Cyprus

Cyprus (v gréčtine Kypros Κυπρ ος; a v turečtine Kıbrıs), dlhý tvar Cyperská republika, je štát na ostrove Cyprus v Stredozemnom mori, 113 kilometrov južne od Turecka.

Okrem Cyperskej republiky je na ostrove Cyprus aj Turecká republika Severný Cyprus, štát ktorý medzinárodne uznáva iba Turecko. Turecká republika Severný Cyprus vznikla odtrhnutím severnej časti ostrova od pôvodného Cypru.

Cyprus je od roku 2004 členom Európskej únie.

Oficiálny názov
- Dlhý
Kipriaki dimokratia (gr.), Kıbrıs Cumhuriyeti (tur.)
- Krátky Kipros, Kıbrıs
Úradné jazyky gréčtina, turečtina
Hlavné mesto Nikózia
Najväčšie mesto Nikózia
Hlava štátu Tassos Papadopoulos
Predseda vlády
Rozloha

- Celková
- Súš
- Voda
- % vody
162. miesto
9 250 km²
9 240 km²
10 km²
0,1 %

Susedia
Počet obyvateľov

- Sčítanie 2005

155. miesto
780 133

Hustota obyvateľov

- Sčítanie 2005

111. miesto
84 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

- Stav 2004

32. miesto
19223,766

Vznik 16. august 1960

Forma štátu republika
Mena cyperská libra
Gramotnosť
Časová zóna UTC+2 (v lete UTC+3)

Štátna hymna Ύμνο ς εις την Ελευ θερί αν (Hymna na slobodu)
Medzin. kód (ISO 3166-1) CYP / CY
Kód motorových vozidiel (OSN) CY
Internetová doména .cy
Smerové telefónne číslo 357

Geografia
Rozloha ostrova je 9 251 km² (pričom vodné plochy zaberajú okolo 10 km²). Z celkovej rozlohy ostrova príslúcha 3 355 km² Tureckej republike Severný cyprus, 5 896 km² patrí južnej časti a zvyšné 3 % sú teritóriom British Sovereign Base Areas (BSBA). Cyprus, po Sicílii a Sardínii, tretí najväčší ostrov v Stredozemnom mori. Nachádza sa v jeho severovýchodnej časti a niekedy býva začlenený do geografickej oblasti Stredného východu.

Je vzdialený približne 75 km južne od Turecka, 90 km od brehov Sýrie a Libanonu, 380 km od gréckeho ostrova Rhodos a 483 km severne od Egyptu a Izraela. Leží medzi severnými zemepisnými šírkami 34º 33‘ a 35º 41‘ a východnými dĺžkami 32º 15‘ a 34º 35‘.

Vodstvo
Odlesňovanie ostrova po celé stáročia malo veľmi negatívny vplyv na odvodňovací systém a dostupnosť zdrojov vody počas celého roka. Sieť zimných riek pramení v pohorí Troodos a tečie na všetky svetové strany. Rieky Yialias a Pedheios, čo je najdlhšia rieka ostrova v celkovej dĺžke 96 km, tečú na východ cez nížinu Mesaoria na pláž Famagusta. Rieka Serraghis tečie na sever cez rovinu Morphou. Všetky rieky sú v letnom období suché. Pre zachytenie vody a jej použitie pre zavlažovanie fariem je vybudovaný veľký počet priehrad a kanálov.

Rastlinstvo a živočíšstvo
Cyprus sa vyznačuje bohatou faunou a flórou formovanou jeho geografickým umiestnením, geologickým vývojom, podnebím, ale zavše aj negatívnymi vplyvmi ľudskej činnosti.

Rastlinstvo na Cypre je veľmi bohaté a pestré, mení sa v závislosti od ročného obdobia. Ostrov mal kedysi oveľa bohatší lesný porast ako v prítomnosti. Zníženie výskytu zalesnených plôch má na svedomí viacero skutočností: a to najmä ťažba medi (Cyprus bol už na začiatku staroveku známym ťažobným strediskom tejto suroviny), stavba lodí a stále väčšia potreba ornej pôdy. Zavedené chovy kôz za veľmi krátky čas spásli rozľahlé územia trávnatých plôch, ktoré odrazu zostali celkom holé.

