúsťujúce do reštriktívnych opatrení. *v súčasnosti je dôležitá hl. osveta, právne vedomie používateľov. *nutnosť zákonov nekompromisného charakteru v danej oblasti.
Apelovanie na zodpovedných manažérov pre správne používanie softwaru: -vždy dbajte na svoje práva a povinnosti. –presne dodržujte licenčné zmluvy príslušného produktu. –zaveď štatút zodpovedného softwérového manažmentu. – vykonávajte pravidelné previerky firemných PC a dokumentácie. –konzultujte problémy s predajcom či BSA.
Počít. progr. je pri splnení určitých podmienok považovaný za výsledok tvorivej činnosti autora t.j. autorské dielo a tým sa stáva predmetom zákona o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach – autorský zákon. V zmysle tohto zákona je možné dielo použiť len so súhlasom autora. Spôsob a rozsah použitia diela vymedzuje autor zmluvou. Pri zakúpení softwaru získava používateľ právo využívať daný software na 1 alebo na stanovenom počte PC v zmysle zmluvy s autorom – licenčnej dohody, zmluvy. Pr. licenčná zmluva na soft. spol. Microsoft pre koncového používateľa, certifikát autentičnosti.
Licencia na sotwarový produkt
Soft. produkt je chránený autorskými zákonmi a medz. dohodami o autorských právach, ako i Ďalšími zákonmi a dohodami o duševnom vlastníctve. Softw. produkt sa nepredáva, ale sa iba udeľuje licencia na jeho používanie. Udelenie licencie – na zákl. tejto zmluvy sa udeľujú nasledovné práva: *inštal. soft. al. kópie soft. produktu. *sieťové služby- ak PC ako sieťový server. Zákl. služby tohto servera sú sprístupnené akémukoľvek počtu pracovných staníc či PC. *vloženie a prevádzkovanie v sieti. *záložný obslužný progr. *výber operačného syst. Popis ďalších práv a obmedzení: delenie komponentov, prenájom, prevod soft., zrušenie zmluvy. Shareware – progr. voľne šíriteľné, ale pri komerčnom využítí by mal používateľ zaplatiť autorovi symbolickú cenu za licenciu. Softwér, kt. možno legálne získať zdarma al. za malý poplatok a voľne ho šíriť sa nazýva freeware. Často to bývajú antivírové progr. al. progr. reklamného charakteru. Voľne šíriteľné progr. kt. autori si nerobia nárok na zachovanie svojich práv nazývame – public damain.
Ochrana poč. progr. podľa nového autorského zákona
Zákon č. 383/97 Z.z. autorský zákon a zákon kt. sa mení a dopĺňa colným zákonom v zmení neskorších predpisov. Prijatý v NR SR 5.12.97 s účinnosťou od 1.1.98. Poč. progr. už prenikli aj do novely predchádzajúceho autorského zákona. Nutnosť bola modernizovať zákon a tiež zvýrazniť postavenie a ochranu poč. progr. a autorských práv týchto tvorcov v dnešnej informačnej spol. s obrovským nárastom používania PC. Nový zákon má 5 častí. Z hľadiska počít. progr. významné sú prvé dve. Predmet autorského práva, t.j. dielo, kt. je výsledkom vlast. tvorivej činnosti autora (§6). Autorské právo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel al. formu jeho vyjadrenia. Autorské právo sa vzťahuje na celok diela ako aj jeho časti (§15). Predmetom autorského práva je báza dát ak je pôvodná z hľad. tvorivého výberu al. úspory a dania obsahu. Zákon vysvetľuje pojmy: *spoluautorstvo (§7). *spoločné dielo (§9)- dielo, kt. vzniklo spoločnou činnosťou 2 al. viac autorov. *súborné dielo (§10)- autorské právo patrí tomu, kto ho usporiadal. *anonymné dielo (§12)- zverejnené bez uvedenia mena autora, to sa bez jeho súhlasu nesmie prezradiť. *pseudonymné dielo (§12)- zverejnené pod krycím menom, jeho občianske meno sa bez jeho súhlasu nesmie zverejniť. *spojené dielo (§8)- vzniklo spojením samostat. diel, súhlasom autorov, na určitý vymedzený účel.
Poč. progr. je v zmysle nového zák. rovnoprávne dielo s ostat. autor. dieľami, ako to vyplýva z ustanovenia §1, podľa kt. je predmetom zákona úprav a vzťahov vznikajúcich v súvislosti s vytvoreným šírením, použitím diel tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autorov týchto diel vrátane autorov poč. progr. a bázy dát. Pojem poč. progr. (§5 ost. 17). Poč. progr. je súbor príkazov a inštrukcií použitých priamo alebo nepriamo na PC. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané al. vyjadrené v zdrojovom kóde al. v strojovom kóde. Neoddeliteľnou súčasťou poč. progr. je aj podkladový materiál na jeho tvorbu. Autorom diela môže byť len FO, kt. je jediná schopná takejto duševnej tvorby. Prevencia proti soft. pirátstvu by mala byť súčasťou účelných osnov na všetkých školách.
Vývojové trendy automatizácie kancelárií a elektronickej výmene dát
Pri automatizácii kanc. sa rozlišujú rôzne typy, kategórie kanc. a toto sa robí podľa odvetví: školstvo, výskum priemysel ... Ale aj v rámci 1 typu organizácie sa rozlišujú kanc. podľa účelu, pre kt. sú zriadené. Spravidla sú jednotlivé typy vyčlenené pre podporu plnenia úloh vedúcich alebo riadiacich pracovníkov na jednotlivých organizačných stupňoch riadenia. Kancelária zabezpečuje informačnú podporu, plnenie servisných úloh pričom servis sa rozumie organizačný, informačný, komunikačný, administratívny. Mnohé činnosti v kancelárii sú rovnakého charakteru a sú vhodné na automatizovanie, bez ohľadu na oblasť výskytu kanc. Tieto oblasti, kt. je možné automatizovať zdokonaľovaním tech. prostr., progr. vybavenia, tieto prostr. sa stále rozširujú. Kancel. systém – komplex tech. zariadení, progr. prostriedkov, kt. sú určené na vykonávanie kanc. činností. Kanc. nástroje sú softwérové balíky zamerané na podporu kanc. činností. Pr. – programy pre spracovanie textov, systém elektron. pošty, automat. syst. archivovania dokladov a pod. Prehľad najčastejšie sa vyskytujúcich činností na kanc. pracovísk: *spracovanie prijatej pošty, jej uloženie, archivovanie +diktovanie, písanie, korigovanie, podpísanie a odoslanie listov. *koncipovanie, písanie, korigovanie, rozosielanie správ, zápisníc a pod. *vyhľadávanie, kompletizovanie písomností a ich opätovné uloženie. *plánovanie termínov – koordinovanie termínov, kontrola. *zaznamenávanie, vyhľadávanie a zisťovanie adries, tel. čísiel firiem, osôb a pod. *telefonovanie a odovzdávanie správ a oznámení, písanie a odosielanie ďalekopisných faxových správ, zhotovovanie fotokópií a ich rozosielanie. *vykonávanie rôznych výpočtov. *navrhnutie a spracovanie údajov v tab. na zákl. údajov zhotovovanie grafov, obstarávanie interných a externých údajov, uskutočňovanie oficiálnych a neoficiálnych rozhovorov. *evidencia a zúčtovanie cestovných príkazov. *príprava schôdz, konferencií, seminárov.
Pre zavedenie automat. kanc. boli výrobcami PC a softw. vyvinuté viaceré stratégie. Pr- IBM – vyvinula systém BOSP – business office systems planning - je to súhrn metód a progr., kt. umožňujú automat. činnosť v kanc. Firma Siemens ponúka pod skratkou OECDOS – organisation, engeniering for comunication organsation system - balík programov, kt. sa dá použiť k automat. kanc. aj ďalšie balíky.
Kancelária bez papiera – je trendom automat. kanc. Začal sa uplatňovať na zákl. štatist. údajov, kt. hovoria o množstvách papieru, kt. sa spotrebuje v kanc. Pr.-100 miliárd spisov v USA a 300-400 mld. kópií, Švajčiarsko 7 mld. spisov. Pretože info. sa v súčasnosti považuje za najdôležitejší produkt svet. hospod., je snaha túto info. dostať čo najrýchlejšie k používateľovi a tiež existuje niekt. odvetvia – r. banky, poisťovne, advokát. kanc., kde sa pracuje výlučne s info. Napriek tomu veľkému množstvu info., kt. sú napísané na najčastejšom nosiči – papier, už existujú odvetvia, kde sa od takéhoto záznamu ustupuje. Dôvody používania papieru – zvyk, pocit istoty, jednoduchá manipulácia – ak ich nie je veľa, pri narastajúcom objeme info. sa papier ako nosič inf. stáva brzdou činnosti. Pr. – archivovanie dokladov na papierovom nosiči zaberá veľký priestor, ale aj vyhľadávanie uložených ifo. je zdĺhavé, časovo náročné. Papier, kt. sa používa pri komunikácii ako nosič info. sa považuje za najdrahšiu formu odovzdávania info. Existujú už niekt. odvetvia, kde je paier vytláčaný inými nosičmi. Pr-banky, automaty na výber peňazí, rezervačné systémy v leteckej dopr., v cestovných kanc. Príkladom kancelárie bez papiera – poisťovňa. Pri hlásení poistných udalostí z rizík ako sú požiare a pod. sa poisťovne snažia obmedziť papierový doklad na príjem oznámenia, ostatné je automatizované a tie sú prístupné z jednotl. pracovísk. Doklad po celkovom spracovaní sa prepíše do papierovej formy a odovzdá poisťovni. Výhody: skrátenie času administr. prác zo 6 na 2 dni, minimalizujú sa chyby, kt. vznikajú pri manipulácií s dokumentom. Tieto syst. umožňujú zároveň archivovať doklad v elektron. podobe.
Ďalší vývoj. trend – používanie hlasu a rukopisu. Existuje syst., kt. rozoznajú a digitalizujú rukou písané vstupné dáta. Exist. syst., kt. umožňujú rukou písať poznámky k dokumentom a tie sa spracovávajú. Ďalší vývoj. trend – je práca mimo kancelárie – tzv. mobilná kanc. – treba pre ňu telefón, PC, tlačiareň, fax, nosič dát – papier, razítka. Na takomto zariadení je možné písať objednávky, vypisovať zmluvy a fa.
Teleworking
Je to pracovná forma budúcnosti. Je forma, kt. umožňuje, aby zamestnanec pracoval doma a prostred. poč. siete bol napojený na zamestnávateľa. Odpadnú problémy s dopravou, budovaním administrat. budov, ich vybavovaním potrebnou technikou. V USA predpoklad: 40% práceschopného obyv. – teleworking. V súčasnosti sa táto forma zamestnania skúma v praktických podmienkach. Pr- vo Fínsku 1000 zamestnan. ministerstva práce, pôšt a telkom. Na nich testujú akým sociálnym a komunikatívnym zmenám dochádza a aký vplyv má TW na dopravnú situáciu, prevádzkov. nákl. a pod. Na zákl. doterajších výskumov sa dá povedať, že nie každý prac. je schopný takto vykonávať svoju prácu, lebo mnohí majú pocit osamotenia a stratu sociálnych kontaktov. Výskumy určujú, že pri zavedení takejto práce je potrebné urobiť zásadnú zmenu v oraganiz. štrukt. firmy. Je potrebné legislatívne upraviť takýto prac. pomer a je potrebné vybaviť pracovisko – doma príslušnou techikou a progr. vybavením.
Inteligentné budovy
Je to nová generácia budov vybavená vysokým stupňom technických zariadení – telekomun. prostriedkami, zariadeniami na získavanie a spracovanie dát a tomu zodpovedajúcemu softwéru. Zákl. koncepcia intelig. budovy, kt. je presadzovaná v USA predpokladá 4 požiadavky na takúto budovu: 1.) Automatický kontrolný systém – týka sa technic. vybavenia samotnej budovy. Pr- klimatizačné zariad., osvetlenie, výťahy, systém zabezp. ochranu proti vlámaniu sa do budovy, syst. varujúci pred požiarom, zemetrasením a pod. 2.) Systém automat. administratívy – vybavenie kanc. najmodernejšími PC, najnovším sotwérom. 3.) Telematický systém – znamená vybavenie budovy poč. sieťou (pr. LAN) s možnosťou na veľké poč. siete (VAN) 4.) Atraktívnosť prostredia – vybavenie kanc. moderným ergonomickým zariad., vhodným osvetlením, kvetinovou výzdobou, klimatizácia potrebná vzhľadom na požiadavky človeka a zariad. V súčas. sa intelig. budovy v USA a Japonsku. Rozdiel je v tom, že Japonci za ňu považuje budovu, kt. spĺňa 1. a 3. podmienku. Dá sa to vysvetliť mentalitou ľudí. V USA chcú ukázať že nato majú – všetko veľkolepé a drahé. Japonci – my vieme šetrit – všetko skromné, jednduché.
Elektronická výmena dokumentov
Je budovaný komerčný systém EDI – elektonic data interchange – umožňuje výmenu info. a väčšinou sa uskutočňuje prostred. špecializ. komerčných sietí, kt. zabezpeč. vysoký stupeň bezpečnosti prenášaných údajov a ich dôverihodnosť. Syst. EDI sa dá implementovať aj vo verejných sieťach, ale tým je znížená bezpečnosť info. Syst. EDI využívajú hlavne väčšie komerčné organiz. v obchod. a komerčných kruhoch – vo výrobe, v bankových operáciách, v organiz., kt. sa zaoberajú transportom ale tiež v štátnej správe v nár. aj medzinár. obchode. V menších organiz. má EDI význam ako integrovaný prostriedok, kt. sa využíva na objednávanie obstaranie mat., výrobkov na platby za služby a pod. Po r. 2000 sa má stať všeob. formou prenosu dát medzi organizáciami. Na Slovensku začala zavádzať výmenu dát prostred. syst. EDI obchodná komora.
Elektronické peniaze
Majú uplatnenie na internete a ich úlohou je nahradiť doteraz používané kreditné karty, kt. používanie je nevýhodne: vysoké poplatky za transakcie, nedostatočná bezpečnosť prenosu inf. o kreditnej karte. Elekt. peniaze sú jednou z 10 mechanizmov vykonávania platieb, majú byť náhradou za skutočné peniaze. Ďalšou oblasťou využitia EP sú tzv. on line herné služby (kde možno peniaze získať al. stratiť). Pri používaní EP je dôležitá bezpečnosť peňazí. Používateľ si ich musí uložiť v trz. virtuálnych bankách. Štandardom je systém EMCV – europay mastre card visard. E-cash systém – táto platba bola vyvinutá pre nakupovanie softwéru, dajú sa ňou nakupovať poč. hry. Pri EP musí používateľ nainštalovať aplikačný software, kt. obsahuje transakcie. Peniaze predstavujú radu 64 bitových čísel. Každé číslo reprezentuje bankovku al. mincu určitej hodnoty. Prednosťou syst. E-cash je anonymita transakcie, pretože sa neprenášajú sieťou inf. o používateľoch. Firma, kt. prevádzkuje tento syst. Digi-cash.
Elektronická správ dokumentov ESD
Syst. pre riadenie prác s dokumentmi sa nazývajú aj dokument management systém. Sú založené na technológiách, kt. umožňujú prácu s dokumentom v elektronickej podobe. Používajú sa hlavne v kancelárskych činnostiach. ESD – sa rozumejú syst., kt. umožňujú: 1) Prevod (konverziu všetkých dokumentov, formulárov, výkresov, obch. a účtov. dokladov, korešpodencie, faxov) do elektronickej podoby. Spracovanie t.j. kolobeh automat. dokumentácie vo firme (archivovanie, spätné vyhľadávanie dokumentov) V takto spracovávaných dokumentoch je zabezpečená ochrana proti zmenám, znehodnoteniu a nežiaducemu prístupu. Dokumenty, kt. obsahujú inf. majú spravidla podobu papier. dokumentov, al. podobu dokumentov na elektronických médiách. Podiel elektron. formy dokumentov sa hromadným používaním napr. textových editorov zvyšuje, ale napriek tomu sa vo veľkej miere udržujú dokumenty v papier. forme. Ešte pred hromadným zavedením PC boli založené syst. na riadenie prác dokumentmi. Patrili sem mikrofilmové a mikrofišové syst. – tieto znamenali úsporu papiera, zjednodušenie distribúcie, vyhľadávanie dokumentov pomocou PC. Súčasné syst. sa snažia využiť PC aj na ďalšie úlohy. PC nahradzujú práce, kt. boli vykonávané ručne, uľahčujú vytváranie, archivovanie, distribúciu dokumentov. Pritom sa využívajú rôzne metódy: pr. distribúcia a riadenie pohybu dokumentov používateľmi podľa určitých ciest – workflaw. 2) Automatizované vyhľadávanie inf. pomocou úplných (full) text. syst. 3) Pamätanie štruktorov. a neštruktorovaného textu, obrázkov s multimediálnymi dátami. Používa sa integrácia elektron. pošty v spolupráci s fulltextovými databázami a pod. Využitie automatizovaných syst. práce s dokumentmi má uplatnenie v každej firme. Výhodou takýchto syst. je rýchle spracovanie inf., zníženie personálu, úspora miesta pri archivácii, umožňuje súčasný prístup viac. pracovníkov firmy k dokumentu, umožňujú rýchle vyhľadávanie dokumentov, zlepšujú komunikáciu vo firme. Zlepšujú efektivitu a produktivitu práce. Systéme ESD býva založený na báze PC. Pre vstup inf. do elektron. syst. sa používajú 2 prístupy: a) Dokument sa priamo vytvára v elektron. tvare (korešpondencia robená v text. editore, korešp. prijatá e-mailom) b) Dokument je v pap. tvare ale potom dokument treba pomocou scanera zoscanovať a postačuje rozlíšenie 200-400 dpi. Dokument sa sníma ako obraz a tak zaberá veľkú kapacitu pamäte PC. Ak sa dokument prijíma vo forme textu – existujú rôzne syst., kt. napr. vopred preddefinujú znaky, číslice pomocou rôznych techník. Existujú syst., kt. dokážu spracovať aj ručne písaný text. Zariadenia, kt. snímajú text al. obrázok musia spĺňať požiadavky – možnosť kontroly, akteptovateľnosť chýb, ak sa dokument uchováva v podobe obrazu na monitore, monitor má nižšiu rozlišovaciu schopnosť, preto sa používajú techniky farebného odlíšenia čím sa zvýraznia detaily a zlepší sa čitateľnosť. Dôležitý prvok syst. pre prácu s dokumentmi je model pre riadenie toku dokumentov vo firme (workflow). Tok dokumentov a tým aj tok inf., kt. sa na dokumente nachádzajú predstavuje definovanú cestu dokumentu medzi používateľmi. Používateľ môže rozhodnúť aj o ďalšom smere pohybu dokumentu. Pri pohybe dokumentu sa k nemu predávajú aj ďalšie podklady a do spracovania dokum. sa môžu zapájať aj ďalší oprávnený a poverení používatelia. Syst. môže automat. zhromažďovať všetky podklady, automat. generovať všetky výstupy. Tento syst. pre pohyb dokum. by mal umožniť pružné vykonávanie zmien v ceste dokumentu a musí vedieť reagovať na mimoriadne stavy.