V súčasnosti pokrýva lesný porast iba 17% z celkovej rozlohy ostrova. Lesný porast tvorí najmä borovica turecká (Pinus brutia) v údoliach pohoria Troodos, borovica čierna (Pinus nigra) na svahoch vo vyššej nadmorskej výške, tri druhy borievok, z ktorých dva sa vyskytujú na vyššie položených miestach pohoria Troodos, borievka purpurová (Juniperus phoenicea) dominuje na polostrove Akamas. Lesy pohoria Troodos tvoria jelše (Alnus), platany (Platanus acerifolia), jahodovec obyčajný ( planika; Arbutus unedo) a endemický dub zlatý. V Pafskom lese sa v počte 50 000 stromov zachoval aj ďalši endemický druh – céder krátkolistý. Medzi 1 800 druhmi a poddruhmi a odrodami rastlín, ktoré sa nachádzajú na ostrove, je 120 endemických.

O pravekej faune ostrova sa dozvedáme len vďaka skamenelinám, ktoré sú dôkazom, že kedysi Cyprus obývali hrochy a slony. Ako skoro všade na ostrovoch sa aj tu vytvorili drobné ostrovné formy, ktoré pomerne dlho prežívali vďaka tomu, že na ostrove nežili veľké šelmy. Trpaslíčie mamuty, kedysi označované ako Elephas Cyprioti, tu žili až do konca poslednej ľadovej doby a vymizli až pred 10 000 až 8 000 rokmi, asi v čase, keď sa na Cypre objavil človek. Prví osídlenci pravdepodobne priviedli so sebou niektoré druhy zvierat – divé prasatá, jeden druh kozy a zrejme aj ovcu. Niektoré z týchto zvierat svojím chovateľom ušli, niektoré boli pravdepodobne v určitých oblastiach nasadené a vytvorili divé populácie. Neskôr však, s výnimkou kozy a ovce muflónej, tieto zvieratá znovu postupne vyhynuli. Príčinou bol najmä nadmerný lov alebo odlesnenie rozsiahlych plôch. Aj ovca muflónia bola skoro vyhubená. V čase, keď počet jedincov bolo možné zrátať len do niekoľkých tuctov, boli zavedené prísne ochranné opatrenia. Dnes žije v Pafskom lese a v porastoch na svahoch Troodu asi 2 000 chránených zvierat.

Dejiny
Historický vývoj Cypru je veľmi bohatý, možno ho rozdeliť do viacerých období.


Praveký a staroveký Cyprus
Na území ostrova nachádzame málo stôp po kamennej doba. Bronzová doba je charakterizovaná dobre rozvinutou civilizáciou. Ľudia sa rýchlo naučili pracovať v bohatých medených baniach ostrova. Mykénska kultúra sa na Cypre objavila okolo roku 1600 pred Kr. a viacero gréckych a fenických osadníkov pretrvávalo na ostrove až do železnej doby. Cyprus zažil inváziu Thotmesa III. z Egypta okolo roku 1500 pred Kr. a bol nútený platiť poplatky.

Okolo roku 1200 pred Kr. začal masívny prílev mykénskych Grékov ako trvalého obyvateľstva Cypru. Táto migrácia je zaznamenaná v mnohých ságach opisujúcich príchod gréckych hrdinov, ktorí sa zúčastnili v trójskej vojne, na Cyprus. Novousadlíci priniesli so sebou aj svoj vlastný jazyk, rozvinuté technológie a nový umelecký výraz. Od roku 1220 pred Kr. pretrváva na ostrove grécky vplyv v oblasti kultúry a jazyka aj napriek mnohým vplyvom vyplývajúcim z postupných výbojov. Po čase sa Cyprus stal zdrojom stavebného dreva pre grécke loďstvo.

V 16. storočí pred Kr. si Cyprus podrobil Egypťan Amasis, potom sa ostrov ocitol pod nadvládou Peržanov. V čase Perzskej ríše bol Cyprus oblasťou, z ktorej plynuli dane a poplatky na financovanie perzských lodí a poplatkov. V roku 499 pred Kr. sa iónski Gréci vzopreli Peržanom. Po bojoch Peržania nakoniec vyhrali aj napriek pomoci Iónov. Po ich porážke, Gréci podnikli viacero výprav za účelom oslobodiť Cyprus spod perzskej nadvlády, ale všetko ich úsilie viedlo len k dočasným riešeniam.

Alexander Veľký (356-323 pred Kr.) definitívne oslobodil ostrov od Peržanov. V rokoch 58-57 pred Kr. bolo územie Cypru pripojené k Rímskej ríši. Nesporne najdôležitejšou udalosťou počas obdobia rímskeho Cypru bola návšteva apoštolov Pavla a Barnabáša sprevádzaných svätým Marekom, ktorý prišiel na ostrov na začiatku svojej prvej misie v roku 45. Po príchode do Salamidy pokračovali do Pafosu, kde sa im podarilo obrátiť rímskeho guvernéra Sergiusa Paulusa na kresťanstvo. Týmto sa Cyprus stal prvou krajinou na svete spravovanou kresťanským panovníkom.