V obl. bezpečnosti syst. umožňuje prístup k dokumentom len oprávneným používateľom, aby bola splnená požiadavka bezpečnosti je potreba vypracovať centrálne riadenie toku inf. Vybudovanie sys. Riadenia toku dok. sa týka bežnej organiz. činnosti firmy a riadi všetky cesty inf. vo vnútri firmy. Syst. umožňuje vyhľadávanie dokumentov. Tento syst. by mal zabezpečiť vyhľadávanie všetkých požadovaných inf. pričom pri vyhľadávaní by nemal požadovať, ak je vysoký stupeň uloženia inf. Pretože väčšina užívateľov používa neštrukturov. inf. najčastejšie sa používa úplná-fulltextová technológia.
Pojem úplný text ÚT označuje nielen technológiu ale aj techniku vyhľadávania inf. v bežnom neštruktorovanom texte t.j. v text, kt. nie je usporiadaný do položiek a vyhľadávanie sa robí na zákl. formulácie otázky. Pri vyhľadávaní inf. v rozsiahlych textov sa dá vyhľadať aj určitý pojem, termín - môže byť v rôznych gram. tvaroch. V syst. riadenia prác s dok. sa dá pracovať okrem textu aj s obrázkami.
Média sa dajú deliť do 2 skupín: 1) Média priamo pripojené k syst. (pevné disky) 2) média, kt. sa archivujú mimo syst. (off line). Vzhľadom na ceny sa častejšie používajú výmenné média. Pričom i indexy sa uchovávajú na médiach s priamym prístupom. Z archívnych médií sa používajú disky, diskety, magnet. pásky, ale vzhľadom na životnošť sú lepšie optické nosič (Cd rom, fortdisky).
Syst. riadenia dokum. zvyšujú efektívnosť práce s dokum, je zabezpečená zvýšená bezpečnosť týchto dokum., rýchle vyhľadávanie dokum.
V súčasnosti existujú syst., kt. pracujú s dokumentmi:
1. softw. produkt scarebeus, kt. je určený na počítačom podporovanú správu v archívoch a na mikročipoch. Scarabeus partí do syst., kt. sú označované spratkou CAR (computer asited retrievat) t.j. progr. vybavenie, kt. umožňuje efektívne zokladanie, spracovanie, kontrlu a vyhľadávanie inf., archivovaných obrázk. dokum. na mikrofilmoch. Táto technológia je rozšírená v svetovej praxi a poskytuje ručné ako aj automat. vytváranie vyhľadávacich indexov, dokumentov. Cez vyhľadávacie indexy sa dokument vyhľadá pre Ďalšie spracov. a pomocou čítacieho a kopírovacieho zariadenia sa reprodukuje. Dokument je možné čítať priamo al. ho vytlačiť. Tento syst. sa používa ako archivačný syst. a riadi technológiu, kt. jednak vyhľad. dok., ale i sprostredkuje obsah tohto dokumentu. Syst. CAR sa používa ako súčasť automatizovaných syst. firmy. Skracuje čas na manipuláciu spojenú s archiváciou a robia efektívnejším obeh dokumentov vo firme. Užívateľ dostane potrebný doklad tak ako by mal archív na svojom prac. stole. Tieto syst. sa úspešne aplikujú v obl. bánk, v účtovníctve, pri nákupe a predaji . Scarabeus má modulárnu stavbu a toto dáva používateľovi možnosť využívať len tie časti, kt. sú potrebné na riešenie jeho úlohy. Všetky inf. potrebné pre spracov. sa vkladajú do syst. v tvare parametrov vo forme tab. Systém umožňuje vstup a opravy dát. Vstup dát je po sfilmovaní a zahŕňa zakladanie dát a súčasne kontrolu na úplnú postupnosť. Umožňuje opravy dát: postupne ako boli dol. zaznamenané al. sa záznam vyhľadá podľa zvoleného uzlu.
2. Keyfile – je určené na počítačom podporované práce urč. prac. skupín. Keyfile je softw. produkt, kt. umožňuje efektívne navrhovať a implementovať syst., kt. pracujú s dok., so systémami založenými na počít. podpore práce urč. prác. skupín, prípadne oddelení tak, že ponúka podporu pre správu dok., podporu pre spracovanie obrazov pre archiváciu a podporu pre komunikáciu medzi jednotl. účastníkmi siete a tento syst. patrí do skup. syst. pre riadenie dok. Tieto sú označené ako DMS (dokument management syst.). Tento syst. Keyfile má charakter integrovaného syst. spávy dok., umožňuje spracov. dok., kt. sú v elektron. podobe, ale umožňuje aj spracov. dok. v papier. forme, umožňuje spracov. dok. z faxov, umožňuje všetky štandardné funkcie pre ukladania, indexovanie, označovanie heslami, zabezpečuje ochranu dok., vyhľadávanie dok. podľa indexu ale aj podľa obsahu, umožňuje distribúciu dok Syst. keyfile umožňuje racionalizáciu administratívy efektívnou správou elektron. písomností a počítač. riadením toku písomností, organizáciou a integráciou toku písomn., s dátami uloženými v DB. Syst. keyfile má používateľsky orientované prostriedky. Pri práci s dok. vychádza zo štandardu, kt. sa dá vyjadriť slovami: uchop a polož. Tento syst. väčšinu inf. vykonáva na prac. ploche obrazovky, užívateľ nemusí ovládať špeciálne príkazy. Syst. má modulárnu stavbu – to znamená, že správou syst. môže vybaviť každé pracovisko potrebnými príslušnými funkciami a nástrojmi. Každé pracovisko má len tie nástroje, kt. nevyhnutne potrebuje na vykonávanie svojej práce. Používa sa syst. ikon, ti si môže každý pracovník nakonfigurovať na svoju prácu. Key file podporuje spracov. naskenovaných dokum, dok. prebratých zo syst. CAD, z telefaxov. Dok možno aj priamo vytvoriť v tomto syst. Papierové dok. sa digitalizujú scanerom. Dok. možno archivovať predtým sa musia opatriť vyhľadávacími kritériami. Dok., kt. majú meniaci počet strán sa medzi sebou oddeľujú zo stami so špeciálnou zančkou. Dok. s rôznou dĺžkou sa ukladajú a riadia podľa tejto oddeľovacej značky. Dok. kt. sa v kancel. vytvárajú na PC je žiadúce do archívu preberať ako elektronicky vyhotovené dok. Keyfile umožňuje zápis telefonátov, písanie poznámok, prípomienok, komentárov – tieto sa pripájajú k dok. Syst. spracováva ja rukou písané poznámky. Ak k dok. používateľ pripája poznámky tieto možno chrániť pred neoprávneným užívateľom. Tieto poznámky pripájané formuláre – neovplyvnia základ text. dok.
Súčasťou syst. je viacúrovňový komplexný bezpeč. syst., kt. chráni dok. pred neoprávneným používateľom. Ochrana na úrovni syst. umožňuje vstup len oprávneným užívateľom cez heslá. Je zabezpečná aj ochrana na úrovni dok. – viacerými spôsobmi: ochrana proti zapisovaniu a zmenám dok, ochrana pri použív. dok. Tu sú užívatelia zaradený do určitých bezpečnostných skupín – majú definované oprávnenia v obl. čítania dok., pripájania komentárov a pod. Aj dok. sú zaradené do urč. skupín. Podľa tohto zaradenia sa odvodzujú prístupové práva používateľom. Archivovanie dok. je možné vyhľadať a keyfile používa full – textovú metódu vyhľad. – vyhľadávanie podľa indexov, pojmov, obsahu. Komunikácia je založená na použití myšlienky prijatej a odoslaním pošty: kôš prijatých a kôš odoslaných dok. Ak používateľ dostane poštu cez podateľňu, dok. sa zaradí do jeho koša prijatej pošty odkiaľ si ich postupne môže vyberať, prezerať, meniť.
Keyfile môže vytvoriť tzv. sprievodcu pre dok. na nej sa dá presne definovať cesta dok., dá sa určiť postupnosť prc. staníc pre spracov. dok. a určiť jednotl. prac. kroky pre spracov. dok. Dá s a stanoviť, kt. ďalšie dok. sa musia na jednotl. prac., k tomuto základnému dok. priradiť, kt. práca musí žiadať od nadriadeného schválenie vybavenia práce. Tento syst. umožňuje zisť rozpracovanosť dok., môžu sa kontrolovať dátumy a termíny. Keyfile – špičkový softw. produkt, kt. slúži na riadenie toku dok, správy dok, archivovanie dok.
Fázy spracovania info.: 1.) Zber info. – dôležitá fáza, asi 50 % nákladov na celé spracovanie. Vypisujú sa údaje z rôznych správ, vstup cez prostriedky výpoč. techniky (magnetické a optic- ké nosiče dát). Progresívne formy – optické nosi-če dát, čiarkový kód, hlasový vstup. 2.) Ukladá-vanie a vyhľadávanie info.- uchovávanie papie-rové nosiče, obrazové, digitálne (pamäťové média pičítačov). 3) Komunikácia a prezentácia info. – klasické prostriedky (telefón, telgraf, pošta), počítačové siete, prenos obrazových info. (ďalekopis, telekonferencia, elektronická pošta) 4) Rozmnožovanie nosičov info. – kopírovacie stroje, zariadenie na fotosadzbu, elektronické tla-čiarne.
Programový produkt – ACCESS
Access – relačný databázový systém, v kt. sa dá ukladať a spracovať veľký objem dát. Access je objektovo- orientovaný program – t.j. že všetky jeho súčasti vrátane samotnej aplikácie sú objekty. Každý objekt má vlastnosti, kt. určujú jeho vzhľad a jeho funkcie.
Access je prvým databázovým programom firmy Microsoft. Jedná sa o grafické databázové prostriedky, v kt. je možné vytvárať databázy. Databáza umožňuje vzájomné prepojenie minimálne 2 a viac tabuliek, vstupných formulá-rov, výstupných zostáv. Umožňuje spracovať a predávať údaje do tabuliek, vyplním políčok formulára. Umožňuje vyhľadávať a zobraziť info. a výsledok výberu vytlačiť, generovať tlačové výstupy, automaticky robiť matematické výpočty s číslami, údajmi v tabuľkách. Vytvoriť grafy, diagramy, obrázky do výstupných zostáv, premiestniť objekty databázy z 1 oblasti do inej, prepojiť 2 a viaceré tabuľky. Do položiek tabuľ-ky začleniť objekty, kt. sú označované skratkou OLE (objekt linking and knabeding – technika umožňujúca spojovanie a vkladanie objektov rôznych typov). Môže obsahovať – text, zvuk, grafické obrázky.
Access umožňuje pracovať s už existujúcimi dátami – t.j. môže načítať všetky načítané dáta vo formáte – DBase, FoxPro, Paradox.
Báza dát – množina vzájomne prepojených dát, kt. sú uložené v pamäti, spôsobom vylučujúcim nežiaducu redudanciu dát. Redudancia – nadby-točnosť, viacnasobný výskyt tých istých dát.
Dáta v báze dát sú uložené tak, aby boli nezá-visle od abdikačných programov, kt. ich používa-jú. Databáza je spoločná pre všetky abdikačné oblasti, ak údajom, ktoré sú uložené v báze dát musí byť zabezpečený prístup pre modifikáciu údajov v báze dát. Modifikácia – vyradenie nepotrebných dát, zaradenie nových dát. Výber potrebných dát – používajú sa postupy – štandar-dné a riadené. Dáta sú v báze dát uložené tak, aby zabezpečovali východisko pre tvorbu aplikácii.
V báze dát sa jedná o určité množstvo dát, kt. sa vzťahujú k určitému objektu. Báza dát – usporia-daný zoznam dát, kt. slúži k vyhľadávaniu info. a vyhľadávanie info. sa robí podľa určitého kľúča. Najčastejšie sú bázy dát rozdelené do postupnosti riadkov a stĺpcov. Stĺpec – má svoje záhlavie a ním sa popisuje typ info. a jednotlivé riadky – obsahujú vlastné info. V databázovom názvoslo-ví je stĺpec nazývaný položka – pole a riadok – veta – záznam. Niekoľko vzájomne prepojených tabuliek tvorí databázu. Položka podľa, ktorej sa vyhľadávajú info. z bázy dát sa nazýva kľúč. Kľúč, kt. jednoznačne identifikuje daný objekt – primárny kľúč (poradové číslo).
Do databázy môžeme pridávať nové vety, opra-vovať ich, meniť štruktúru, kombinovať niekoľ-ko tabuliek. Access chápe tabuľku ako záznam info – 1 súbor a niekoľko prepojených objektov sa nazýva databáza.
Databáza musí maž určité charakteristiky:
1)Nezávislost dát – od aplikačných programov, od tých programov, kt. s dátami manipulujú. Ide o takú nezávislosť, že zmena v dátach nesmie vy-volať zmenu v abdikačnom programe a naopak.
2)Vzájomná prepojiteľnosť dát – v báze dát existujú vzájomné vzťahy medzi dátami, dátové položky a vety sú organizované v báze dát, tak aby z nich bolo možné v požadovanom čase hospodárne získať potrebné dáta pre používateľa (viacerých používateľov). Dáta, kt. sú uložené v databáze je možné viac-násobne využívať. Tá istá množina dátových položiek môže byť využí-vaná pre viaceré aplikácie, preto lebo aplikačné programy pracujú s viacerými znakmi s tými istými dátovými položkami. Pri poutívaní tých istých dát na viaceré účely nedochádza k rozdielom hodnôt týchto dát. Ak dôjde k aktualizácii dát, táto aktualizovaná hodnota sa používa pre všetky aplikácie.
3)Neredudantnosť bázy dát – súvisí a vyplýva z nezávislosti a so vzájomnej prepojiteľnosti bázy dát. Bázu dát nemožno chápať ako úplne neredudantnú množinu dátových položiek, určitá redundcia údajov je v niektorých prípadoch dokonca žiaduca. Pr. – redudantné údaje môžu urýchliť prístup k dátam uloženým v báze dát, alebo zjednodušiť mechanizmus výberu a kont-rolné procedúry. Každá môže zjednodušiť metó-du adresovania. Redudancia dát sa používa ja pri zabezpečení ochrany dát uložených v báze dát. Pred zničením bázy dát je potrebná duplicita bázy dát – ide o tzv. riadenú redudantnosť. Redudancia dát má okrem výhod aj celý rad nevýhod – zvýšené náklady na uchovanie dát, nutnosť použitia aktualizačných operácii, redudantná údajová základňa môže poskytovať nekonzistentné (neskĺbené) info., pretože rôzne kópie môžu byť na rôznych stupňoch, fázach aktualizácie.
4)Integrita bázy dát – celistvosť a neporušenosť dát uložených v báze dát. Je to taký stav bázy dát, v kt. sú dáta v úplnom rozsahu prístupné a v plnom rozsahu využiteľné pre aplikačné progr.
5)Modifikateľnosť – súvisí s integritou a pre bázu dát je charakteristická neustála zmena bázy dát a tiež rast bázy dát.
Access – patrí do relačných systémov správy dát. Pre ne sa používa skratka RDBMS – relational database management system. Relačný – zname-ná, že medzi jednotlivými tabuľkami sú defino-vané vzťahy podľa ktorých sa riadi spracovanie.