Cyprus v gréckej mytológii
Cyprus je legendárnym miestom zrodenia bohyne krásy, lásky, sexu a vášne, nádhernej Afrodity. Legendárne dejisko Afroditinho zrodenia z morskej peny je pri Petra tou Romiou (Afroditine skaly). Sú to veľké skaly v mori blízko pobrežných útesov neďaleko Pafosu. V priebehu starovekej histórie bol Cyprus prekvitajúcim centrom kultového uctievania Afrodity. Medzi jeden z najznámejších obrazov zobrazujúcich jej zrodenie je Botticelliho Zrodenie Venuše.

Poklasický a súčasný Cyprus
Cyprus sa stal súčasťou Byzantskej ríše po rozdelení Rímskej ríše v roku 395 a zotrval v nej takmer 800 rokov. Arabské kmene vyplienily ostrov roku 646. Druhá ničivá arabská invázia roku 654 skončila dokonca ziskom určitého územia pre východných dobyvateľov. Ostrov mal zmluvne relatívne zabezpečenú nezávislosť, ale musel platiť odvody.

Po vláde nezávislého vládcu Isaaca Comnenusa, anglický kráľ Richard I. ukorystil ostrov v roku 1191 a o rok neskôr ho odkúpil Guy Lusignanský.

Benátska republika získala kontrolu nad týmto územím v roku 1489 po smrti poslednej lusignanskej kráľovnej, po čom nasledovalo podmanenie si Cypru Osmanskou ríšou roku 1570.

4. júna 1878 bol ostrov v dôsledku Dohody o Cypre opäť začlenený do Britského impéria, resp. pomoci Spojeného kráľovstva Osmanskej ríši počas Rusko-tureckej vojny. Prístav Famagusta bol dokončený v júni 1906 a od tohto okamihu sa ostrov stal strategickým bodom pre Spojené kráľovstvo, ktorý posilňoval jej vplyv vo Východnom Stredomorí a Suezskom kanáli, na hlavnej trase k Indii.

Cyprus bol formálne pripojený k Spojenému kráľovstvu 1913 pred prvou svetovou vojnou. Mnoho Cyperčanov, dnes britských občanov, sa zaviazalo bojovať v britskej armáde, v tejto aj v druhej svetovej vojne.

V priebehu 40. a 50. rokov 20. storočia začali Cyperčania požadovať zjednotenie s Gréckom. Keď grécki obyvatelia vyhlásili referendum o pripojení, Spojené kráľovstvo hľadala spôsob ako potlačiť všetky aktivity, ktoré by mohli ohroziť jej vládu nad ostrovom. V roku 1955 prerástol spor o nezávislosť do partizánskych aktivít podporovaných politickou reprezentáciou EOKA. Na konci 50. rokov 20. storočia sa politická a spoločenská atmosféra stávala čoraz viac vyostrenejšou.

Cyprus získal nezávislosť roku 1960 po vyčerpávajúcom rokovaní medzi Spojeným kráľovstvom ako koloniálnou mocou, a Gréckom a Tureckom, materskými krajinami dvoch odlišných kultúr žijúcich na Cypre. Národnostný princíp pri tvorbe štátnych inštitúcií nenapomáhal zdravým vzťahom medzi obyvateľmi ostrova. Prvým prezidentom sa stal cyperský Grék, vodca arcibiskup Makarios III., miesto viceprezidenta zaujal turecký Grék a politik Fazik Küçük.

Obyvateľstvo
Väčšinu obyvateľov Cypru (až 96%) tvoria cyperskí Gréci (78%) a Turci (18%). Hoci cyperskí Gréci a cyperskí Turci majú veľa spoločného, sú to odlišné identity založené na náboženstve, jazyku a sú úzko viazané na svoje materské krajiny. Grécky sa prevažne hovorí na juhu, kde sú väčšinovou komunitou cyperskí Gréci. Turecký jazyk prevláda na severe, kde dominuje obyvateľstvo tureckého pôvodu. Rozsiahlo používaným jazykom na ostrove je angličtina.

Cyperskí Gréci sa pridržiavajú gréckej ortodoxnej cirkvi, cyperskí Turci vyznávajú islam. Náboženské skupiny Arménov, Maronitov a latinsky hovoriacich obyvateľov si podľa ústavy z roku 1960 zvolili príslušnosť ku cyperským Grékom.