Objekty databázy sú:
1) Tabuľka – súhrn dát, kt. popisuje časť subjek-tu a každá veta v tabuľke obsahuje rovnaký záz-nam položiek a položka rovnaký typ info. o 1 objekte. Jednotlivé objekty sú uložené v 1 súbore s príponou MDB. 2)Dotazy – otázka ktorou sa pýtame na obsah databázy. 3)Formulár – je vhodný na zobrazenie viac viet, používa sa pre vstup, zmenu, zobrazenie viet v báze dát. 4) Zos-tava – slúži na prezentáciu dát na tlačiareň, môže obsahovať pole z jednej alebo viacej tabuliek. Vytváranie zostáv je uľahčené použitím sprievo-dcu zostáv. 5)Makro – spôsob ako automatizovať operácie nad údajmi, ktoré sú uložené v báze dát. Je to postupnosť akcii, kt. chceme s programom opakovane vykonávať.
V programe access môžeme vďaka použitiu viacerých tabuliek obmedziť uchovávanie nadbytočných info. Prepojenie sa robí pomocou primárneho kľúča, kt. jednoznačne identifikuje zákazníka – napr. IČO. V 2. tabuľke stačí primárny kľúč.
Kľúčové klávesy – môžu prácu v accesse urýchliť a ak máme klávesnicu s 10 funkčnými klávesmi, F11 sa dá nahradiť alt + F1.
Prácu s accessom uľahčuje program help, kt. možno kedykoľvek použiť.
Vytvorenie databázy: - vo forme tabuliek a usporiadanie tabuľky sa nazýva – štruktúra tabuliek a obsahuje položky, typ údajov a v štruktúre tabuliek treba vytvoriť : meno položiek a pri stanovení mena databázy sa používajú určité pravidlá.
** Meno súboru – vlastné meno + prípona, meno súboru má 8 znakov, bez medzery, nemožno použiť bodky, otáznik, používajú sa písmená anglickej abecedy a niektoré dohodnuté znaky. Príponu access vytvorí sám.
**Štruktúra – meno položky (256), typ dát: text, memo (poznámka), číslo, dátum, čas, mena, automatické číslo, logická (yes,no), OLE (používame na začlenenie grafov, obrázkov, ide o technológiu spoločného využívania objektov), poznámka (slúži na lepšiu orientáciu v štruktúre tabuliek), hypertextové odkazy (ľubovoľná kombinácia alfanumerických znakov. Má 3 časti – zobrazovaný text, adresu, podadresu. Každá časť môže obsahovať 2048 znakov).
Definícia štruktúry tabuľky
Tabuľky v MS Acess možno vytvoriť viacerými spôsobmi – prúvodce tabuľkou (ponúka širokú škálu preddefin. tabuliek, ľahkú prácu s oknami, možnosť opráv názvov položiek z českého do slovenského jazyka) – použitie návrhového zobrazenia – dialógové okno (V návrhovom zobrazení tab. zadávame názvy položiek, dátový typ a vlastnosti).
Názov pola – vložíme názov 1 položky, presun kurzora do ďalšieho políčka – dátový typ – má inform. charakter. Nastavenie vlastností položky – v dolnej časti okna sa pre definovanú štruktúru objaví dialógové okno pomocou kt. možno definovať – počiatočnú hodnotu, dĺžku, formát, kontrolu poč. hodnoty – t.j. vlastnosti položky (properties) – zadať treba aspoň dĺžku položky max. počet znakov, číslic alebo ostat. znakov, kt. chceme do položky zapísať. Všetky typy majú preddefin. štandardnú dĺžku. Text – 50 znakov , skrátením dosiahneme zmenšenie súboru ale aj rýchlejšie vyhľadávanie, indexovanie. Práca s databázou je takto optimalizovaná a rýchlejšia. Ak je dĺžka kratšia, môže dôjsť k strate nadbytočných znakov a tým k zmene obsahu inf.. Indexovanať – štandardne platí hodnota nie/no toto nastavenie určuje či chceme mať údaje v tab. zoradené podľa určitej položky ( tá musí byť jedno – jednoznačná).
Uloženie tab. a zadanie mena tab. – tab. má štandardné meno table/tabuľka1. Ak ju chceme uložiť pod menom – soubor – vložiť – názov. Acess sa spýta či má vytvoriť primárny kľúč. Štandardne no. Ak odpovieme áno vytvorí sa primárny kľúč. To spôsobí očíslovanie položiek. Acess automaticky vloží novú položky a pomenuje ju identifikátor (ID) – a priradí jej typ automatické číslo, objaví sa vedľa mena položky kľúčik. V dialógovom riadku vlastnosti pole je v riadku indexovať hodnotu ANO a v zátvorke Žádná duplicita. Táto položka je automaticky imrementovaná (obsah sa automaticky zväčšuje o 1 a možno ju neskôr použiť pri triedení, hľadaní položky a a pri prepojení tab. – relácie.
Archivácia a zálohovanie dát
Pri spracovaní dôležitých údajov je vždy potrebné zálohovať dáta. Súbor tvorí databáza, tab. je len objekt. Spôsoby: - pri ukladaní používame možnosti OS Windows, Windows commander a funčný kľúč F5 (kopírovanie) – pomocu MS Dosu, NC (F5) – príkazy MS Dosu
Úprava štruktúry tabuliek
Ak treba zmazať alebo predať položky, zmeniť ich typ. Napr – do danej tab. chceme pridať položky do zaznamu pred položku tel.č. – soubor – otevrít databázu, vyberieme objekt tab., kt. štruktúru chceme meniť – návrh – na obrazovku dostaneme štruktúru tab. Pred vkladaním treba vysvietiť položku, pred kt. chceme vložiť novu položku – vložiť – pole – do vzniknutého prázdneho riadku vyplníme názov, typ ..
Ak chceme nejakú položku zo štruktúry vymazať: výber riadku, kt. chceme vymazať – vyberieme úprava – edit – príkaz odstrániť (delete), na miesto vymazanej položky sa posunie nasledujúca. Stlačením ikonky späť alebo otvorením ponuky – úpravy – späť odstrániť, položka sa nám vráti, ale len tesne po vymazaní.
Zmena poradia položiek – označiť riadok – stlačíme ľavé tlačítko myši a prenesieme - vrátiť ho možno cez späť.
Pri zmene štruktúry tab. obsahujúcej dáta – aby nedošlo k strate dát – treba dodržať pravidlá: *urobiť kópie na disketu, *ak meníme názov položky nemeníme jej pozíciu v štruktúra. Po zmene názvu štruktúru uložíme a a zmenu pozície robíme zvlášť. *ak meníme dĺžku štruktúry, nemeníme súčasne meno alebo pozíciu. Zmeny robíme oddelene a po každej zmene štruktúry uložíme. Zmenou typu položky môže dôjsť ku strate dát. MS Acess robí zmenu typu len ak má zmysel. *ak máme defin. reláciu medzi tab., zmena mena položky kt sa na prepojení podieľa, znamená zrušenie relácie. Reláciu je potrebné obnoviť.
Zadávanie údajov: ak máme vytvorenú štruktúru tab. môžeme do nej vkladať údaje. Je potrebné nastaviť prostredie na PC do východiskového stavu. Pred vlažením údajov, musíme otvoriť tab. do kt. údaje budeme vkladať. V zozname sa nastavíme na potrebnú tab. – Otevrít – slúži na pre prechod do režimu zobrazenia, predávania alebo opráv viet v tab. Otvorí sa okno riadkového editoru s 1 prázdnou vetou. Okno obsahuje postupnosť prázdnych políčok pre každú položku. Poradie políčok sa zhoduje s poradím v akom bola defin. štruktúra tab. Všetky položky sú uvedené svojím menom, kt. sme mu dali pri definovaní štruktúry tab.
Na spodnom riadku okno je stavový riadok editoru, kt. udáva v kt. vete je kurzor nastavený. Insert – režim prepisovania znakov, v stavovom riadku sa objaví prepis – t.j. ak robím opravu textu pôvodné znaky sa prepisujú. Ak znovu Inser – režim vkladania znakov, ostatné znaky sa odsunú. Po vložení údajov, vety dôjde ku zápisu vety na disk, vždy po zadaní celej vety. V stavovom riadku po zápise vety sa mení ukazovateľ počtu viet o 1. Ak má tab. veľa položiek a okno editoru je na ňu úzke, položky kt. neuvidíme sú za pravým okrajom okna. Okno možno väčšiť . Pri písaní sa text posúva do prava, nestráca sa. Soubor – zavrít – urobí sa zápis a na prac. ploche je zákl. okno databázy. Ak má databáza veľa viet, na vkladanie údajov je vhodnejší formulár. Formulár možno vytvárať priamo k tabuľke.
Databázové spracovanie
Rozvoj prostriedkov v oblasti techniky a progr. zabezpečenia vplýva na organizáciu a využívanie DB. Doterjaší prístup k spracovaniu dát sa dá rozdeliť na etapy (konvenčný prístup) : a) agendový prísup spracovania dát, b) integrovaný prístup sprac. dát, c) databázový prístup sprac. dát.
A) Pre agengové spracovanie je charakt. sprac. izolovaných súborov dát pre určité problémové oblasti – agendy. Išlo o sprac. samostaných izolovaných rozsahov nie veľkých úloh – agendy. Každá agenda mala vlastné súbory údajov, popis súborov bol súčasťou používateľských programov. Nedostatky – automatizov. časti inf. syst. sú vymdzované z hľ. riešenia agendy pričom medzi jedn. agendami nie sú žiadne prp. sú len minim väzby – pre jedn. agendy sa vytvárajú izolované súb. dát, kt. sa nedajú alebo len zriedkakedy sa dajú využiť v iných agendách. Pre rišenie úloh agend sa vytvárajú samostatné použ. programy, kt. zohľadňujú len konkrétne požiadavky danej agendy. Tým, že vytvára samstat. progr. pre každú agendu vzniká závislosť medzi dátami a programami, kt. spôsobuje že pri zmene požiadavok používateľa musí dôjsť kzmene štruktúry dát a súčasne k zmene v programoch. Neumožňuje operátívne získavať inf. pri náhodných požiadavkách používateľa, s kt. sa nepočítalo pri tvorbe aplikačného progr. Existuje závislosť logickej a fyzickej štruktúry dát, kt. vyvoláva problémy pri zmenách v progr. a dátach. Vysoká redundancia dát vyplýva z vytvárania samostat. dátových súb. pre jedn. agendy. Nekompatibilita dát – dáta sa vytvárajú v nerovnakom čase, rôznymi spôsobmi. Prešlo sa od sprac. izolovaného k sprac. založéménu na sytémovom princípe – integrované prac. dát.
B) Integrované spracovanie dát – novovytvorené agendy využívali údaje z už vytvorených súborov pri automatizácii predchádzajúcej agendy. Celosyst. prvky sú automatizované registre, číselníky, katalógy, kt. tvoria jednotnú údajovú základnú, kt je spoločná pre viacere aplik. úlohy v danej oblasti. Určité zjednotenie údajov. Dáta nie sú jednotné, spôsebené tým, že integácia agend je založená na dodržiavní smerníc, pokynov. Integrácia ge. neobsahuje racionalizáciu údajovej základne v zmysle jednotnej organizácie dát a v zmysle efektívnej práce s dátami. Integr. sprac. neposkytuje inf. pri náhle nepredvídaných požiadavkach. Problémy, kt. sa prenášali do integ. sprac. viedli k tomu, že vzniklo databázové sprac.
C) Databázové sprac. dát – vzniklo na určitom stupni vývoja technológie automat. sprac. dát a obsahuje komplexné zachytenie vzťahov medzi prvkami údajovej základne s cieľom poskytnúť aktuálne inf. za meniacich sa podmienok, viacerým požívateľov v rovnakom čase, priestore, v požad. forme. Znamená zjednotenie údajov v údaj. zákl., kt. je centrálne riadená a spoločná pri viac. aplikácie. Začala sa rozvíjať v 60-tych rokoch, cieľom bolo oddeliť difiníciu dát od konkrétneho aplik. progr. Tieto snahy viedli k centralizácii dát do system. organiz. dát. štrukt. – databázy a k vytvoreniu špec. progr. pre využívanie DB, progr. kt. zabezpečuje prácu s dátami v DB a tomuto progr. produktu hvoríme systém riadenia DB – SRBD.
Racionalizácia včasných inf. – je charakt. hľavne využívaním 1 zdroja pre všetky aplik. progr. v danej obl., je daná komplexnosťou proac. dát a poskytovaním včasných inf. Je daná: *možnosťou reštrukturalizácie dát a ich flexibilnosťou pri nových podmienkach, *minim. redundanciou dát, *možnosťou ochrany dát proti neoprávneným zásahom do štruktúry DB alebo ochranou dát. pred neopráv. používaním, *nezávislosťou log. štrukt. dát od ich fyz. uloženia, *nezávislosťou progr. od údajov a opačne, *DB umožňuje súčasne prístup k dátam viac opravnených úžív., *je zabezpeč. centrálne riadenie práce s dátami
DB spracovanie je organizovaný súhrn kompontov s ich vlastnosťami a vzťahmi, kt. umožňuje centraliz. riadenie dát a ich integráciu do DB. DB spracovanie pomocou funkcii SRBD poskytuje používateľovi dáta na zákl. vopred defin. požiadaviek alebo súčasne aj pri dopredu nedefin. požiadavkach. Dáta sú väčšinou poskytov. interaktívnym spôsobom.
Zložky DB systému – hlavné : DB, schéma DB, slovník a adresár dát, SRBD, správa DB (správca). 1) Báza dát: je komlex súb. dát, kt. sú uložené v pamäti PC spôsobom, kt. vyľučuje nežiaducu redundanciu, a dáta slúžia viac aplik. progr. Dáta sú uložená tak aby boli nezávislé od aplik. progr. Dáta sú uložené tak, aby zabezpeč. východisko pre tvorbu aplikácií. 2) Schéma dát: obsahuje - *popis všetkých dát, kt. sú zahrnuté do DB, *metódy a inf., kt. sú potrebné pre rôzne typy používat., názvy položiek, typ, rozsah, vyhľadávcie ktritiky – väzby. Pretože DB používajú viac. použív. definje sa aj podschéma, z dôvodu, že jednotl. použ. nepotrebujú všetky dáta z DB a preto použ. pracujú s podschémou, kt. tvorí použ. pohľad na DB. Vzťah medzi schém. a podschémami: *schéma sa definje 1 x pre celu DB, *podschéma – ľuvoľný počet ale pri jej vytváraní sa musí dodržiať pravidlo, že je podmnožinou schémy, nesmie obsahovať prvky, kt. neboli v schéme definov. 3) Slovník a adresár – Slovník – je vytváraný pre použ., obsahuje inf. o dátach v DB, identifikácie a definície prvkov DB, popisy vlastností, popis syntaktických vzťahov medzi jednotkami dát. Vslovníku sú zachytené vzťahy dát k progr. procesom a charakter – ochrany a utajenia dát. Adresár – je zameraný na fyz. tránku uloženia dát na nosič, obsahuje popis prvkov dát a ich lokalizáciu na nosičoch a inf. o prístupovom mechanizme k uloženým dátam. 4) SRBD: je všeob. progr. produkt umožňujúci prácu s dátami v DB. Plní nasledovné funkcie: 1. definovanie dát – pomocou jezyku DDL -date definition lan. zabezp. defin. dát pre celú aplik. oblasť 2. ukladanie dát do DB (SRBD – zabezpečí zápis konkrét. dát do DB. Zápis sa uskutočňuje pomocou špec. vytvoreného jazyka pre manipuláciu s dátami DML – date manipulation leanguage, kt. sa získavajú dáta pre príslušný aplik. progr.) 3. udržiavanie dát v DB (použ. môže modifikovať DB pridávaním nových viet, vynecháva prepotrebné príp. ich mení. Tiež sa používa DML. Aplik. progr. je napísaný v procedurálnom jazyku, zahrňujú sa sem príkazy pre prácu s dátami – hostiteľský jazyk) 4. výber dát z DB (použ. môže vyberať všetky dáta alebo len časť na zákl. určitého kritéria. Výber sa vzťahuje na príslušnú podschému. Jazyk dotazovací) 5. ochrana dát v DB (dáta musia byť chránené pred nesprávnymi zásahmi do DB a pred znehodnotením – heslom a zálohovaním) 6. zabez. komunikácie medzi použ. a DB (s SRBD prichádzajú do styku používatelia : a) aplik. progr., kt. vytvárajú progr. pre požadov. aplikácie, b) príležitostny použív., kt. formulujú svoje požiadavky v dotazovacom jazyku, kt. používajú na získavanie nepredvýdaných požiadavok, c) naivný použ. – stláčajú klávesy na zákl. menu, ide o vopred naprogramované otázky) 7. kontrola a riadenie činnosti celého DB-systému (podsyst. progr. SRBD, kt v súčasnosti s oper. syst. zabezpečujú koordinovanú činnosť všetkých zložiek DB systému) 5) Správa DB – org. útvor bol vytvorený pretože došlo k centralizácii údajov do DB, kt. používajú viacerý použív. a tým sa DB stala vlastníctvom všetkých a nikoho. Funkcie správcu: *naplnenie DB údajmi, *udelovanie prístupových práv, hesiel, *ochrana a udržiavanie DB, *zálohovanie a rekonštrukcia DB.
Vývojové etapy DB – systémov (generácie DBS)
1) 1950 – 60 – pre toto obd. je charakt. že dáta sú zaznamenané v sekvenčných súboroch, kt. predstavujú postupnosť viet, kt. sú uložení na magnetických páskach a pre magnet. pásky je charakt. typicky sekvenčný postupný prístup k dátam a dávkové spracovanie. 2) 1960 – 65 – zač. sa používať SRBD, kt. využíval súb. dát, riadil prácu s nimi. Sub. sú uložené na magnet. diskoch, kt. umožňujú priamy prístup k dátam. Charakt. je pre toto obd. je, že popri sprac. v dávkach DBS umožňuje aj interaktívne spracov. úloh. 3) 1965 – 75 – predstav. zač. integrovaného syst. riad. BD. Používateľ pracuje s dátami na zákl. podschémy. Zákl. sprac. sú hierarchické a sieťové modely dát. Je zabezpeč. nezávislosť logic. a fyzic. štrukt. dát. 4) 1975 – 90 – DBS sú založ. na relačnom modely dát, vzťahy medzi dátami sú vyjadrené pomocou relácií. Do tohto odb. spadá aj vytváranie distribuovaných BD a distribuované DB sú lokálne oddelené a dostupné pre oprávnených použív. Distrib. DB bolo možné vytvárať vďaka rozvoju počít. sietí. Rozvoj poč. sietí umožňuje vytvárať a využívať aj textové databázy. 5) 90 – té r. – okrem relač. DB a distrib. DB znamenajú vývoj a postupné zavádzanie objektovo orientov. DBS. Dáta nie sú uložené vo forme súb., ale predmetom spracov. sú objekty, kt. obsahujú v sebe všetky potrebné inf. o objekte. Objekty si súčasne pamätajú aj svoje správanie. Objekt spracov. umožňuje nové met. spracov. úloh – objekt reality.
Modelovanie relity
Vyhľadávanie takého spôsobu zobrazenia znalostí o určitej obl. reality, že sa môžu zapísať vo forme záznamov do pamäte. Tento záznam zodpovedá charakteru znalostí, umožňuje neskorší výber údajov a tieto zodpovedajú potrebám a požiadavkám používateľa, kt. ich použije v príslušnej vymedzenej oblasti ľudskej činnosti. Pri modeloch reality sú na 1 str. známe možnosti záznamu dát na určitý nosič a na 2. str. musia byť známe požiad. použív. na inf. Spôsob prepojenia týchto požiadaviek s možnosťou PC sa rieši pomocou dátového modelu. Pri modeloch reality DBS vznikli možnosti záznamu zložitých štruktúr na pamätiach PC a výsledkom modelovania je model a modelovanie predstavuje skúmanie reálnych objektov pomocou umelo konštruovaných objektov. Týmto sa vyjadrujú, charakterizujú len vybrané typické vlastnosti, stránky a vzťahy origin. objektu. Techniky modelovania sa odlišujú v závislosti od toho aké sa použijú charakteristiky: jednoduché, zložité, verbálne, grafické, metemat. Pri tvorbe dátového modelu, kt. chápeme ako účelovo usporiadaný súbor dát, odrážajúci určitú časť reality pomocou určitých vlastn. stránok, používame verbálno – graf. prostriedky. Významných faktorom dátov. modelu je vypovedacia schopnosť dát. modelu pre používateľa. Prezentáciu dát. modelu – popisu dát a väzieb medzi nimi sa nazýva schéma BD.
Schéma BD vyjadrená v hrubom náčrte sa označuje pojmom – konceptuálna schéma. Vytváranie modelu reálneho sveta a jeho premietnutie do tvaru vhodného pre spracov. na PC prebieha na 3 úrovniach organizácie dát - * konceptuálny model dát, *logický model dát, *fyzická štruktúra dát.
1) Koncept. MD – vzniká na zákl. analýzy problému a na jej zákl. je vytvorený popis danej aplik. oblasti z hľad. použív. Koncept. MD obsahuje všetky dôležité objekty, ich vzťahy a ich činnosti. Koncept. MD predstavuje pohľad použív. na objekt. realitu a znamená vyčlenenie časti obj. reality, taj časti, kt. bude objektom spracov. Použív. vyberá prvky, ktorých sa bude automatizácia spracov. týkať, ich vlastnosti (tie kt. charakter. objekty spracov.), špecifikuje požiadavky na automatiz. spracov. Ide o definovanie procesu zberu, záznamu, spracov., získavania poznatkov o predmete modelovania. Koncept. MD sa tvytvára v určitých krokoch : 1-výber entít a vzťahov medzi nimi, 2-doplnenie entít o spodrobňujúce chrakter., 3-konfrontácia dát. modelu s inf. požiadavkami používateľa. Na zachytenie koncept. MD je možné použiť aj graf. zobraz. a jedným z možných prístupov graf. zobraz. dát je entitno-relačný model (E-R-M)
2) Logický MD – sa vytvára na zákl. KMD a zachytáva vzťah z hľad. návrhu, riešenia automatiz. pracov. dát. Súvisí s návrhom algoritmov spracov. a návrhom ich progr. realizácie. LMD určuje súbory dát, názvy jednotlivých prvkov, rozsah, typ, väzby, obsahuje štruktúru dát a definuje operácie nad týmito štruktúrami. Pre klasic. prístup vytvárania LMD sú charakter. tekéto štrukt. dát: *lineárna štrukt. dát (LSD), *hierarchická štrukt. dát, *sieťová štrukt. dát, *relačná štrukt. dát. a) Lineárna ŠD – všetky dáta sú na rovnakej úrovni a môže predstavovať vzťahy medzi log. vetami zaznamenanými vrámci súb. dát. LŠD je vhodná pre súb. s jednoduchou štrukt., kt. nevyžaduje väzby na iné súb. a tieto súb. sú relatívne stále. Log. vzťahy medzi vetami sú určené ich usporiadaním podľa určitého kritéria a toto krit. je vyjadrené pomocu kľúča. Kľúč je časť vety – je vyjadrený položkou veky všetkých skupín položiek. Kľúč slúži ako krit. pre usporiadanie, vyberanie, udrživanie a aktualizáciu súborov. Zákl. typy kľúčov: *primárny kľúč – má v súb. jedinčný výskyt, jednoznačne identifikuje príslušný záznam (veta), *sekundárne lľúče – môžu mať v súb. viacnásobný výskyt a môžu slúžiť ako vyhľadávacie kritérium. Kľúč môže byť: * jednoduchý – skladá sa z 1 položky, *zložený – skladá sa z viacerých položiek. Štruktúra vety, kt. má LŠ môže byť – rod. č., priezvisko, deň, mesiac, rok nar., štud. odbor, ročník – takto zapísanej vete sa hovorí LŠD. Výber kľúča pri sprac. musí vychádzať z konkrét. potrieb sprac. a použív., tak aby bolo zabezpeč. ráchloposkytovanie dát.
3) Entitno – relačný MD – zakladá sa na množine pravidiel a difinícií. Objekt – znamená jednotl. výrazy vecí, osôb, postupov ohraničenej reality, kt. musia byť medzisebou odlýšené, identifikované. Objekt je jednoznačne identif. prvok objekt. reality (pr. EU). Typ objektu *entita – zahrňuje, združuje rovnorodé objekty, kt. označuje 1 spoločným označením typu objektu je abstraktný pojem - ako taký v realite neexistuje a vzťah medzi obj. typov obj. je taký, že obj. predstavuje konkrétny výraz, typ obj. má svoje pomenovanie, jednoznačné meno. Pre typ obj. sa používa v graf. označení obdĺžnik, vlastnosti objektov – atribúty. Pre atribúty sa v graf. označ. používa guľatý obdĺžnik. Medzi jednotl. obj. existujú vzťahy, tebo určiť v graf. označený typ vzťahu. Pre označ. vzťahu sa používajú spojnice alebo kosoštvorce. V dátových modeloch 3 typy vzťahov medzi objektami A a B : 1 – 1:1 ak medzi obj. A a B sú oba vzťahy funkčné (občan – rod. list) 2 – 1:n ak z oboch vzťahov V(AB) V(BA) je iba 1 funkcia. Každému obj. typu A sa priraďuje 1 alebo viacej obj. typu B (1 matka – viac detí) 3 – m:n ak žiaden zo vzťahov V(AB) a V(BA) nie je funkcia (zákazník a tovar). Vzťah typu m:n je potrebné rozložiť na vzťah typu 1“n. Tento sa robí tak, že medzi ne sa vloží tzv. štruktúrna položka a vzťahy treba upraviť. Vzťahy treba popísať – na spojnicu alebo pomocou kosoštvorca. Entitno – rel. model sa vyznačuje tým, že analyzuje v realite objekty, zahrňuje ich do rovnakých typov, analyzuje vzťahy medzi objektami dodržiava sa určitá postupnosť krokov: *určí sa výsek obj. reality, kt. je predmetom modelov, *vyhľadajú a identifikujú sa jednotl. obj., *preskúmajú sa vzťahy, vlastnosti obj. , rovnaké boj. sa zaradia do spoloč. typov., *pomenujú sa typy obj. a určia sa kľúče, *rozloženie typu m:n na 1:n, *zostrojí sa graf. zobrazenie (študent, predmety, učiteľ). tieto vzťahy možno vyjadriť aj pomocou sieťového modelu.
4) Sieťový model dát (SMD) – vychádza zo sieť. štrukt. dát a konštruktormi sú typ vety a spojenie. Typ vety – reprezentácia entít a atribútov a spojenie slúži na reprezentáciu vzťahov medzi entitami. Typ vety je daný svojím menom a atribútmi (štruktúrov). Spojenie predstavuje prepojenie medzi 2 nie nevyhnutne rôznymi typmi viet A a B. Každý typ vety v sieťovej štruktúre môže byť vo vzťahu s ľubovoľným počtom typu viet. Prepojenie v SMD zabezpečuje, že k jednotl. vetám je možno pristupovať bezprostredne bez ďalšieho vyhľadávania. V sieť. modely dát sa používajú graf. značky: typ vety obdĺžnik a pre spojenie spojnica. Typy vzťahov – 1:1, 1:n, m:n. Ak medzi vetami je naznačené spojenie netreba k nim pristupovať cez kľúče. SMD nie je hierarchycký model. Neplatia vzťahy nad a podradenosti. Každý typ vety môže byť prepojený s každým. SMD sa používa na reprezentáciu vzťahov, atribútov a entit. Pozostáva zo záznamov a spojníc a typ záznamu je spojený súhrnom dátových položiek.
5) Hierarchický – stromový MD – histor. najstarší, dáta sú usporiadané na urč. hierarch. úrovniach. Vzťah 1:n – plati tu urč. pravidlá. Na vrchole je tzv. koreň – skup. dát – na určitej úrovni má väzbu na nižšiu úroveň. Prvky na najmižšej úrovni nemajú podriadené prvky. Väzby medzi skup. dát na 1 hierar. úrovni neexistujú a prvok na najvyššej úrovni nemá nadriadený prvok. Zápis – pyramída.
Relácie
Relačné DB sú veľmi silným nástrojom na manipuláciu s dátami. Relačný model DB – dôsledne oddeľuje dáta, kt. sú chápané ako relácie, od ich implementácie. Pre manipuláciu s dátami poskytuje operácie relačného kalkulu a relačnej algebry. Používa jedinú konštrukciu – datab. reláciu. Matemat. relácie–podmnož. karteziánského súčinu množ. R≤ D1 x D2 x Dn. Relácia ako funkcia R: D1 x D2 x .. Dn. Arita relácie – počet domén, nad kt. relácia pracuje určuje aritu relácie. Arita rel. R(a1,a2 .. an) je n. DB relácie vznikla z matem. relácie.
Schéma relácie – bližšie popisuje relácie – meno relácie, mená atribútov a domény Di. Prvky domén – atomické hodnoty – nemožno ich ďalej deliť – 1.) normálna forma. Objekt rel. DB, kt. reprezentuje dáta – fázovú reláciu. Relačná schéma DB – je dvojica, kde 1 prvok je množ. všetkých tabuliek a 2. prvok sú množ. všetkých inategritných ograničení.
Základné operácie – matem. množinné operácie: 1) Kartézsky súčin „X“. Schémy relácií: R(x1:D1, x2:D2 .. xn:Dn), S(y1:E1, y2:E2, .. yk:Ek) = R x S = { (x1, x2, .. xn, y1, y2 .. yk) / R(x1, x2 .. xn) /\ S(y1, y2 .. yk) } 2) Zjednotenie “U”. Relácie musia byť kompatibilné. Schémy relácií: S(x1:D1, x2:D2 .. xn:Dn), R(x1:D1, x2:D2, .. xn:Dn) = R U S = { (x1, x2, .. xn) / R(x1, x2 .. xn) V S(x1, x2 .. xn) } 3) Rozdiel “ / “. Schémy relácií: S(x1:D1, x2:D2 .. xn:Dn), R(x1:D1, x2:D2, .. xn:Dn) = R / S = { (x1, x2, .. xn) / R(x1, x2 .. xn) /\ negácia S(x1, x2 .. xn) } Špeciálna datab. operácie – nemajú základ v matem. množinných operáciach. 4) Projekcia “R[X]” – vyberá len zvolené stĺpce tabuliek. Ω { A1, A2 .. An} je množina všetkých atribútov rel. schémy R. X ≤Ω, X ={ Ai1, Ai2 .. Aim} i1<i2<..im.5) Selekcia R[φ]. φ je podmienka zadaná boolovským výrazom pomocou logických spojek a atomických formúl. R je databáz. relácia so schémou R(A1, A2 .. An) R[φ]={(x1,x2 .. xn) /\φ} Odvodené operácie – a) prienik „∩“ - R∩S=R\(R\S) b) φ – spojenie RφS. φ je podm., kritériom výberu dát, R,S – sú relácie. RφS=(RxS)[φ ;] c) prirodzené spojenie (join) RS. R,S sú relácie Ω=Ωr ∩ Ωs, |Ωr|=n, |Ωs|=m, |Ωr ∩ Ωs|=k. φ je konjunkcia atomických formúl R.A=S.A pre všetky AεΩ. RS=(RφS ) [Ωr U Ωs]. Spája tabuľky, tak že vo výslednej budú tie stĺpce kt. sú v oboch tab. len 1 krát.
Dotazovací jazyk SQL – nám poskytuje všetky tieto operácie v jazyku. SELECT [all | distinct] – zoznam vyberaných stĺpcov. [ FROM, WHERE, Group by, HAVING, ORDER by]
1. 2 tab. uvedené za FROM – urobí sa kartézsky súčin. 2. Z takto skonštuovaných riadkov sa vyberu iba tie, kt. vyhovujú kritériám uvedeným za WHERE. 3. Riadky sa rozdelia do skup., kt. majú rovankú hodnotu atribútov uvedených za Group by. 4. Zo vzniknutých skup. sa vyberú iba tie, kt. prvky spĺňajú podm. uvedenú za HAVING. 5. Ak je v dotaze uvedené kľúčové slovo DISTINCT, z výsledku dotazu sa odstánia duplicitné záznamy. Pokiaľ je uvedené kľúčové slovo ALL, vyberú sa všetky dáta. Kľúč. slovo ALL sa môže vynechať. 6. Výsledné dáta sa usporiadajú podľa bybraných stĺpcov. Usporiadanie sa môže vykonať podľa a) číslo štĺpca, kt. je výsledkom dotazu, b) podľa názvu stĺpca. Vybrané dáta sa dajú usporiadať vzostupne alebo zostupne. SQL je relačne úplný – t.j. umožňuje realizáciu všetkých operácií.. Ekvivalencia výrazov relačnej algebry a jazyka SQL: A)- projektcia – R[X] – select distinct X from R, B) – súčin – R x S – select * from R,S, C)- selekcia – R[φ]- select * from R where φ. D)- rozdiel R\S – select * from R difference select * from S, E)- zjednotenie - R U S – select * from Runion select * from S.
Relačný kalkul - n-ticový rel. kalkul a doménný rel. kalkul. Rel. kalku sa od rel algebry líši len spôsobom zásipul Formula: 1.) Ak R je n symbol a t1, t2 .. tn sú termy, protom R(t1,t2 .. tn) je atomická formula. 2.) Ak P, Q sú formulu potom P/\Q, PVQ sú formuly. N- tický rel. kalkul – pracuje s celými n – ticami, ozaní si ich X a potom pracuje na s jedným dotazom. Doménový rel. kalkul – pracuje priamo s jednotl. premennými.
Návrh databázy
Nezávisí veľmi od metodológie, ale od fázy. Postup návrhu DB je rovnaký, líši sa len terminológiou. Fázy návrhu DB sú 3: 1. Konceptálna fáza – výsledkom je konceptuálndy model dát 2. Logická fáza – výsledkom je logický model dát, kde bude DB presne popísaná atribútmi 3. Fyzická fáza – výsledkom je fyzická schéma dát – je najviac závislá od prostredia, v kt. ju vytvárame. 1) Konceptuálna fáza návrhu DB, kt. najmenej závislá na ďalších návrhoch. Cieľom je zobraziť štatistický výsek reality. Určuje sa aj vzťah medzi tab. – t.j. aká aká relácia: 1:1, 1:n, n:m. 1:1 – každý riadok 1. tab. sa odkazuje na 1 riadok 2. tab. 1:n – 1 riadok 1. tab. sa odkazuje na n riadkov 2. tab. n:m – 1 riadok 1. tab. sa odkazuje na viac riakov 2. tab. aj opačne. Jediný z